Nie som slovenčinárka, ale som toho názoru, že deti by na základnej škole mali čítať to, čo ich zaujíma a je úplne jedno akú knihu. Učiteľ by mal deťom odporučiť knihy, ktoré by mali prečítať. Podmienkou by malo byť, že každé dieťa prečíta za rok určitý počet kníh, o ktorých by vedelo porozprávať svojim spolužiakom o čom kniha bola, čo ho najviac zaujalo alebo prečo danú knihu odložilo a nedočítalo.Na školách, kde som učila kolegovia už dávno upustili od písania denníkov alebo obsahov kníh. Dať deťom voľnosť pri výbere knihy je pre učiteľa náročné, ak chce o knihe so žiakom diskutovať musí knihu tiež prečítať.
Dať deťom prečítať knihy a potom sa na to vykašlať ani sa o tom neporozprávať je neférové voči žiakovi a vlastne úplne zbytočné.
Nestačí aby učiteľ mal prečítané iba "povinné knihy" a to chcel aj od detí - to by bolo veľmi málo. Dnešný učiteľ by mal čítať také knihy ako čítajú jeho žiaci aby s nimi o nich vedel komunikovať. Ja myslím, že deti čítajú, ale určite nie povinnú literatúru. Ani ja som povinnú aj keď hodnotnú literatúru zo zásady nečítala.

Ďakujem pekne za názor :) Ja som to nazvala "povinná literatúra", aby hneď bolo jasné, na čo sa pýtam, ale samozrejme, že sa zmenili knihy, ktoré deti čítajú a tomu som prispôsobila aj svoje požiadavky.
Problém je v tom, ako som už napísala, že deti ( a je ich strašne veľa) knihy nečítajú vôbec. Išlo mi teda najmä o tú skupinu, ako tieto deti nenásilne priviesť k čítaniu.
Kto chce čítať, ten bude, aj keby sme mu to zakázali. :) A kto nechce, ten nebude a namiesto toho hľadá cestičky, ako si to uľahčiť.
Musím však podotknúť, že keby mal slovenčinár popri svojej náročnej práci a prípravám prečítať všetky knihy, po ktorých dnešné dieťa siahne ( a na trhu neustále pribúdajú), predpokladám, že by sa pomaly ale isto zbláznil.
Súhlasím s názorom, že je absolútne nevhodné, ak už učiteľ deťom dá prečítať tú ktorú knihu, aby sa potom k nej nevrátili, nediskutovali o nej. To som nikdy nerobila.
Čiže teória znie dobre, prax by bola veľmi, ale veľmi náročná.
Spôsob som si už našla a pevne verím, že sa mi táto metóda osvedčí.
Ešte raz ďakujem za názor.

mimotemy
pre istotu.
Nepomohlo by aspoň dnešnú slov. literatúru priblížiť deťom cez čítačky? Alebo niečo iné mimoškolské, netradičné.
Kontakt s autorom, nech sami skúsia niečo napísať a pod.
Mali sme si na úvod hodín ruštiny na 2. st. pripravovať v skupinkách 5 min. scénky, v skupinke cca 5 žiakov, mali sme to radi, pripravovali sme si to spolu doma, aj sme "vystupovali", plusom bolo, že sme pracovali aj so slovníkom, lebo nám nestačila slovná zásoba z učiva, bolo to dobrovoľné, podnes to pokladám za výborný učiteľkin počin. A hlavne zanechalo stopu v našich životoch, aj profesionálne.
Učiteľka mala aprobáciu RJ plus HV, išla stále aj mimo osnov, na tú dobu nezvyčajné, netrápila nás notovými diktátmi, ale nosila nám z domu svoje stereo platne vážnej hudby. Dnes je to asi úsmevné, ale vážili sme si to a pritiahla nás k hudbe.
Spolu so slovenčinárkou boli v obvode oceňované. V tej dobe mali cca 23 - 27 r. Boli skvelé.
(Maturita - ruštinárka, že čo učila, takú písomnú prácu ešte nečítala. Téma vplyv rus. a sov. lit. na človeka, pospomínala som si na knihy, čo som čítala ešte v druhej ľudovej. Čítala som, čo bolo.)
Išlo o matku bratov Malachovských, po pár rokoch odišla zo školstva do SND, vydala sa, viac sa nevrátila. Na ňu sa nedá zabudnúť kvôli jej netradičnému prístupu k predmetu. Žiaci majú radi odklony od jednotvárnosti.

Občas ju niekde na stránkach spomeniem, pretože si to ako človek zaslúži. Priznám sa, aj pre možný vzor.

P.S. Asi píšem pripomienku zbytočne, ale pre istotu. Nemala som na mysli čítačky elektronických kníh, ale autorské čítanie.