Poradiť Ti neporadím, zatiaľ mám len malé dieťa, ale už ma aj 4-ročný drobec dokáže poriadne vytočiť. Tiež som občas zúfalá, že po ňom len stále kričím.
Ale myslím, že riešenie - vypadnúť niekam aspoň na mesiac by prišlo vhod. Chalani by si uvedomili, že sa nič samé neurobí - neoperie, neožehlí, nenavarí... a že to, čo po nich chceš - vysypať kôš, alebo upratať svoju izbu - je naozaj minimum.

Hore hlavu. Su to chalani a ti su trošku lenivejší. Skús si pokojne s nimi sadnúť pri nejakej kole a povedz, že budeš súhlasiť na nejakom ich návrhu, nech skúsia poradiť, veď to sú už hotoví mládenci. Nech určia kedy v akom čase ich to nezaťaží, povedz čo chceš ty a čo navrhuješ a nech to povedia aj oni a potom obe strany najdite nejaký vhodný stred.
Sama som trochu so synom bojovala v tomto veku, dcéra bola v pohodičke. No keď šiel na výšku a bol na intraku tak mu vadilo že ostatní dvaja z izby boli neporiadní a robil všetko aby mohol mať sám izbu, že keď dopili kávu tak šálka stála aj mesiac až tam bola pleseň. Uvedomila som si, že niečo sa na neho predsa len prilepilo, tak som spokojná. Veľa šťastia

Ako by si hovorila o mojich synoch. Presne toto isté som prežila i ja. Jediné, čo som zistila, že krikom a hádkou som nezmohla nič. Najlepšie je sadnúť si spolu a vyrozprávať si to bez emócií. Treba rozdeliť prácu a trvať na tom. Ľahko sa mi o tom teraz hovorí, lebo sú už obaja ženatí - starší už otec 4,5 ročnej dcérky a mladší otec - čakateľ. Musím sa prizanť, zmenili sa až pri svojich ženách - začali brať život vážne a zodpovedne. Ja som musela pristúpiť aj k takým tvrdým trestom, že keď nebolo spravené to, na čom sme sa dohodli, tak som trebárs nenavarila, alebo som im neoprala, alebo neožehlila. Fakt to /ale len NIEKEDY!/ zabralo.

Najlepšie je sadnúť si spolu a vyrozprávať si to bez emócií.

Veľký súhlas.......pre dieťa je rodič najbližším vzorom správania sa, kopíruje ho (napodobňuje) od narodenia a má tendenciu správať sa voči rodičovi tým istým sôsobom (napr. aj krikom) a tiež vo svojej budúcej rodine uplatňuje pozitívny alebo negatívny model rodiny, v ktorej vyrastalo. Takže, ešte raz...súhlas s vetou hore :)

bubusko, aj ja mám takéto problémy aj moja kolegyňa a asi mnoho ďalších hlavne čo sa týka synov. Skúšala som už naňho všeličo, ale najviac zabralo a aj zaberá toto: Odišiel preč na víkend a ja som mu vyupratovala celú izbu, len tak žiarila.( On tam má všelijaké kábliky a čo ja viem aké súčiastky okolo počítačov...... veď asi poznáš chlapčenskú izbu, keď máš synov ) Viem bolo to drastické, ale teraz stačí, keď mu poviem, že ak si do určitého času neuprace izbu tak mu ju upracem ja:p . A on už vie, že to urobím.....:)

Dokonca som už urobila aj takú vec, že som mu dala špinavý riad do izby, periny -keď už si myslím že treba prevliecť- to mu len čisté hodím na posteľ.:) A niekedy keď odo mňa niečo chce, tak poviem - až keď urobíš .....

Hlavne nič namiesto neho nerobím, a nedovolím to ani ostatným členom rodiny. Každý má nejaké povinnosti.
Myslím si ale, že krik nič nevyrieši - akurát si môžete povedať veci, ktoré neskôr budú mrzieť všetkých.
Chce to len trpezlivosť. Skús sa povzniesť nad niektoré veci. Chápem, že je to ťažké. Často sa to ani mne nedarí.
Možno by vám aj pomohlo, keby si išla ak sa dá na nejaký čas preč ak máš kam a nechala nech sa o seba starajú sami.

Ono je to tak, že muži(a to Tvoji chlapci už viac-menej sú) majú iné priority ako my ženy a tým vznikajú konflikty. Určite je pre nich dôležitejšou otázkou napr. konflikt v Libanone ako uprataná izba a ja im v duchu dávam za pravdu. Podobné to bolo aj u nás len v bledemodrom. Pochopila som, že tento vek je pre vznik rôznych naťahovačiek ako stvorený. Oni sa chcú už od nás odtrhnúť a my ich ešte nechceme pustiť. Chceme rozhodovať o tom, čo majú robiť a ako to majú robiť a oni si už chcú začať svoj život riadiť sami a aj o veciach okolo nich tiež rozhodovať. Neboj, toto obdobie prejde a to, čo si do nich vložila, sa po čase dostane na povrch. Snaž sa ich chápať a začni brať s úplnou vážnosťou ich názory. My toto obdobie už máme dávno za sebou, ale presne si spomínam, že aj keď naše vzťahy boli vrúcne, neboli bezkomfliktné. Až keď som pochopila, že ja som tá, ktorá už má niečo za sebou a preto musím aj byť rozumnejšia. Oni sú vo veku, keď sa z chlapcov stávajú muži a sami s tým majú, na rozdiel od nás, čo robiť. Myslím, že je dobré si premietnúť klady a zápory. Sama hovoríš, že chlapci sa neflákajú, nefajčia atd. Keď si to porovnáš s nevynesenými odpadkami, neprezlečeným povlečením, ...
Hovorím tu ako stará matróna, ale myslím to úprimne. Vždy sa dá dohodnúť, ale kľúč na to musíš nájsť sama. Oni ho v svojom veku ešte hľadať nebudú.

mila bubusko, ja som rezignovala. Na krik nemam energiu, co stihnem, urobim, co nie, nie je urobene. Mam 23, 18 synov, + muza, ani jeden nema zaujem. Do izby deckam nejdem, ako maju, tak maju. Iba ked umyvam okna 2x rocne, tak im to vytriem. it´s all. Smeti dam pred dvere, kto ide prvy, vynesie. Ak nevynesie, vynesiem ja (ale to sa mi uz davno nestalo). Nenervac sa, este z toho ochories. Ta rada s rozdelenim prac je super, iba mne sa neosvedcila - stary nic doma nerobi, a argument deti - ked nerobi on, tak ani my, som neprebila. Takze tak. Prajem ti vela trpezlivosti.

Súhlasím so všetkým čo tu bolo v tejto téme napísané .......ale nie je možné prehliadnúť aj fakt ...že zrovna synovia chcú vo veľa prípadoch kráčať v šľapajách otca ......to znamená , že ak vidia , že otec tiež neprikladá v domácnosti ruku k dielu , čo sa týka nákupov, upratovania a podobne ....tak veľmi ťažko pochopia , že je nutné ,aby sa trošku zamysleli nad sebou a začali chlapci na sebe pracovať .

Alebo som z doby minulej ....? No môj manžel v domácnosti tomu tiež nedá veľa ....;)

Ja som pred 16 rokmi začala s výchovou najprv manžela. Nie ťe by sa mi podarilo všetko čo som chcela, ale niečo zabralo. Napr. keď som stále umývala riady len ja, a deti boli malé, tak som si jedného dňa povedala "dosť" , a viac som ho neumyla. Treba na to pevné nervy a chodiť okolo tej hory riadu ale len dovtedy kým môj milovaný manžel nepoložil otázku:
A čím budem jesť a z čoho? A moja lakonicka odpoveď od rozčítaných novín bola ...s tým a z toho čo si umyješ.... Myslím že pohľad na tú kopu špinavých tanierov na samom spodku sa mu vôbec nepáčiL. Najprv umyl všetko a až tak sa najedol. Odvtedy u nás bez jediného slova platí, že ak riad neumyjem 1 deň je na rade niekto iný.
Teraz majú moje dcéry vzor aj v ockovi. Klamala by som ale , že s 15 ročnou dcérou nebojujem aj ja - hlavne čo sa týka poriadku v izbe a v skrini. Ale nebojujem sama, a preto ani toľko nekričím. U nás pomáha ak sú už večer stanovené úlohy čo treba spraviť. Asi je to zložitejšie už s dospelými (18 a viac) deckami. No asi by som im neuvarila, neoprala..... neviem ...ale nerobila by som všetko sama.

tiez sa pridam so skusenostou - mam pubertalnu dceru a syna, podobne problemy riesim "bez kriku s uplne kamennym "ksichtom" hlbokym zrozumitelnym hlasom" - jasne formulujem do kedy a co treba urobit. a verte ide to, z vrieskajucej mamy si deti nerobia nic - ved na nich krici od detstva a vedia , ze sa aj tak sa nic neporiesi, raz sme urobili experiment na tyzden - minule leto , nebola skola, a bola dovolenka, bordel a poflakovanie ma vytacalo, tak sme si na tyzden vymenili ulohy, deti museli zabezpecit chod domacnosti. bolo dost komicke ,ked prisli za mnou, ze nie je nic v chladnicke a ja s vyzorom zivajuceho medveda im hovorim - no a, tak chod nakupit nuz a ked zistili, ze nemaju peniaze tak pochopili, ze ich treba aj zarobit a potom este postarat sa o vsetko ostatne. od vtedy nemam problem, deti spravia co treba. dcera niekedy aj uvari a zacala zehlit. myslim, ze na decka je zbytocne kricat lebo oni to aj tak maju v trube a akurat co ja sa vytocim. mali by pochopit, ze mama nie je sluzka a ze vsetko co sa okolo nich deje nejde same,

ahoj poradaci. nie som tu dlho clenom,ale riadne sa mi to tu paci. a ked uz radite so vsetkym moznym, mozno sa najde niekto s podobnym problemom.
mam dvoch synov a asi zlyhavam vo vychove. nemozem povedat, ze su zli, jeden ma 15, druhy18 a netulaju sa po veceroch, nefacjia (aspon o tom neviem) ani nebehaju po diskotekach. ale akosi nevieme najst spolocnu rec pri rieseni takych banalit, ako je vykonanie nejakych prac. ja to trebars chcem hned, alebo trebars do obeda, ale vsetko ine je lepsie. a potom, ked pridem z prace a rozculim sa, kricim.potom krici aj ten starsi az to skonci hadkou a slovami, ze som som hrozna, na nevydrzanie, ze ma nechapu a pod. je mi to velmi luto a naozaj neviem, ci ich az tak zatazujem, ked chcem aby si po sebe poupratovali kuchynu a svoju izbu, ci je uz velkou poziadavkou, aby si obliekli periny, alebo pozametali a vyniesli trebars odpadky. ako sa im mam prihovorit, aby sme prestali po sebe kricat a boli spokojni aj oni?uz nevladzem bojovat, najradsej by som niekde zmizla aspon na mesiac.

Bubusko,
tak toto určite píšeš o mojich vnukoch, že? Práve som tieto problémy riešila s nimi, ale som to vzdala! Ak mi bude vnuknutý nejaký kvalitný a účinný recept, určite ho tu napíšem a budem žiadať od Richarda zlatú farbu naň!

Keď som bola puberťáčka, stále som si myslela, že mama je zlá, že odo mňa chce priveľa vecí, že stále len kričí a nič mi nedovolí. Nútila ma upratovať, žehliť, nakupovať,... Teraz mám síce ešte len 21 rokov, ale už teraz som jej za to všetko nesmierne vďačná. Snúbenec mi sám hovorí, ako sa mu páči, že viem variť, rada upratujem, vyperiem, vyžehlím a všetko ostatné. Vraj sa také dievčatá zháňajú ťažko, lebo väčšina behá po diskotékach, fajčí, pije, strieda frajerov a ak má umyť riad, tak sa bojí, že si zlomí nechtík.

Nemala som v úmysle chváliť sa, len som chcela povedať všetkým mamám, že Vaše deti prídu na to, čo pre nich robíte. Síce neskoro, ale predsa...

A je pravda, že chlapci robia to, čo ich otec. Keď môj ocko chodil do práce každý deň, chlapci nič neurobili. Teraz robí na smeny, teda je častejšie doma a veľmi mamke pomáha. Bratia to vidia a tiež začali umúvať riad, vysávať, chodiť na nákup,...

Prajem veľa trpezlivosti a aby vaše deti pochopili, že pre nich chcete len to najlepšie - naučiť ich prežiť.

Jani len si daj pozor, aby si tvoj priatel na to vsetko co robis nezvykol a nezacal to brat ako samozrejmost.

Spomínam si na mojich rodičov, hlavne maminu, ktorá s nami trávila viac času ako ocko. Sme traja súrodenci/sestra, ja a brat vekovo rozdiel -5 a -7 od najstaršej sestry/. Ke´d nás mamina hrešila, v puberte som si hovorila, že túto vetu, ani slová nikdy nepoužijem pri výchove svojich detí. Mamina mi iba povedala:šak počkaj, keď budeš mať svoje deti, všetko sa ti vráti.
V tom období sme mali služby aj brat s nami, umývanie riadu, upratovanie a pod. Hlavne ja som ešte aj varila /od 10 rokov/. Rodičia mám nechali aj vybavovanie poplatkov, čo bolo správne, pretože sme vedeli, že zadarmo nič nie je, aj nákupy sme robili my deti. Aj teraz si ako súrodenci pomáhame a sme nerozluční.

Pri výchove svojich detí som sa pristihla, že hovorím presne čo mi hovorila moja mamina a ešte som zistila, že som pridala aj slová, ale horšie, až som stŕpla. Myslím, že som mojich troch chlapcov vychovala dobre, i keď na upratovanie mali iný názor ako ja..a všetko šak potom, zajtra, prečo nie ten, alebo onen a pod. A ak chceli nejakú odmenu, tak som si raz zrátala, čo robím v domácnosti a každý mi bude za to platiť.Hneď skrotli:DMám s nimi vzťah kamarátsky a dobrý. Vždy hovoria, že ich iba ohováram a to, čo robia dobré nehovorím, tak sme si vysvetlili, že to je pre mňa samozrejmé. Už teraz sa ma pýtajú, ako som to všetko stihla a stíham aj teraz.

Preto sa pýtať, kde robíme chybu pri vychove svojich detí, podľa mňa odpoveď nie je. Milujeme ich a možno tým, že majú málo starostí robíme zle, treba ich zamestnávať a zapájať ich do rodinných starostí aj radostí.
Keby som sa mala vrátiť späť určite by som veľa vecí urobila inak.

Vlasti s vnúčatami je to iné, tie nevychovávam, ale kazím. Semo tamo ma niečo naštve, tak ich upozorním, ale....

Napadlo ma, že ma raz manžel aj s chlapcami naštval a dala som si otázku, prečo som ešte s ními. Začala som písať pre na ľavú stranu hárku a proti na pravú stranu, ktorá bola už skoro zaplnená a ľavá asi 3-4 položky. Najmladší, ktorý v tom čase študoval na obchod. akadémii mi nakukol ponad plece a zahlásil: Ľudkovia je zle aktíva skoro nič a pasíva nechcite vidieť, som zvedavý ako to mamina vyrovná, iba žeby zostalo všetko po starom a my musíme sekať dobrotu. Aj to pomohlo, tie pasíva si prečítali a ku každému bodu napísali, že to zmenia..a aj sa tak stalo na nejaký čas:D

, podobne problemy riesim "bez kriku s uplne kamennym "ksichtom" hlbokym zrozumitelnym hlasom" - jasne formulujem do kedy a co treba urobit.
Korduľa to robím aj ja, ale napriek tomu občas pristane smetný kôš uprostred synovej izby. :p Keď to nejde po dobrom...........;)

Aj ja mám už dospelé deti a tiež sa im veľmi nepáčilo keď museli ísť na nákup, čo to vybaviť a pomáhať, ale odstupom času sa priznali, ako je to dobre, že všetko vedia. Teraz sa ja zabávam na dcére, keď sa pohoršuje nad tým akí sú dnešní mladí nesamostatní.
Teraz rozmýšľam ako sa mi to podarilo. Vlastne ani neviem. Asi to bola nutnosť lebo som mala všetkých blízkych ďaleko a museli sme si zo všetkým pomôcť sami.
Ani môjmu synovi sa nechcelo upratovať, tak nejeden raz skončili všetky veci zo skrine na strede izby a musel to upratať. Je pravda, že mu s tým dcéra občas pomohla, ale pomohlo to. Jasne, že to na všetkých neplatí, lebo keď to vyskúšala moja kolegyňa tak po týždni to musela upratať sama. Samozrejme sa s tým priznala až omnoho neskôr.
Ešte sa osvedčila možnosť výberu. Dať dve možnosti. Spravíš to, alebo to. Samozrejme tá druhá možnosť musí byť ešte nepríjemnejšia ako to čo chceš aby Ti spravil.
Tak ako ste už písali, veľmi záleží aj od zvykov a príkladov v rodine, ale ja som vždy zastávala teóriu, že dieťa si dovolí len toľko, koľko mu dovolí rodič.

Prajem všetkým veľa trpezlivosti a nevzdávajte to.

Krásny deň :)

Tak ako tu čítam , tak sa mi zdá, že asi všetky mamky máme rovnaké problémy. Ocinkovia sa zo všetkého vyvlečú s odpoveďou "ako si si ich vychovala také ich máš." Čo som sa ja tiež narozčuľovala a niekedy som im už zo srdu povedala , že psík ma skôr počúvne ako oni.Nakoniec som pochopila, že to s krikom nepôjde tak sme si jeden pekný deň sadli a urobila som takýto plán. Syn je taký držgroš tak som povedala že všetko im darujem a budú si to platiť a ja budem robiť to čo oni a oni čo ja. Výmena úloh. Lebo keď bolo treba niečo urobiť v domácnosti ,tak on si kúpi aj nákup. Tak som ho pekne poslala na nákup a povedala som mu , že mu potom dám peniaze , nech kúpi zatiaľ za svoje. A keď prišiel tak mu hovorím , tak a teraz ti dám toľko koľko ty mne dávaš. Veru chytro ten pochopil , že by prišiel na mizinu a teraz aj na sestru pohundre a tá mu to hneď oplatí tým , že jej bude platiť za pranie . Niekedy mi je aj do smiechu ako sa vyjednávajú. Ale chlapi chcú byť takí dominantní. Včera sme zavárali uhorky a už nás dirigoval kto čo bude robiť ,aj ich všetky poumýval. Tak ma napadlo ,že keď sme boli ako deti ,rodičia nás brávali ku všetkej robote na pole. Asi tým, že sme si vedeli vážiť robotu sme boli zodpovednejší.Koľkokrát som veru s mamkou robievala rezance. Teraz na deti pohundreme , nemáme na nich také nervy, a radšej si urobíme všetko sami.Vlastne nedáme im možnosť ani sa to naučiť a potom chceme po nich aby to robili. A tým robíme asi chybu. Ono to príslovie asi platí "Ohýbaj ma mamko pokiaľ som ja Janko. Keď ja budem Jano neohneš ma mamo." Moje deti až keď začali zarábať pochopili ako sa zarába na chlieb a že si to treba vážiť. A nasmejeme sa keď ide na nákup syn . Kážem mu kúpiť 1 kg salámy a minerálku tak donesie 30dkg salámy a vodu žiadnu , keď sa opýtam to je pre koho? tak mi povie " treba šetriť " a vodu máte z vodovodu. No riaden žgrloš .
Ale aspoň vie ,čo koľko stojí a nebude dakedy manželke vytýkať, kde dala peniaze, ako to zvyknú niektorí muži. A keď niekedy veľmi hundre čo má porobiť tak ho uzemním vetou " len sa uč ,ja naveky tu nebudem" .

Deti treba podchytiť keď sú malé. Ani im to potom nejako nepríde. Lenže kočky samé ste si na vine šetríte ich. Viem to z vlastnej skúsenosti.
Deti to nespravia dobre, nemám na to čas čakať kedy to urobia a pod. to sú obvyklé argumenty.
A tým krikom nič nespravíte, zvyknú si na to a nebudú vôbec reagovať na krik.
Stačí povedať v klude a dôrazne. Deti sa niekedy robia že nepočujú a čakajú na vašu reakciu. A potom keď to vyjde podľa ich predstáv majú návod ako na to. Ani si neviete predstavit eké sú malé deti vnímavé a ako na všetko reagujú a ako nám všetky ich reakcie unikajú.
Hlavná zásada je plniť všetky sluby ktoré im dáme. Ale aj tie negatívne.
Lenže povedte úprimne ste dosť tvrdé na to aby ste splnili všetky sluby, čo ste im dali? Zamyslite sa nad sebou a porozmýšlajte o tom čo všetko ste im slúbili a čo je z toho splnené. Snažte sa s nimi jednať ako s dospelými.

Snažte sa robiť tak, aby ste mali vždy pravdu. To si deti zapamätajú a budú to akceptovať, aj keď si potom niekedy pohundrú.

Keď niečo spravia a urobia to dobre pochváľte ich, nič vás to nestojí ale nepreháňajte to ani s chválením. Naučte ich poďakovať, ale aj vy poďakujte keď je to treba.

Neviem prečo, ale bol som dávaný za "strašiaka". Sestra vždy strašila svoje deti, že keď nebudú poslúchať pôjdu ku mne na "prevýchovu". Ale ako som bol prekvapený, keď toto isté som počul od mojej neteri ako tým istým strašila svoju dcéru.

Moja mama bola a je veľký pedant a má obrovský zlozvyk. Keď som bola dieťa ja, kázala mi niečo urobiť ale samozrejme, že to nebolo nikdy podľa jej predstáv a vzápätí upratovala nanovo. Bohužiaľ docielila len jedno jediné- teraz upratujem len keď mám naozaj chuť a náladu. Ale aby ste si nemysleli nevyzerá to u nás až tk hrozne ako by sa z napísaného zdalo. Do dnešného dňa ma najviac vytáča, keď poupratujem celý byt a mama len hľadá závady. To isté robí aj môjmu synovi, ktorý má zatiaľ chuť robiť a upratuje poriadne a ona vzápätí ide po ňom upratovať. Sú z toho len samé zvady a ja sa obávam, že mu to zoberie chuť do ďalšej iniciatívy. Zopár krát prišla ku nám na návštevu a ako sa len môžeš pozerať na ten bordel, prečo mu v tej izbe neupraceš a ja jej na to jednoducho- zavrem dvere zvonka a mám trpezlivosť počkať, kým si synátor neuprace.

Neviem prečo, ale bol som dávaný za "strašiaka". Sestra vždy strašila svoje deti, že keď nebudú poslúchať pôjdu ku mne na "prevýchovu". Ale ako som bol prekvapený, keď toto isté som počul od mojej neteri ako tým istým strašila svoju dcéru.[/quote]

Aj ja som niekedy za strašiaka- no a? :p Myslím,že prirodzená autorita sa nevylučuje s láskou, priateľstvom... Keď tak nad tým všetkým premýšľam ja som pri svojich dietkach/ a to už od chvíle, keď si začali uvedomovať význam slov / ÁNO- NIE používam ich naozaj s obozretnosťou lebo si uvedomujem, keď poviem ÁNO-treba to vedieť aj splniť, zariadiť.. a keď použijem NIE tak to myslím vážne. Aj na obyčajné slovíčko NIE si treba dávať veľký pozor lebo, keď ho používame často a neuvážene a často ho sami porušíme tak načo sme ho vlastne vyslovili? Niekedy mám pocit, že aj niektorí dospeláci nepoznajú význam týchto slovíčok a hlavne dokázať ich aj dodržať :o

Nedá mi nepripojiť sa k pubertálnej téme, aj ja mám doma skoro to isté dcéra 18 - na nej už vidno že je žena čo sa týka domácnosti aj pomoci, aj keď sa jej vždy nechce, ale syn 17 práve v tomto období dosť štrajkuje. Kým boli menší stačilo povedať čo urobíme traja za chvíľu, bude jeden robiť celé hodiny a pomáhali o dušu, teda bez manžela, s ktorým mám aj teraz po 20 rokoch problém aby si za sebou vôbec tanier odpratal -/výchova mojej svokry -ženské práce chlapi nerobia/, preto sa snažím aby môj syn bol iný, aby ma moja nevesta v budúcnosti nepreklínala,len teraz tá puberta -treba povedať aj 10 krát za sebou čo treba urobiť a hlavne hneď, zvyčajne píšem na lístok aby som mala dôkaz, že som to prikázala, a aj ja kričím a vadím sa, aj tak sa všetko robí pol hodiny pred mojím príchodom, tak aspoň tajím presný príchod domov, tiež zakazujem - keď neurobíš nepôjdeš za kamarátmi, alebo už aj to bolo leteli veci oblokom na dvor. Myslím však, že to prejde, len o akú dobu?

Moje deti mali a na niečo dodnes majú prah počutia okolo 130 decibelov. Skúšala som všetko možné aj nemožné - upratovať, vyhádzať neporiadok, ignorovať nesplnené povinnosti a potom ignorovať aj to, keď deti niečo chceli po mne, krik, ale najlepší nápad paradoxne mal syn , vtedy 16 ročný - rozdeliť si presne povinnosti na tri diely a po týždni to striedať. U nás to bol riad + smeti, dlážka + prach a venčenie psa. A každý si uprace svoje veci a "poriadok" po sebe. Takto vieme, Kto neumyl riad, Kto nepovysával a Kto vyperie ten koberec, keď sa psovi stane nehoda... , ale hlavne po napomenutí Kto urobí, čo má. A máme doma oveľa kľudnejšie.

S úsmevom som sa prelúskala až sem, krk ma bolí od podvedomého prikyvovania, že ved aj u nás doma je to to isté... :D človeku dobre padne ked vidí, že nie je sám, ktorý má určitý problém, však? Moje dieťa (mužský rod, 24 rokov) nemal ani negatívny vzor v tatkovi (zdúchol ked mal malý rok), ani nedostatok "slušnej" výchovy (snažím sa dodnes :D) - napriek tomu, akoby všetky tie predchádzajúce príspevky o ňom boli...Co všetko som skúšala? Všetko! Aj rôzne dohody, aj vyhodenie neuprataných hračiek, nahádzanie neuprataných vecí na jednu kopu do stredu izby či postele (vrátane použitého riadu), pričom vznikali kopce zaujímavého zloženia zo špinavého a čistého prádla, taniera po obedňajšom perkelte, použitého príboru a pohárov, CD-čiek, topánok, knižiek, skrípt a rôznych reklám, slečných okuliarov, kľúčov, tašiek a nedojedených sladkostí, prípadne obalov z nich... Aj som hlas zvyšovala, aj na nervy som mu liezla (a asi stále leziem) večným upomínaním... Výsledok? Nuž pri pohľade do jeho izby by som povedala že nulový! Ale istá nádej, že tých 24 rokov snahy nebolo márnych tu je. Ked bol totiž na brigáde, odkázaný sám na seba - aj si opral, aj si upratal, skrátka prežil bez ujmy na zdraví. A toť nedávno som sa uštipnúť musela či nesnívam - bol za spolužiakmi na internáte a skonštatoval, že tam majú neskutočný bordel, a že nechápe, ako to tam hlavne tie dievčatá vydržia! :D:D:D A ked si tak spätne uvedomím, čo sa moja mama so mnou a mojou "neporiadkumilovnosťou" natrápila :D:D:D....Zeby tie božie mlyny?

a ja som si myslela, že len moja 19-ročná dvojmetrová škrkavka ma zrušila...ono je to asi vo všetkých prípadoch jediná diagnóza: a síce, sú to chlapi...trpí to účeovou hluchotou slepotou a nemotou...počuje to len čo chce, vídí len po svoj tanier a vyprávať néni o čem...osloví ma to len keď je to hladné /a to je stále/, keď sa pýta na dátum žehlenia prania apod...nech si ho teda ukočíruje nejaká jeho nevesta, ja som to už vzdala:D

a ja som si myslela, že len moja 19-ročná dvojmetrová škrkavka ma zrušila...ono je to asi vo všetkých prípadoch jediná diagnóza: a síce, sú to chlapi...trpí to účeovou hluchotou slepotou a nemotou...počuje to len čo chce, vídí len po svoj tanier a vyprávať néni o čem...osloví ma to len keď je to hladné /a to je stále/, keď sa pýta na dátum žehlenia prania apod...nech si ho teda ukočíruje nejaká jeho nevesta, ja som to už vzdala:D

Skús barter - "vymením obed za umytý riad" :D

Ja som nedávno dávala mojim trom chlapom na zváženie , či by sme to raz nevyskúšali tak , že prídem z práce , zalahnem a vstanem len na zavolanie pri prestretý stôl , obslúžia ma , ja sa naobedujem zasa si ľahnem poprípade sa vyvalím do fotele , niečo dobré prečítam .....neskôr si dám uvariť kávu, vylúštim dáku krížovku ...medzi tým operú- ožehlia a ja budem len lebediť .:p Samozrejme všetko aj s nákupom včetne rozmýšľania čo zasa dnes navariť , čo na večeru , čo ráno na raňajky a čo mi dajú na desiatu ....čo doma chýba ..napríklad zubná pasta a či servítok .........
Takto by som chcela prežiť piatok,sobotu,nedeľu ....na skúšku .

Čo myslíte , ako to dopadlo .........? :rolleyes:

Ja som nedávno dávala mojim trom chlapom na zváženie , či by sme to raz nevyskúšali tak , že prídem z práce , zalahnem a vstanem len na zavolanie pri prestretý stôl , obslúžia ma , ja sa naobedujem zasa si ľahnem poprípade sa vyvalím do fotele , niečo dobré prečítam .....neskôr si dám uvariť kávu, vylúštim dáku krížovku ...medzi tým operú- ožehlia a ja budem len lebediť .:p Samozrejme všetko aj s nákupom včetne rozmýšľania čo zasa dnes navariť , čo na večeru , čo ráno na raňajky a čo mi dajú na desiatu ....čo doma chýba ..napríklad zubná pasta a či servítok .........
Takto by som chcela prežiť piatok,sobotu,nedeľu ....na skúšku .

Čo myslíte , ako to dopadlo .........? :rolleyes:
Zobudila si sa zo sna?:p

Skutočne nás je veľa s rovnakým problémom ale veľa závisí aj od toho, ako si ich vychováme. Syn má 16 a tiež má pridelené povinnosti - povysávať, prach utrieť, vyniesť smeti a iné drobnosti. Mamu som musela odnaučiť, že mu všetko pripraví - večere si robí sám. Tiež sme boli od jeho narodenia sami. Keď bol menší a zavárala som. umýval poháre, prikladal viečka. Po vymaľovaní bytu pomáhal umývať. Najviac ma prekvapil vlani - sťahovali sme sa a on s mojím bratom dvíhali tie najťažsie skrine a skoro všetko urobili sami. A okrem toho mi vysvetľuje aj stokrát veci okolo počítačov.
Nech sú však naše deti akékoľvek, máme ich najradšej na zo všetkých a zo všetkého. Je to naša droga, bez nich to nie sme my.

Majka , to som asi snívala skutočne ........ale ja som im sľúbila .....že príde čas ....keď raz po ich príchode domov z práce , alebo počas víkendu to je už jedno ......na ich otázku čo si mamina varila , čo budeme jesť ...? moja odpoveď bude znieť ..nič...nechcelo sa mi ...
Ja to skutočne raz tak spravím .;)

Zitka, neviem v akom veku je tvoje potomstvo, ale vrelo odporúčam, sprav to! (preto tá otázka na vek, aby zasa neboli v ohrození života :D). To moje, v predchádzajúcom príspevku značne ohovorené dieťa, si napr. po takomto mojom postoji ku žehleniu prádla už dosť dlhú dobu žehlí sám. A zasa musím pre objektivitu dodať, že tiež mi značne pomáha, to fakt. Nielen doma, ale občas pri návaloch termínov aj v práci. Kosí, v záhrade pomáha, venčí psa, vešia prádlo, sem tam navarí, na špinavé riady vymyslel systém "kto si čo zašpiní, to nech si aj umyje" a mali by ste vidieť, čo si vypočujem, ak si po raňajkách šálku neopláchnem :D. A ked občas záchvat dostane (žiaľ nepodarilo sa mi zistiť, čo takéto veľmi zriedkavé záchvaty spôsobuje, raz to bola návšteva istej pohľadnej slečny :D) tak si izbu tak vyupratuje...!!! Ono tá výchova niekde musí zanechať stopy :D :D :D A je jasné že ho ľúbim nadovšetko, aj s tým bordelárstvom, ved čo už :D

Zitka, neviem v akom veku je tvoje potomstvo, ale vrelo odporúčam, sprav to! (preto tá otázka na vek, aby zasa neboli v ohrození života :D). To moje, v predchádzajúcom príspevku značne ohovorené dieťa, si napr. po takomto mojom postoji ku žehleniu prádla už dosť dlhú dobu žehlí sám. A zasa musím pre objektivitu dodať, že tiež mi značne pomáha, to fakt. Nielen doma, ale občas pri návaloch termínov aj v práci. Kosí, v záhrade pomáha, venčí psa, vešia prádlo, sem tam navarí, na špinavé riady vymyslel systém "kto si čo zašpiní, to nech si aj umyje" a mali by ste vidieť, čo si vypočujem, ak si po raňajkách šálku neopláchnem :D. A ked občas záchvat dostane (žiaľ nepodarilo sa mi zistiť, čo takéto veľmi zriedkavé záchvaty spôsobuje, raz to bola návšteva istej pohľadnej slečny :D) tak si izbu tak vyupratuje...!!! Ono tá výchova niekde musí zanechať stopy :D :D :D A je jasné že ho ľúbim nadovšetko, aj s tým bordelárstvom, ved čo už :D

:p :p 49,:) :) 27,22 + dcéra , ale to je poklad ;)

Tak prepánakráľa čo ti v tom bráni? :eek: Neváhaj a leňoš :D

Vieš ale spolu to spravíme aj s dcérou/25/ , lebo ona tiež už je na našich chlopov naštvaná .........nech sa starajú ....;)

Skús barter - "vymením obed za umytý riad" :D
ľubi, už ani to nefunguje, vezme si pytlík cestovín uvarí si ich a k tomu flašku skečupom... táááký je spokojný so sebou...ale vymyslela som si na neho fintu...vždy sa mu nanosím do kýbla aj ja a ešte si k tomu vypýtam strúhaný syr...v hube mu to potom rastie

Vieš ale spolu to spravíme aj s dcérou/25/ , lebo ona tiež už je na našich chlopov naštvaná .........nech sa starajú ....;)

A čo tak odísť aj s dcérou na dovolenku a nechať chlapov aby sa o seba postarali sami. To by ste boli prekvapení , ako sa chlapi vedia o seba postarať.

A čo tak odísť aj s dcérou na dovolenku a nechať chlapov aby sa o seba postarali sami. To by ste boli prekvapení , ako sa chlapi vedia o seba postarať.

:D o seba hej, ale kto potom zrekonštruuje domácnosť do použiteľnej podoby :D treba ženský dozor! napríklad od tej kávičky či televízora :D

Keď boli teraz cez prázdniny všelikde rozlezení a bola som až 3 dni sama, išla som na WC a doska sklopená, riad stále umytý, žiadne taniere pri PC, žiadne ponožky v množstve 3 ks v izbe, 5 ks inej farby v kúpeľni a podobne, tak som sa hrozila obavy, že by to takto bolo stále. Ak by to bolo stále dokonalé, dám krk na to, že by sme zbláznili a zákonite by sme si museli nájsť niečo, čo by nás vytáčalo. Tešme sa radšej zo všetkých nedokonalostí našich potomkov. Im sa to určite vráti v ich deťoch. Neočakávam od mojich detí žiadnu spätnú väzbu, lebo až teraz, keď už je neskoro, si uvedomím, že som mojim rodičom tiež nič nesplatila a myslela som si, že život začína až od tej "mojej" rodiny. Beriem deti a ich deti ako pokračovanie svojho života a snažím sa nekaziť si dni konfliktami s vlastnými deťmi.

Keď boli teraz cez prázdniny všelikde rozlezení a bola som až 3 dni sama, išla som na WC a doska sklopená, riad stále umytý, žiadne taniere pri PC, žiadne ponožky v množstve 3 ks v izbe, 5 ks inej farby v kúpeľni a podobne, tak som sa hrozila obavy, že by to takto bolo stále. Ak by to bolo stále dokonalé, dám krk na to, že by sme zbláznili a zákonite by sme si museli nájsť niečo, čo by nás vytáčalo. Tešme sa radšej zo všetkých nedokonalostí našich potomkov. Im sa to určite vráti v ich deťoch. Neočakávam od mojich detí žiadnu spätnú väzbu, lebo až teraz, keď už je neskoro, si uvedomím, že som mojim rodičom tiež nič nesplatila a myslela som si, že život začína až od tej "mojej" rodiny. Beriem deti a ich deti ako pokračovanie svojho života a snažím sa nekaziť si dni konfliktami s vlastnými deťmi.

Toto krásne pojednanie je z celkom iného cestíčka a zaslúži si maxibodík:)

Zitka, vyskúšaj, odíď a uvidíš.... Ja mám život rada, a tak som sa zase až tak nezamýšľala nad tým, pokiaľ som mala čas, či ten urobil to a ten zas ono. Nerobila som si starosti ani nad tým, čo budú jesť, koľko prachu bude okolo nich, ak budem musieť, alebo budem chcieť odísť na dlhšiu dobu. Zdravotný stav sa nepýta, a tak som musela na mesiac do nemocnice. Vrátila som sa, a verte, neverte/ mynžel, syn vtedy 16, dcéra 17/. Vyupratované, navarené, akoby v tom byte ani nebývali. Keď som začala mentorovať asi po týždni, že ten by mohol to, a ten zas ono, moje deti si povzdychli: Sme veľmi radi, že si doma. Aj sme sa o Teba báli. Ale také ticho a kľud by sme potrebovali stále. / Môjmu manželovi sa tiež stačilo pozrieť .... a všetko klapalo bez slov.../. Vyšlem Ti ale aj jednu povzbudzujúcu informáciu. Dnes je dcéra vydatá, syn ženatý a majú svoje ratolesti. Aj viac práce a starostí. A pritom častejšie ako inokedy počujem: Mami, keby si niečo potrebovala, stačí zavolať....kedykoľvek....

Zitka, vyskúšaj, odíď a uvidíš.... Ja mám život rada, a tak som sa zase až tak nezamýšľala nad tým, pokiaľ som mala čas, či ten urobil to a ten zas ono. Nerobila som si starosti ani nad tým, čo budú jesť, koľko prachu bude okolo nich, ak budem musieť, alebo budem chcieť odísť na dlhšiu dobu. Zdravotný stav sa nepýta, a tak som musela na mesiac do nemocnice. Vrátila som sa, a verte, neverte/ mynžel, syn vtedy 16, dcéra 17/. Vyupratované, navarené, akoby v tom byte ani nebývali. Keď som začala mentorovať asi po týždni, že ten by mohol to, a ten zas ono, moje deti si povzdychli: Sme veľmi radi, že si doma. Aj sme sa o Teba báli. Ale také ticho a kľud by sme potrebovali stále. / Môjmu manželovi sa tiež stačilo pozrieť .... a všetko klapalo bez slov.../. Vyšlem Ti ale aj jednu povzbudzujúcu informáciu. Dnes je dcéra vydatá, syn ženatý a majú svoje ratolesti. Aj viac práce a starostí. A pritom častejšie ako inokedy počujem: Mami, keby si niečo potrebovala, stačí zavolať....kedykoľvek....

Danilka , ale ja to neberiem vôbec tragicky , len som spomenula , že už bolo obdobie , v ktorom som našich takto upozornila na možné zmeny .
Myslím že to na každého príde a prišlo to v tom momente aj na mňa .Vieme sa dohodnúť vo všetkom , len nie na domácich prácach .Ja svoje dietky milujem , uznávam aj ich prácu a u nás je to o tom , že okrem iného celá rodina spolu pracujeme . Došlo k tomu po rozhovore s dcérou/ona je vlastne taká druhá ich starostlivá mamina/ , ktorá spolu so mnou skonštatovala , že by mohli aj naši chlapci včetne ocina v domácnosti priložiť ruku k dielu rovnako ako my obe .;)
Inak ja vôbec neriešim tieto záležitosti nejako hádkou , alebo krikom....my totižto máme krásny vzájomný vzťah .......proste ako kamaráti ....a nie je nad to .Nikdy nemali problém , sa niečim tajiť , alebo sa báť......vždy sa veci riešia otvorene.Ja som vždy pristupovala k výchove ......s deťmi sa treba rozprávať a rozprávať .....ale ako vidíš k domácim prácam neinklinujú .Nuž , ale nemôžem chcieť všetko .;)

No, vďaka za tému,úplne som sa v nej našla-teda našla som presne moje
pubertálne deti synov 19,17 a dcéru 15.Hovorím si,ak prežijem ich pubertu,tak prežijem všetko,hlavne čo sa poriadku a papulovania týka.Podaktorí tu písali, že všetko záleží na výchove od malička-ale uvážte-môj manžel pedant na poriadok /býv.vojak z povolania/,ja odmala cepovaná mamou zdrav.sestrou,že sme museli mať doma sterilnú čistotu,nikde ani smietka a tak sme učili aj naše deti. Do veku asi 10 rokov sa nám to aj darilo, vždy si upratali,aj pomáhali bez rečí.No ale v pub.sa všetci traja postupne otočili o 180 stupnov,zo zač.som aj kričala,trestala,odmieňala vykonané,ale zjavne si z toho nič nerobili,tak som sa stala akože flegmatickou. No nie môj muž,ten všetko horšie znáša a riadne sa s ratolesťami háda. Tak kedy sa tá výchova prejaví?
Použili sme skoro všetky prostriedky vyššie spomenuté,ktoré som v príspevkoch ocenila,ale vždy to nezaberá.Ani návšteva dievčinky ich neprinúti
utrieť si prach,upratať oblečenie a hlavne ten bordel na stole-"rozrobené veci".
Na dcéru trochu pomohlo,odkedy má vysnívaného psa,tak vehementne upratuje po ňom,aj po sebe,ale po chlapcoch zásadne nie.
Spomenula som si,že som st.syna nemohla naučiť odpratať si špinavé ponožky do koša v kúpeľni,tak som mu ich raz zabalila ako desiatu do servítky do školy a keď to v škole rozbalil,..neviem čo bolo,ale odvtedy si ich upratuje.
Jediný spôsob trošku zaberá,a to vyber si z dvoch možností čo upraceš, a tá druhá je vždy umytie záchoda, takže urobia radšej tú prvú,ktorú som im už dávno kázala.:)

Majka , to som asi snívala skutočne ........ale ja som im sľúbila .....že príde čas ....keď raz po ich príchode domov z práce , alebo počas víkendu to je už jedno ......na ich otázku čo si mamina varila , čo budeme jesť ...? moja odpoveď bude znieť ..nič...nechcelo sa mi ...
Ja to skutočne raz tak spravím .;)

Zituš aj to som absolvovala vydržala som až 3 dni!!!. Po troch dňoch mi prostredný povedal: Mami nezdá sa Ti, že už štrajkuješ nejako dlho, šak zabudneš aj variť.
Vždy, keď som vstúpila do bytu som sa podkla na topánkach, jasné, že som zahrešila..reakcia: kedy sa ma po príchode domov spýtaš ako som sa mal v škole a nebudeš nadávať../zabiť bolo málo/..tak som povedala, prečo keď sa vyzúvaš nemyslíš na mňa a nedáš topánky do skrine, aby som sa nerozčuľovala hneď po príchode..odpoveď: tak si najdeš niečo iné...chytil ma za plece a s úsmevom sa spýtal..ozaj a čo budeme jesť....nachystala som večeru a čudovali sa, kde som to všetko zobrala, reku mala som to u susedov schované v chladničke..odpoveď...: nenosíš chladničku so sebou?..veru teraz sa už iba smejem, čo všetko som zažila a prežila s tými mojími ratolesťami...a viete, že sa neviem naučiť variť v malých hrncoch, doma sme zostali traja:D..a varím aj pre ostatných..spolu 9 a často:D:D:D

A nechcem vás strašiť, horšie je keď vidíte ako váš potomok, ktorý mal rád poriadok sa stáva neporiadným/ prispôsobuje sa polovičke/ a príde čas, keď si poviete, vychoval/a/ som ich dobre, vážia si ma, prídu aj keď ma nepotrebujú:)..to bude odmena za všetko uvidíte:):):)

[quote=SlimakH]No, vďaka za tému,úplne som sa v nej našla-teda našla som presne moje
pubertálne deti synov 19,17 a dcéru 15.Hovorím si,ak prežijem ich pubertu,tak prežijem všetko,hlavne čo sa poriadku a papulovania týka.Podaktorí tu písali, že všetko záleží na výchove od malička-ale uvážte-môj manžel pedant na poriadok /býv.vojak z povolania/,ja odmala cepovaná mamou zdrav.sestrou,že sme museli mať doma sterilnú čistotu,nikde ani smietka a tak sme učili aj naše deti. Do veku asi 10 rokov sa nám to aj darilo, vždy si upratali,aj pomáhali bez rečí.No ale v pub.sa všetci traja postupne otočili o 180 stupnov...

Ja som sa presne s maličkými obmenami našla v tomto príspevku. Do 10 rokov dcéra a syn čo sme povedali poupratovali, po týždni mali rozdelené práce, zlý príklad v rodine nemajú, s maželom nepijeme, nefajčíme, nehádame sa, deti sme skôr brali ako rovnocenných. Prišla puberta a začali zvady prečo to, prečo hento a prečo ja,... Keď som chcela mať upratané, upratala som si, umyla riad. Nezabralo ani - každý si umyje po sebe sám. Manžel kúpil umývačku, prerobil byt /je veľmi šikovný a pracovitý/, všetky koberce sme povyhadzovali, okrem zácon nemáme žiaden lapač prachu, usadený prach hneď krásne vidieť na televízoroch a nábytku. Ja, bývalá puntičkárka, som vydala veľa energie, aby som sa krotila a stále neupratovala a stále nevyžadovala, aby aj deti upratovali. Teraz, dcéra 22r, syn 21r, som rada, že konečne vidia, registrujú nečistoru, napr. zaprášenú obrazovku, omrvinky na dlažbe, pohár na stole od coly,....a kritizujú, nepáči sa im to, že je to tak. Ale mama nemá 10 rúk, aj mama potrebuje oddych, neutretý prach dýchajú tiež - tak poutierajú. Každa mama by si mala prečítať knihu Edity Šipeky Vysoká škola chudnutia a budú vedieť, že majú myslieť aj na seba a rodina má myslieť na mamu. Ale domáce práce ma už nevytáčajú, skôr komunikácia. Dcéra sa zmenila, už sa s ňou dá inak rozprávať ako v puberte. Syn to je ešte problém, ale chlapcom to dlhšie trvá pochopiť kolobeh sveta. Ako deti začali zarábať, naštartovali sme hodnotový princíp /aby zabudli, že otec a mama sa postarajú/ - v živote už nič nie je zadarmo, má svoju hodnotu a synovi pomáha lopatistické vysvetlovanie - čo chcem mať, na to musím mať, ... keď mama niečo pre neho urobí, urobí niečo aj syn pre mamu .... V poslednom čase syn si hundre nejaké poznámky pri debatách, ktoré mu nevyhovujú, ale .... aj jablko potrebuje čas na dozretie....hoci - moje dospievanie bolo v iných podmienkach /iná doba/, deti ten prístup ku každodennému životu majú nejaký inakší.....

Ja mám dve deti syn 11r. a dcéra 3,5r. Nakoľko ich vychovávam skoro sama / mám s manželom stavebnú firmu a on je stále v BA/, manžel príde niekedy aj raz za mesiac - hlavne teraz cez leto, takže všetká starosť zostáva na mne. Malého vediem od narodenia dcéry k tomu, že mi musí trošku pomáhať - poupratovať si svoju izbu, ráno posteľ, vyvetrať, atď. Tiež som si s ním niekoľko krát sadla a hovorili sme o tom, že mi musí občas behnúť do obchodu, vysypať smeti a podobne - hlavne, keď bola malá ešte bábätko. S troškou frflania sa mu to darí, čiže keď poviem, aby si upratal, tak to spraví, pomôže. Aj malá už upratuje popri ňom. Aj jej vysvetľujem, že plyšáčikom je na zemi zima a treba ich uložiť do poličky a podobne. Takže neviem, ako to bude za pár rokov / malý už zachvýľu - puberta/ ale teraz je to vcelku v pohode. Ale hovorí sa, že:
Ohýbaj ma mamko, pokiaľ som ja Janko, keď ja budem Jano, neohneš ma mamo. No nie?;)

ahojte! uf, vyrazilo mi to mnozstvo dych.pri citani sa mi drali do oci slzy a zaroven som sa smiala.naozaj to vyzera vo vacsine rovnako:rolleyes: uz mi teraz len zostava verit skusenejsim mamam, ze raz sa to predsa len ukaze a ze nezostanem tou hroznou mamou. dakujem vsetkym bude sa mi dalej kracat trosku lahsie a vzdy si na niektore vety spomeniem, pretoze ani u nas nezaberaju ani dohody. ale tie ponozky miesto desiaty:D strasne dobry napad. vsetkym zo srdca vdaka!!!:) :) :)

mam dvoch synov. 9 a 6. ten starsi exceluje v skole, je oblubeny medzi priatelmi, ma plno konickov, a doma....doma mi je pravou rukou. ten pomaha viac, ako jeho otec, az mam niekedy vycitky, ze ho skoro "zneuzivam". (priklad - ak niekde beham po byte a este cosi dokoncujem, a on si vsimne ze pracka doprala, v pohode pradlo z pracky vyberie, nadavkuje prasok, avivaz, vlozi dalsiu kopku a dokaze ju zapnut, - to je fakt len cast toho co vie.)

ten mladsi ma rovnaku vychovu ako prvorodeny, ale uz ma inu povahu... na toho neplati ani mile slovo, ani vysvetlovanie, ze teda v poriadku sa nam zije lepsie, ani taktika, ani zvyseny ton. proste - on to ma srdecne v pazi, ze ma teplacky za dverami a na stole vojnu ceruziek a papierov, neporiadok s hrackami atd..., on statocne obhajuje svoje heslo "hlavne je mamka, ze sme vsetci zdravi".

neviem, ci s dospelymi deckami teraz nieco narobis...
povzbudenie: moja svagrina mala s nebohou mamou strasne hadky kvoli neporiadku a neochote pomahat v domacnosti.
vydala sa, odisla byvat do talianska.
ked sme ju vsak prekvapili v jej byte, (necakane), (my sme ocakavali minimalne povojnovy stav), boli sme prijemne prekvapeni.
vsade cisto, ziadne kopy pradla, dokonca ani salka v dreze...

mozno to chce len cas, alebo sa osamostatnit.

prajem vela stastia a trpezlivosti :)

a utek nic nevyriesi.
este skor ako hucanie a rezignovanie, myslim ze zaberie pokora
a strapeny vyraz pri domacich pracach. mozno vtedy sa niekto z rodiny spamata a pride ti na pomoc.

Tiny77, nehovoríš o mojich deťoch???? Sú presne takí istí:) , len vo veku 9 a 7:cool: .

Mozem Ti len napisat, ze Ti drzim palce aby si mala silu ich nechat samych doma a uzit si na dakom peknom mieste trosku pohody bez stresu nad myslienkou co sa deje doma........
A prosiiiiiim Ta nemysli na to, ze TY robis chybu!
1. su to este deti i ked tomu neveria
2. su to CHLAPCI
...... takze skus spustit z narokov a nebudes mat tolko stresu. Ked chcu byt v neporiadku, nech su ...ale len za dverami svojej izby.
Pamatam si na obdobie v mojom zivote, ked som na tom bola tak isto ako Tvoji chlapi ;o) .... a preslo to

Ďakujem všetkým za túto tému. U mňa je to 13 a 8. A bohužiaľ musím konštatovať, že už som v štádiu, keď len po nich v zúfalstve kričím. Vzala som si z tejto témy veľké ponaučenie a pokúsim sa to zmeniť.

Držím Ti palce aby sa Ti to podarilo. ;)

[mám syna a na neho najviac platí ked mu poviem že ho nepustím k babke alebo zakážem televízor. Nakoľko vie že aj slovo dodržím tak seká dobrotu.S úhlasím že ked sa mu niečo nechce spravit tak mu treba povedať ,vidím že máš malo povinností tak ti ešte pridam.najdôležitejšie je slovo dodržať.A hlavne často opakovať "mám ťa rada syn môj"

Teda, ľudia, tie naše deťúrence sú všetky príbuzné? Či čo? Veď presne som tu takmer všetko čítala o svojich dvoch pubertiakoch (16, 17).
No a pri čítaní

Spomenula som si,že som st.syna nemohla naučiť odpratať si špinavé ponožky do koša v kúpeľni,tak som mu ich raz zabalila ako desiatu do servítky do školy a keď to v škole rozbalil,..neviem čo bolo,ale odvtedy si ich upratuje.

mi tiekli slzy od smiechu. Musím to asi vyskúšať, bude sranda. Normálne sa už teším, že začne školský rok.............. Juj, ja som ale škodoradostná...........

Tiež mám deti zatiaľ ešte nie v puberte. Skúste si spomenúť na svoju pubertu, vtedy boli podľa mňa rodičia hrozne staromódny, ničomu nerozumeli, nechápali svet, to le my puberťáci sme všetkému rozumeli a nič sa nám nemohlo stať. Ale časom sa začínam stále viac podobať na svojich rodičov. Aj vy?

Ja mam 24, deti nemam a byvam s rodicmi. Radim mamam aby skusili 2 dni sa nechytit umyvania riadov, nakupov,vynesenia smeti...proste strajk...a uvideli by ako ich ratolesti zacnu vsetko robit...teda ak ich k tomu doteraz viedli. Ale chcem este apelovat na maminy chalanov, aby trvali aj oni na tom aby ich ratolesti obcas upratali, ozehlili si, atd. Ja chodim 6 rokov z muzom, ktory si nikdy neurobil ranajky sam, pretoze mu ich vzdy chystala mama, nikdy neutieral prach, lebo to mama od neho nikdy nechcela...takze chlapa ktoremu tiahne na 30-ku musim ucit toto ja...

Ja mam 24, deti nemam a byvam s rodicmi. Radim mamam aby skusili 2 dni sa nechytit umyvania riadov, nakupov,vynesenia smeti...proste strajk...a uvideli by ako ich ratolesti zacnu vsetko robit...teda ak ich k tomu doteraz viedli. Ale chcem este apelovat na maminy chalanov, aby trvali aj oni na tom aby ich ratolesti obcas upratali, ozehlili si, atd. Ja chodim 6 rokov z muzom, ktory si nikdy neurobil ranajky sam, pretoze mu ich vzdy chystala mama, nikdy neutieral prach, lebo to mama od neho nikdy nechcela...takze chlapa ktoremu tiahne na 30-ku musim ucit toto ja...

Veru si ho pekne "nauč" bo budeš mať s ním ťažký život. :)

Ja som toho svojho stale chvalila, že keď on to urobí tak mi viac chutí lebo to vie lepšie ako ja... Až som videla ako rástol... /Mužská samoľúbosť/. Potom som mu povedala, že keď sa toľko narobil tak si ho ja poobchádzam a naservírovala som mu kávičku a keksičky a tak sa postupne naučil všetko. Občas je predsa treba aby ostal chlap s deťmi, alebo je žena chorá alebo v špitáli, kúpeľoch, tak nech sa nebojí ako to chlap zvládne. No ozaj to je treba postupne a len po peknom učiť aj partnera. On si potom zvykne, že ste rovnocenní partneri a sám bude vidieť keď prideš uťahaná, že ťa musí zastúpiť a ani ho o to nemusíš prosiť. Nezabudni potom tie služby vrátiť a dookola chváliť a chváliť a chváliť....:D :D :D :D :D :D :D :D :D

Velmi vydarene prispevky a prijemna oddychova tema, pokial nemusim tieto problemy riesit.Nasa mamina sa nestazovala - velky pedant.nepamatam si odkedy platilo u nas pravidlo medzi (mnou 26 a sestrou 27) tyzdennych sluzieb.s bratom(20) to bolo horsie.hlavne to ze ho vychovavali 3zeny a najviac sestra.ja som mala teoriu,ze mu musim vsetko vysvetlit a ona ked nezabralo vysvetlovanie tak sa uslo bitky mne aj bratovi. teraz sa na tom vsetkom vdacne smejeme. my dve sme v 18-19 odisli z domu.sestra intrak - VS, je praca a exter.VS. brat v 14 SS a teraz pokracuje v Prahe - VS a praca.Tiez sa stazoval na neporiadok na intraku.to ho prinutilo,aby sa naucil starat sam o seba.maminu to stalo vela trapenia,ked sme odisli, ale myslim si,ze to na deti zabera.mat zodpovednost sami za seba.pokial maju rodicia s nimi zdravy kamaratsky vztah,nemusia sa bat ze by sa im deti zdivoceli. ked som bola za bratom pred nedavnom v Prahe,tak sa ospravedlnil,ze nestihol upratat a umyt dlazky - to ma pobavilo, lebo doma dlazky nikdy neumyval:)

Ale časom sa začínam stále viac podobať na svojich rodičov. Aj vy?

Toto je tým, že dospelí majú zodpovednosť za svoje deti, a preto majú aj iný pohľad na svet.. Moja dcéra mala necelých 19 keď sa jej narodilo dieťa-(sama ešte mala nárok na pubertu) a odvtedy vychováva svojich mladších súrodencov.....:p

Ja som toho svojho stale chvalila, že keď on to urobí tak mi viac chutí lebo to vie lepšie ako ja... Až som videla ako rástol... /Mužská samoľúbosť/. Potom som mu povedala, že keď sa toľko narobil tak si ho ja poobchádzam a naservírovala som mu kávičku a keksičky a tak sa postupne naučil všetko. Občas je predsa treba aby ostal chlap s deťmi, alebo je žena chorá alebo v špitáli, kúpeľoch, tak nech sa nebojí ako to chlap zvládne. No ozaj to je treba postupne a len po peknom učiť aj partnera. On si potom zvykne, že ste rovnocenní partneri a sám bude vidieť keď prideš uťahaná, že ťa musí zastúpiť a ani ho o to nemusíš prosiť. Nezabudni potom tie služby vrátiť a dookola chváliť a chváliť a chváliť....:D :D :D :D :D :D :D :D :D
Snaha bola. Ja som bebíčka fúkala a za odmenu, keď mi bolo skutočne pod psa "drahý" sa dokázal postarať o dcéru až 15 minút. Viac som sa mohla spoľahnúť na môjho vtedy 13-14 ročného syna. Teraz má 16, chlapa sme sa zbavili pred 2 rokmi a je nám fajn.

Koncom týždňa sa mi pokazilo auto, a tak som pekne-krásne musela použiť autobus po veľmi dlhej dobe. Tešila som sa, ako si oddýchnem, niečo prečítam, možno zdriemnem. No figu borovú. Sedadlá boli vo väčšine obsadené našími mládežníkmi. Na tých ostatných boli tí, čo sotva klipkali očami od únavy z práce. No a tak som jednou rukou visela, jednou nohou pridržiavala nákupné tašky a jedným očkom pozerala, kto asi sa úľutostí a ponúkne mi miesto.....Jedna dievčinka, objímajúc svojho milého bola mimo. To mi bolo jasné. Druhý mladík s wolkmenom v ušiach vyzeral pre mňa beznádejne, niekoľko mladých dám driemalo, ostatným sme boli my, odrastení taktiež ukradnutí. Pamätáte sa, ako sme vystrelili zo sedadla, keď nastúpil do autobusu starší človek? Ach, jo... A tak som sa posťažovala synovi, že ako som pochodila v autobuse, že som unavená, a že som presvedčená, že on by také niečo neurobil. No čo si asi myslíte, že mi odpovedal???????? Hrôza! Že on robil to isté, lebo vie, že keď bude starý, už si neposedí. Ach, jooooo...

to je dnešná mládež

Mládež nie iná. Len my stárneme. Pred 33 rokmi sme na strednej škole písali
úvahu :" Prečo starí ľudia o nás mladých hovoria, že sme zlí, nevšímaví ..."

Mládež nie iná. Len my stárneme. Pred 33 rokmi sme na strednej škole písali
úvahu :" Prečo starí ľudia o nás mladých hovoria, že sme zlí, nevšímaví ..."Nenapadlo by ma o mladých ani vo sne hovoriť, že sú zlí. Poukázala som na to, že sú jednoducho iní. Aby mladík uvoľnil miesto staršiemu a zdvihol zadok zo sedadla, no to by bol už dnes zázrak. A tej galantnosti predsa len od mužov bolo o štipku viac. Či sa to niekomu páči, alebo nie.

Ja som zástancom toho, že deti sa zlé nerodia a čo do nich investujeme, nemôže určite vyjsť navnivoč, aj keď výsledok nevidíme ihneď, ako by sme chceli. Presvedčila som sa o tom nedávno a zmenilo to môj názor na tých "grázlikov".
Syn má už dosť dlho "svoju partiu", jasné, že keď sú spolu, tak nastáva davová psychóza, machrujú, sú hluční, používajú "chlapské" výrazy a silácke reči. Vek cca 19-20 rokov. Keď som videla synove fotky z výletov, z chaty, zo Silvestra - no čo budem písať, určite si všetci viete predstaviť. Od polovice júna do konca júla chodil syn na brigádu, lebo si chcel zarobiť nejaké peniaze a v auguste už chcel mať mesiac prázdnin. A pred týždňom mi vyrazil dych, keď mi večer zahlásil, že ide na brigádu trikrát na nočnú. Urobila som asi takýto výraz :eek: , tak mi to vysvetlil: celá táto "banda" sa dohodla, že odpracujú tri nočné a zárobok venujú na operáciu 10 ročného dievčatka na vozíku, ktoré je z nášho mesta, aj keď ho osobne nepoznajú. A pritom si myslím, že v autobuse by sa tiež nepostavili...

Ja som zástancom toho, že deti sa zlé nerodia a čo do nich investujeme, nemôže určite vyjsť navnivoč, aj keď výsledok nevidíme ihneď, ako by sme chceli. Presvedčila som sa o tom nedávno a zmenilo to môj názor na tých "grázlikov".
Syn má už dosť dlho "svoju partiu", jasné, že keď sú spolu, tak nastáva davová psychóza, machrujú, sú hluční, používajú "chlapské" výrazy a silácke reči. Vek cca 19-20 rokov. Keď som videla synove fotky z výletov, z chaty, zo Silvestra - no čo budem písať, určite si všetci viete predstaviť. Od polovice júna do konca júla chodil syn na brigádu, lebo si chcel zarobiť nejaké peniaze a v auguste už chcel mať mesiac prázdnin. A pred týždňom mi vyrazil dych, keď mi večer zahlásil, že ide na brigádu trikrát na nočnú. Urobila som asi takýto výraz :eek: , tak mi to vysvetlil: celá táto "banda" sa dohodla, že odpracujú tri nočné a zárobok venujú na operáciu 10 ročného dievčatka na vozíku, ktoré je z nášho mesta, aj keď ho osobne nepoznajú. A pritom si myslím, že v autobuse by sa tiež nepostavili...

Potešilo ma, že sa takéto stáva. A toto je také z tých lepších prekvapení, nie?! :)

V konečnom dôsledku, darmo, čo nová generácia, vždy sa tá mladšia posudzuje ako horšia. Ale to je fakt relatívne. Mení sa doba, zriadenie, vláda. Myslím, že je to úpne normálne a prirodzené. Treba sa obrniť toleranciou a hľadať práve takéto pozitíva. Negatívnych vlastností máme tiež každý dosť. Ruku na srdce, nás ako posudzovali skôr narodení, keď sme nemali 17?

V pôrodnici nám k nim návod na použitie nedali, ale najlepší je asi "Veľa lásky a trpezlivosti! A na ukľudnenie Betty Mc Donaldová Co život dal a vzal...

V konečnom dôsledku, darmo, čo nová generácia, vždy sa tá mladšia posudzuje ako horšia. Ale to je fakt relatívne. Mení sa doba, zriadenie, vláda. Myslím, že je to úpne normálne a prirodzené. Treba sa obrniť toleranciou a hľadať práve takéto pozitíva. Negatívnych vlastností máme tiež každý dosť. Ruku na srdce, nás ako posudzovali skôr narodení, keď sme nemali 17?

A povedzme si úprimne, koľko starších ľudí (myslím vek 40-50 )uvoľní miesto tehotnej žene alebo mamičke s malým dieťaťom?

Asi ťažko zaradiť ľudí do nejakých kategórií, či už vekových, národnostných, muž-žena a podobne. Všade sa nájde 40-nik, ktorý uvoľní miesto, ale aj 40-nik, ktorý neuvoľní. Tak isto 17-ročný, ktorý ponúkne svoje miesto, ale aj 17-ročný, ktorého by to ani len nenapadlo. Dosť často som sa v autobuse stretávala s prípadmi, keď mamička usadila na voľné sedadlo svoju cca 5 ročnú ratolesť a sama sa nad ňou knísala postojačky. A robila to v tej najlepšej viere, čo len pre svoje dieťa neurobí. A o 10 rokov sa bude rozčuľovať nad nevychovanou mládežou. Deti vychovávame najviac svojim príkladom a najviac vtedy, keď si to ani sami neuvedomujeme.

Aj moje dcéry (27, 23) prešli pubertou - jedna plakala, druhá na mňa vrčala.
Kým som čase ich pub. prejavov počítala v inej izbe do desať, považovali ma
za netolerantného človeka. Často som im odvrkla, že budú mať presne také deti ako ja. Nikdy mi nemuseli pomáhať v domácnosti ,možno preto, lebo ja som musela. Vyžadovala som však študijné výsledky a cez týždeň byť doma o 21,00 hod. Staršia dcéra sa už vydala, má vlastnú domácnosť - a varí,pečie (mamka na telefóne) . Dnes mi aj sama povie, že prísnejší režim nie je na škodu (najmä ak mládež dnes po večeroch vysedáva len po baroch).

Zitka, vyskúšaj, odíď a uvidíš.... Ja mám život rada, a tak som sa zase až tak nezamýšľala nad tým, pokiaľ som mala čas, či ten urobil to a ten zas ono. Nerobila som si starosti ani nad tým, čo budú jesť, koľko prachu bude okolo nich, ak budem musieť, alebo budem chcieť odísť na dlhšiu dobu. Zdravotný stav sa nepýta, a tak som musela na mesiac do nemocnice. Vrátila som sa, a verte, neverte/ mynžel, syn vtedy 16, dcéra 17/. Vyupratované, navarené, akoby v tom byte ani nebývali. Keď som začala mentorovať asi po týždni, že ten by mohol to, a ten zas ono, moje deti si povzdychli: Sme veľmi radi, že si doma. Aj sme sa o Teba báli. Ale také ticho a kľud by sme potrebovali stále. / Môjmu manželovi sa tiež stačilo pozrieť .... a všetko klapalo bez slov.../. Vyšlem Ti ale aj jednu povzbudzujúcu informáciu. Dnes je dcéra vydatá, syn ženatý a majú svoje ratolesti. Aj viac práce a starostí. A pritom častejšie ako inokedy počujem: Mami, keby si niečo potrebovala, stačí zavolať....kedykoľvek....

Tak to ja mám iné skúsenosti - bola som preč asi 4 dni - vrátila som sa a - hora neumytého riadu, všade kopu špiny a - s prepáčením - bordel jak v tanku a na otázku pre môjho muža - prepánajána, čo si tu tie 4 dni robil- som dostala odpoveď - no staral som sa o deti!!

Zaujímavá téma. Ppridám aj ja jeden prístup k výchove detí, ktorý sa mi cekom pozdáva.
Hovorí sa mu "pozitívne rodičovstvo", a imho celkom dobre ho opísal John Gray v knihe Muži sú z Marsu, ženy z Venuše, a deti sú z neba. Pár príkladov je napr. tu http://www.babetko.sk/user/view_page.php?page_id=308374
Pekný deň :)

Pozdáva sa Ti? alebo ho máš vyskúšaný v praxi?

Zaujímavá téma. Ppridám aj ja jeden prístup k výchove detí, ktorý sa mi cekom pozdáva.
Hovorí sa mu "pozitívne rodičovstvo", a imho celkom dobre ho opísal John Gray v knihe Muži sú z Marsu, ženy z Venuše, a deti sú z neba. Pár príkladov je napr. tu http://www.babetko.sk/user/view_page.php?page_id=308374
Pekný deň :)

Peťo, teoria je teoria, myslíš, že Ti pomôže pri výchove Tvojej ešte malej dcérky:confused:, držím palce:)

Vyskúšaného toho zatiaľ veľa nemáme, dcérka je ešte malá. Ale niektoré "metódy" sme už vyskúšali, a fungujú - napr. "presmerovanie" na inú aktivitu, keď sa pajedí, že jej dačo nechceme dovoliť, alebo riešenie vzdoru objatím a pohladkaním :)

Nehovorím, že autor tejto konkrétnej knihy má patent na rozum, ani že všetko čo tam popísal na 100 % funguje. Ale z toho, čo zatiaľ viem o výchove detí, mi je "pozitívne rodičovstvo" asi najbližie. Na tej stránke je spomenutých niekoľko postupov a príkladov. Na ilustráciu, o čom to "pozitívne rodičovstvo" asi je, som ten link priložil. Kto to považuje za zaujímavé, pravdepodobne sa s info na tej stránke neuspokojí, bude študovať ďalej.

Chcel som svojim príspevkom prispieť k tejto zaujímavej diskusii, a možno dať tip na "alternatívne" riešenia situácií, ktoré ste tu spomínali. Každý si o tomto prístupe k výchove detí určite vytvorí svoj vlastný názor.

Za seba vám môžem povedať, že až vďaka tejto knihe som pochopil veľa vecí z môjho detstva, ktoré sú pre mňa dodnes traumatizujúce :mee:. Nechcem opakovať chyby mojich rodičov, preto sa snažím hľadať odpovede a študovať čo najviac, aby som bol dobrým rodičom, a samozrejme aj manželom :) Lebo si myslím, že dobrý vzťah medzi rodičmi je základom dobrej výchovy ich detí...

Vyskúšaného toho zatiaľ veľa nemáme, dcérka je ešte malá. Ale niektoré "metódy" sme už vyskúšali, a fungujú - napr. "presmerovanie" na inú aktivitu, keď sa pajedí, že jej dačo nechceme dovoliť, alebo riešenie vzdoru objatím a pohladkaním :)

Nehovorím, že autor tejto konkrétnej knihy má patent na rozum, ani že všetko čo tam popísal na 100 % funguje. Ale z toho, čo zatiaľ viem o výchove detí, mi je "pozitívne rodičovstvo" asi najbližie. Na tej stránke je spomenutých niekoľko postupov a príkladov. Na ilustráciu, o čom to "pozitívne rodičovstvo" asi je, som ten link priložil. Kto to považuje za zaujímavé, pravdepodobne sa s info na tej stránke neuspokojí.

Chcel som svojim príspevkom prispieť k tejto zaujímavej diskusii, a možno dať tip na "alternatívne" riešenia situácií, ktoré ste tu spomínali. Každý si o tomto prístupe k výchove detí určite vytvorí svoj vlastný názor :) Za seba vám môžem povedať, že až vďaka tejto knihe som pochopil veľa vecí z môjho detstva, ktoré sú pre mňa dodnes traumatizujúce. Nechcem opakovať chyby mojich rodičov, preto sa snažím hľadať odpovede a študovať čo najviac, aby som bol dobrým rodičom, a samozrejme aj manželom...Peťo, ja tieto štúdie poznám, v plnom rozsahu s Tvojimi názormi súhlasím, a len dodávam: Sama seba prostredníctvom tejto literatúry prevychovávam, a čím viac výkričníkov a príkazov sa zbavujem, tým lepšie to funguje aj u mojich dospelých detí v našej vzájomnej komunikácii. Myslím, že to nie je zlý návod aj pre dospelých. Veď nikdy nie je neskoro začať s výchovou, či sebavýchovou. Ja to, čo si tu pripojil hodnotím na bodík.

Vyskúšaného toho zatiaľ veľa nemáme, dcérka je ešte malá. Ale niektoré "metódy" sme už vyskúšali, a fungujú - napr. "presmerovanie" na inú aktivitu, keď sa pajedí, že jej dačo nechceme dovoliť, alebo riešenie vzdoru objatím a pohladkaním :)

Nehovorím, že autor tejto konkrétnej knihy má patent na rozum, ani že všetko čo tam popísal na 100 % funguje. Ale z toho, čo zatiaľ viem o výchove detí, mi je "pozitívne rodičovstvo" asi najbližie. Na tej stránke je spomenutých niekoľko postupov a príkladov. Na ilustráciu, o čom to "pozitívne rodičovstvo" asi je, som ten link priložil. Kto to považuje za zaujímavé, pravdepodobne sa s info na tej stránke neuspokojí, bude študovať ďalej.

Chcel som svojim príspevkom prispieť k tejto zaujímavej diskusii, a možno dať tip na "alternatívne" riešenia situácií, ktoré ste tu spomínali. Každý si o tomto prístupe k výchove detí určite vytvorí svoj vlastný názor.

Za seba vám môžem povedať, že až vďaka tejto knihe som pochopil veľa vecí z môjho detstva, ktoré sú pre mňa dodnes traumatizujúce :mee:. Nechcem opakovať chyby mojich rodičov, preto sa snažím hľadať odpovede a študovať čo najviac, aby som bol dobrým rodičom, a samozrejme aj manželom :) Lebo si myslím, že dobrý vzťah medzi rodičmi je základom dobrej výchovy ich detí...

Peťo veľmi dobre sa mi číta Tvoj príspevok. Vo všeobecnosti ide z Tvojho vyjadrovania rozvaha a "klídek a tabáček", ale to už vieš. Držím palce, aby Ti to vyšlo v zmysle Tvojich predstáv a plánov. Sympaticky si poznamenal traumatizujúce zážitky z detstva, myslím, že si ich všetci dobre pamätáme.;)

Danila, ďakujem Ti za povzbudenie :) a ďakujem aj Helenke, Elenke a Ivane, že mi držia palce :) ;)

Pekný deň vám všetkým prajem :)

Peter,
drzim palce.
Moja byvala svokra hovorila, ze "deti nie su zle, iba chore alebo zle vychovane". Jasne, ze su veci, proti ktorym malo zmozes (genetika, choroby), ale v principe - laskou a trpezlivostou sa da urcite dokazat ovela viac, ako hrozbami a krikom.

Ako asi vsetci v reakcii na "babatkovy link" zdaleka nie som dokonaly rodic, a obcas namiesto vysvetlovania aj vrieskam, lebo kazdy mame svoje zle dni, ale snazim sa. A za dostatocnu odmenu za moje snazenie povazujem, ked mi moje pubertalne dieta povie, ze je rado, ze ma prave taku mamu aku ma. Ver, ze to stoji zato.

A povedzme si úprimne, koľko starších ľudí (myslím vek 40-50 )uvoľní miesto tehotnej žene alebo mamičke s malým dieťaťom?Preboha, no toto som zbadala až dnes. Starší ľudia 40-50, no tak to som netušila. Takže 60-70 kameňáci z doby kamennej?

Preboha, no toto som zbadala až dnes. Starší ľudia 40-50, no tak to som netušila. Takže 60-70 kameňáci z doby kamennej?


Podľa toho čo denne vidím v autobusoch, tak tí 60-70 sú mladíci, oproti generácii v "strednom veku".... 40-50 sa tvária akoby boli jednou nohou v hrobe a zo sedadla to nedostaneš ani párom volov. Svet je dnes naruby.

Podľa toho čo denne vidím v autobusoch, tak tí 60-70 sú mladíci, oproti generácii v "strednom veku".... 40-50 sa tvária akoby boli jednou nohou v hrobe a zo sedadla to nedostaneš ani párom volov. Svet je dnes naruby.Myslíš tých 40-50? Tak sa Ti poctivo hlásim, ako príslušník spomínanej generácie. Odkedy mám pokazené auto, a jazdím týždeň autobusom, neviem, čo je sedadlo. Na každom sa objímajú , alebo driemu 17- ční. A tí 60-70 musia vyzerať fakt super. Ja takých alebo v autobusoch nestretávam, alebo sedia. No a potom to tak vyzerá, keď oni tak dobre vyzerajú, že svet je naruby.Vytráca sa úcta a porozumenie v tomto uponáhľanom svete. Slovíčko ďakujem, prosím a nech sa páči rovnako poteší z každých úst. Na veku a pohlaví nezáleží.

Ale tých 17-ročných vychovávali tí 40-50 roční, tých 40-50 ročných vychovávali tí 60-70 roční, tých 70 - .... atď. Kam až treba zájsť? Začnime od toho, či my správne vychovávame svoje deti, či sa naši zlatí miláčikovia postavia v tom autobuse a uvoľnia miesto starším, alebo to len tí cudzí "pankharti" sú takí nevychovaní.

Ale tých 17-ročných vychovávali tí 40-50 roční, tých 40-50 ročných vychovávali tí 60-70 roční, tých 70 - .... atď. Kam až treba zájsť? Začnime od toho, či my správne vychovávame svoje deti, či sa naši zlatí miláčikovia postavia v tom autobuse a uvoľnia miesto starším, alebo to len tí cudzí "pankharti" sú také nevychovaní.Najsmiešnejšia mi je na tomto celom tá skutočnosť, že ja som môj príspevok vnímala veľmi humorne. Chcela som pokuázať, že v našom veku / 40-50/ sme mladí. Ja určite. To je všetko. Ja osobne slovo pankhart nepoznám. A preklad nepotrebujem.

Najsmiešnejšia mi je na tomto celom tá skutočnosť, že ja som môj príspevok vnímala veľmi humorne. Chcela som pokuázať, že v našom veku / 40-50/ sme mladí. Ja určite. To je všetko. Ja osobne slovo pankhart nepoznám. A preklad nepotrebujem.
Ale Danilka, veď aj ja to beriem s humorom, že toto je problém všetkých generácií - dnešná mládež že je nevychovaná a s nami odchádza všetko to dobré. :rolleyes:
A s tými pankhartami som to myslela podľa jedného vtipu:
"Drahý, choď sa pozrieť, kto to robí na dvore taký krik, či naši miláčikovia alebo tí susedoví pankharti." ;)
No a okrem toho musím sa nás zastať, aj keď máme tých 40-50, predsa len sme 17-ky, takže nemôžeme nadávať sami na seba ;):D

Podľa toho čo denne vidím v autobusoch, tak tí 60-70 sú mladíci, oproti generácii v "strednom veku".... 40-50 sa tvária akoby boli jednou nohou v hrobe a zo sedadla to nedostaneš ani párom volov. Svet je dnes naruby.
Nika a to chceš zo sedadla dostať práve túto skupinu?:D Poobzeraj sa dobre v tom autobuse, kto tam ešte sedí. Mladé mamičky,pri ktorých sedia ich 7-8 ročné detičky,ale sedia tak,že radšej nikoho nevidia.:p
A takto by každá veková skupina mohla obhajovať tú svoju,ale to neuvolnenie miesta nepovažujem za najväčší prehrešok,lebo aj 19 ročný sa môže cítiť zle a práve ide k lekárovi,len to nemá na čele napísané.
Myslím si,že slušných ľudí vôbec netreba triediť do vekových skupín,ak som bola slušná v mladosti ,myslím že taká som ostala aj v starobe./tak ťažko sa mi písalo to posledné slovo./:D :D :D

Ale Danilka, veď aj ja to beriem s humorom, že toto je problém všetkých generácií - dnešná mládež že je nevychovaná a s nami odchádza všetko to dobré. :rolleyes:
A s tými pankhartami som to myslela podľa jedného vtipu:
"Drahý, choď sa pozrieť, kto to robí na dvore taký krik, či naši miláčikovia alebo tí susedoví pankharti." ;)
No a okrem toho musím sa nás zastať, aj keď máme tých 40-50, predsa len sme 17-ky, takže nemôžeme nadávať sami na seba ;):DJééé´jdanenky, veď to som preventívne, veď vieš, že máme okolo seba aj pedagógov, čo by si povedali. ... Dnešná mládež, dnešná mládež. Aj ja som sa síce v autobusy / melnick, prosím aké i,y?/ vždy postavila, ale narobila som toľko volovín, a Ty tiež, a on tiež, aj ona,ono,oni,ony.........

Jééé´jdanenky, veď to som preventívne, veď vieš, že máme okolo seba aj pedagógov, čo by si povedali. ... Dnešná mládež, dnešná mládež. Aj ja som sa síce v autobusy / melnick, prosím aké i,y?/ vždy postavila, ale narobila som toľko volovín, a Ty tiež, a on tiež, aj ona,ono,oni,ony.........
Danilka " v autobuse" jednak je to správne a jednak sa nemusíš trápiť aké i,y tam dať.

v autobusy
... mala si napísať v dopravnom prostriedku :D ale inak to bude asi v autobuse (dub - o dube) mimotemy

... mala si napísať v dopravnom prostriedku :D ale inak to bude asi v autobuse (dub - o dube) mimotemyNo to je ostuda jak remeň. Tak za toto som mala vždy jednotku zo slovenčiny? Mala by som vrátiť školné. Ďakujem, ďakujem.... Tak aj takéto robím chyby, ešte že sme nevybočili z témy.......

Aj ja som sa síce v autobuse vždy postavila, ale narobila som toľko volovín, a Ty tiež, a on tiež, aj ona,ono,oni,ony.........
A o tom je celý kolobeh života. Aj my sme boli mládež ,o ktorej hovorili,že je skazená,zlá nevychovaná.:) Mne tiež nikdy svätožiara nad hlavou nesvietila,;) ale vedela som vždy rozoznať kde sú hranice únosnosti.:) Robila som žarty,bola som hlučná, škaredo som rozprávala,:mee: lebo som si myslela ,že vtedy si ma budú kamaráti považovať za NIEKOHO,ale nikdy som nožom neporezala sedadlo v autobuse,nezničila som úmyselne nič čo malo slúžiť všetkým,neubližovala som slabším- naopak,
vždy som splnila slovo, aj ako rozdrapená puberťáčka a aj dnes hľadám na mladých skôr to pozitívne, ako negatíva a asi aj preto mám veľa kamarátov práve v ich radoch.:)

Jéj a ešte niečo ma napadlo.:) Aj Vám sa stalo to ,že učitelia hovorili: Vy ste najhoršia trieda na škole ,počas celej jej existencie? :eek: Alebo to bolo hovorené len tej mojej triede?:mee:

Nika a to chceš zo sedadla dostať práve túto skupinu?:D Poobzeraj sa dobre v tom autobuse, kto tam ešte sedí. Mladé mamičky,pri ktorých sedia ich 7-8 ročné detičky,ale sedia tak,že radšej nikoho nevidia.:p
A takto by každá veková skupina mohla obhajovať tú svoju,ale to neuvolnenie miesta nepovažujem za najväčší prehrešok,lebo aj 19 ročný sa môže cítiť zle a práve ide k lekárovi,len to nemá na čele napísané.
Myslím si,že slušných ľudí vôbec netreba triediť do vekových skupín,ak som bola slušná v mladosti ,myslím že taká som ostala aj v starobe./tak ťažko sa mi písalo to posledné slovo./:D :D :D

No to som teda nechcela rozpútať tu vášne.... :) Ja mám 46 rokov, celý život som cestovala autobusom -teda od piatej "ľudovej" - v autobuse si nesadám - lebo aj tak celý deň sedím - a okrem toho cestujem denne okolo 3 tržníc, takže to by aj tak bolo len vstať-sadnúť.... vstať - sadnúť..... :D Je pravda, že tí dochodcovia mi niekedy tiež idú na nervy, lebo tiež nemusia nakupovať v špičke..... ale asi aj my takí budeme.....:p Sú radi, že sú medzi ľuďmi aj keď v nabitom autobuse. ........... Ale tých detičiek mi je ľúto.... Aj tých 7-8 ročných.......keď nedočiahnu na tyčky....... Vídavam každý deň takého chlapčeka.... je asi druhák, ale maličký, a cestuje so svojou staršou sestrou...... A aj také mladé dievčatá cestujú občas..... z praxe z nemocnice.... zdravotné sestry..... A keď boli tie horúčavy začiatkom leta, skolaboval v autobuse asi 13 ročný chalan..... Ja len že nie je všetko také ako to vyzerá.................
No nič zapaľujem fajku mieru.... ;) .....ak som sa niekoho dotkla.......

Ty starenka:D :D :D a niečo iné okrem fajky tam nemáš,nevidíš,že tu každý chce prestať fajčiť? Čo takto kúsok čokoládky?Keby sme si pekne podelili.:D :D :D Ja tú väčšiu polovicu.:D :D :D :p
Ale koniec žartom. Nie Nika ,žiadne vášne si tu nerozpútala,naozaj. Iba sme sem pridali niekoľko názorov. Je to v pohode.

Ty starenka:D :D :D a niečo iné okrem fajky tam nemáš,nevidíš,že tu každý chce prestať fajčiť? Čo takto kúsok čokoládky?Keby sme si pekne podelili.:D :D :D Ja tú väčšiu polovicu.:D :D :D :p
Ale koniec žartom. Nie Nika ,žiadne vášne si tu nerozpútala,naozaj. Iba sme sem pridali niekoľko názorov. Je to v pohode.


Tak dobre. Ja si tej čokoládky iba privoniam........ Už som tri dni vydržala bez nej.........:)

mimotemy:eek:..prestať fajčiť a už aj závislosť na čokoládu, dievčatá a čo vlastne budeme môcť, iba robiť:confused:

Ale nie. Nejde o závislosť....... ide o veľký kufor...........:p

Dnes mi prišiel tento mail a hneď som si spomenula na túto tému. Je to veľmi milé :)

Dnes mi prišiel tento mail a hneď som si spomenula na túto tému. Je to veľmi milé :)

Hm, zakázané ovocie najviac chutí.......... spomenula som si pri čítaní na film Obecná škola :)

Ako sa pripraviť na dieťa

Pokial chcete zistit, ci ste na vazene rodicovske poslanie dobre pripraveny, riadte sa nasledujucimi pokynmi:

1a. zeny: Prvy krok v priprave na materstvo je jednoduchy. Oblecte si zupan a na brucho si zaveste vrece s fazulami. Noste ho devat mesiacov, potom desatinu fazuli odoberte.

1b. Muzi: V ramci priprav na otcovstvo zajdite do najblizsej drogerie, vysypte obsah penazenky na pult a povedzte predavacke, aby si vzala, kolko chce. Potom zajdite do supermarketu a oznamte veducemu, ze si moze nechat od vaseho zamestnavatela previest cely vas plat.

2. Aby ste si vyskusali, ako to bude vypadat v noci, prechadzajte sa denne od piatej odpoludnia po obyvacej izbe a na ramene pri tom drzte mokru tasku o vahe tri az sest kilogramov. O desiatej si chodte lahnut, ale presne o polnoci vstante a pochodujte az do jednej. Potom si nastavte budik na tretiu hodinu rannu. Pretoze nezaspite, o druhej vstante a dajte si panaka. O tri stvrte na tri, urcite chodte do postele. Az zacne o tretej zvonit budik, rychlo vyskocte, ale nerozsvecujte. Do styroch hodin spievajte uspavanku, potom si budik nastavte na piatu. Vstante a spravte ranajky. Toto robte pat rokov a tvarte sa pri tom veselo.

3. Vezmite melon a vydlabte z neho dren. Potom v nom vyvrtajte otvor o velkosti pingpongovej lopticky, zaveste ho na spagat k stropu a rozhupte. Vezmite misku s krupicnou kasou a skuste ju po lyzickach dostat do melona. Musite vsak predstierat, ze ste lietadlo, to znamena, ze by ste mali vrcat a robit z lyzickou kruzive pohyby. Vytrvajte, pokial polovica kase nezmizne, a potom si zbytok vylejte na nohavice. Pokial ste to zvladli, ste pripraveny na krmenie rocneho dietatka. Aby ste sa prichystali i na batola, pomazte pohovku nejakou pomazankou a vsetky zaclony zaspinte dzemom. Za radiator hodte chleba z maslom a niekolko mesiacov ho tam nechajte.

4. Obliekanie malych deti nieje tak jednoduche, ako sa na prvy pohlad zda. K nacviku potrebujete chobotnicu a sietovanu tasku. Pokuste sa nastrkat chobotnicu do tasky tak, aby ziadne chapadlo neviselo von. Mate na to cele dopoludnie.

5. Zabudnite na sportove auto a kupte si kombi. A nemyslite si, ze s nim budete moct parkovat pred domom. Z rodinnymi autami sa totiz majitelia nemozu velmi chvalit. Ak by ste chceli vediet, ako to bude vyzerat, kupte kornutok cokoladovej zmrzliny a polozte ho do priehradky pod pristrojovu dosku. Potom do prehravaca strcte mincu, rozbite rodinne balenie cokoladovych susienok a drobky vysypte na zadne sedadlo. Nakoniec prejdite kapotu po oboch stranach hrablami. To by snad aj stacilo.

6. Nacvik prechadzky: Oblecte sa a pol hodiny cakajte pred zachodom. Potom vyjdite pred domove dvere, ale hned nato sa vratte. To iste zopakujte este dvakrat. Potom sa niekolkokrat prejdite k branke a zas spat k domu. Nakoniec vyjdite na chodnik a pat minut sa velmi pomaly prechadzajte. Podrobne preskumajte kazdy spacok, zuvacku, papierovy kapesnik a mrtveho chrobaka, ktoreho najdete. Obcas sa par metrov vratte, a potom znova pokracujte dalej. Vo chvili, ked vyvratite hlavu a zacnete kricat, ze uz to dalej nevydrzite ani minutu, ste pripraveny vziat dieta na prechadzku. Vyjavenych susedov si nevsimajte.

7. Bezte do supermarketu. Vezmite si zo sebou nieco, co sa podoba predskolskemu dietatu. Idealna je dospela koza. Ak planujete viac deti, jedna koza nebude stacit. Vybavte si nakup na cely tyzden, bez toho by ste z nich spustili zrak. Uhradte vsetko, co zjedia, alebo znicia.

8. Naucte sa naspamat mena vsetkych postaviciek z detskych vecernikov. Kremienkom zacinajuc a psom Fikom konciac. Az sa v kupelni pristihnete, ze si spievate zvodnu melodiu z rozhlasoveho vecernika, budete na rodicovstvo dobre pripraveny.

9. Vsetko, co poviete, minimalne patkrat zopakujte.

10. Este nez urobite konecne rozhodnutie, zajdite na navstevu k nejakym nestastnikom, ktori uz deti maju. Preberte si s nimi chyby, ktorych sa podla vaseho nazoru vo vychove dopustili a vysvetlite im, ako by mali postupovat. Nezabudnite pohovorit o trpezlivosti a doslednosti, bez nich ziadny rodic nicoho nedosiahne. Navrhnite im, ako by mohli svoje ratolesti naucit chodit na nocnik, jest priborom, posluchat a chodit do postele bez odvravania.

Vychutnajte si to - bude to totiz naposledy, kedy budete mat na vsetko odpoved.

Ako sa pripraviť na dieťa

Tak toto je úplne skveléééé. Naozaj poctivá a zodpovedná príprava :D:D

ja som pri mojich deťoch mala najviac trénovať bod 3 - kŕmenie melónu
a čo sa týka bodu 7 - nakupovanie s kozou v supermarkete - myslím, že nákupy by som robila radšej s tou kozou

U nás to obliekanie chobotnice ... absolútne presné. Tú prechádzku by som bola potrebovala nacvičiť pre dve deti, jedno ziape v kočíku a druhé ešte nevie/nechce/nemôže poriadne chodiť ani držať sa za ruku.
Budúcim rodičom by som ešte zvášť odporučila pripraviť sa na pravidelné očkovanie u lekára. Žiadna metóda mi ale nepripadá dosť účinná.

Si na nich moc dobrá. Ja som bola dosť prísna na svoje deti. Dnes však nemám problém. Nepoznám rozhádzané zapáchajúce ponožky ani neumytý riad.Netvrdím, že je všetko v detskej tip top, ale to sa dá zniesť.
Odznela tu už rada, aby si nenavarila, neporala atď. Som podobného názoru. Namiesto domácich prác sa vyber s kamoškami niekam na kávu. Trochu si oddýchni, uvoľni sa, začni sa venovať aj sebe a svojim záujmom.
Ver, že si to zaslúžiš. Prídeš na iné myšllienky a aj tvoji veľkí chlapci pochopia, že ty nie si ich domáci sluha. Prajem Ti veľa zdaru.

Pridávam pár tipov k téme - týka sa hlavne menších detí a ich rodičov (pre mňa je to teraz aktuálne). Odporúčam aj tie linky pod Schamkiným príspevkom. Pekný deň :)

http://www.babetko.sk/forum/viewtopic.php?p=650923#650923

Netreba sa nad tým trápiť. Jam mám chalana a ten má už 24 rokov a dodnes som ho nedonutil aby mal v detskej izbe ako v škatulke. Reakcie presne ako Tvojich detí. Všetko možne bude robiť ale upratovanie ale pomôcť na chalupe to nie. Odpoveť býva : "že ťa baví sa hrabať v tej zemi" a som vybavený.Tiež si niekedy kladierm otázku,či som niekde nerobil pri výchve chybu. Jednoducho takí sú dnes mladí ludia. Ozaj si netreba nič vyčítať ono život ich k tomu donutí. Nakoniec ked si spomeniem ako to bolo z upratovaním a pomáhanim za detsva somnou tak by som musel byť asi ticho. A napokon čo by som si ešte mohol viac priať, ked je chvalabohu zdraví, nepije, nefajčí, končí vysokú školu.Stačí keť si spomeniem na par susedov ktori majú deti, čo im kradnú veci z domu, piju, fajčia, a zábava sú ich jedinou prácou. Vtedy si pripomeniem bud rád ako to je a nejake príkazove a zákozove nariadenia sú mi ukradnute.

Ja viem že tento príspevok je mimotemy ale možno niekomu príde vhod dobrá kniha, ktorá obsahuje fakt veeeľa praktických tipov na hry s malými deťmi. Volá sa "Hry pre najmenších (http://www.martinus.sk/?uItem=26790)".

Keď ju manželka doniesla, hneď som si spomenul, čo mi kedysi napísala Elli (ešte raz Ti ďakujem :) ): Neprestávame sa hrať preto, lebo starneme, ale starneme, lebo sa prestávame hrať. Deti majú rady rodičov, ktorí sa s nimi vedia hrať.

Pekný deň všetkým :)

Majka , to som asi snívala skutočne ........ale ja som im sľúbila .....že príde čas ....keď raz po ich príchode domov z práce , alebo počas víkendu to je už jedno ......na ich otázku čo si mamina varila , čo budeme jesť ...? moja odpoveď bude znieť ..nič...nechcelo sa mi ...
Ja to skutočne raz tak spravím .;)

Držím Ti palce!

Aj keď to celkom nesúvisí s témou, dávam do pozornosti iniciatívu "Leave no child inside (http://www.orionmagazine.org/pages/om/07-2om/Louv.html)". Ide o to, aby sa každé dieťa mohlo hrať vonku, v čo najkrajšom prírodnom prostredí.

Zdá sa to len mne, alebo je takých miest na hranie čím ďalej tým menej? :confused:

No precetla jsem si nazory matek a ted to beru svym pohledem kdyz jsem byla v tom veku....moje mamka byla velmi prisna a proste vse muselo byt uklizeny a jinak jsme nesmeli ani na krok...z toho vypliva to, ze ja mam uz vlastni domacnost, kde uklizim jak silena, moje sestra ma taky domacnost, kde neuklizi a jednou za cas ji chytne amok a je schopna mit kuchynskou linku kefkou na zuby. Ale je pravda, ze deti se musi vychovavat od zacatku a my meli prideleny prace po cely zivot dokud jsme zili s mamkou v jeji domacnosti...mozna i proto jsme se tesili az vyletnem z hnizda do sveta :-) ale znam pripady, muj pritel, ktery zil u mamky so 27 a az ted ho ucim jaky to je starat se sam o sebe....takze moje je nadobi a jeho smeti :-) a uklid provadime vzdy spolu.

Tak krasne valceni s detmi a trochu discipliny do vychovy.

m.

PS: perlicka na zaver...moje babicka vychovala meho otce tak, ze at kdykoliv prisel ze zabavy spolecensky unaven(s to velmi), jeho obleceni bylo vzdy perfektne slozeno a uklizeno na miste pro to urcene :-) rano jen premyslel jak dosel domu :-)

mila bubusko, ja som rezignovala. Na krik nemam energiu, co stihnem, urobim, co nie, nie je urobene. Mam 23, 18 synov, + muza, ani jeden nema zaujem. Do izby deckam nejdem, ako maju, tak maju. Iba ked umyvam okna 2x rocne, tak im to vytriem. it´s all. Smeti dam pred dvere, kto ide prvy, vynesie. Ak nevynesie, vynesiem ja (ale to sa mi uz davno nestalo). Nenervac sa, este z toho ochories. Ta rada s rozdelenim prac je super, iba mne sa neosvedcila - stary nic doma nerobi, a argument deti - ked nerobi on, tak ani my, som neprebila. Takze tak. Prajem ti vela trpezlivosti.

A čo keby si im v nedeľu nenavarila, keď nikto nič, tak aj ty nič???

avoj dari1. uz som tu strasne davno nekukla, vacsinou len riesim uctovne veci ale detto. a velmi pekne dakujem vestkym za prekrasne slova!!!!!

LUDIA STE UZASNI!!!!!!

Aj ked si tuto temu zadala uz davno, neda mi povedat ti par povzbudivych slov: ad 1 bud stastna, ze ich mas este doma a kasli na take drobnosti, ako neupratana izba, aj tak sa jedujes iba ty a ostatnym je to fuk
ad 2 pokial nefajcia a nepiju a netulaju sa kadekde si na najlepsej ceste, ze si ich vychovala dobre
ad 3 ak to uz v ich veku nie je pravda, uz nemas vela casu
ad 4 ako matka dvoch dospelych synov, ktori sa v tom veku spravali presne ako tvoji, ti mozem takmer s istotou povedat, ze je to neuveritelne, ale nakoniec z nich vyrastu uzasni mladi muzi, fakt.;)

Aj ked si tuto temu zadala uz davno, neda mi povedat ti par povzbudivych slov: ad 1 bud stastna, ze ich mas este doma a kasli na take drobnosti, ako neupratana izba, aj tak sa jedujes iba ty a ostatnym je to fuk
ad 2 pokial nefajcia a nepiju a netulaju sa kadekde si na najlepsej ceste, ze si ich vychovala dobre
ad 3 ak to uz v ich veku nie je pravda, uz nemas vela casu
ad 4 ako matka dvoch dospelych synov, ktori sa v tom veku spravali presne ako tvoji, ti mozem takmer s istotou povedat, ze je to neuveritelne, ale nakoniec z nich vyrastu uzasni mladi muzi, fakt.;)
Tak toto som asi potrebovala počuť, či vlastne čítať. Mám doma puberťáka v počiatkoch - 13 a mám dojem, že som niekedy na pokraji zúfalstva. A to skúšam všelijaké spôsoby - od vážneho rozhovoru až po ten "zúfalý" krik. Samozrejme, že ten krik vôbec nefunguje. Ale našťastie si ešte dosť dobre pamätám moju ťažkú pubertu a to moja mama tiež nemala so mnou ľahké. Takže sa mi to asi trošku vracia. Ale dúfam, že ten môj začínajúci puberťák čoskoro "zmúdrie", aj keď to horšie obdobie ešte asi máme pred sebou. Lenže každé dieťa je iné a nejaký zaručený recept na výchovu určite neexistuje. A to ma čaká ešte jeden pubertálny vek - ale to si ešte počkám a pri dievčatách je to dúfam jednoduchšie :cool:.
Ale ďakujem za tieto povzbudivé slová.

Tak toto som asi potrebovala počuť, či vlastne čítať. Mám doma puberťáka v počiatkoch - 13 a mám dojem, že som niekedy na pokraji zúfalstva. A to skúšam všelijaké spôsoby - od vážneho rozhovoru až po ten "zúfalý" krik. Samozrejme, že ten krik vôbec nefunguje. Ale našťastie si ešte dosť dobre pamätám moju ťažkú pubertu a to moja mama tiež nemala so mnou ľahké. Takže sa mi to asi trošku vracia. Ale dúfam, že ten môj začínajúci puberťák čoskoro "zmúdrie", aj keď to horšie obdobie ešte asi máme pred sebou. Lenže každé dieťa je iné a nejaký zaručený recept na výchovu určite neexistuje. A to ma čaká ešte jeden pubertálny vek - ale to si ešte počkám a pri dievčatách je to dúfam jednoduchšie :cool:.
Ale ďakujem za tieto povzbudivé slová.

Never tomu. Syn sa už pomaly ukľudňuje (má 17), ale teraz ho dokonale nahrádza, ba priam prevyšuje 13 ročná slečna. Účesy, handry, šminky (keď nevidím), internet a pokec, to je momentálne to najdôležitejšie. Že je riad neumytý a v izbe niet kde stúpiť? To ju netrápi.
A som veľmi milo prekvapená, keď práve chalan sa postaví k tomu neumytému riadu, vezme vysávač a handru a dá ten "bordel" do poriadku. No ale pri najbližšej príležitosti to sestre poriadne nahlas vyhodí na oči, čo on všetko za ňu urobil. A ja sa tvárim, akože nič nepočujem...

Mila Erika, ak si myslis, ze pri dievcatach je to jednoduchsie, dost sa mylis. Moje dievcata tiez mali sklony ako vsetky dospievajuce deti a ked som sa rozculovala, ze su neporiadne, mladsia mi povedala - mami, bud rada, ze nedrogujem, A je to veru velka pravda. Dievcata su uz dospele zeny, su fain, sme radi, ze ich mame a na tie pubertalne problemy sme uz davno zabudli.
Musis si povedat, ze nase deti su najlepsie, najkrajsie, najuzasnejsie. Svoje deti si musime chranit, ved kto iny by ich mal ak nie my.

Tak to ste ma potešili:mee:. A to som si myslela, že to moje šikovné 8-ročné dievčatko, vždy bude také nadšené, keď môže so mnou zdieľať veľké upratovanie. A tešiť sa, keď ju pochválim za utretý prach. A to občas aj sama od seba, čo sa mi pri synovi ešte nestalo. Jeho výrok je väčšinou: "Ale veď si mi to nekázala.". A to som mu to zopakovala aspoň šesťkrát. Takže sa mám na čo tešiť.
A ako to máte s chalanmi a učením? Nevravím, že sa učí katastrofálne zle (ale mohlo by to byť aj lepšie - keby sa mu chcelo), alebo že by mu to nepálilo, ale donútiť ho do toho ... Z toho som najviac zúfalá. Mám niekedy dojem, že je to moja škola. Lebo jemu by stačilo - napísať si úlohy cez prestávku, na poslednú chvíľu ráno hľadať knižky a "natrieskať" ich do tašky a učiť sa nikdy nie je čo. Až pred rodičkom ... Ako na toto ???

Tak to ste ma potešili:mee:. A to som si myslela, že to moje šikovné 8-ročné dievčatko, vždy bude také nadšené, keď môže so mnou zdieľať veľké upratovanie. A tešiť sa, keď ju pochválim za utretý prach. A to občas aj sama od seba, čo sa mi pri synovi ešte nestalo. Jeho výrok je väčšinou: "Ale veď si mi to nekázala.". A to som mu to zopakovala aspoň šesťkrát. Takže sa mám na čo tešiť.
A ako to máte s chalanmi a učením? Nevravím, že sa učí katastrofálne zle (ale mohlo by to byť aj lepšie - keby sa mu chcelo), alebo že by mu to nepálilo, ale donútiť ho do toho ... Z toho som najviac zúfalá. Mám niekedy dojem, že je to moja škola. Lebo jemu by stačilo - napísať si úlohy cez prestávku, na poslednú chvíľu ráno hľadať knižky a "natrieskať" ich do tašky a učiť sa nikdy nie je čo. Až pred rodičkom ... Ako na toto ???

Presne ako píšeš, učiť sa ho na ZŠ nebavilo. Mal a má obľúbené predmety (matika, fyzika, počítače) ktoré sa veľmi nepotrebuje učiť, lebo v tomto smere mu to páli. Ale SJ, anglina, dejepis, zemepis a pod., musela som ho stále skúšať, lebo ináč by ku knižkám ani nesadol.
Teraz je na strednej - programátor CNC strojov - predmety ho celkom bavia a teraz si sám sadá ku knižkám a učí sa, čo ma veľmi teší. Často sa rozprávame o tom, aké je dôležité vzdelanie a dobrá práca (resp. dobre platená práca) a myslím, že to konečne pochopil.

Presne ako píšeš, učiť sa ho nebaví. Mal a má obľúbené predmety (matika, fyzika, počítače) ktoré sa veľmi nepotrebuje učiť, lebo v tomto smere mu to páli. Ale SJ, anglina, dejepis, zemepis a pod., musela som ho stále skúšať, lebo ináč by ku knižkám ani nesadol.
Teraz je na strednej - programátor CNC strojov - predmety ho celkom bavia a teraz si sám sadá ku knižkám a učí sa, čo ma veľmi teší. Často sa rozprávame o tom, aké je dôležité vzdelanie a dobrá práca (resp. dobre platená práca) a myslím, že to konečne pochopil.
Tak o tomto sa skoro vždy krútia naše rozhovory, len mám dojem, že ... neviem ako to povedať, ešte ho to nejako netrápi. Aj keď má predstavu, že by chcel určite v budúcnosti robiť s počítačmi - dokonca v redakcii časopisu o počítačoch, ale nechápe, že ešte teraz musí preskákať aj nejaký Prírodopis, Dejepis. Ako píšeš - matika nie je problém, dokonca najlepšie mu ide angličtina aj ho celkom baví. Ale keby som ho každý deň netlačila do učenia a potom ho neskúšala, tak to vysvečko - neviem ako dopadne. Keď mi nejaká kamoška povie, že jej chalan prechádza s dvoma dvojkami a ona ani nevie čo sa v škole učia, tak to nechápem. Myslela som si, že robím chybu, že ho stále skúšam ako malého - ale on by sa na to učenie určite vykašľal. Takže túto moju pomoc pokladám za nevyhnutnú. Dúfam, že bude smerovať tým smerom ako tvoj syn a uvedomí si dôležitosť vzdelávania :rolleyes:.

Ďakujem za povzbudzujúcu odpoveď.

Držím palce.:)

Držím palce.:)
Díky, ozvem sa ti o štyri roky ako to dopadlo ;). Samozrejme cez Poradu.:cool:

Vidím že nielen ja mám problémy s detmi mladší 11 ročny ešte ako tak ale starší skoro 14 ročný to je hrozné on má syndrom ADHD chodíme špecialnej pedagogyčke, neurologyčke aj na psychologiu ale nič nepomáha presne tie problémy ako máte vy ale ešte aj agresivita učenie to je hrôza nič nezaberá aj psychologička už je v koncoch. Už som rozmýšlala o pomocnej škole ale nechcú nám dať odporúcanie lebo že tu nikde v blízkosti taká škola nieje a tá čo je musel by mať aj mentálny postih a ten chvala bohu nemá ale celá rodina sme už v koncoch.

Ja mám doma opačný prípad. Syn maturant, škola najhoršie čo kedy mal za známky boli štyri dvojky, učí sa štyri jazyky (dva v škole, dva v jazykovej škole.) Začal fajčiť, aby prišiel domov , tak ho musím naháňať po telefone. V pracovný deň po 22. hodine, piatok, sobota okolo 24. hodiny. Už som z toho unavená. Som najhoršia mama na svete. Agrumentuje dobrými výsledkami v škole.

Ja mám doma opačný prípad. Syn maturant, škola najhoršie čo kedy mal za známky boli štyri dvojky, učí sa štyri jazyky (dva v škole, dva v jazykovej škole.) Začal fajčiť, aby prišiel domov , tak ho musím naháňať po telefone. V pracovný deň po 22. hodine, piatok, sobota okolo 24. hodiny. Už som z toho unavená. Som najhoršia mama na svete. Agrumentuje dobrými výsledkami v škole.

Nerozumiem sa do toho, tak ber môj názor s rezervou. Ale čo ma prvé napadlo, že nie je dostatočne vyťažený. Isto už taký chalan potrebuje svoje súkromie a svoj okruh známych, ale nemá príliš veľa voľného času, s ktorým nevie čo robiť? :rolleyes::o

Asi máš pravdu. Ale doma mi nepomáha. Keď nič nerobí otec, nebudem ani ja, to je jeho odpoveď.

Lebo jemu by stačilo - napísať si úlohy cez prestávku, na poslednú chvíľu ráno hľadať knižky a "natrieskať" ich do tašky a učiť sa nikdy nie je čo. Až pred rodičkom ... Ako na toto ???[/quote]
- veď to! Ak si ešte pamätáš ja som bola taká istá-svet gombička, takže ti Erika môžem poradiť že ti nič iné nezostáva iba sa s ním učiť-učiť-učiť a to každý deň. Sú detičky ktoré pomoc rodičov skoro nepotrebujú a naopak na niektoré treba dohliadať: Mne to začne o rok keď pôjde syn do školy a čo je to učiť sa s deťmi som si vyskúšala vopred na mojich synovcoch a neteriach a každý bol iný žiak.A čo sa týka puberty, raz som čítala v SME pre ženy že mladý pubertiak vyslovene potrebuje zapárať do rodiča aby vyvolal hádku, takže sa netreba nechať vytočiť, raz má pocit že si veľmi starostlivá - inokedy že sa o neho nezaujímaš.To mi občas pripomína môj PPM syndróm,vtedy som aj ja ako pubertiačka:D:D

Stanka, s tým zapáraním máš určite pravdu. A to nevravím o večných hádkach so sestrou. Mám pocit, že len čo otvorí ráno oči potrebuje sa pohádať. Spravila som veľkú chybu, zakázala som skoro všetko - počítač, mobil, telku. Myslela som si, že bude zodpovednejší, ale on sa na všetko vykašľal. Potom som si prečítala nejaký článok v časopise, že zákazy určite napomáhajú - a mali pravdu. Vrátila som mu mobil - a hneď bolo zlepšenie. Dokonca si začal sám od seba robiť referáty - bez toho, aby som ho do toho tlačila. Takže treba len vydržať, len tie nervy .... keď mi predsa občas prasknú. A potom ľutujem, že som sa dala vytočiť.
Takže Stanka, od septembra budeš mať aj ty trošku veselšie :)

Vidím že nielen ja mám problémy s detmi mladší 11 ročny ešte ako tak ale starší skoro 14 ročný to je hrozné on má syndrom ADHD chodíme špecialnej pedagogyčke, neurologyčke aj na psychologiu ale nič nepomáha presne tie problémy ako máte vy ale ešte aj agresivita učenie to je hrôza nič nezaberá aj psychologička už je v koncoch. Už som rozmýšlala o pomocnej škole ale nechcú nám dať odporúcanie lebo že tu nikde v blízkosti taká škola nieje a tá čo je musel by mať aj mentálny postih a ten chvala bohu nemá ale celá rodina sme už v koncoch.
Ja mam tiež dvoch chalanov 15 a 13. Mladší ma tiež ADHD, LMD od tretej triedy s ním chodim po psychologoch neurologoch a som z neho zufala niekedy si aj poplačem lebo už neviem čo s ním strašne je drzí neovlada sa čo na srdci to na jazyku a nedava si servítku pred usta je mu jedno či je to dospelí alebo len dieta čo si o nom myslí to aj povie a ver že v škole ma stale problemi ale objavila som na internete že sa to da pomocou terapie trochu upravit tak som zistovala kde take niečo je a objavila som v ba a pn už som tam začala s nim aj chodit a už sa pomaličky začína menit k lepšiemu ale ozaj len pomaly ale dufam že to pomože ešte ma pre sebou zhruba tak 20, 25 terapií tak uvidím ako to dopadne. pretože nedokažem pozerat na to ako si sam sebe ničí život tak sa mu snažím pomoct pokial sa dá.

Väčšina mám pochybuje o sebe, či vychováva svoje dieťa dobre, verte mi, že keď sa mi teraz narodila malá ALess, pochybujem či to zvládnem už dnes. A to mám doma 15 ročnú pubišku s ktorou tiež občas viazne komunikácia. Naša Dia bola ťažký introvert, ale dnes sme urobili kus práce, síce sa to možno mnohým z nášho okolia zdať nebude, ale je to tak. Nevedela sa tešiť z ničoho, znalosti mala takmer geniálne,( čo tvrdili všetci odborníci, že ona to všetko vie, ale nepoviePopri tom sama zvládla popri výúčbe AJ aj sa naučiť ďalšií jazyk (lebo my sme ním hovorili)- to bolo v 4-6 roč. ZŠ. Dnes je prváčka na gympli a je to iný človek - z môjho pohľadu,tiež ovláda 4 jazyky a to na ZŠ v 4 ročníku bola jej učiteľka na pochybách čo s ňou bude. Doma s nami nekomunikovala, schovávala žiacku a pritom sme jej žiadne telesné tresty nikdy nedali, vždy som sa s ňou snažila rozprávať a dohovárať a pomáhať . Zo začiatku to úplne odmietala, ale nedala som sa odbiť, veď to pozná každí rodič, ako veľmi bolí, že vaše dieťa považujú za nie kolektívne dieťa.

DúšavaTvoj prípad je jednoznačný- príklad Tvojho syna je jeho otec, kým tam ako dvaja partneri nepôjdete vzorom a spoločným slovom si určíte pravidlá, nepôjde to. Hovorím to zo svojej praxe, najmä chlapci hľadajú svoj mužský vzor a keď ho nenájdu ventilujú to tak ako Tvoj syn. Treba sa spoločne s mužom spojiť a síce cesta to bude dlhá a namáhavá, ale ešte sa to zvrátiť dá.vaše dieťa musí vedieť, že vám na ňom veľmi záleží a je ten najdôležitejší človek na svete.

beba 13 o aku terapiu ide nám neurologyčka odporúčala bio fetbek alebo ako sa to volá ale potreboval by asi 35 sadení a za jedno berie 1100sk musí to byť minimálne 2x týždenne a poistovna to nehradí vôbec a špecialna pedagogyčka nám povedala že u neho by to nemalo význam tak ja už neviem všade nám povedia iné a ja už na to nemám nervy

No to ti naozaj nezavidim, musis len dufat, ze ta puberta coskoro pominie a dostanu rozum.Pri mensich detoch odporucaju, ze ked zlostia alebo robia nieco nedobre, zahryznut si do jazyka a uplne ich ignorovat. Za to, ked urobia aj tu najmensiu vec spravne a sami ihned ich pochvalit. Odlozi po sebe tanier, pochvalit... odnesie pradlo do spinaveho, pochvalit... A skus, sama pre seba uvazovat nad ich izbami akoby ani neboli v tvojom byte/dome... Som si ista, ze ak je dieta raz naucene zit v cistom dome po case to aj 15-rocnemu bude vadit ak sa bude usadzat prach na jeho veciach, ci bude mat spinave periny. Ak si pradlo neodnesie do "spinaveho" nebude mat napr. to tricko alebo nohavice ciste, ked si bude chciet dat na tom co najviac zalezat koli oslave alebo babe. Co koolvek urobis, drzim palce...

beba 13 o aku terapiu ide nám neurologyčka odporúčala bio fetbek alebo ako sa to volá ale potreboval by asi 35 sadení a za jedno berie 1100sk musí to byť minimálne 2x týždenne a poistovna to nehradí vôbec a špecialna pedagogyčka nám povedala že u neho by to nemalo význam tak ja už neviem všade nám povedia iné a ja už na to nemám nervy
Ano je to EEG biofeedback terapia treba aspon 30-35 sedení ja tam chodim 1x týždenne stojí to 1hod 380sk ma už za sebou 9 sedení a je to už trolinku poznať napríklad už lepšie spí pretože v spanku bol stale v pohybe kedže je hyperaktívny. Zlepšil sa trochu aj v učení, neviem prečo psychologička povedala, že to nemá význam ked ste to ešte neskusili . Ja som sa nato dala lebo mu chcem pomocť, aby som si niekedy nevyčítala že som to neskusila. Skuste to aj vy a uvidíte

Ešte 18.12. máme sedenie s nejakou psychologyčkou ktorá sa zaoberá celkom neprispôsobyvímí detmi tak uvidím čo povie a našla som jednu poradnu kde to robia trochu lacnejšie len neviem či nás vezmú ked k nim nepatríme. Keď to pomáha tak by mohla aspoň nejakú časť platiť poisťovňa veď to nie je len tak pre niečiu zábavu.

no ved to lenže poistovna nehradí ani len niektore obyčajné ukony, ktore by mala nie ešte tie ktore sa začínaju u nás ešte len presadzovať

No tak ja Vám neviem, ale ja mám doma zatiaľ len 2apol ročného syna ale už teraz neposlúcha ani na prvý ani na druhý a ani na tretí krát a tak ho ignorujem a musím povedať že to dosť pomáha. Keď mu poviem nech si uprace hračky a neposlúchne a potom sa o nejakú potkne a buchne sa neľutujem ho ale ani nenapomeniem. Väčšinou po takom druhom páde mi povie že či to poupratujeme spolu a vtedy mu s tým pomôžem. Nikdy ho nenechám robiť to samého ale ani ja tie hračky sama neupratujem. Dúfam že sa niečo naučí. Ale to som už odbočila trochu od témy. Myslím si že by bolo najlepšie sadnúť si so synmi k stolu a dohodnúť sa na nejakých pravidlách, ktoré budú dodržiavať obidve strany. Vy nebudete kričať keď oni urobia to a to. A keď to nepomôže tak ich nechajte v ich izbe plnej neporiadku ale neumývajte riad, neupratujte, nevarte a potom to možno pochopia. Lepšie povedané robte všetko len pre svoju potrebu.Musia pochopiť že nič nie je zadarmo a to že majú teplú večeru na stole nie je samozrejmosť. Všetko si treba zaslúžiť. Keď budú upratovať, umývať, pomáhať budú mať pohodlie ak nebudú robiť nič nič nedostanú. Neviem či to bude fungovať, ale ja by som to riešila asi takto. Krikom nič nevyriešite, iba si zničíte hlasivky. Treba sa snažiť zachovať chladnú hlavu za každých okolností.Deti nech sú akokoľvek starú reagujú na krik buď krikom alebo vypnú mozog a nepočúvajú vôbec.
Veľmi Vám držím palce aby ste ich rýchlo priviedli k rozumu a aby sa Vám spolu lepšie spolunažívalo.