Jana Motyčková
07.12.17,20:40
Novela zákona o dani z príjmu , ktorá má byť účinná od 1.1.2018 bola prijatá 7.12.2017.
Predtým už bo zákon o dani z príjmu novelizovaný novelou zákona o bankách č. 279/2017 Z.z., táto v čl. VII zavádza tzv. Daňový bonus na zaplatené úroky od 1.1.2018.

Daňový bonus na zaplatené úroky.

Zavádza sa od 1.1.2018, ide o zvýhodnenie na zaplatené úroky pri úveroch na bývanie pri tuzemských nehnuteľnostiach. Nárok na DB na zaplatené úroky vzniká pri zmluvách o úvere na bývanie uzatvorených po 31.12.2017.
Podmienky pre uplatnenie daňového bonusu na zaplatené úroky :
- daňovník – žiadateľ o úver musí mať ku dňu podania žiadosti o úver na bývanie najmenej 18 rokov, ale najviac 35 rokov. Rovnakú podmienku musí spĺňať každý spoludlžník;
- priemerný mesačný príjem žiadateľa (1/12) (spolu so spoludlžníkmi –v priemere) vypočítaný z príjmov (čiastkový základ dane) podľa § 5,6 a 8 a osobitného základu dane z príjmov podľa § 7 a 51e za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom bola uzavretá zmluva o úvere na bývanie musí byť v maximálnej výške 1,3 násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom bola uzavretá zmluva o úvere na bývanie.

Nárok na DB na zaplatené úroky nie je, ak daňovník má poskytnutý úver na základe zmluvy o hypotekárnom úvere, na ktorú sa uplatňuje štátny príspevok alebo štátny príspevok pre mladých. Nárok na DB na zaplatené úroky vzniká najskôr v kalendárnom mesiaci nasledujúcom po mesiaci, za ktorý mu poslednýkrát vznikol nárok na štátny príspevok alebo štátny príspevok pre mladých.

Nárok na daňový bonus vzniká len jednému žiadateľovi, ak spĺňa zákonom stanovené podmienky a to aj v prípade, ak by o úver žiadal spolu s iným spoludlžníkom. Spoludlžníkovi nárok na daňový bonus na zaplatené úroky nevzniká.
Nárok na daňový bonus nevzniká daňovníkovi ak je súčasne spoludlžníkom z inej zmluvy o úvere, na ktorú sa uplatňuje daňový bonus na zaplatené úroky.

Výška daňového bonusu na zaplatené úroky je 50% zo zaplatených úrokov v príslušnom zdaňovacom období, najviac však vo výške 400 eur ročne, pričom výška úrokov musí byť vypočítaná z poskytnutého úveru najviac však zo sumy 50 000 eur na jednu nehnuteľnosť. DB sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor.

Nárok na daňový bonus na zaplatené úroky vzniká počas 5 bezprostredne po sebe nasledujúcich rokov počnúc mesiacom, v ktorom sa začalo úročenie úveru na bývanie, poskytnutého na základe jednej a tej istej zmluvy o úvere na bývanie. Ak úročenie úveru začalo v priebehu roka, musí sa zohľadniť len pomerná časť maximálnej sumy daňového bonusu (400 €) pripadajúca na počet kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období, od mesiaca, kedy sa začalo úročenie úveru na bývanie. Rovnako sa postupuje v roku, kedy uplynula päťročná lehota, počas ktorej má nárok uplatniť si daňový bonus na zaplatené úroky na bývanie. Posledným mesiacom je mesiac, v ktorom päťročná lehota skončila.

O sumu daňového bonusu na zaplatené úroky sa znižuje daň daňovníka, ktorý je dlžníkom zo zmluvy o úvere na bývanie, ktorú najskôr zníži o sumu daňového bonusu na dieťa. Nárok na daňový bonus sa uplatňuje až po skončení zdaňovacieho obdobia v RZD alebo v daňovom priznaní, na základe predloženého dokladu vystaveného bankou. Banka bude povinná vydať takéto potvrdenie na žiadosť žiadateľa. Nárok na DB na zaplatené úroky preukazuje zamestnanec zamestnávateľovi potvrdením z banky a čestným vyhlásením, že mu nebol poskytnutý hypotekárny úver na základe zmluvy uzatvorenej pred 1.1.2018, na ktorý sa uplatňuje štátny príspevok pre mladých.

Ak suma dane vypočítaná za príslušné zdaňovacie obdobie je nižšia ako suma uplatňovaného daňového bonusu na zaplatené úroky, daňovník, :
- ktorý podáva daňové priznanie, požiada miestne príslušného správcu dane o vyplatenie sumy vo výške rozdielu medzi sumou daňového bonusu na zaplatené úroky a sumou dane vypočítanou za príslušné zdaňovacie obdobie zníženej o DB na dieťa, pričom pri vrátení tejto sumy správca dane postupuje ako pri vrátení daňového preplatku;
- ktorému robí RZD zamestnávateľ, DB na zaplatené úroky prizná a vyplatí na jeho žiadosť zamestnávateľ.

Nárok na DB na zaplatené úroky si môže uplatniť aj daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území SR tvorí najmenej 90% zo všetkých príjmov daňovníka.

Ak daňovník, ktorému vznikol nárok na daňový bonus na zaplatené úroky, zomrie, nárok na daňový bonus si môže uplatniť daňovník, na ktorého prešli záväzky z úveru na bývanie (dedič). V tomto prípade sa u dediča neposudzuje podmienka slnenia veku a príjmu. Nárok na DB na zaplatené úroky sa zomrelému uplatnia do mesiaca, v ktorom zomrel, u dediča od nasledujúceho mesiaca až do uplynutia pôvodnej päťročnej lehoty.


Príležitostná činnosť.

Novela zákona o dani z príjmu definuje pojem príjem z príležitostnej činnosti. Za príjem z príležitostnej činnosti sa nepovažuje príjem dosahovaný z činnosti vykonávanej na základe zmluvného vzťahu, ak vyplácajúci daňovník, ktorý je právnickou osobou alebo fyzickou osobou s príjmami podľa § 6, môže znížiť základ dane o odmenu vyplatenú na základe dokladu spĺňajúceho náležitosti účtovného dokladu.

Podľa dôvodovej správy fyzickej osobe plynie príjem z príležitostnej činnosti vtedy, ak sa sama rozhodne vykonať určitú činnosť, a to bez zmluvne dohodnutej povinnosti, ktorú by jej určila alebo prikázala iná osoba (napr. príjem z príležitostnej činnosti ako je zber lesných plodov, odvoz nepotrebného papiera do zberných surovín, pokosenie trávy susedovi a pod.).

Citujem z dôvodovej správy: „daňovník, ktorý platí za tovar alebo poskytnutú službu si plánuje takýto výdavok aj uplatniť do daňových výdavkov a preto musí mať zabezpečený preukázateľný doklad, na základe ktorého si tento výdavok zahrnie medzi daňové výdavky. Takýmto dokladom bude zmluva alebo iný doklad, ktorý obsahuje náležitosti účtovného dokladu v súlade so zákonom o účtovníctve. Aby bol však takto vystavený doklad aj hodnoverný mal by byť aspoň podpísaný prijímateľom odmeny, ktorý týmto zároveň dostane informáciu, že vystavením dokladu, si ho daňovník (objednávateľ služby alebo tovaru) plánuje uplatniť medzi daňové výdavky. Uvedené znamená, že odmenu za takúto činnosť už nemôže považovať za príležitostnú činnosť v zmysle § 8 ods. 1 písm. a) zákona, ktorý by bolo možné oslobodiť do výšky 500 eur ročne.“


Nezdaniteľná časť na kúpeľnú starostlivosť.

NČZD na kúpeľnú starostlivosť sú preukázateľne zaplatené úhrady súvisiace s kúpeľnou starostlivosťou a s ňou spojenými službami vynaložené v príslušnom zdaňovacom období v prírodných liečebných kúpeľoch a kúpeľných liečebniach prevádzkovaných na základe povolenia; v úhrne najviac do výšky 50 eur za rok.

Za nezdaniteľnú časť základu dane daňovníka sa považujú aj tieto zaplatené úhrady za manželku (manžela) daňovníka a dieťa daňovníka, ktoré sa na účely tohto zákona považujú u tohto daňovníka za vyživované v úhrne najviac do výšky 50 eur za rok za každého z nich. Túto nezdaniteľnú časť základu dane si môže uplatniť len jeden z týchto daňovníkov, pričom ak nárok na uplatnenie tejto nezdaniteľnej časti základu dane na dieťa (deti) daňovníka spĺňa viac daňovníkov a ak sa nedohodnú inak, nezdaniteľná časť základu dane sa uplatňuje v poradí matka, otec, iná oprávnená osoba.


Doprava do zamestnania.

Poznámka autora : K tomuto bodu sa ma nepýtajte nič, ak sa vás tento bod týka, s dôverou sa obráťte s dopytmi na Finančnú správu.
Oslobodené od dane má byť nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi od zamestnávateľa za účelom zabezpečenia dopravy zamestnanca na miesto výkonu práce a späť podľa § 19 ods. 2 písm. s) vo výške rozdielu medzi sumou výdavkov preukázateľne vynaložených zamestnávateľom a sumou hradenou zamestnancami zamestnávateľovi za takto poskytnutú dopravu pripadajúceho na príslušného zamestnanca, ak úhrada od zamestnancov v úhrne dosiahne aspoň
1. 60 % zo sumy výdavkov preukázateľne vynaložených zamestnávateľom na zabezpečenie takejto dopravy; ak úhrada od zamestnancov v úhrne nedosiahne aspoň 60 %, do základu dane (čiastkového základu dane) zamestnanca sa zahrnie plnenie vo výške rozdielu medzi sumou zodpovedajúcou 60 % zo sumy výdavkov preukázateľne vynaložených zamestnávateľom a úhradou od zamestnancov pripadajúce na zamestnanca, alebo
2. 30 % zo sumy výdavkov preukázateľne vynaložených zamestnávateľom na zabezpečenie takejto dopravy, pričom prevažujúca činnosť zamestnávateľa je výroba vykonávaná vo viaczmennej prevádzke a takýto spôsob dopravy na miesto výkonu práce využíva najmenej 30 % z celkového priemerného evidenčného počtu zamestnancov; ak úhrada od zamestnancov v úhrne nedosiahne aspoň 30 %, do základu dane (čiastkového základu dane) zamestnanca sa zahrnie plnenie vo výške rozdielu medzi sumou zodpovedajúcou 30 % zo sumy výdavkov preukázateľne vynaložených zamestnávateľom a úhradou od zamestnancov pripadajúce na zamestnanca.“.
§ 19 ods. 2 písm. s) :
„s) výdavky zamestnávateľa na dopravu zamestnanca na miesto výkonu práce a späť z dôvodu, že verejným poskytovateľom pravidelnej dopravy nie je doprava preukázateľne vykonávaná vôbec alebo v rozsahu zodpovedajúcom potrebám zamestnávateľa a zamestnávateľ na tento účel využíva motorové vozidlá zatriedené do kódu Klasifikácie produktov 29.10.3,“.

Klasifikácia produktov 29.10.3. sú motorové vozidlá na prepravu 10 a viac osôb.
Orsz
06.02.19,11:44
Dobrý deň,


prosím k problematike daňového bonusu na zaplatené úroky, pre ujasnenie, mohli by ste uviesť, z ktorého riadku ročného zúčtovania sa berie menovaný zdaniteľný príjem zamestnanca ? Je to čiastkový základ dane? T.j. celkom príjem mínus poistné. A v prípade SZČO je to vyčíslený základ dane? Ďakujem veľmi pekne.
Iveta Matlovičová
07.02.19,08:45
Priemerný mesačný príjem sa vypočíta ako jedna dvanástina zo súčtu zdaniteľných príjmov (nie základov dane), ktoré sú súčasťou základu dane z príjmov podľa § 5, 6 a 8 a osobitného základu dane z príjmov podľa § 7 a 51e zákona. Podmienky o maximálnej výške príjmu musia byť splnené ku dňu uzavretia zmluvy o úvere na bývanie. Takže z ročného zúčtovania sa berie riadok 01.
HTMAS366
19.02.19,07:26
Dobrý deň, prosím o radu, ak zamestnávateľ poskytne zamestnancovi ešte pred nástupom do zamestnania príspevok na presťahovanie za prácou...priamo prevod z účtu zamestnávateľa na účet zamestnanca... musí si zamestnanec podať za rok 2018 daňové priznanie typ B a príjem zdaniť podľa §8 ods. 1 písm. a? Alebo musím ja ako zamestnávateľ mu to nejako zdaniť?

Ďakujem
Iveta Matlovičová
20.02.19,14:07
Dobrý deň, prosím o radu, ak zamestnávateľ poskytne zamestnancovi ešte pred nástupom do zamestnania príspevok na presťahovanie za prácou...priamo prevod z účtu zamestnávateľa na účet zamestnanca... musí si zamestnanec podať za rok 2018 daňové priznanie typ B a príjem zdaniť podľa §8 ods. 1 písm. a? Alebo musím ja ako zamestnávateľ mu to nejako zdaniť?

Ďakujem



O aký druh príjmu "príspevok na presťahovanie za prácou" ? Na základe akého právneho vzťahu ste mu ho vyplatili?
HTMAS366
21.02.19,12:34
Dobrý deň, dohodlo sa to na pohovore, že bude zamestnancovi vyplatená čiastka-príspevok na presťahovanie. Nie je k tomu žiadny podklad, len výpisy z účtu. Ku mne sa táto info dostala len teraz, nakoľko im spracovávam len mzdy a nie účtovníctvo (a treba riešiť ročné zúčtovanie).
Iveta Matlovičová
22.02.19,15:23
Dobrý deň, dohodlo sa to na pohovore, že bude zamestnancovi vyplatená čiastka-príspevok na presťahovanie. Nie je k tomu žiadny podklad, len výpisy z účtu. Ku mne sa táto info dostala len teraz, nakoľko im spracovávam len mzdy a nie účtovníctvo (a treba riešiť ročné zúčtovanie).



V súlade s § 5 ods. 2 zákona o dani z príjmov sa za zdaniteľný príjem zo závislej činnosti (kde patrí aj príjem zo zamestnania) považuje: "Príjmami podľa odseku 1 sú bez ohľadu na ich právny dôvod pravidelné, nepravidelné alebo jednorazové príjmy, ktoré sa vyplácajú, poukazujú alebo pripisujú k dobru, alebo spočívajú v inej forme plnenia zamestnancovi od zamestnávateľa alebo v súvislosti s výkonom závislej činnosti. Takýmito príjmami sú aj príjmy, ktoré poberá osoba, na ktorú prešlo zo zamestnanca právo na tieto príjmy."



Pokiaľ nemáte relevantný doklad, na základe čoho bolo fyzickej osobe (ktorá toho času pravdepodobne nebola ešte ani zamestnancom) vyplatené peňažné plnenie, neviete posúdiť, či išlo o príjem zo zamestnania. Ak by bol tento príjem vyplatený v čase kedy už zamestnancom bol, možno ho v súlade s § 5 ods. 2 zákona považovať za príjem zo závislej činnosti - ale aj v takomto prípade len výpis z účtu postačujúci nie je.
levandula
26.02.19,06:32
Manželka chodí s dcérkou 2x do roka na liečenie ( detská mozgová obrna ). Doklad o kúpeľnej starostlivosti je vystavený na dcérku, ktorá je registrovaná v Občiansko združení, kde jej zbierame 2% z daní. Nie vždy sa podarí nazbierať celú čiastku za pobyt v oboch v kúpeľoch. Môžem si na dcérku a manželku uplatniť po 50,- EUR, pokiaľ musím hradiť z vlastných prostriedkov nejaké výdavky? Je to možné aj keď je doklad vystavený na meno dcérky? Upozorňujem, že ich iba odveziem a priveziem (nezúčastňujem sa pobytu a liečebných procedúr) nakoľko som s ostávajúcimi deťmi. Vďaka za odpoveď.
Iveta Matlovičová
26.02.19,08:18
Manželka chodí s dcérkou 2x do roka na liečenie ( detská mozgová obrna ). Doklad o kúpeľnej starostlivosti je vystavený na dcérku, ktorá je registrovaná v Občiansko združení, kde jej zbierame 2% z daní. Nie vždy sa podarí nazbierať celú čiastku za pobyt v oboch v kúpeľoch. Môžem si na dcérku a manželku uplatniť po 50,- EUR, pokiaľ musím hradiť z vlastných prostriedkov nejaké výdavky? Je to možné aj keď je doklad vystavený na meno dcérky? Upozorňujem, že ich iba odveziem a priveziem (nezúčastňujem sa pobytu a liečebných procedúr) nakoľko som s ostávajúcimi deťmi. Vďaka za odpoveď.

áno, je to možné, pri uplatnení daňovej úľavy na KS nie je podmienkou, že sa jej musí zúčastniť aj zamestnanec, ktorý si daňovú úľavu na KS uplatňuje iba na manželku a na vyživované dieťa