Je to veľmi všeobecne položená otázka, dôležitý je súvis s dôvodom, prečo si pýtala tá osoba meno.

Napr. ak chcel vedieť, ako sa volá skladník a chce mu zavolať, či majú na sklade tovar XX, tak je to v poriadku. Kopec firiem má dokonca na nete aj telefónny zoznam s popisom funkcií a telefónnym číslom prípadne aj mailom. Súvisí to s ich prácou vo firme a tam nevidím problém, aby niekto povedal meno kolegu.

Inak neviem si predstaviť tebou popísanú situáciu . niekto zavolá a čo sa pýtal? Dajte mi meno konateľa? Alebo povedzte mi meno sekretárky riaditeľa? A aké osobné číslo máš na mysli? Máte vo firme pridelené nejaké osobné čísla?

A ak sa niekto pýta, či je vo firme pán XY, tak asi vie, že tam pán XY robí. Buď to potvrdíš, alebo povieš, že nerobí.

Upresni, ako to bolo žiadané.

Tak jednoznačne by som to netvrdil. Zavoláš na miestny úrad a budeš chcieť vedieť napr. meno s telefónne číslo vedúceho oddelenia dopravy a sekretárka ti povie, že ti to nemôže prezradiť, lebo je to osobný údaj. Asi by si mala na takú odpoveď iný názor, než si napísala. Alebo by si s ňou súhlasila?

Mala, lebo hovoris o statnej sprave a o udaji verejne dostupnom.
A zadavatel hovori o firme, nie o statnej sprave.
Vo firme sa casto stava ,ze takto niekto vola a chce meno veduceho napr. IT a potom mu vola kvoli ponukaniu produktov. Sekretarka z takychto dovodov ziadne mena telefonicky ani mailom neposkytuje. Telefon na prislusnu osobu prepoji, ale nechava na dotycnej osobe, ci prezradi svoje udaje volajucemu alebo nie. O osobnom cisle, ktore je cisto internou informaciou, ani nehovorim.

takže ak zamestnávateľ očakáva, že bude zamestnanec dávať vizitky, tak je to v prudkom rozpore s ochranou osobných údajov, či? Nielenže sú vizitky ne-odpad vyvážený zlatom, ale porušujú práva zamestnanca na svoje meno.

Nehovorime o vizitkach, ktore si odovzdava sam pracovnik. Hovorime o informaciach, ktore o nom poskytuje iny zamestnanec firmy.

ale áno, hovoríme aj o vizitkách. napr. ja ako zamestnanec môžem (zamestnávateľovi) odmietnuť rozdávať vizitky so svojím menom, iba s funkciou a kontaktami bez mena? Lebo meno je môj osobný údaj. Telefón a mail náležia zamestnávateľovi a funkcii.
Zaujímavá teória...

Tu si si ale prave vymyslel, ja o takej nikde nepisem .... :)

je to to isté, ako v tvojom príspevku z 11:30. na základe rovnakého "zákona". a to ešte nehovorím o menovkách na nejakých väčších akciách...

U nás sa to deje. Teraz ten pán dôvod neuviedol (posielal cez sociálnu sieť ako otázku, kto mal v daný deň službu a či mu poskytneme meno alebo osobné číslo zamestnanca), ale napr. v minulosti slečna, že jej náš zamestnanec bol sympaticky a žmurkal na ňu a že by sa s ním ešte chcela vidieť a zistiť, či sa náhodou nepoznajú a pod... A tak ľudia riešia všeličo, sama nechápem.

Pri takýchto požiadavkach, ktoré nemajú nič spoločné s vykonávanou prácou, isto údaje neposkytovať.

Zamestnávateľ je oprávnený podľa § 12 ods. 3 zákona o ochrane osobných údajov aj bez súhlasu poskytnúť (alebo zverejniť) meno, priezvisko a kontaktné údaje zamestnanca. Pritom podľa citovaného ustanovenia nesmie narušiť vážnosť, dôstojnosť a bezpečnosť zamestnanca.
PS - týmto ustanovením sa riadia aj menovky a vizitky zamestnancov.

Vypytat telefonne cislo od slecny a dat kolegovi.
Ale ak mas o kolegu zaujem ty, dat slecne po pysku.