Milí poraďaci, potrebovala by som zistiť, či zamestnanec THP, ktorý nie je vyslaný na pracovnú cestu, môže dobrovolne z osobných dôvodov odmietnuť zabezpečovanie a poskytovanie stravných lístkov zo strany zamestnávateľa? Zamestnávateľ má lístky na čierno /bez fa, s čím ako zamestnanci súhlasíme, nakoľko sú lacnejšie/.

Zamestnávateľ poskytuje svojím zamestnancom vyslaným na pracovnú cestu paušálnu výšku stravného /60% z výšky stravného, §34/. Je to možné?
1. AKo potom o nich účtuje?
2. Ustanovenie uvedeného § to umožňuje.

Milí poraďaci, potrebovala by som zistiť, či zamestnanec THP, ktorý nie je vyslaný na pracovnú cestu, môže dobrovolne z osobných dôvodov odmietnuť zabezpečovanie a poskytovanie stravných lístkov zo strany zamestnávateľa? Zamestnávateľ má lístky na čierno /bez fa, s čím ako zamestnanci súhlasíme, nakoľko sú lacnejšie/.

Zamestnávateľ poskytuje svojím zamestnancom vyslaným na pracovnú cestu paušálnu výšku stravného /60% z výšky stravného, §34/. Je to možné?

Ad 1: Zamestnávateľ má povinnosť zabezpočiť stravovanie alebo poskytnúť stravný lístok. Zamestnanec nemusí vedieť, odkiaľ tie stravné lískty zamestnávateľ má, pre neho je podstatné, že ich poskytuje. Ak zamestnávateľ nevie preukázať pôvod lístkov alebo preukázať ich poskytnutie zamestnancom pred príslušnými inštitúciami (DÚ, IP...), je to jeho zodpovednosť a problém, nie problém zamestnancov.

Zamestnanec ak nechce, nemusí chodiť na obedy zabezpečené zamestnávateľom. Rovnako ak nechce, nemusí si kupovať stravné lístky. Zamestnávateľ nemá ho ako donútiť, aby si ich prevzal. Zamestnávateľ si povinnosť splnil (zabezpečil stravu aelbo poskytnutie lístkov), to že to zamestnanec nechce, je jeho problém.

Ad 2: zamestnávateľ asi zle pochopil význam § 34. Nemôže poskytnúť nižšie stravné, než priznáva ZoCN. Pokiaľ zamestnávateľ prizná paušál, musí ku každému takto stanovenému paušálu vypracovať podrobnú kalkuláciu dokazujúcu spôsob výpočtu paušálu a jeho obsah, musí ďalej túto kalkuláciu prípadnému kontrolnému orgánu ukázať a musí vedieť zdôvodniť jednotlivé položky. Takže ak len od oka určil, že bude poskytovať 60% stravného, tak to nie je v súlade so zákonom.

Paušalizovať znamená, že ak by mu pravidelne chodili zamestnanci napr. na týždňové služobky do rovnakej krajiny (plus mínus pár hodín rozdielu pri odchode a príchode, prípadne jeden obed zabezpečený), tak môže v predpise určiť, že na takúto týždňovku bude dávať určenú sumu (nebude sa počítať podľa hodín a dní a dĺžky cesty), ktorá sa bude rovnať približne takej sume, ako keby počítal náhrady presne.

Napr. má 5 takýchto ciest, kde poskyto naslednovné náhrady:
1. cesta - 550 EUR
2. cesta - 580 EUR
3. cesta - 590 EUR
4. cesta - 570 EUR
5. cesta - 580 EUR

tak na základe spriemerovania sa určí, že za takú týždňovú cestu sa bude vyplácať 575 EUR a nemusia si počítať príchody a odchody.

Vďaka za odpovede.
A môže zamestnávateľ vyplácať napr. len 60% stravného po dohodnutí so zamestnancom /ošetrené v pracovnej zmluve - jedná sa o šoféra medzinárodnej kamiónovej dopravy/.

Vďaka za odpovede.
A môže zamestnávateľ vyplácať napr. len 60% stravného po dohodnutí so zamestnancom /ošetrené v pracovnej zmluve - jedná sa o šoféra medzinárodnej kamiónovej dopravy/.

§ 5 ods. 5 zákona o cest. náhradách pre TSC hovorí:

(5) So zamestnancom, ktorému častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, možno v pracovnej zmluve alebo v dohode o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru dohodnúť odchylne od tohto zákona podmienky na poskytovanie stravného, ako aj nižšie sumy stravného, najviac však o 25 % z ustanovenej sumy stravného; suma stravného sa zaokrúhli na celé koruny nahor.

Obdobne je to poriešené aj pre ZSC v § 13 ods. 6:

(6) So zamestnancom, ktorému častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, možno dohodnúť v pracovnej zmluve alebo v dohode o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru odchylne od tohto zákona podmienky na poskytovanie stravného v cudzej mene, ako aj nižšie stravné, ako je ustanovené v odseku 4, najviac však o 25 %.

Čiže musí dostať minimálne 75% denného nároku. Nezabúdajte, že vreckové sa pritom nekráti, ale vypočítava sa z pôvodnej výšky stravného (§ 14):

Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pri zahraničnej pracovnej ceste popri náhrade preukázaných potrebných vedľajších výdavkov [§ 4 ods. 1 písm. d)] vreckové v cudzej mene vo výške od 5 % do 40 % stravného ustanoveného podľa § 13 ods. 4 a 5.

Ďakujem Chobot, sme múdrejšie.

Môže zamestnávateľ resp. musí vydať stravné lístky zamestnancom, ktorí majú pracovný úväzok na 20 hod. týždenne a tiež dohodárom môže poskytnúť stravné lístky?

Môže zamestnávateľ resp. musí vydať stravné lístky zamestnancom, ktorí majú pracovný úväzok na 20 hod. týždenne a tiež dohodárom môže poskytnúť stravné lístky?
Nárok na zabezpečenie stravovania vzniká pri pracovnej zmene dlhšej ako 4 hod. Zo ZP § 152 nie je povinnosť poskytovať stravné dohodárom.

Nevedela som kam to šupnúť. Môžem poprosiť o radu SZČO má jedného zamestnanca od 6/2009. Vykonáva prácu, ktorá nie je na jednom mieste, chodia po zákazkach ale vrámci mesta Košice.Pracovisko je v Košiciach. Môže dať zamestnancovi SL spätne. On by chcel radšej peniaze. Tie by musel zdaniť? Ako je to so zdravotnou a socialkou, ako by sa považol finančný príspevok?