odsťahuj sa...

PIN sa dá v banke zmeniť. Ak ťa však "vydierajú" a žijú na úkor teba - povedz si "a dosť", nájdi si malý podnájom, zbaľ sa a vypadni od nich. Až potom oni zistia, ako sa žije.....a ty budeš mať pokoj.
Máš 20 - tak začni byť samostatný.

200-500eur nie je polozka koli ktorej by si mal byt bezradny.

Mas 20, si plnolety, prestan nariekat, osamostatni sa.
Ak chodis do skoly, vybav si internat. Ak nie, najdi si najom.

Jednoznačne by som to riešila nejakou izbičkou, ktorú si zoberieš do prenájmu. Nepotrebuješ veľkú rozlohu, posteľ, stôl, stoličky, TV, PC a nejaké drobnosti, ktoré Ti zútulnia izbu. Si predsa dospelý....ale počítaj s tým, že keď máš doma navarené, opraté, bude Ti mamin fuul servis chýbať. Ale naučíš sa aj prať, aj variť a budeš mať súkromie, nikto Ti nebude zasahovať do Tvojich peňazí.

Máš 20 rokov....študuješ, pracuješ, alebo len úrad a brigády ???

zacal som pracovat v novembri, doteraz len brigady..no vela z tych penazi nemam

Mate dohodnute ako prispievas na chod domacnosti, najomne, energie atd.?

Už nič nerieš pred Vianocami, ide o citlivé obdobie, a ak sa rozhodneš pre odchod, tak to svojej mame najprv vysvetli, nech je na to pripravená. Aj dôvody pre tvoje konanie.

ivka70, dobrá otázka.

otec posiela mame vyzivne a prave toto by sa malo riesit z tych penazi.. nie si odo mna pytat dalsie. neviem, ale asi je to aj napadnutelne na sude

Prepáč, kde žiješ....keď sa ti položka 200-500 euro zdá zanedbateľná, aby bol niekto bezradný? A to ešte v prípade, keď mladý nie je zárobkovo stabilizovaný a nemá žiadne úspory?

PIN si musim jednoznacne zmenit a musi to skoncit. vies, len potom pridu telefonaty a osobne navstevy..a bude to pokracovat len inym sposobom, to je na tom to najhorsie.

prečo výživné nechodí na tvoj účet? mal by si ho pod kontrolou a vedel by si,na čo sa použije

vyzivne chodi formou seku na meno mojej mamy, tak ako tomu bolo od mojich 6rokov

Mínusku nemáš odo mňa, hoci som aj mala pokušenie.....

tak nech ho otec posiela tebe,veď sa s ním dohodni

Jediny, kto to moze napadnut, je tvoj otec, ktoremu si mal oznamit, ze uz nestudujes a ze tym jeho vyzivovacia povinnost skoncila. Zacni sa spravat ako
dospely clovek a ak chces nadalej byvat s mamou (alebo aj s otcom, to je jedno), v prvom rade si dohodni, kolko treba prispievat na chod domacnosti.
Alebo si najdi podnajom, kde rychlo zistis, ze na co boli mame peniaze od teba.

Prečo nepracuje mamin priateľ? Prispieva na domácnosť aj on?
Alebo v tom bude aj alkohol?

Je smutné, že sa neviete s matkou dohodnúť. Snaž sa čo najskôr nájsť si lepšie platenú prácu, nielen brigády. Aj mimo svojho bydliska.

Telefonáty? Zmeníš si číslo. Návštevy? Nepovieš, kde bývaš. A je to!

Dohodni si s mamou koľko jej mesačne prispeješ do domácnosti na stravu, energie a pranie. Zvyšok si ulož v banke alebo peňaženku pod vankúš :) a so súkromím si nepomôžeš, jedine ak dáš na radu ostatných a osamostatníš sa. Začni prácou na trvalý pracovný pomer.

Mladý muž, v zadaní tvojej otázky ma zaujalo najviac "citové vydieranie"....dospel si do veku, keď máš požiadavku súkromia vo svojej izbe. Mnohí tvoji rovesníci si tieto nároky na súkromie už dávno užívajú, vedeli si ho vydobiť, alebo majú šťastie na "chápajúcich" rodičov.
Od šiestich rokov si vyrastal bez biologického otca. Tvoja matka zostala na výchovu sama, pre teba sa stala matka tou najbližšou...Neviem, kedy a ako matka začala spolužitie s iným partnerom. Matky niekedy nevedia ukončiť vzťah s dieťaťom a pokračujú v nezdravom a sebeckom vzťahu ku dieťaťu. Nie sú schopné svoje dieťa pustiť do života a uznať právo na samostatnosť, čisto iba z materinskej "slepej" lásky. Túto nerozlučnú spolupatričnosť uplatňujú i v otázke ekonomickej a svojim spôsobom majú i právo, v prípade nutnosti, pri financovaní domácnosti. Matka možno len jednoducho požaduje tvoju spoluúčasť, poukazuje na ťažký život, ktorý ste museli spoločne zdieľať bez prítomnosti otca a manžela a nárokuje si od teba dnes "odmenu" za roky strádania, ktoré určite musela prekonávať. Aj ona chce mať po tvojej výchove oddych a kúsok šťastia. Z týchto dôvodov dochádza k nezrovnalostiam medzi vami, čo ty chápeš a nazývaš,ako citové vydieranie.
V tvojom živote nastal čas, aby si dospel, zamyslel sa a pochopil aj matku. Riešenie, že pôjdeš k otcovi nie je dobré....otec má už možno svoju rodinu, svoj život a hrozí ti, že sa neskôr staneš "nadbytočným". Najlepšie bude, ak si nájdeš prácu s možnosťou bývania, alebo takú prácu, aby si bol schopný uhrádzať prenájom. Je načase, aby ty, aj tvoja matka ste viedli finančne neprepojený život a to docieliš, iba keď opustíš spoločnú domácnosť. Ty si financuj svoj život a matka nech si financuje ten svoj, spoločne s jej súčasným partnerom.
Nezabudni na vďačnosť ku matke, ktorá ťa vychovala, zmenu vyrieš citlivo a s rozvahou, aby tvoje svedomie teraz i v budúcnosti neťažili výčitky.
Pridám tebe aj matke na odvahu a porozumenie: "Deti sú rodičom prepožičané Bohom na výchovu....." ináč patria Bohu, rozumej...aj svojmu vlastnému životu.
Veľa šťastia.

Tak jediná rada znie osamostatni sa.A otcovi oznám že už neštuduješ.Ved môžeš isť mimo mesto,mimo krajinu.Ten príspevok je ako keby to písal 15 ročný.

to je tak, keď sa chalan nevie rozhodnúť, či sa chce osamostatniť, alebo nie. ale zdá sa, že je to na dobrej ceste, tak mi to pripadá.

súdny spor nie je cesta, to je jasné.
čo môžeš robiť...
- kým sa neodsťahuješ, kúp si dvere, ktoré sa dajú zamknúť.
- kúp si uzamykateľnú skrinku/stôl/hocičo
- peniaze a iné súkromné veci si nos v príručnej kabelke. peňaženku počas spánku vo vrecku
- s PIN si snáď vieš rady (ako je vôbec možné, že ho "predsa" poznajú spolubývajúci???)
- otcovi oznám, že už nemáš nárok na výživné, lebo z toho môžeš mať problémy
- nevieme, aký máš vzťah s otcom, ale aby si nebol prekvapený. čo tak sa osamostatniť a nezavesiť sa na krk zase niekomu?
- hľadaj si vlastné bývanie. kľudne intrák, slobodárka, turistická ubytovňa, prenájom v garzónke, prípadne so študentami si podeľte väčší byt. sú weby, kde sa hľadajú spolubývajúci
- samozrejmosťou je nájsť si prácu. s tým musíš počítať pri hľadaní bývania. vyjdi zo svojej komfortnej zóny, odíď do väčšieho mesta bližšie či ďalej. roboty je dosť, dokonca aj za viac ako minimálnu mzdu. väčšie fabriky hľadajú neustále ľudí. áno, treba tam robiť... o tom niet pochýb.
- veľa šťastia.

Prosby, náreky, výčitky nepočúvaj. Začni žiť život, ktorý patrí tvojmu veku....Vyzeráš celkom rozumne, možno by si zvládol aj VŠ. Porozprávaj sa s otcom, či by nebol ochotný ťa podržať......