Tu je link ....už preberaná téma na Porade

http://www.porada.sk/t15978-panicka-porucha.html


Jednoducho treba si celú tému vytlačiť a dať pani svokre prečítať , aby videla , že nie je na tomto svete sama , kto sa borí s uvedenou diagnózou .Po preštudovaní pevne verím , že z hľadiska dospelej osoby spraví taký krok , aby bol prospešný jej dobru a radosti celej rodiny , ktorej na jej zdraví určite veľmi záleží .

Držím Vám palčeky .:)

Erika, možno by bolo dobre, keby si si so svokrou sadla k počítaču a dala jej to čítať. Starší ľudia majú ešte vštepené, že chodiť k psychiatrovi je hanba. Keď uvidí, koľko sa nás tu s touto pliagou morí, možno jej to pomôže. Nie je sama, sme v tom viaceré a keď človek nemá podporu, nedokáže sa dokopať k ničomu. A najprv to daj prečítať manželovi, aby mal väčší prehľad. Sú tam všetko naše vlastné skúsenosti, skúsenosti živých ľudí, ktorí musia normálne fungovať, pracovať, starať sa o deti, domácnosť a kopec ďalších veci.
Základom je, aby si svokru k ničomu nenútila. Ak sa zatne, nikto s ňou nepohne. To viem z vlastnej skúsenosti. Nech si prečíta naše skúsenosti, to bude pre ňu možno najlepší presviedčací prostriedok.
Držím palce. Ak sa podarí, aby išla lekárovi, predíde tým horším veciam.

Erika, možno by bolo dobre, keby si si so svokrou sadla k počítaču a dala jej to čítať. Starší ľudia majú ešte vštepené, že chodiť k psychiatrovi je hanba. Keď uvidí, koľko sa nás tu s touto pliagou morí, možno jej to pomôže. Nie je sama, sme v tom viaceré a keď človek nemá podporu, nedokáže sa dokopať k ničomu. A najprv to daj prečítať manželovi, aby mal väčší prehľad. Sú tam všetko naše vlastné skúsenosti, skúsenosti živých ľudí, ktorí musia normálne fungovať, pracovať, starať sa o deti, domácnosť a kopec ďalších veci.
Základom je, aby si svokru k ničomu nenútila. Ak sa zatne, nikto s ňou nepohne. To viem z vlastnej skúsenosti. Nech si prečíta naše skúsenosti, to bude pre ňu možno najlepší presviedčací prostriedok.
Držím palce. Ak sa podarí, aby išla lekárovi, predíde tým horším veciam.

ahoj a dakujem za pomoc,pojdem k tomu psychiatrovi,hadam mi pomoze,len stale dufam,ze by to mohlo byt z krcnej,alebo stitnej,no asi tazko,mam skoro vsetky priznaky,hlavne ma stve to trpnutie krku,lavej casti tvare,ale co uz,dnes bola celkom pohoda,asi tym,ze je sobota,ale aj tak ma to v meste zas prepadlo,dalo sa,bola som aj s kamoskami,tak zatial a drzim tiez vsetkym palce.

Ahoj Marcela,
díky za odpoveď, pýtala si sa prečo lekári nezistili takú závažnú vadu dieťaťu.
pokúsim sa to jednoducho vysvetliť:
Keď má matka menej ako 35 rokov, nerobí sa amniocentáza - vyšetrenie z plodovej vody, pokiaľ na to nie je závažný dôvod, ten je v tom prípade ak sa v rodine narodilo už postihnuté dieťa, ak vyšiel pozitívny AFP test - hormonálne vyšetrenie v krvi, alebo nie sú dobré výsledky zo sona.
Ja som nespĺňala z toho nič, takže všetko nasvedčovalo, že dieťa je v poriadku. Keby sa urobila amniocentéza, tak tam by sa to potvrdilo. Ak by som bola ešte niekedy v budúcnosti tehotná, tak by mi toto vyšetrenie už museli urobiť bez toho či mám alebo nemám viac ako 35 rokov. Iróniou osudu je však to, že keď som bola tehotná prvý krát tak mi vyšiel AFP test pozitívny a chceli mi prerušiť tehotenstvo s tým, že dieťa sa narodí geneticky postihnuté, dieťa sa narodilo geneticky zdravé, kdežto pri druhom tehotenstve bol test negatívny a dieťa sa narodilo geneticky choré, dokonca už ani vyšetrenie z plodovej vody nie je 100%, toto vyšetrenie sa robí najneskôr v 4 mesiaci gravidity, takže ak výsledky budú negatívne, môžu to lekári zaručiť žene len do 4 mesiaca, ale že nenastanú už potom žiadne genetické komplikácie nemôže žiadny lekár vylúčiť. To znamená, že mne nikto nezaručí aj keď by mi spravili amniocentézu, že bude všetko celé tehotenstvo O.K. a dieťa bude zdravé ako repa, či už telesne, duševne, geneticky. Ešte som nezabudla na to trápenie, z druhého pôrodu a odhodlať sa na ďalšie dieťa chce určitý čas a hlavne psychickú pohodu. Našťastie mám ešte 5 ročného syna, veľmi hyperaktívného, ktorý mi dáva poriadne zabrať, ale hlavne, že je zdravý aj keď si mnohí myslia pre jeho hyperaktivitu, že je nedisciplinovaný, to, že je taký je vplyvom prvého tehotenstva, ktoré tiež prebiehalo dosť komplikovane, bola som na rizikovom, stále som odpadávala, lapala po dychu, nebola to vtedy ešte panická porucha, ale cievne kolapsy. To druhé tehotenstvo ma už úplne dorazilo a z tohoto všetkého som dostala "nádherný darček" diagnózu Panická Porucha.
Dobre je ako Ty píšeš mať chápavého partnera, ktorý Ťa pochopí, keď Ti je zle a do ničoho sa Ti nechce ani do sexu. To je ozajstná výhra v živote, lebo nie každý je taký. Ja mávam tiež také obdobia aké opisuješ aj Ty, niekedy je mi super ani neviem, že som chorá a niekedy je mi fakt strašne doslova na odpadnutie, vtedy by som najradšej utiekla, nikoho nevidela len lažala a spala.
Lenže nie vždy sa to dá, keď máš malé dieťa, ktoré Ťa stále potrebuje.
Kým som sa nezaregistrovala na tejto stránke, netušila som koľko ľudí má takéto problémy. Som rada, že si môžem s Tebou takto pokecať a podeliť sa s Tebou o tieto problémy. Môžem vedieť ak to nie je tajné, koľko máš rokov?
Ešte raz dík za odpoveď a Teším sa na ďalšie maily od Teba. Avril

Ahojte, no tak a už som mala po dlhšej dobe zasa panický záchvat, nebol až taký intenzívny, trvalo to asi 15 min, musela som zhltnúť celú tabletku Frontinu, kým som sa nedostala do "normálu", začala som sa potiť, triasť, búšilo mi srdce, a desne sa mi zle dýchalo nemohla som sa poriadne nadýchnúť, mala som pocit, že mám v krku veľkú hrču a nemôžem nič prehltnúť, myslím si, že to vyvolalo to, že som musela asi pol hodiny čakať na blbý autobus, keď som išla z práce, ktorý dlho meškal a potom tie podmienky v tom autobuse, no hrozné v tej saune, už pred tým, než som tam nastupovala som sa chvela a nebolo mi najlepšie a doma to už vyvrcholilo. Keď si spomínam, túto poruchu mi diagnostikovali presne pred tromi rokmi a tiež to bolo cez takéto horúčavy, minulý rok bolo v júli tiež strašne horúco a vtedy som tiež dostala panický záchvat, jednoducho môj organizmus tieto teplá neznáša a funguje u mňa ako spúšťač panických záchvatov, a k tomu ešte mám problémy s tlakom, ktorý mi skáče raz je vysoký a potom zas nízky, bolí ma hlava a piští mi v ušiach, no hrôza, neprajem nikomu.
Marcela, je mi ľúto, že si prišla o blízkého priateľa, úplne Ťa chápem ako Ti je, mne keď zomrelo dieťatko, tak som mala hrozné úzkosti derpesie a to bolo všetko preto, lebo som sa nemohla riadne uvoľniť a vyplakať, tú bolesť som dusila v sebe, až keď sa mi podarilo riadne vyplakať sa mi uľavilo, preto je dobre, že sa môžeš vyplakať aj keď ten smútok Ťa možno bude ešte dlhšie trápiť. Drž sa, držím Ti palce, aby si to prekonala!

Ahojte, no tak a už som mala po dlhšej dobe zasa panický záchvat, nebol až taký intenzívny, trvalo to asi 15 min, musela som zhltnúť celú tabletku Frontinu, kým som sa nedostala do "normálu", začala som sa potiť, triasť, búšilo mi srdce, a desne sa mi zle dýchalo nemohla som sa poriadne nadýchnúť, mala som pocit, že mám v krku veľkú hrču a nemôžem nič prehltnúť, myslím si, že to vyvolalo to, že som musela asi pol hodiny čakať na blbý autobus, keď som išla z práce, ktorý dlho meškal a potom tie podmienky v tom autobuse, no hrozné v tej saune, už pred tým, než som tam nastupovala som sa chvela a nebolo mi najlepšie a doma to už vyvrcholilo. Keď si spomínam, túto poruchu mi diagnostikovali presne pred tromi rokmi a tiež to bolo cez takéto horúčavy, minulý rok bolo v júli tiež strašne horúco a vtedy som tiež dostala panický záchvat, jednoducho môj organizmus tieto teplá neznáša a funguje u mňa ako spúšťač panických záchvatov, a k tomu ešte mám problémy s tlakom, ktorý mi skáče raz je vysoký a potom zas nízky, bolí ma hlava a piští mi v ušiach, no hrôza, neprajem nikomu.
Marcela, je mi ľúto, že si prišla o blízkého priateľa, úplne Ťa chápem ako Ti je, mne keď zomrelo dieťatko, tak som mala hrozné úzkosti derpesie a to bolo všetko preto, lebo som sa nemohla riadne uvoľniť a vyplakať, tú bolesť som dusila v sebe, až keď sa mi podarilo riadne vyplakať sa mi uľavilo, preto je dobre, že sa môžeš vyplakať aj keď ten smútok Ťa možno bude ešte dlhšie trápiť. Drž sa, držím Ti palce, aby si to prekonala!