Autori a umelci majú v našom daňovo-odvodovom systéme špecifické postavenie. Dôvody sú dva.

1. Príjmy autorov a umelcov (autorské honoráre vyplatené na základe Autorského zákona) sa rozdeľujú na tzv. aktívne a pasívne.

Príkladom „aktívnych“ príjmov sú príjmy za vytvorenie diela a z podania umeleckého výkonu. Z týchto príjmov sa platia odvody na sociálne a zdravotné poistenie.

Naopak príkladom „pasívnych“ príjmov sú príjmy z použitia diela a použitia umeleckého výkonu (licenčné zmluvy podľa Autorského zákona). Z týchto príjmov sa bez ohľadu na ich výšku neplatia žiadne odvody.

2. Od 1.1.2016 sa v zákone o dani z príjmov rozšírila možnosť zdanenia zrážkovou daňou prakticky na všetky príjmy autorov a umelcov. Výhodou tohto spôsobu zdanenia je najmä fakt, že z príjmu zdaneného zrážkovou daňou sa neplatia žiadne odvody.


NOVÝ AUTORSKÝ ZÁKON

S účinnosťou od 1.1.2016 platí nový zákon č. 185/2016 Z. z. Autorský zákon. Nahradil dovtedy účinný zákon č. 618/2003 Z. z.

Podľa § 1 ods. 1 Autorský zákon (AZ) upravuje vzťahy, ktoré vznikajú v súvislosti:

- s vytvorením a použitím autorského diela (§ 3 a nasl. AZ),
- s vytvorením a použitím umeleckého výkonu (§ 94 AZ),
- s výrobou a použitím zvukového záznamu (§ 107 AZ),
- s výrobou a použitím audiovizuálneho záznamu (§ 116 AZ),
- s výrobou a použitím vysielania (§ 124 AZ),
- s vytvorením alebo zhotovením a použitím počítačového programu (§ 87 až 89 AZ) a
- s vytvorením alebo zhotovením a použitím databázy (§ 130 až 140 AZ)

tak, aby boli chránené práva a oprávnené záujmy autora, výkonného umelca, výrobcu zvukového záznamu, výrobcu audiovizuálneho záznamu, rozhlasového vysielateľa a televízneho vysielateľa (ďalej len „vysielateľ“), autora počítačového programu, autora databázy a zhotoviteľa databázy.


Autorské dielo

Podľa § 3 AZ predmetom autorského práva je dielo z oblasti literatúry, umenia alebo vedy, ktoré je jedinečným výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora vnímateľným zmyslami, bez ohľadu na jeho podobu, obsah, kvalitu, účel, formu jeho vyjadrenia alebo mieru jeho dokončenia.

Dielom je literárne dielo, slovesné dielo, divadelné dielo, hudobné dielo, audiovizuálne dielo, dielo výtvarného umenia, architektonické dielo, dielo úžitkového umenia, kartografické dielo alebo iný druh umeleckého diela alebo vedeckého diela, ak spĺňa podmienky podľa § 3 ods. 1.

Divadelným dielom je najmä inscenované dramatické dielo s hudbou alebo bez hudby, pantomíma a inscenovaná tanečná choreografia alebo iná choreografia; jeho autorom je najmä jeho režisér, ktorý toto dielo vytvoril tvorivou duševnou činnosťou.

Dielom výtvarného umenia je maľba, kresba, koláž, tapiséria, rytina, litografia alebo iná grafika, socha, keramika, šperk alebo iné dielo výtvarného umenia a fotografické dielo.

Fotografickým dielom je zachytenie obrazu prostredníctvom fotografického technického zariadenia, ak je výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora; žiadne iné podmienky podľa § 3 ods. 1 sa neuplatnia.

Architektonickým dielom je najvšeobecnejšie vyjadrenie tvorivej architektonickej myšlienky autora, najmä grafické a priestorové zobrazenie architektonického riešenia stavby alebo urbanistického usporiadania územia, stavba, ako aj dielo záhradnej, interiérovej a scénickej architektúry a dielo architektonického dizajnu.

Dielom úžitkového umenia je umelecký výtvor s úžitkovými funkciami alebo dielo, ktoré je začlenené do úžitkového predmetu bez ohľadu na to, či bolo vyrobené ručne, priemyselne alebo iným technologickým postupom.

Naopak podľa § 5 AZ za predmet autorského práva sa nepovažuje ...

a) myšlienka, spôsob, systém, metóda, koncept, princíp, objav alebo informácia, ktorá bola vyjadrená, opísaná, vysvetlená, znázornená alebo zahrnutá do diela,

b) text právneho predpisu, úradné rozhodnutie alebo súdne rozhodnutie, technická norma ako aj spolu s nimi vytvorená prípravná dokumentácia a ich preklad, bez ohľadu na to, či spĺňajú podmienky podľa § 3 ods. 1,

c) územnoplánovacia dokumentácia, bez ohľadu na to, či spĺňa podmienky podľa § 3 ods. 1,

d) štátny symbol, symbol obce, symbol samosprávneho kraja; to neplatí, ak ide o dielo, ktoré je podkladom na vytvorenie symbolu,

e) prejav prednesený pri prerokúvaní vecí verejných, bez ohľadu na to, či spĺňa podmienky podľa § 3 ods. 1,

f) denná správa; dennou správou je informácia o udalosti alebo skutočnosti, pričom za dennú správu sa nepovažuje dielo, ktoré o dennej správe informuje alebo v ktorom je denná správa zahrnutá,

g) dielo tradičnej ľudovej kultúry,

h) výsledok výkonu činnosti znalca, tlmočníka alebo prekladateľa podľa osobitného predpisu.


Umelecký výkon

Podľa § 94 AZ umelecký výkon je predvedenie, prednes alebo iné tvorivé vykonanie umeleckého diela alebo diela tradičnej ľudovej kultúry spevom, hraním, recitáciou, tancom alebo iným spôsobom.

Výkonný umelec je fyzická osoba, ktorá osobne podá umelecký výkon tak, že spieva, hrá, predvádza, prednáša alebo inak tvorivo vykonáva umelecké dielo alebo dielo tradičnej ľudovej kultúry, najmä spevák, hudobník, dirigent, herec, tanečník alebo artista.


Zvukový záznam

Podľa § 107 AZ zvukový záznam je záznam zvukov vnímateľný sluchom bez ohľadu na to, akým spôsobom a na akom nosiči sa tieto zvuky zaznamenávajú. Záznam zvukovej zložky audiovizuálneho diela sa za zvukový záznam nepovažuje.

Výrobca zvukového záznamu je osoba, ktorá iniciovala alebo zabezpečila jeho konečné vyhotovenie.


Audiovizuálny záznam

Podľa § 116 AZ audiovizuálny záznam je záznam audiovizuálneho diela zaznamenaný ako sled zámerne usporiadaných a navzájom súvisiacich obrazov vyvolávajúcich dojem pohybu a sprevádzaných zvukom alebo bez neho. Audiovizuálny záznam je aj záznam obrazov sprevádzaných zvukom alebo bez neho, bez ohľadu na to, akým spôsobom a na akom nosiči sa tieto zvuky a obrazy zaznamenávajú.

Výrobca audiovizuálneho záznamu je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá iniciovala alebo zabezpečila jeho konečné vyhotovenie.


Počítačový program

Podľa § 87 AZ počítačový program je súbor príkazov a inštrukcií vyjadrených v akejkoľvek forme použitých priamo alebo nepriamo v počítači alebo v podobnom technickom zariadení. Počítačový program je chránený podľa AZ, ak je výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora. Príkazy a inštrukcie môžu byť napísané alebo vyjadrené v zdrojovom kóde alebo v strojovom kóde. Súčasťou počítačového programu je aj podkladový materiál použitý na jeho vytvorenie. Myšlienky a princípy, na ktorých je založený prvok počítačového programu, vrátane tých, ktoré sú podkladom jeho rozhrania, nie sú chránené podľa tohto zákona.


Databáza

Podľa § 130 AZ databázou je súbor navzájom nezávislých diel, údajov alebo iných navzájom nezávislých materiálov systematicky alebo metodicky usporiadaných a jednotlivo prístupných elektronickými alebo inými prostriedkami bez ohľadu na formu jeho vyjadrenia.


Licenčná zmluva

Podľa § 65 AZ licenčnou zmluvou udeľuje autor nadobúdateľovi súhlas na použitie autorského diela, umeleckého výkonu, zvukového záznamu, audiovizuálneho záznamu alebo vysielania, počítačového programu alebo databázy.

Licenčná zmluva obsahuje najmä spôsob použitia diela podľa § 19 ods. 4 AZ, rozsah licencie, čas, na ktorý autor licenciu udeľuje, alebo spôsob jeho určenia a odmenu alebo spôsob jej určenia, ak sa autor s nadobúdateľom nedohodol na bezodplatnom poskytnutí licencie.


Zamestnanecké dielo

Podľa § 90 AZ zamestnanecké dielo je dielo vytvorené autorom na splnenie povinností vyplývajúcich mu z pracovnoprávneho vzťahu alebo z obdobného pracovného vzťahu.

Zamestnaneckým dielom je aj dielo vytvorené autorom, ktorý je členom riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov právnickej osoby alebo štatutárnym orgánom právnickej osoby, alebo členom štatutárneho orgánu právnickej osoby, na splnenie povinností vyplývajúcich mu z členstva v orgáne tejto právnickej osoby, ktorá sa v tomto prípade považuje za zamestnávateľa.


Dielo na objednávku

Podľa § 91 AZ dielo na objednávku je dielo vytvorené autorom na základe zmluvy o dielo (§ 631 až 643 Občianskeho zákonníka). Ak autor vytvoril dielo na objednávku, platí, že udelil súhlas na jeho použitie na účel vyplývajúci zo zmluvy, ak nie je dohodnuté inak. Objednávateľ je oprávnený použiť toto dielo na iný účel len so súhlasom autora, ak AZ neustanovuje inak.

Autor je oprávnený dielo na objednávku sám použiť, ako aj udeliť súhlas na jeho použitie, ak nie je dohodnuté inak a ak to nie je v rozpore s oprávnenými záujmami objednávateľa.

Uvedené sa primerane vzťahuje aj na dielo vytvorené v rámci verejnej súťaže.

Pozor, na počítačový program, databázu podľa § 131 a kartografické dielo vytvorené celkom alebo sčasti na objednávku sa vzťahujú ustanovenia o zamestnaneckom diele. Objednávateľ sa v tomto prípade považuje za zamestnávateľa.


DAŇ Z PRÍJMOV A ODVODY

Ako sa zdaňujú príjmy autorov a umelcov dosiahnuté na základe Autorského zákona s účinnosťou od 1.1.2016? Aké odvody sa platia z uvedených príjmov?​

§ 6 ods. 2 písmeno a) zákona o dani z príjmov znie:

„a) z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu, 27) pri ktorých daňovník uplatnil postup podľa § 43 ods. 14 a z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych diel a iných diel na vlastné náklady a z vytvorenia alebo zhotovenia iného predmetu duševného vlastníctva a z použitia iného predmetu duševného vlastníctva alebo z postúpenia práv k predmetu duševného vlastníctva,“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 27 znie:

„27) Napríklad § 39 a § 71 ods. 1 zákona č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov.“

§ 6 ods. 4 znie:

„(4) Príjmami z použitia diela a použitia umeleckého výkonu 29b) sú príjmy za udelenie súhlasu na použitie diela a súhlasu na použitie umeleckého výkonu, ak nepatria do príjmov uvedených v odseku 2 písm. a), pri ktorých daňovník uplatnil postup podľa § 43 ods. 14.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 29b znie:
„29b) Napríklad § 40 a § 71 ods. 1 zákona č. 618/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.“

§ 43 ods. 3 písmeno h) znie:

„h) príjmy z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu 27) podľa § 6 ods. 2 písm. a) a príjmy podľa § 6 ods. 4, ak daňovník neuplatní postup podľa odseku 14,“

§ 43 odsek 14 znie:

„(14) Z príjmov podľa odseku 3 písm. h) sa daň nevyberie, len ak sa daňovník vopred písomne dohodne s platiteľom dane. Takúto dohodu je povinný platiteľ dane oznámiť správcovi dane najneskôr do pätnásteho dňa po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom bola uzavretá.“

K poznámkam pod čiarou treba dodať, že odkazujú na už neplatný (pôvodný) zákon č. 618/2003 Z. z. Autorský zákon. Ako odkazy správne chápať si ukážeme ďalej.


Aktívne príjmy

V § 6 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov sú uvedené tzv. aktívne príjmy.

Tu zaraďujeme príjmy na základe § 91 Autorského zákona – príjmy z vytvorenia diela na objednávku na základe zmluvy o dielo (§ 631 až 643 Občianskeho zákonníka).

Môže ísť o autorské dielo - dielo z oblasti literatúry, umenia alebo vedy, literárne dielo, slovesné dielo, divadelné dielo, hudobné dielo, audiovizuálne dielo, dielo výtvarného umenia, architektonické dielo, dielo úžitkového umenia, kartografické dielo alebo iný druh umeleckého diela alebo vedeckého diela.

Ďalej tu zaraďujeme na objednávku vytvorený zvukový záznam, audiovizuálny záznam alebo vysielanie.

Pozor!

Podľa § 91 ods. 4 AZ na počítačový program, databázu podľa § 131 AZ a kartografické dielo vytvorené celkom alebo sčasti na objednávku sa vzťahujú ustanovenia AZ o zamestnaneckom diele. Hoci to v zákone o dani z príjmov nie je jednoznačne upravené, v uvedených prípadoch by sa odmena autora počítačového programu, databázy podľa § 131 AZ alebo kartografického diela mala zdaniť podľa § 5 ods. 1 písm. g) zákona o dani príjmov ako príjem zo závislej činnosti! Rovnako by sa z odmeny mali platiť odvody na sociálne a zdravotné poistenie ako za zamestnanca a zamestnávateľa.

Ďalej medzi tzv. aktívne príjmy zaraďujeme príjmy z podania umeleckého výkonu podľa § 94 ods. 1 Autorského zákona. Pripomeňme, že umelecký výkon je predvedenie, prednes alebo iné tvorivé vykonanie umeleckého diela alebo diela tradičnej ľudovej kultúry spevom, hraním, recitáciou, tancom alebo iným spôsobom.

V oboch prípadoch (vytvorenie diela i podanie umeleckého výkonu) sa použije pri zdanení príjmu zdanenie podľa § 6 ods. 2 písm. a) len a len vtedy, ak autor/umelec uplatní postup podľa § 43 ods. 14 zákona o dani z príjmov. Čiže vtedy, ak sa autor/umelec pred vyplatením príjmu vopred písomne dohodne s objednávateľom na nevybratí dane z príjmu zrážkou.

Podľa § 6 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov sa vždy zdania príjmy autora/umelca z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych diel a iných diel na vlastné náklady a z vytvorenia alebo zhotovenia iného predmetu duševného vlastníctva a z použitia iného predmetu duševného vlastníctva alebo z postúpenia práv k predmetu duševného vlastníctva.

Výhody zdanenia podľa § 6 ods. 2 písm. a) sú nasledovné:

Pri určení základu dane sa od príjmu odpočítajú výdavky. A to buď skutočné alebo 40% paušálne (max. 420 eur mesačne, 5040 eur ročne).

Od základu dane sa odpočítajú nezdaniteľné časti (na daňovníka, na manželku/manžela).

Nevýhody zdanenia podľa § 6 ods. 2 písm. a):

Pri základe dane nad 35022,31 eura je sadzba dane až 25%.

Z príjmu sa platí sociálne i zdravotné poistenie v režime SZČO. Pozor, sociálne poistenie sa platí vtedy, ak autor/umelec ako SZČO za rok prekročí hranicu pre povinné poistenie v Sociálnej poisťovni – napríklad pre rok 2016 je táto hranica 5298 eur.


Pasívne príjmy

V § 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov sú uvedené tzv. pasívne príjmy.

Tu zaraďujeme príjmy vyplatené autorovi/umelcovi na základe licenčnej zmluvy podľa § 65 Autorského zákona.

Môže ísť licenčnú zmluvu za použitie autorského diela - dielo z oblasti literatúry, umenia alebo vedy, literárne dielo, slovesné dielo, divadelné dielo, hudobné dielo, audiovizuálne dielo, dielo výtvarného umenia, architektonické dielo, dielo úžitkového umenia, kartografické dielo alebo iný druh umeleckého diela alebo vedeckého diela. Ďalej to môže byť licenčná zmluva za použitie zvukového záznamu, audiovizuálneho záznamu alebo vysielania. Ďalej licenčná zmluva za použitie počítačového programu alebo za použitie databázy. Napokon môže ísť o licenčnú zmluvu za použitie umeleckého výkonu (viď § 97 ods. 3 Autorského zákona).

Podobne ako pri § 6 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov sa použije pri zdanení § 6 ods. 4 len a len vtedy, ak autor/umelec uplatní postup podľa § 43 ods. 14 zákona o dani z príjmov. Čiže vtedy, ak sa autor/umelec pred vyplatením príjmu vopred písomne dohodne s nadobúdateľom na nevybratí dane z príjmu zrážkou.

Výhody zdanenia podľa § 6 ods. 4 sú nasledovné:

Pri určení základu dane sa od príjmu odpočítajú výdavky. A to buď skutočné alebo 40% paušálne (max. 420 eur mesačne, 5040 eur ročne).

Z príjmu sa vôbec neplatí sociálne ani zdravotné poistenie.

Nevýhody zdanenia podľa § 6 ods. 4:

Od základu dane sa neodpočítajú nezdaniteľné časti (na daňovníka, na manželku/manžela).

Pri základe dane nad 35022,31 eura je sadzba dane až 25%.


Zrážková daň

Podľa § 43 ods. 3 písm. h) zákona o dani z príjmov sa zrážkovou daňou zdania príjmy z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu podľa § 6 ods. 2 písm. a) a príjmy z použitia diela a použitia umeleckého výkonu podľa § 6 ods. 4, ak daňovník neuplatní postup podľa § 43 ods. 14.

To znamená, že pri príjmoch autora/umelca dosiahnutých:

- na základe § 91 Autorského zákona – z vytvorenia diela na objednávku na základe zmluvy o dielo (§ 631 až 643 Občianskeho zákonníka), s výnimkou počítačových programov, databáz podľa § 131 AZ a kartografických diel,

- z podania umeleckého výkonu podľa § 94 ods. 1 Autorského zákona,

- z licenčnej zmluvy za použitie autorského diela, zvukového záznamu, audiovizuálneho záznamu alebo vysielania, počítačového programu, databázy alebo umeleckého výkonu ...

... postupuje platiteľ príjmu (objednávateľ, nadobúdateľ) tak, že z vyplateného príjmu zrazí autorovi/umelcovi zrážkovú daň 19%.

Základom dane je v takom prípade príjem znížený o príspevok do umeleckých fondov.

Autor/umelec sa podľa § 43 ods. 14 zákona o dani z príjmov však s platiteľom príjmu môže vopred (ešte pred vyplatením príjmu) dohodnúť tak, že platiteľ príjmu daň nezrazí – a daň vypočíta a odvedie sám autor/umelec v súlade s § 6 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov (pri tzv. aktívnych príjmoch) alebo v súlade s § 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov (pri tzv. pasívnych príjmoch).

Pozor, takúto dohodu je povinný platiteľ dane oznámiť správcovi dane najneskôr do pätnásteho dňa po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom bola uzavretá.

Výhody zdanenia podľa § 43 ods. 3 písm. h) sú nasledovné:

Pri hocijako vysokom základe dane (aj nad 35022,31 eura) je sadzba dane (len) 19%.

Z príjmu sa vôbec neplatí sociálne ani zdravotné poistenie.

Nevýhody zdanenia podľa § 43 ods. 3 písm. h):

Pri určení základu dane sa od príjmu neodpočítajú výdavky. Odpočíta sa len príspevok (2% z príjmu) do umeleckého fondu.

Od základu dane sa neodpočítajú nezdaniteľné časti (na daňovníka, na manželku/manžela).


ČO JE VÝHODNEJŠIE, PRÍKLADY

Ako sme si ukázali, autori a umelci majú „k dispozícií“ tri spôsoby zdanenia ich autorských honorárov, ktoré sa navzájom zásadne líšia. Výška daňovo-odvodového zaťaženia tak do značnej miery závisí od správneho rozhodnutia príjemcu autorských honorárov.

Pokiaľ ide o rozdelenie príjmov na aktívne a pasívne, to závisí od konkrétnych okolností a možností autora, resp. umelca.

Pokiaľ ide o rozhodnutie medzi zdanením zrážkovou daňou alebo zdanením podľa § 6 ods. 2, resp. ods. 4, to je plne v réžií autora/umelca.

Nie je možné jednoznačne označiť jeden z troch možných spôsobov zdanenia za najvýhodnejší. Záleží to od mnohých okolností:

– od výšky autorských honorárov,
- od toho či má autor/umelec aj iné zdaniteľné príjmy (ako zamestnanec alebo z inej činnosti SZČO) a v akej výške,
- či si pri aktívnych a pasívnych príjmoch uplatní paušálne výdavky alebo skutočné výdavky,
- či má postavenie poistenca štátu pri zdravotnom poistení (napr. je študent alebo dôchodca)...

Ešte dve dôležité poznámky.

Autor/umelec, ktorý má počas roka viackrát vyplatený honorár, sa môže jednotlivo pri každom vyplácanom príjme rozhodnúť, či bude zdanený zrážkovou daňou alebo ho zdaní sám v daňovom priznaní podľa § 6 ods. 2 resp. 4.

Autor/umelec, ktorý podáva daňové priznanie a má aj príjmy zdanené podľa § 6 ods. 2 písm. a) – aktívne príjmy – aj príjmy zdanené podľa § 6 ods. 4 – pasívne príjmy – sa môže rozhodnúť pri oboch druhoch príjmu uviesť skutočné výdavky alebo pri oboch druhoch príjmu uviesť paušálne výdavky alebo „kombinovať“ a pri jednom druhu príjmov uviesť skutočné výdavky a pri druhom paušálne výdavky.

Ak sa pri oboch druhoch príjmu rozhodne uvádzať paušálne výdavky, tak limit 420 eur mesačne/5040 eur ročne sa sleduje osobitne pre oba druhy príjmu. Pri „šikovne“ rozdelených autorských honorároch na aktívne a pasívne príjmy to znamená, že celkovo si uplatní v daňovom priznaní paušálne výdavky až 10080 eur ročne.

Ukážme si to na príkladoch.


Zamestnanec má honoráre z umeleckého výkonu

Pán Kamil je zamestnanec, v zamestnaní zarába okolo 800 eur brutto mesačne (nezdaniteľnú časť na daňovníka tak „spotrebuje“ už pri zdanení príjmu zo zamestnania).

Popritom pracuje v agentúre, ktorá mu sprostredkuje hudobné vystúpenia, za ktoré poberá honoráre. Ide o príjmy z podania umeleckého výkonu podľa § 94 ods. 1 Autorského zákona.

1. Pán Kamil sa s agentúrou dohodol v zmluve tak, že honorár mu agentúra vypláca zdanený zrážkovou daňou podľa § 43 ods. 3 písm. h) zákona o dani z príjmov.

Napríklad pri honorári za vystúpenie vo výške 100 eur brutto dostane pán Kamil v čistom sumu 79,38 eura. Honorár už nemusí priznávať vo svojom daňovom priznaní a ani z neho neplatí žiadne odvody.

Výpočet:

Základ dane pre zrážkovú daň = 100 – 2 eurá hud. fond = 98 eur
Zrážková daň = 19% z 98 eur = 18,62 eura

Čistý príjem


100 – 2 (HF) – 18,62 (daň) = 79,38 eura

2. Ak by sa pán Kamil s agentúrou dohodol tak, že by mu agentúra honorár vyplatila nezdanený a pán Kamil by si honorár priznal sám v daňovom priznaní (šlo by o tzv. aktívny príjem), dopadlo by to takto:

Základ dane § 6 ods. 2 písm. a) = 100 – 40 (paušálne výdavky) = 60 eur

Od základu dane odpočítame ešte zdravotné poistenie, ktoré je 5,65 eura

Daň 19% = 19% z 54,35 eura = 10,32 eura

Zdravotné poistenie = 14% z 60 eur/1,486 = 5,65 eura

Čistý príjem

100 – 2 (HF) – 10,32 (daň) – 5,65 (ZP) = 82,03 eura

Zdravotné poistenie sme vypočítali ako 14% z vymeriavacieho základu, daného ako základ dane neznížený o odvody, deleno koeficient 1,486. Neuvažujeme o zvýšení vymeriavacieho základu na tzv. minimálny základ (429 eur mesačne v roku 2016), pretože pán Kamil je súčasne poistený ako zamestnanec.

Pri predpoklade, že za rok úhrnná suma honorárov nepresiahne 5298 eur, pán Kamil sociálne poistenie z honorárov neplatí a v takomto prípade je pre neho spôsob zdanenia podľa § 6 ods. 2 písm. a) „jemne“ výhodnejší.

3. Ak by úhrnná suma honorárov za rok presiahla 5298 eur a pán Kamil by musel platiť z honorárov aj sociálne poistenie, tak:

Sociálne poistenie = 33,15% z 60 eur/1,486 = 13,38 eura

Od základu dane odpočítame ešte sociálne poistenie, ktoré je 13,38 eura

Daň 19% = 19% z 40,97 eura = 7,78 eura

Čistý príjem

100 – 2 (HF) – 7,78 (daň) – 5,65 (ZP) – 13,38 (SP) = 71,19

Ak by z honorárov pán Kamil mal platiť aj sociálne odvody, spôsob zdanenia podľa § 6 ods. 2 písm. a) bude pre neho nevýhodný. A to neuvažujeme o prípadnom zvýšení vymeriavacieho základu na tzv. minimálny (429 eur mesačne) – ak by k tomu došlo, sociálne odvody by boli ešte vyššie.

Na uvedenom príklade vidíme, že v prípade umelca, ktorý má súčasne príjem aj zo zamestnania, bude zdanenie podľa § 6 ods. 2 písm. a) výhodné (respektíve bude mierne výhodnejšie) ako zdanenie zrážkovou daňou len v prípade, že úhrnná suma honorárov ročne nepresiahne hranicu pre vznik povinného poistenia v Sociálnej poisťovni. Ak by umelec vedel využiť skutočné výdavky a znížiť si tak základ dane z honorárov viac ako o 40%, bola by táto alternatíva výhodnejšia ešte viac.

V zásade tu však možno odporúčať zotrvanie pri zrážkovej dani. Umelec sa nemusí registrovať ako príjemca príjmov zdanených podľa § 6 ods. 2 písm. a) na daňovom úrade, nemusí sa registrovať ako SZČO v zdravotnej poisťovni.


Živnostník má honoráre z predaja svojho SW

Pán Karol je živnostník, živnosť má v obore predaja a servisu informačných technológií. Jeho príjem na živnosť je 1000 eur brutto mesačne. Pri zdanení príjmu zo živnosti (podľa § 6 ods. 1 zákona o dani z príjmov) využíva paušálne výdavky.

Popritom s istou SW spoločnosťou uzatvoril licenčnú zmluvu podľa § 65 Autorského zákona. Táto spoločnosť mu na základe zmluvy vypláca 1000 eur mesačne, spolu 12000 eur za rok 2016.

1. Pán Karol sa so SW spoločnosťou dohodol v zmluve tak, že honorár mu spoločnosť vypláca zdanený zrážkovou daňou podľa § 43 ods. 3 písm. h) zákona o dani z príjmov.

Z ročného honorára z licenčnej zmluvy vo výške 12000 eur brutto dostane pán Karol v čistom sumu 9525,60 eur. Honorár už nemusí priznávať vo svojom daňovom priznaní a ani z neho neplatí žiadne odvody.

Výpočet:

Základ dane pre zrážkovú daň = 12000 – 240 eur lit. fond = 11760 eur
Zrážková daň = 19% z 11760 eur = 2234,40 eur

Čistý príjem

12000 – 240 (LF) – 2234,40 (daň) = 9525,60 eur

2. Ak by sa pán Karol dohodol tak, že by mu spoločnosť honorár vyplatila nezdanený a pán Karol by si honorár priznal sám v daňovom priznaní (šlo by o tzv. pasívny príjem), dopadlo by to takto:

Základ dane § 6 ods. 4 = 12000 – 4800 (paušálne výdavky) = 7200 eur

Daň 19% = 19% zo 7200 eur = 1368 eur

Čistý príjem

12000 – 240 (LF) – 1368 (daň) = 10392 eur

Z príjmu zdaneného podľa § 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov (príjem za použitie diela, licenčná zmluva) sa zdravotné poistenie neplatí a bez ohľadu na výšku tohto príjmu sa nikdy neplatí ani sociálne poistenie.

V uvedenom prípade je zdanenie podľa § 6 ods. 4 jednoznačne výhodnejšie ako zdanenie zrážkovou daňou.

Pri príjmoch na základe licenčných zmlúv bude vo väčšine prípadoch výhodnejšie dohodnúť sa s platiteľom príjmu na nezdanení príjmu zrážkovou daňou s tým, že autor/umelec zdaní príjem sám v daňovom priznaní podľa § 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov. Je to najmä preto, lebo pri tomto spôsobe zdanenia si autor/umelec zníži príjem o paušálne respektíve skutočné výdavky – tým sa mu základ dane zníži – a z takto zdaneného príjmu neplatí žiadne odvody.


Hudobník na dôchodku

Pán Ladislav je hudobný skladateľ, je na dôchodku. V minulosti vydal prostredníctvom hudobného vydavateľstva niekoľko nahrávok. Na základe licenčných zmlúv mu vydavateľstvo počas roka 2016 vyplatilo, resp. vyplatí sumu spolu 3000 eur. Iné príjmy pán Ladislav nemá.

1. Pán Ladislav sa s vydavateľstvom dohodol v zmluvách tak, že honoráre mu vydavateľstvo vypláca zdanené zrážkovou daňou podľa § 43 ods. 3 písm. h) zákona o dani z príjmov.

Z ročných honorárov z licenčných zmlúv vo výške 3000 eur brutto dostane pán Ladislav v čistom sumu 2381,40 eura. Honorár už nemusí priznávať vo svojom daňovom priznaní a ani z neho neplatí žiadne odvody.

Výpočet:

Základ dane pre zrážkovú daň = 3000 – 60 eur hud. fond = 2940 eur
Zrážková daň = 19% z 2940 eur = 558,60 eura

Čistý príjem

3000 – 60 (HF) – 558,60 (daň) = 2381,40 eura

2. Ak by sa pán Ladislav dohodol tak, že by mu vydavateľstvo honoráre vyplácalo nezdanené a pán Ladislav by si honoráre priznal sám v daňovom priznaní (šlo by o tzv. pasívny príjem), dopadlo by to takto:

Základ dane § 6 ods. 4 = 3000 – 1200 (paušálne výdavky) = 1800 eur

Daň 19% = 19% z 1800 eur = 342 eur

Čistý príjem

3000 – 60 (HF) – 342 (daň) = 2598 eur

3. Je ešte lepšie riešenie. Ak by zdaniteľný príjem pána Ladislava pre daňové priznanie za rok 2016 nepresiahol 1901,67 eura, v súlade s § 46a zákona o dani z príjmov sa daň nevyrubí a neplatí.

Pán Ladislav sa s vydavateľstvom dohodne tak, že honoráre vo výške 1100 eur mu vydavateľstvo vyplatí zdanené zrážkovou daňou podľa § 43 ods. 3 písm. h) zákona o dani z príjmov.

Ďalšiu časť honorárov - sumu 1900 eur, mu vydavateľstvo vyplatí nezdanené a pán Ladislav si túto sumu prizná sám v daňovom priznaní.

V takomto prípade:

Základ dane pre zrážkovú daň = 1100 – 22 eur hud. fond = 1078 eur


Zrážková daň = 19% z 1078 eur = 204,82 eura

Príjem pre zdanenie v daňovom priznaní = 1900 eur.

Táto suma nepresahuje 1901,67 eur. Keďže iné zdaniteľné príjmy pán Ladislav nemá, v súlade s § 32 zákona o dani z príjmov pri príjme nepresahujúcom 1901,67 eur daňové priznanie podať nemusí a ak by ho aj podal, v súlade s § 46a zákona o dani y príjmov bude daň nulová.

Zo sumy 1900 eur sa tak zaplatí len odvod do hudobného fondu vo výške 38 eur.

Čistý príjem

3000 – 60 (HF) – 204,82 (daň) = 2735,18 eura

V tomto príklade vidíme znova, že zdanenie honorárov vyplatených na základe licenčných zmlúv je výhodnejšie zdaniť v daňovom priznaní podľa § 6 ods. 4 a nie zdaniť ich pri výplate zrážkovou daňou.

V uvedenom príklade však vtip spočíva v tom, že ak úhrnná výška honorárov o niečo presahuje sumu 1901 eur a iné príjmy autor/umelec nemá, je výhodné rozdeliť sumu vyplatenú za celý rok na dve časti – sumu nepresahujúcu 1901 eur vyplatiť nezdanenú – z nej sa podľa § 46a zákona o dani z príjmov nebude platiť nič – a sumu presahujúcu 1901 eur vyplatiť zdanenú zrážkovou daňou.


Rozumné rozdelenie príjmov na aktívne a pasívne

Pani Kveta je autorkou odborných publikácií. S vydavateľmi jej publikácií je dohodnutá tak, že časť honorárov jej vyplácajú na základe licenčných zmlúv podľa § 65 Autorského zákona za predaj publikácií. Druhú časť honorárov dostáva za odborné prednášky na základe zmlúv o dielo podľa § 91 Autorského zákona. Iné príjmy pani Kveta nemá.

Za rok 2016 budú príjmy pani Kvety vo výške 12000 eur za predaj publikácií. Tieto príjmy pani Kveta uvedie v daňovom priznaní a zdaní ich ako tzv. pasívny príjem podľa § 6 ods. 4.

Ďalej za odborné prednášky budú príjmy pani Kvety rovnako vo výške 12000 eur. Tieto príjmy uvedie pani Kveta v daňovom priznaní ako tzv. aktívny príjem podľa § 6 ods. 2 písm. a).

Výpočet základu dane podľa § 6 ods. 2 písm. a) = aktívny príjem:

Základ dane = 12000 – 4800 (pauš. výdavky) = 7200 eur.

Od základu dane odpočítame ešte sociálne poistenie, ktoré dosiahne za rok 2016 sumu 12 x 142,20 = 1706,40 eura.

Ďalej odpočítame zdravotné poistenie, ktoré dosiahne za rok 2016 sumu 12 x 60,06 = 720,72 eura.

Základ dane = 7200 – 1706,40 – 720,72 = 4772,88 eura

Základ dane z príjmov podľa § 6 ods. 2 znížime o nezdaniteľnú časť:

Základ dane = 4772,88 – 3803,33 = 969,55 eura

Výpočet základu dane podľa § 6 ods. 4 = pasívny príjem:

Základ dane = 12000 – 4800 (pauš. výdavky) = 7200 eur

Daň vypočítame zo súčtu oboch základov dane:

Daň 19% = 19% z (969,55 + 7200) = 1552,21 eur

Čistý príjem = 24000 – 480 (LF) – 1706,40 (SP) – 720,72 (ZP) – 1552,21 (daň) = 19540,67 eura

V uvedenom prípade sa rozdelením príjmov na aktívne a pasívne dosiahlo toto:

- pri oboch druhoch príjmu sa využila možnosť uplatnenia paušálnych výdavkov, celkovo sa tak základ dane znížil o 2 x 4800 = 9600 eur
- pri aktívnych príjmoch sa základ dane znížil aj o odvody a o nezdaniteľnú časť,
- odvody sa platia z tzv. minimálnych základov - ak by sa všetky honoráre vyplatili formou aktívneho príjmu, odvody by sa platili z omnoho vyššieho základu a boli by vyššie.