Sarlotka
07.10.16,14:54
zdroj:https://www.financnasprava.sk/_img/pfsedit/Dokumenty_PFS/Infoservis/Aktualne_informacie/dp/2016/2016.10.05_Preradenie_majetku.pdf

Informácie k preraďovaniu hmotného majetku fyzickej osoby z osobného užívania do obchodného majetku

Podľa § 2 písm. m) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej zákon o dani z príjmov) obchodným majetkom je súhrn majetkových hodnôt, a to vecí, pohľadávok a iných práv a peniazmi oceniteľných iných hodnôt, ktoré má fyzická osoba s príjmami podľa § 6 vo vlastníctve a ktoré využíva na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie týchto príjmov, o ktorých táto fyzická osoba účtuje alebo účtovala alebo eviduje alebo evidovala podľa § 6 ods. 11.

Fyzická osoba, ktorá používa svoj súkromný hmotný majetok (alebo ho chce začať používať) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov podľa § 6 zákona o dani z príjmov (t. j. príjmov z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, príjmov z prenájmu nehnuteľností alebo príjmov z použitia diela alebo z použitia umeleckého výkonu), sa môže rozhodnúť, že tento svoj hmotný majetok preradí do obchodného majetku. Po preradení hmotného majetku do obchodného majetku môže fyzická osoba ako daňovník uplatňovať v daňových výdavkoch aj výdavky:
- na obstaranie hmotného majetku (formou odpisov majetku),
- výdavky na technické zhodnotenie hmotného majetku (formou odpisov majetku),
- výdavky na opravu a udržiavanie hmotného majetku,
- ostatné výdavky súvisiace s hmotným majetkom (napr. daň z nehnuteľnosti, poistenie majetku, úroky z poskytnutého úveru na obstaranie hmotného majetku).

Do obchodného majetku môže daňovník preradiť hmotný majetok,
 ktorý má daňovník vo vlastníctve,
 hmotný majetok prenajatý formou finančného prenájmu (leasing),
 ku ktorému vlastnícke právo prechádza na daňovníka ako na kupujúceho až úplným zaplatením kúpnej ceny a do nadobudnutia vlastníckeho práva tento majetok užíva,
 ak ide o nehnuteľnosť obstaranú na základe písomnej zmluvy, pri ktorej sa vlastnícke právo nadobúda povolením vkladu do katastra nehnuteľnosti, ak do nadobudnutia vlastníckeho práva daňovník nehnuteľnosť užíva,
 hmotný majetok pri prevode vlastníckeho práva z dôvodu zabezpečenia záväzku prevodom práva na veriteľa, ak sa pôvodný vlastník (dlžník) písomne dohodne s veriteľom na výpožičke tohto majetku počas trvania zabezpečenia záväzku.

Poznámka:
Do obchodného majetku nemôže daňovník preradiť hmotný majetok prenajatý na základe nájomnej zmluvy alebo zmluvy o výpožičke uzatvorenej podľa Občianskeho zákonníka.

2
Postup preradenia hmotného majetku z osobného užívania do obchodného majetku závisí od toho, či daňovník
 účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva,
 účtuje v sústave podvojného účtovníctva,
 vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov.

Poznámka:
Ak sa daňovník, ktorý má príjmy z prenájmu nehnuteľností podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov rozhodne účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva alebo podvojného účtovníctva, aj keď mu táto povinnosť nevyplýva zo zákona o účtovníctve, je povinný týmto spôsobom postupovať počas celého zdaňovacieho obdobia. Takýto daňovník s príjmami z prenájmu nehnuteľnosti podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov nie je účtovnou jednotkou podľa zákona o účtovníctve aj v prípade, že účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo v sústave podvojného účtovníctva, teda nemá povinnosť vykonávať účtovnú závierku a zostavovať účtovné výkazy.
Postup preradenia odpisovaného hmotného majetku do obchodného majetku pri vedení jednoduchého účtovníctva

Ak daňovník účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, postupuje podľa Opatrenia MF SR č. MF/27076/2007-74 z 13.12.2007 v znení neskorších zmien a doplnkov, ktorým sa stanovili postupy účtovania v sústave jednoduchého účtovníctva pre účtovné jednotky, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov. Dlhodobý hmotný majetok preradený z osobného užívania do podnikania zaúčtuje účtovná jednotka do knihy dlhodobého majetku.
Táto pomocná kniha dlhodobého majetku, ktorú je účtovná jednotka povinná viesť, nemá predpísaný žiadny vzor a je iba na daňovníkovi, akú knihu dlhodobého majetku si založí, alebo môže využiť rôzne účtovné tlačivá, ktoré sú na trhu komerčných predajcov. Kniha dlhodobého majetku však musí obsahovať náležitosti uvedené v § 6 ods. 6 postupov účtovania, a to:
 názov alebo popis dlhodobého majetku, prípadne jeho číselné označenie,
 názov alebo popis každej jednotlivej oddeliteľnej súčasti dlhodobého majetku v ocenení podľa osobitného predpisu (zákona o dani z príjmov), pričom sa uvedie aj dátum a rozsah zmien jednotlivých oddeliteľných súčastí dlhodobého majetku, údaj o vstupnej cene a zostatkovej hodnote jednotlivých oddeliteľných súčastí dlhodobého majetku,
 dátum obstarania a dátum uvedenia do používania,
 ocenenie podľa § 25 zákona o účtovníctve, odpisový plán účtovných odpisov, ktorý obsahuje sadzbu odpisov, odpisy a účtovnú zostatkovú cenu;
majetok preradený z osobného vlastníctva do podnikania sa oceňuje podľa § 25 zákona o účtovníctve od 1.1.2016 reálnou hodnotou podľa § 27 ods. 2 zákona o účtovníctve, z ktorej sa určujú účtovné odpisy hmotného majetku,
 vstupnú cenu podľa zákona o dani z príjmov, odpisový plán daňových odpisov, ktorý obsahuje odpisovú skupinu, sadzbu daňových odpisov, daňové odpisy, zostatkovú hodnotu podľa zákona o dani z príjmov;
vstupná cena majetku podľa zákona o dani z príjmov je rozhodujúca pre výpočet daňových odpisov uplatňovaných v daňových výdavkoch ovplyvňujúcich základ dane z príjmov (čiastkový základ dane);
 dátum a spôsob vyradenia.
3

Poznámka:
Fyzická osoba účtujúca v sústave jednoduchého účtovníctva si môže v odpisovom pláne určiť účtovné odpisy vo výške daňových odpisov.
Postup preradenia odpisovaného hmotného majetku do obchodného majetku pri vedení evidencie podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov
Ak daňovník vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov, je povinný viesť okrem iného aj evidenciu o hmotnom majetku zaradenom do obchodného majetku, ktorý využíva v súvislosti s dosahovanými príjmami. Ak sa daňovník rozhodne uviesť majetok v daňovej evidencii, potom sa už tento majetok stáva jeho obchodným majetkom. Daňová evidencia nemá predpísanú žiadnu formu a je iba na daňovníkovi, akú formu evidencie si zvolí. Daňovú evidenciu je daňovník povinný uchovávať po dobu, v ktorej zanikne právo daň vyrubiť alebo dodatočne vyrubiť podľa § 69 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov, t. j. do uplynutia piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie.

Daňovník, ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov, nie je účtovnou jednotkou a nevzťahujú sa na neho ustanovenia zákona o účtovníctve. Nie je povinný viesť účtovné knihy, zostavovať účtovnú závierku, ani predkladať správcovi dane účtovné výkazy. Hmotný majetok preradený z osobného užívania do podnikania zaeviduje v evidencii hmotného majetku vo vstupnej cene určenej podľa § 25 zákona o dani z príjmov, t. j. určenej podľa spôsobu nadobudnutia majetku. Údaje z evidencie hmotného majetku daňovník uvádza v daňovom priznaní k dani z príjmov v tabuľke č. 1a podľa predtlače.

Postup preradenia odpisovaného hmotného majetku do obchodného majetku pri vedení podvojného účtovníctva
Ak daňovník (fyzická osoba) účtuje v sústave podvojného účtovníctva pre podnikateľov podľa Opatrenia MF SR č. 23054/2002-92 zo 16.12.2002 v znení neskorších predpisov, potom dlhodobý hmotný majetok preradený z osobného užívania do podnikania účtuje na ťarchu účtov účtovej skupiny 02 – Dlhodobý hmotný majetok odpisovaný a v prospech účtu 491 – Vlastné imanie fyzickej osoby – podnikateľa. Hmotný majetok preradený z osobného vlastníctva do podnikania sa oceňuje v účtovníctve od 1.1.2016 reálnou hodnotou podľa § 27 ods. 2 zákona o účtovníctve, z ktorej sa určujú účtovné odpisy hmotného majetku.

Poznámka:
Daňové odpisy hmotného majetku sa určujú zo vstupnej ceny majetku podľa zákona o dani z príjmov v závislosti od spôsobu nadobudnutia hmotného majetku. Rozdiel medzi účtovnými odpismi vypočítanými z reálnej hodnoty a daňovými odpismi vypočítanými zo vstupnej ceny je položkou zvyšujúcou alebo znižujúcou základ dane, ktorá sa uvádza v daňovom priznaní k dani z príjmov.

4
Stanovenie vstupnej ceny odpisovaného hmotného majetku podľa § 25 zákona o dani z príjmov
Vstupná cena hmotného majetku podľa zákona o dani z príjmov sa určuje podľa § 25 zákona o dani z príjmov v závislosti od spôsobu nadobudnutia tohto majetku nasledovne:
1. ak bol majetok nadobudnutý kúpou alebo odplatným prevodom, vstupnou cenou hmotného majetku je obstarávacia cena;
2. ak bol majetok vytvorený vlastnou činnosťou, vstupnou cenou sú vlastné náklady vynaložené na výrobu, ktorými sú priame náklady vynaložené na výrobu a nepriame náklady, ktoré sa vzťahujú na výrobu, pričom na hodnotu vlastnej práce sa neprihliada;
3. ak bol majetok nadobudnutý bezodplatne dedením, vstupná cena sa určuje v závislosti od dátumu nadobudnutia tohto majetku;
 ak bol majetok nadobudnutý do 31.12.2015, vstupnou cenou je reprodukčná obstarávacia cena, ktorou je cena zistená súdnym znalcom v čase jeho nadobudnutia, alebo cena uvedená v osvedčení o dedičstve;
 ak bol majetok nadobudnutý po 31.12.2015, vstupnou cenou majetku je všeobecná cena určená podľa § 175o Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.6.2016 a od 1.7.2016 podľa § 200 Civilného mimosporového poriadku, t. j. cena určená v osvedčení o dedičstve alebo v uznesení o dedičstve;
4. ak bol majetok nadobudnutý bezodplatne darovaním od fyzickej osoby, vstupnou cenou je
 obstarávacia cena majetku, za ktorú majetok obstaral darca, a to v prípade,
 ak ide o majetok, ktorý u darcu nebol zahrnutý do obchodného majetku, pričom pri jeho predaji uskutočnenom v deň darovania by sa naň nevzťahovalo oslobodenie od dane z príjmov,
 ak ide o majetok vylúčený z odpisovania (napr. pozemok), ktorý bol u darcu zahrnutý do obchodného majetku a ktorý bol vyradený z obchodného majetku u darcu v dôsledku jeho darovania, alebo ak došlo k darovaniu majetku až po jeho vyradení z obchodného majetku, pričom pri jeho predaji uskutočnenom v deň darovania by sa naň nevzťahovalo oslobodenie podľa zákona o dani z príjmov,
 cena určená súdnym znalcom podľa zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch v znení neskorších predpisov, ak ide o majetok (bez ohľadu na to, či darca mal tento majetok zahrnutý v obchodnom majetku alebo nebol u darcu zahrnutý do obchodného majetku), pri predaji ktorého uskutočnenom v deň darovania by sa naň vzťahovalo oslobodenie od dane z príjmov;
ak ide o majetok nadobudnutý do 31.12.2015, je možné akceptovať v uvedenom prípade aj ohodnotenie majetku uvedené v darovacej zmluve,
 zostatková cena majetku zistená u darcu, ak sa jedná o odpisovaný majetok, ktorý mal darca zahrnutý v obchodnom majetku a ktorý bol vyradený z obchodného majetku u darcu v dôsledku jeho darovania, alebo ak došlo k darovaniu majetku až po jeho vyradení z obchodného majetku, pričom pri jeho predaji uskutočnenom v deň darovania by sa naň nevzťahovalo oslobodenie podľa zákona o dani z príjmov,

5
5. ak bol majetok nadobudnutý bezodplatne darovaním od právnickej osoby, vstupnou cenou je
 zostatková cena majetku zistená u darcu, ak ide o odpisovaný majetok, ktorý bol u darcu vyradený v dôsledku jeho darovania,
 obstarávacia cena majetku zistená u darcu, ak ide o majetok vylúčený z odpisovania, ktorý bol u darcu vyradený v dôsledku jeho darovania;
6. ak bol majetok nadobudnutý bezodplatne podľa reštitučných zákonov, vstupnou cenou hmotného majetku je cena určená súdnym znalcom podľa zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch.
Poznámka:
Zostatkovou cenou na účely dane z príjmov je podľa § 25 ods. 3 zákona o dani z príjmov rozdiel medzi vstupnou cenou hmotného majetku a celkovou výškou odpisov z tohto majetku zahrnutých do daňových výdavkov, pričom v zdaňovacích obdobiach, v ktorých daňovník postupoval podľa § 17 ods. 34 zákona o dani z príjmov (týka sa osobných automobilov so vstupnou cenou 48 tis. eur a viac) a podľa § 19 ods. 2 písm. t) zákona o dani z príjmov (pri používaní majetku aj na súkromné účely), sa za výšku odpisu zahrnutého do daňových výdavkov považuje ročný odpis podľa § 27 alebo § 28.
Súčasťou vstupnej ceny hmotného majetku je aj technické zhodnotenie majetku. Technickým zhodnotením hmotného majetku sa na účely zákona o dani z príjmov rozumejú
 výdavky na dokončené nadstavby, prístavby a stavebné úpravy definované v stavebnom zákone (zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov),
 rekonštrukcie
 modernizácie

Nadstavbou sa rozumejú úpravy, ktorými sa stavby zvyšujú.
Prístavbou sa dokončené stavby pôdorysne rozširujú, pričom musia byť navzájom prevádzkovo spojené s doterajšou stavbou.
Stavebnými úpravami sú zmeny stavby, pri ktorých je zachované vonkajšie pôdorysné aj výškové ohraničenie stavby.
Rekonštrukciou sa rozumejú také zásahy do hmotného majetku, ktoré majú za následok zmenu jeho účelu použitia, kvalitatívnu zmenu jeho výkonnosti alebo technických parametrov. Za zmenu technických parametrov nemožno považovať zámenu použitého materiálu pri dodržaní jeho porovnateľných vlastností.

Modernizáciou sa na účely tohto zákona rozumie rozšírenie vybavenosti alebo použiteľnosti hmotného majetku o také súčasti, ktoré pôvodný majetok neobsahoval, pričom tvoria neoddeliteľnú súčasť majetku. Za neoddeliteľnú súčasť tohto majetku sa považujú samostatné veci, ktoré sú určené na spoločné použitie s hlavnou vecou a spolu s ňou tvoria jeden majetkový celok.

Poznámka:
Za technické zhodnotenie sa považujú výdavky prevyšujúce 1 700 eur v úhrne za zdaňovacie obdobie. Ak výdavky na technické zhodnotenie neprevyšujú v úhrne za zdaňovacie obdobie 1 700 eur, môžu sa

6
považovať za technické zhodnotenie, ak sa daňovník rozhodne takéto výdavky považovať za technické zhodnotenie.
Do vstupnej ceny hmotného majetku sa nezahrňujú náklady na opravy a udržiavanie hmotného majetku. Opravami sa rozumie odstraňovanie čiastočného fyzického opotrebenia alebo poškodenia za účelom uvedenia do predchádzajúceho alebo prevádzkyschopného stavu. Uvedením do prevádzkyschopného stavu sa rozumie vykonanie opravy aj s použitím iných než pôvodných materiálov, náhradných dielcov, súčastí alebo technológií, ak nedôjde k zmene technických parametrov a ani k zmene účelu použitia. Udržiavaním sa rozumie spomaľovanie fyzického opotrebenia, predchádzanie jeho následkom a odstraňovanie drobnejších závad.

Vypracovalo: Finančné riaditeľstvo SR
Odbor podpory a služieb pre