Gabika3
28.04.17,18:52
Robíme rekonštrukciu cca 60 ročného domu, v ktorom zároveň bývame. Dom je prízemný, povala bude neobývaná. Pôvodný strop chceme zatepliť fúkanou izoláciou (drevovlákno) cca 30-40 cm. Prierez stropu (zdola): 1. omietka, 2. rákos, 3. drevené dosky, 4. trámy (medzi nimi vzduch), 5. drevené dosky (záklop), 6. škvára. Škváru a záklop sme odstránili. Na streche je betónová strešná krytina a pod ňou difúzna fólia (bramac).
Naše otázky:
1. Je potrebné dávať niekde parozábranu (parobrzdu)? Pretože zdola ju nechceme dávať (SDK podhľad neplánujeme). No keď ju dáme zhora na trámy, nebude sa v trámoch hromadiť vlhkosť?
2. Unesú spodné dosky hmotu zateplenia? Nespadne (neprehne) sa nám omietka na strope?
Marek_PD
08.05.17,16:23
Parozábrana a jej aplikácia pod izoláciu je vždy zložitá záležitosť, aj keď mnohí teraz otvárajú oči čo to trepem, aká zložitosť... No takí podceňujú jej dokonalú aplikáciu, ak ju treba do stropu či strechy dať. Tu však nedajte na krčmové reči typu "veď Fero už v dedine postavil 5 domov a všetky sú v pohode, asi to vie dobre". Toto už preboha nie, treba aplikovať stavebnú fyziku, porovnať tepelnoizolačné vlastnosti a praktické výsledky izolantov. Nie zvyk, ktorý je už roky chybný a neefektívny.
Najskôr treba vedieť, či mi cez skladbu stropu pod izoláciou bude prechádzať vlhkosť, teda či je paropriepustná. Vo Vašom prípade cez vhodnú omietku a rákos vlhkosť prejde a smeruje do izolácie. Tu sú dve možnosti:
- buď si vyberieme izoláciu, kde treba parozábranu, lebo by materiál pôsobením vlhkosti rokmi zdegradoval, sadol a môžete robiť strop a jeho izoláciu nanovo.
- alebo vybrať izoláciu, ktorá nepotrebuje pod sebou parozábranu a teda nenasiakava.

Vítaný efekt je difúzne otvorená skladba stropu alebo strechy, lebo vám tade môže prirodzene unikať prebytočná vlhkosť. "Menej sa rosia okná a múry". To však dokáže máloktorá izolácia, vo väčšine prípadov je parozábrana nutná, pri vatách určite. Neviem presne, ako je to s touto fúkanou izoláciou, nasiakavosť materiálu a aj jeho váha na m3 by mala byť v technickom liste, prípadne certifikáte danej izolácie.
Akonáhle nemáte 100% istotu, že sa do zvolenej izolácie nedostane vlhkosť, treba aplikovať parozábranu. A tam nastáva ďalší problém. 90% firiem, partičiek a aj svojpomocníkov si parozábranu nedokáže urobiť tak, aby bola na 100% tesná. Alebo aby sa iným mechanickým spôsobom pri manipulácii v strope nepoškodila, neprerezala a podobne. Potom Vám cez tento aj malý otvor uniká vlhkosť ešte intenzívnejšie, nasiakava do izolácie, tá vlhne, oťažieva, sadá a od vlhkej izolácie to už prechádza na drevo, trámy, ... pleseň, hniloba a podobné sa dostaví behom niekoľko rokov. A môžete to robiť zase a prvé peniaze šli hore komínom. A nielen pár tisíc za opravu alebo novú aplikáciu izolácie, ale už pár rokov predtým Vám týmto otvorom uniká minimáne tretina tepla vďaka poškodenej izolácii. Takže pár rokov predtým kúrite o 20-50% viac, akoby ste mali. Záleží od množstva degradovanej a poškodenej izolácie.
Rizík je viacero, základ je vybrať si vhodnú izoláciu. Dôležité je aj vyplnenie všetkých špár a medzier v strope, nesmie byť nezaizolovaných ani 5x5cm ! Dokážete urobiť tesnosť izolácie na 100%? Máloktorá izolácia vyplní všetko. Existujú materiály, ktorého hrúbka stačí aj 20cm do stropu a medzi trámy a spĺňa U=19 a lepšie, čo pri rekonštrukcii bohato stačí. Navyše vyplní všetky škáry na 100%. Ešte si zistite, ako rýchlo cez fúkanú izoláciu prechádza teplo spod rozžhavenej strechy, teda ako sa prehrieva. Je vhodné, aby izolácia cez zimu teplo udržala smerom von, ale treba, aby ho nevpustila ani dnu cez horúce leto. A to tiež nedokáže každá, možno ak jej tam natlačíte pol metra a v profi kvalite, nie však 32cm vaty za babku. Pri drevovlákne neviem ako vedie teplo od strechy, treba preštudovať materiály od firmy, čo to bude fúkať. A porovnávať, nechať si vysvetliť.
Videl som na Yutube video, kde robili porovnanie prehrievania najbežnejších izolačných materiálov. Vata úplná katastrofa, tá pustila v 30cm hrúbke po pár hodinách 42 stupňov, fúkaná menej, asi 32 a najlepšia bola striekaná mäkká pena. Tá v 20cm hrúbke pustila snáď 1 stupeň. Ale aj pri fúkaných určite pozor, treba porovnať materiály a kvalitu práce, jej nafúkania! Pri striekaných penách tiež treba dobre zrovnať vlastnosti, je rozdiel napr. 30 rokov testovaná kanadská pena ICYNENE oproti iným penám. Tam je hlavný rozdiel v nasiakavosti, kanadská nepotrebuje parozábranu a môžete urobiť difúzne otvorenú skladbu. To som trochu študoval a aj porovnával vzorky nabraté z výstavy. Plávali vo vedre viaceré peny a len ICYNENE plávala stále na hladine, ostatné do druhého dňa ponorené a nasiaknuté ako špongie. Samozrejme, najkvalitnejšia pena je aj drahšia, nie je to za facku ako lacné a časom nefunkčné riešenia. Ale dlhodobo veľmi efektívna a desiatky rokov trvácna, nedegraduje.
Čo sa týka váhy, fúkaná je myslím 35-40kg na m3. U peny cca 8kg na m3, čo pri 20cm hrúbke nie je žiadna záťaž a navyše sa nalepí na všetko dookola, teda aj na trámy a drží na nich. A pre neznalých, nie je to žiadna prchavá chémia, aspoň táto.

Je to ťažké, možností a cenových relácií je neúrekom, ale strecha či strop by mal fungovať desiatky rokov bez údržby, nie už po desiatich riešiť kuny, plesne, straty tepla a hnilobu materiálov. Tu nešetrite, prajem dobré rozhodnutie.