Narok na dovolenku vznika pri odpracovani aspon 21 dni na dovolenku za odpracovane dni a na rocny narok - pri odpracovani viac ako 60 dni v roku.
V rokoch, kedy neodpracoval ani den mu teda nemohol ziadny narok na dovolenku vzniknut.
To, ze mu vyplatite za cely rok nahradu mzdy podla rozhodnutia sudu, nema (podla mna) vplyv na narok na vznik dovolenky.

Otazka teda je, v ktorom roku odpracoval nejake dni, aby si mu narok na dovolenku urcila? Ak v ziadnom, o dovolenke neuvazujes.
Jediny prepocet by sa mohol tykat roku 2006, ak PP skoncil pocas roka a v tom roku odpracoval viac ako 60 dni, potom by si kratila za neodpracovane dni a mozno by narok vysiel vyssi ako mu bol priznany ku koncu PP.

takýto postup mi je jasný. takto postupujeme, keď je zamestnanec normálne v PP. Ale keď súd určil, že je stále naším zamestnancom a nepracoval, keďže prebiehal súdny spor a rozhodlo sa až teraz, aj tak mu nevzniká podľa teba nárok na dovolenku?

Nevznika, lebo napriek tomu ,ze bol vasim zamestnancom, tak neodpracoval ani den. Cize narok na dovolenku mu nemal ako vzniknut.

Tiež som niečo podobné riešila. A našla som tento úryvok z rozhodnutia súdu. Možno pomôže. Náhrada za nevyčerpanú dovolenku Podľa § 101 ZP, zamestnanec, ktorý počas nepretržitého trvania pracovného pomeru k tomu istému zamestnávateľovi vykonával u neho prácu aspoň 60 dní v kalendárnom roku, má nárok na dovolenku za kalendárny rok, prípadne na jej pomernú časť, ak pracovný pomer netrval nepretržite počas celého kalendárneho roka. Za odpracovaný deň sa považuje deň, v ktorom zamestnanec odpracoval prevažnú časť svojej zmeny. Časti zmien odpracované v rôznych dňoch sa nesčítajú. Podľa § 102 ZP, pomerná časť dovolenky je za každý celý kalendárny mesiac nepretržitého trvania toho istého pracovného pomeru jedna dvanástina dovolenky za kalendárny rok. Podľa § 103 ods. 1 ZP, základná výmera dovolenky je najmenej štyri týždne. Podľa § 103 ods. 2 ZP, dovolenka zamestnanca, ktorý do konca príslušného kalendárneho roka dovŕši 33 rokov veku, je najmenej päť týždňov. Pokiaľ ide o nárok žalobkyne na náhradu za nevyčerpanú dovolenku, odvolací súd súhlasí zo záverom súdu prvého stupňa, že táto náhrada žalobkyni patrí iba za obdobie od 1.1.2012 do 31.8.2012 (dovtedy mal pracovný pomer trvať) a v prevyšujúcej časti nárok žalobkyne nie je dôvodný. Náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku za obdobie od 1.9.2012 do budúcna nebolo možné žalobkyni priznať, lebo ako správne poznamenal prvostupňový súd poukazujúc na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 6/2008 zo dňa 26.2.2009, resp. rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21Cdo 2343/2003 zo dňa 30.3.2004, v zmysle ktorých špeciálna úprava § 79 ZP vylučuje, aby pri neplatnom rozviazaní pracovného pomeru mohla byť za dobu, počas ktorej boli vzťahy medzi účastníkmi v dôsledku rozviazania pracovného pomeru sporné a počas ktorej zamestnávateľ neumožnil zamestnancovi vykonávať prácu, priznaná náhrada mzdy z iného dôvodu, pričom v uvedenej dobe zamestnancovi neprislúcha nielen mzda podľa § 118 a nasl. ZP, ale ani náhrada mzdy za nevyčerpanú dovolenku a to aj z dôvodu, že žalobkyňa neodpracovala z dôvodu neplatného rozviazania pracovného pomeru žiaden deň, pričom neprideľovanie práce zamestnávateľom v tomto období nepredstavuje prekážku v práci, ktorá by sa inak posudzovala ako výkon práce.

Dakujem za pomoc.

Prečítala som si, vďaka. Našla som aj iné rozsudky, väčšinou postupovali rovnako, že nič nepreplatili. Takže nemá nárok, keďže neodpracoval. Ďakujem za pomoc.