Mamaa
10.09.16,15:36
Zákon hovorí, že: "Ak povaha práce alebo podmienky prevádzky nedovoľujú, aby sa pracovný čas rozvrhol rovnomerne na jednotlivé týždne, zamestnávateľ môže po dohode so zástupcami zamestnancov alebo po dohode so zamestnancom, rozvrhnúť pracovný čas nerovnomerne na jednotlivé týždne."
Môže k nerovnomerne rozvrhnutému pracovnému času zamestnávateľ pristúpiť aj keď si to povaha práce alebo podmienky prevádzky nevyžadujú? Napríklad na žiadosť zamestnanca?
Môže k nerovnomerne rozvrhnutému pracovnému času zamestnávateľ pristúpiť aj keď si to povaha práce alebo podmienky prevádzky nevyžadujú? Napríklad na žiadosť zamestnanca?
veronikasad
10.09.16,17:47
čo rozumieš pod nerovnomerne rozvrhnutým prac.časom ? Nežiadaš náhodou o pružný pracovný čas ?
Mamaa
10.09.16,18:17
Ďakujem za reakciu. V pružnom pracovnom čase u nás pracujú všetci zamestnanci. Môj dotaz bol ohľadom nerovnomerne rozvrhnutého pracovného času. Zamestnankyňa si požiadala o skrátený pracovný úväzok a ten v režime krátky/dlhý týždeň. Ako jediná zo stoviek zamestnancov by teda pracovala v nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase. Povaha práce ani podmienky prevádzky si tento režim u nás nevyžadujú. Je mi jasné, že zamestnávateľ so žiadosťou súhlasiť nemusí, ale vzhľadom na znenie §87 bodu 1 Zákonníka práce ma zaujíma, či vôbec smie. Za fundovanú odpoveď vopred ďakujem.
avalik
10.09.16,18:39
Ústava
Čl. 2
(2) Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
(3) Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.
a ZP §164
(2) Ak požiada tehotná žena a žena alebo muž trvale sa starajúci o dieťa mladšie ako 15 rokov o kratší pracovný čas alebo o inú vhodnú úpravu určeného týždenného pracovného času, zamestnávateľ je povinný ich žiadosti vyhovieť, ak tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody.
Čl. 2
(2) Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
(3) Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.
a ZP §164
(2) Ak požiada tehotná žena a žena alebo muž trvale sa starajúci o dieťa mladšie ako 15 rokov o kratší pracovný čas alebo o inú vhodnú úpravu určeného týždenného pracovného času, zamestnávateľ je povinný ich žiadosti vyhovieť, ak tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody.