Pokiaľ nie je stanovená úroková sadzba pri pôžičke - je to bezúročná pôžička!
Úrok MUSÍ byť vždy pevne stanovený - odkazy na variabilný úrok neobstoja - variabilný úrok sa pri pôžičkách nepoužíva.

To že sa nepoužíva ešte neznamená, že nemôže byť dohodnutý. Prebehol som si Občiansky zákonník a podľa mňa to nie je sformulované jednoznačne, ale nemám právnické vzdelanie aby som to kvalifikovane posúdil, preto sa pýtam :D

Skúsim inak. Je možné dodatočne doplatiť bežný úrok k pôžičke, ktorá bola uzatvorená bez uvedenia úroku (teda kvázi bezúročná?).

Môže to pôsobiť zmätočne. Účel je v tom, že tretia strana takouto pôžičkou vkladá svoj kapitál do firmy, očakáva zhodnotenie ale to nie je možné vopred vyčísliť, pretože sa nedá vopred povedať aký zisk sa podarí dosiahnúť. Keď sa dohodne úrok vyšší ako reálne zhodnotenie, firma stráca. Keď sa dohodne nižší pevný úrok ako zhodnotenie, stráca veriteľ. Takúto situáciu sa snažíme ošetriť.

http://www.najpravo.sk/rady-a-vzory/rady-pre-kazdeho/p/pozicka-a-vypozicka.html?print=1
http://www.zakonypreludi.sk/zz/1964-40#p657 657
Toto čo ty spomínaš nie je pôžička, ale podiel na majetku... a tam už (môj názor) zmluva o pôžičke nemôže byť. On nepožičiava, ale vkladá určitú sumu do do imania na určitú dobu.. a očakáva po ukončení dohodnutej doby vrátenie podielu spolu s výnosom.
Tu sa už jedná o obchodný podiel na majetku firmy.
Pokiaľ by firma potom mala robiť vyúčtovanie - ako by zdôvodnila to, že vyplatila toľko, keď mala požičanú istú sumu podľa zmluvy o pôžičke? To by potom začalo i daňovákov veľmi zaujímať a možno nie len daňovákov, aj iných......

Lord: "Skúsim inak. Je možné dodatočne doplatiť bežný úrok k pôžičke, ktorá bola uzatvorená bez uvedenia úroku (teda kvázi bezúročná?)"
Mozne to je, ale bude s dodatocnym dourocenim suhlasit povinna strana ktora ma cierne na bielom ze pozicka je bezurocna?

A ked firma bude stratova, tak veritel dostane okliestenu istinu?

Nuž neviem..... je to (toto dodatočné dopísanie roku) trochu zaváňajúce problémom.
1) Veriteľ si v takomto prípade "môže" dopísať akúkoľvek úrokovú sadzbu - hoci aj 30% (viac by to už bola úžera)....
alebo
2) Dlžník by si mohol určiť tiež svoju sadzbu, ktorá by bola výhodná pre neho (ako dlžníka) - kľudne i 0,001%.. čo by bola vychcanosť.
Preto OZ jasne stanovuje, že buď je stanovená úroková sadzba v zmluve, alebo je bezúročná....ale o dodatočnom doúrokovaní sa nespomína.
A pokiaľ niekto vkladá peniaze do majetku firmy - nemôže sa jednať o pôžičku - ale o podiel na imaní firmy. Tie peniaze sa za určitých podmienok musia objaviť vo výkaze majetku (buď ako pôžička s rokom pevne stanoveným, alebo bez úroku - teda úrokom 0%, alebo ako navýšenie imania so stanoveným spôsobom spätného vyplatenia podielu spolu s podielom výnosu z hospodárenia firmy).

Teda ak to bude pôžička - veriteľ dostane presne to, čo požičal (buď s úrokom, alebo s úrokom 0%), pokiaľ to bude podiel - dostane svoj podiel navýšený o výnosy, alebo pri strate dostane podiel znížený o straty. Veď je to ako II. pilier dôchodkového zabezpečenia - tiež sa kupujú podiely vo firmách - je to práve to riziko - buď zarobí, alebo stratí.
V každom prípade - doplnenie zmluvy o pôžičke o úrok pri vyplácaní (spätnom) by bolo neetické, proti logike a možno hraničiace i so zákonom.

Existuje možnosť pri uzatváraní zmluvy určiť, akým spôsobom sa úrok vypočíta.

Režimom pôžičky nie je legálne obchádzať inštitút tichého spoločenstva.

Spätne je možnę zmeniť spôsob stanovenia úroku a to nováciou. Ale nesmie ísť o obchádzanie zákona.

Ďakujem za všetky reakcie. Podiel na majetku firmy sa dá, pokiaľ tomu dobre chápem, získať dvomi spôsobmi. Predajom časti obchodného podielu a zápisom do OR, čo je presne ten spôsob, ktorý je zbytočne komplikovaný a nežiadúci. Alebo cez inštitút tichého spoločenstva, pričom tento je vhodný skôr na dlhodobú spoluprácu. Ja hľadám spôsob ako legálne prijať peniaze do firmy podla potreby a tiež na rôzne dlhý časový horizont. Je to v podstate tiché spoločenstvo, iba v zjednodušenej forme.

Tiché spoločenstvo sa nemôže formulovať ako pôžička.

Ano tomu som porozumel. Skúsim sformulovať úplne jednoduchý príklad. Firma dovaza auta zo zahranicia. Vsetky vlastne prostriedky ma vlozene v autach, ktore stoja na dvore. Naskytne sa vsak prilezitost velmi vyhodne doviezt dalsie auto. Tretia osoba je ochotna poskytnut potrebny kapital s tym, ze zisk sa rozdeli v pomere 50:50. Problem je, ze zisk je neznamy. Moze to byt 10000 eur aj 3000 eur. Rovnako casovy horizont predaja je neznamy. Moze to byt mesiac aj 6 mesiacov. Moze nastat situacia ze auto sa lubovolnym sposobom poskodi a vznikne pri predaji strata 5000 eur. Veritel si je vedomy vsetkych scenarov, ale tie sa tazko formuluju do pravneho vztahu.

zmluva o tichom spoločenstve sa nikde neeviduje a nie je ani stanovená dĺžka trvania musí však mať písomnú formu v ktorej sa stanoví výška vkladu tichého spoločníka a jeho prípadný podiel na zisku takže spravíš zmluvu prípad od prípadu a v každej stanovíš pevný podiel na zisku a je to