Ja položím len dve rečnícke otázky...
... Kolegyňa ti povedala, že ty máš povedať.. Pritom ona s tou rodinou rozprávala a ona pozná jej stav. Tak prečo im to nepovedala ona? Aha, ona to nepovedala, lebo to máš povedať ty...
... Ako chceš tej rodine zdôvodňovať že poznáš zdravotný stav ich dieťaťa, ak ti to nepovedali oni. Ako to chceš zdôvodňovať tej šestnástročnej?

Dievca netreba zbytocne traumatizovat.
V 16.tich rokoch urcite vie,ci situaciu zvladne,alebo nie. Jej rodicia tiez.Myslim si, ze to doma preberali.A ked sa rozhodli, ze to dievca zvladne,tak im do toho nezasahuj.

Keby ta rodicia,alebo dievca poziadali o nejaku pomoc,tak im ju mozes ponuknut,to je ine...

Pri prihláške má aj potvrdenie od lekára, že užíva kvôli tomu lieky, no inak je spôsobilá absolvovať tento pobyt. K tým papierom mám prístup, dokonca ona má byť v mojej skupine, čiže sa ma to dosť týka, preto je prirodzené, že o tom viem.

Nechcela som do toho zasahovať, no kolegyňa ju chce nechať doma, pritom ona chce ísť. Poprosili kolegyňu, aby jej pomohla to zvládnuť a tá mi povedala, že im mám oznámiť, že nie je vhodné, aby išla, preto sa do toho angažujem. Okrem iného ju mám rada, lebo je to milé, inteligentné, skromné dievča. Len rozmýšľam či z pedagogického hľadiska nerobím nejakú chybu, keďže skúsené kolegyne ju nechcú zobrať.

Ja si myslim, ze tvoja kolegyna si chce asi ulahcit pracu.A svojim neprofesionalnym konanim moze dost ublizit dievcatu po psychickej stranke. Ved je to takmer dospela zena, urcite bude vediet svoju situaciu zvladnut sama.Nie je to male dieta,ktore treba prebalovat!!! Chudera,urcite sa preto trapi dost,netreba ju za to vylucovat z kolektivu...

Ak "takáto" pani učiteľka - so srdcom na dlani - bude raz chcieť vziať môjho vnuka / kamkoľvek / ešte jej prispejem na práčovňu /- to dnes len tak nevidieť.Máte môj obdiv za snahu ktorú venujete možnosti - ako sa to DÁ. Nie som učiteľka - som dôchodkyňa - sestrička.Hovorte hlavne s dievčaťom a buďte pripravená na všetko...aj nepríjemné. Ak sa Vám to podarí absolvovať, ako zamýšľate, verte že toto bude pre ňu - a možno aj pre Vás niečo také, na čo budete spomínať veľa rokov.Aňa
- vidíte,aká podpora ...Verte tomu, čo Vám napovie zdravý rozum, ale hlavne srdce. Karma je zdarma - a ak to cítite tak, že treba mladú dušu
podržať, nebojte sa ostrieľaných / pohodlných / kolegýň. No buďte v strehu, lebo aj tieto "dobré duše" Vám to môžu dať "vyžrať",ak dačo neklapne.Dajte vedieť,ako to dopadlo... veľmi držím palce...budeto OK:)

Rada by som bola, keby si to kočka užila a odniesla si odtiaľ len krásne spomienky. Vaše slová ma povzbudili. Ďakujem

Tiež si myslím, že samotný problém bez problémov zvláda, že potrebuje len trochu pomôcť s vytvorením podmienok, aby ho mohla zvládať bez obáv a stresov.

Viem, ze hladate pedagogicku radu, ja nie som pedagog, ale povedzme, ze som len rodic.

16 rocna a jej rodicia su plne sposobili posudit, ci tam chce ist a ci to zvladne.

Nezobrat ju z dovodu, ze "hovori sa o Vas" moze sposobit ovela viac problemov.

Tiež si myslím a preto mi záleží na tom, aby išla. Hlavne keď to chce ona sama. No kolegyne majú viac skúsenosti ako ja a preto rozmýšľam či konám správne, keďže ony sa tomu trochu bránia a ja som na lyžiarskom so žiakmi ešte nebola..

Klaudia,nech príde akákoľvek rada,názor,sledujem,že ty si už rozhodnutá dievča na lyžiarsky zobrať za každú cenu.Co takto nechať rozhodnutie ísť,či nie na samotnej dievčine?Je dosť veľká,aby si uvedomila,do čoho ide a čo to pre ňu znamená.Vela 16 ročných zodpovedá za svoje skutky i vo vážnejších situáciách.Odporucam ti,nezaťažovať sa cudzími problémami a venuj sa pedagogickej činnosti.Ver mi,aj tvoj najlepší skutok sa môže obrátiť proti tebe a vtedy nečakaj podporu okolia. Nepáči sa mi ani postoj tvojej kolegyni,ktorá neviem prečo do toho pcha nos....preto,že je staršia,skúsenejšia?..odpovedz si sama a podľa toho konaj.

Myslím, že ona si to dobre zvážila a chce ísť, keďže boli poprosiť kolegyňu, aby jej pomohla to zvládnuť. Ona to však hodila na mňa, lebo vie, že ich poznám a rovno mi povedala, nech im poviem, že nie je vhodné, aby tam išla. Keby kolegyňa nebola jej triedna a vedúca zájazdu, tak by zrejme prišli za mnou. Ja som sa nechcela do toho montovať, len som bola do toho vtiahnutá, ale rada by som pomohla, lebo mi je tej kočky ľúto, že ju chcú nechať doma.

Vzhľadom na to, že bude v tvojej skupine, by som pri vhodnej príležitosti dievčaťu/rodičom naznačila, že z prihlášky vieš o ich probléme a si ochotná diskrétne pomôcť. Teda len ak to bude potrebné. Triedna učiteľka má u mňa veľké mínus, tebe aj dievčaťu veľmi držím palce.
PS.
Poznám dieťa, ktorého matka odmietla lieky po vysvetlení detskej lekárky, že sú veľmi silné. Pomohol autotréning. Dieťa tiež malo ísť do cudzieho prostredia a "zaťalo sa". Vydržalo a bolo po probléme, viac sa nehoda nezopakovala.

Určite sa porozprávam s kočkou a snáď to spolu zvládneme, ak je rozhodnutá ísť. Napriek odhodlaniu pomôcť sa toho trochu bojím, lebo kolegyne so žiakmi už pochodili dosť a varujú ma, že to nie je práve najlepší nápad, no ja si stále myslím, že sa to dá zvládnuť a ozaj rada pomôžem, lebo to dievča si to zaslúži. Ďakujem, že nám držíš palce.

no veď keď bude dievča s tebou na izbe, nikde nie je povedané, že podložku musí dať pod plachtu. Jednoducho ju dá na plachtu a minimálne si ušetrí pranie, ak by došlo k nehode.

Tiež si myslím. Síce neviem aké podložky si dáva, ale je to šikovné dievča, tak verím, že sa vie zariadiť tak, aby s tým mala čo najmenej problémov.

Mala som taký prípad, dieťa sme na výlet zobrali, rodičia jej dali podložku a náhradné prestieradlo a bolo po probléme. Spomínate, že dievča kvôli tomu berie lieky. Dohliadnete, aby tie lieky zobrala a nemal by byť problém. Ja som to s rodičmi a dieťaťom riešila otvorene, pred ostatnými deťmi diskrétne. Ráno som spolubývajúce vyhnala sa umyť a medzitým sme so smiechom prestieradlo, podložku a pyžamové nohavice zbalili a dali na mojej izbe presušiť. Druhú noc to bolo bez "nehody". Kolegyne s tým asi skúsenosť nemajú :-)

Ty si zrejme mala mladšie deti, nie 15-16 rokov, však? Ja rozmýšľam, že jej ponúknem, aby spala so mnou, lebo v tomto veku, by si asi spolubývajúce všimli, že sa niečo deje, keby som ich posielala preč a ona by ešte ležala v posteli, to by asi nešlo. Aj v noci, keby sa zobudila mokrá, by si asi nemohla prezliecť posteľ. Práveže kolegyne mi tvrdia, že s tým majú nejednu skúsenosť, a že je to nezvládnuteľné ak sa jej to stáva často a jej sa to vraj stáva často. Neviem čo si o tom myslieť, prečo ma odhovárajú, no možno zistím, že mali pravdu, ale zatiaľ som presvedčená, že sa to dá zvládnuť a rada to pre dievčinu urobím. Ak niekto vie, aké to má úskalia, nech mi to povie, budem vďačná, že sa viem na to lepšie pripraviť.

Podivne ze ina ucitelka to "riesi" cez teba, ved ziacka a jej rodicia by rozhodli vynechat lyziarak keby to nemalo dobre dopadnut.
Preco si dievca nemoze nastavit budik a preventivne ist v prostred noci cvrknut?
Aby bola s tebou na izbe sa mi nezda vhodne, to by bolo reci medzi ziakmi co je dovodom...

Tiež by sa mi to zdalo zvláštne, no kolegyňa využíva to, že sa s nimi dobre poznám, lebo sme boli susedia. Okrem toho, asi jej nie je príjemné im povedať, že nie je vhodné, aby išla, keďže ju boli poprosiť o pomoc a nepovedala im to hneď. Žiačka chce ísť, tak asi dúfa, že to dopadne dobre, no keďže boli prosiť o pomoc, tak ju asi potrebuje, veď inak by nepovedala nikomu nič a zvládla by to sama. Ten budík je fajn, no ja jej do toho nechcem kecať, veď s tým žije roky, tak asi s tým vie žiť a mala by vedieť najlepšie, čo jej vyhovuje.
Tých rečí sa bojím a aj kolegyne, okrem iného, argumentujú aj tým, čo povieme ostatným žiakom, lebo nech to odôvodníme akokoľvek, stále to bude klamstvo. Vraj či ma to nemrzí. Mrzí, lebo klamať je proti mojím zásadám, no neviem čo iné môžem robiť, keď žiačke chcem pomôcť. Mohla by som jej povedať, že nie je vhodné, aby išla, no ak pôjde, možno to bude prvý krok k tomu, že si znova začne užívať život. Posledný rok som ju videla len smutnú a iste by bol každý rád, keby sa jej vrátil úsmev na tvár.

Pozri. Nie som sice pedagog, ale moj nazor...
Po prve. Tvoja kolegyna je alibistka ako ***... Clovek sa potom nemoze divit v akom stave je skolstvo ak v nom pracuju taketo osoby. Navonok je za dobru a slubi ze pomoze, ale vlastne sa jej nechce a nechce si komplikovat zivot, tak chce od teba aby si urobila spinavu pracu... Super clovek je to... :(
Po druhe. Robite z pocuravania sa taky problem, aky skutocne nie je. Je to neprijemne. A? Za par rokov sa budeme pocuravat vsetci.. A budeme radi ze sa len pocuravame..
Po tretie. Je jasne ze u pubertiakov je tento problem obzvlast neprijemny, ale.. dievcina ma 16. Ma rodicov a ma lekara. Ak ona chce ist.. ak rodicia s tym suhlasia (a nie su to asociali) a ak lekar s tym suhlasi... tak o com sa tu toci? Asi vedia co robia. Dievcina berie lieky. Ma postup ako to riesit (podlozka).. Riziko ze sa nieco stane je objektivne minimalizovane...
Po stvrte.. to ze by mala byvat s tebou je fakt divne.
Po piate.. ak je v tvorej skupine a sucasne sa poznate a sucasne si mala objektivne pristup k informacii ze ma tento problem.. tak sa s nimi porozpravaj. Ale nic viac ako ze si si vsimla ze tu takty problem je a ci mozes nieco pre nu urobit.. (pomoct napr. s tym s kym sa dostane na izbu?) resp. ak by bolo treba, nech sa na teba kedykolvek obrati. Hlavne neprezradzaj ze tvoja kolegyna je *** ktora verejne o jej probleme rozprava. A druhe odporucanie, nenafukuj tento problem. Uvidis ako zareaguju. Mozno zistis ze vsetko je bez problemov. Ze ma kamaratky s ktorymi chce bytat a ktore mozno aj vedia aky ma problem... V kazdom pripade, ak uz si sa rozhodla (a ako vidiet uz si sa rozhodla) ze pomozes, tak nech o tom vedia..
A po sieste.. Diskretne sa priprav na to ze mozno budes nejaky problem riesit. to znamena... Disretne by som napr. zobral so sebou ciste prezlecenie na postel. Nik o tom nemusi vediet.. ale ak uz nieco nastane nech mam predstavu ako to budem rychlo a diskretne riesit...

a

a po siedme.. co horsie sa moze stat? Ak si ju teraz zavolas a povies jej ze by nebolo vhodne aby isla kedze ma tento problem, o ktorom by si vlastne ani nemala vediet - ublizis jej. Je to urcite horsie ako skusit a riskovat neprijemnost, ktora si sice stat moze a mozno sa ani nestane a hlavne ak sa stane, nie je to nic neriesitelne. Len treba byt pripraveny.

O kolegyniach sa nechcem baviť, lebo postojom k tomuto problému ma prekvapili, no inak sú fajn. Možno ja to vnímam zle, možno fakt to nebude také jednoduché, ak žiačke záleží na tom, aby sa to utajilo a vraj jej na tom veľmi záleží. Neviem ako by to vnímali žiaci, lebo zatiaľ som na lyžiarskom ako pedagóg nebola a s takým prípadom som sa tiež ešte nestretla. Možno ony vedia, že je to problém, možno ja ho zľahčujem, neviem. Jej sa to stáva zrejme veľmi často (tvrdí to kolegyňa a ona sa s dievčinou rozprávala), a tak možno naozaj nebude ľahké to utajiť a možno ozaj hrozí riziko, že žiačka bude traumatizovaná reakciami spolužiakov, čo by jej asi ublížilo. Majú oveľa viac praxe ako ja a vraj to zažili, takže neviem, no z ľudského hľadiska si myslím, že sa to zvládnuť dá a rada jej pomôžem a v tomto prípade sú na to slušné podmienky, lebo budem bývať sama a budem mať izbu s kúpeľňou, takže aj keby nebývala so mnou, môže u mňa aspoň prať a snáď aj sušiť sa to bude dať v mojej izbe. Ja s ňou budem rozprávať až ôsmeho, čiže potom budem vedieť, ako na tom je, ale ak si trúfa s mojou pomocou to zvládnuť, tak ju rada vezmem. Hej, bolo by divné, keby bývala so mnou, no neviem ako inak to môže ostať v tajnosti, keď plienku vraj nenosí a stáva sa jej to často. Minimálne pred spolubývajúcimi je to nereálne. Inak by asi neprišli prosiť o pomoc. No teraz sa bavím o niečom, čo neviem, lebo ešte som s ňou osobne nerozprávala, ale nemyslím si, že kolegyňa informácie o nej skreslila. Keď k prihláške to potvrdenie dávali, tak vedeli, že k tej informácii budem mať prístup a keď boli za kolegyňou, chceli ísť aj za mnou, len som tam nebola, takže sa s ňou o tom môžem pokojne rozprávať a možno to aj čaká. Uvidím ôsmeho, ako to v skutočnosti je.
S tým prádlom, čo mi radíš, že mám byť pripravená, to je dobrá rada, asi vezmem aj ja náhradné, alebo zabezpečím, nech tam nejaké náhradné je, i keď si myslím, že ona bude dostatočne zásobená. Máš pravdu, ak sa to stane, nie je to nič neriešiteľné, no trochu z toho obavy mám, lebo kočke vraj veľmi záleží na tom, aby sa to utajilo a zatiaľ netuším ako si to ona predstavuje. Dúfam, že to nakoniec dopadne dobre a dievča si to užije.

Suhlasim s tebou a drzim ti palce.
Uz si sa rozhodla a je to fajn. Som presvedceny ze si sa rozhodla ludsky a pedagogicky najlepsie.
Vylucit ju teraz ked ona chce, rodicia a lekar v tom nevidia problem by bolo nespravne.

Problem ktoremu celi nie je tazky, ale je neprijemny. Ona aj spoluziaci maju 16, o dva roky budu dospeli. Samozrejme ze o tom nechce verejne rozpravat, kto by chcel. 16 rocni ale uz nie su deti, vela veci chapu a casto mavaju ovela cistejsi charakter ako mnohi dospeli..

Neprijemnemu problemu sa treba naucit celit s hrdostou.
Porozpravaj sa s dievcinou a jej rodicmi. Otvorene ale diskretne.
A to co teba moze cakat, je potreba riesit problem - ak by nastal - rychlo a diskretne. Tak aby o tom vedelo co najmenej ludi. Ak by taka situacia nastala, a pravdepodbne ani nenastane, aby sa to zobralo ako neprijemnost, ale banalna neprijemnost.
Mozno sa to neutaji pred spolubyvajucou (ak teda o tom nevie).. ok. nevadi. ak bude treba, vysvetlis, tak aby pochopili ze je to problem sice neprijemny ale inak nie vazny. a najlepsie sa kamaratke pomoze tak, ze sa to nebude rozmazavat. Ale najpravdepodobnejsie k takejto situacii vobec nedojde...

Spomínam si, na svoj lyžiarsky v ôsmom ročníku, nezmestili sme sa celé dve triedy do miestneho hotela, tak 7 dievčat sme bývali s triednou na jednej izbe v rod. dome, na WC sme chodili na latrínu. Zájazd vybavoval zástupca riaditeľa, a bývali sme u jeho brata, lôžka boli vojenské poschodové. Asi tak. Sprchovať sme sa chodili do hotela, rovnako aj na stravu. Nevedeli sme to dopredu, rodičia by sa určite ozvali a nesúhlasili. Išlo o 60. roky, ale princíp ostáva. Takže spať s pedagógom na izbe sa dá rôzne pred spolužiakmi zdôvodniť.
.
Byť tebou, dohodnem sa po súhlase rodičmi s hotelom, aby na každý deň pripravili čistú plachtu. Prať a sušiť na izbe neodporúčam. Najlepšie ich objednať priamo na izbu, aby vás tam už čakali, a niekto z personálu sa pred všetkými na plné hrdlo nepýtal, "komu tie plachty patria"?
Myslím si, že to nebude až tak finančne náročné a pre slušné zariadenie by to nemal byť vôbec problém. Rovnako ako aj jej možno každodenná odovzdávka do práčovne, alebo už ako majú tieto služby zariadené.
.
Keďže som mala dosť pedagógov v rodine, tak príbehy o kolegoch rôzne, je pomerne bežné, že po namáhavom dni aj oni trochu večer vypnú pri fľaške vína, ale čo nevedeli prežuť a zmeniť bolo, že jedna ich kolegyňa si zamenila pobyt v škole v prírode za nočné výjazdy za milencom a museli ťahať dozor nad deťmi za ňu aj v noci.
Spomínam to preto, že sú medzi nami ľudia obetaví, ale aj menej zodpovední. Keby rodičia tušili..., aj niektoré úrazy by nemuseli byť, i keď sú deti živé ako žihadlá a treba byť na ne sústredení po celý čas pobytu. Vskutku náročné. Tak prečo si brať nadprácu, aj takto si môže tvoja kolegyňa nejako podobne vykladať váš pobyt na horách.
.

.

Malá poznámka, nech už má kolegyňa akýkoľvek dôvod, mala ho rodičom povedať sama, ju žiadali o pomoc.

Mala. V tomto prípade ma prekvapujú všetky kolegyne, ale možno vedia čo robia, no ja stále verím, že všetko zvládneme a kočka si odnesie pekné zážitky. Neviem či Ti došla správa, tak ešte raz, ĎAKUJEM.

Tá večerná fľaša vína je, podľa mňa, už len mýtus, lebo sme tam v práci a toto si už hádam nikto nedovolí. Doba sa trochu zmenila. Čo sa týka tej posteľnej bielizne a toho prania, nejako tak si to predstavujem, no neviem či sa bude dať vybaviť, aby to tak bolo, ale sme šikulky a snáď to zvládneme za každých okolností. Mám strach len z toho, že si priamo nehodu niekto všimne.

Je rozdiel, či idete s menšími žiakmi alebo pubertiakmi. Pri malých je to v noci trochu ľahšie. S tým vínom je to pravda (nedehonestujem tým celú pedagogickú obec), a čo sa týka dôb, tie sa nemenia a ani prístup ľudí k sebe.
Najväčší strach som mala pri takýchto akciách z pedofilov o svoje deti, podnes nemám rada takéto skupinové výjazdy, pretože kde sú deti, tak sa tam jednoducho vyskytujú. Asi som o konkrétnych prípadoch počula viac ako iní ľudia. Trochu som odišla od témy, ale vážim si, čo pre tú žiačku robíš.
Najviac si osobne v tom najlepšom spomínam práve na učiteľov, čo dokázali vybočiť z vychodeného chodníka. Dávajú životu zmysel a deťom vzor.

Ja som sa s popíjaním v práci ešte nestretla a snáď ani nestretnem, no nie som idealistka, preto pripúšťam, že máš pravdu, asi sa to občas deje. Presne ako hovoríš, tiež mám najkrajšie spomienky na takých učiteľov. Na dve učiteľky nikdy nezabudnem, boli úžasné a z nich si beriem príklad. Zatiaľ mám veľké šťastie aj na žiakov a svoju prácu ozaj milujem. Dúfam, že tento lyžiarsky to nezmení. chi chi

Normálne povedzte žiačke čo viete a čo ju môže čakať a nech sa sama rozhodne.

Určite jej poviem aké možnosti tam máme, no hlavne potrebujem vedieť akú pomoc očakáva.

Č keby nám "mladá pani učiteľka povedala /napísala /ako to
dopadlo ... možno poučné pre iných.

Ahoj,
hľadala som inšpiráciu na riešenie iného problému a všimla som si, že vás zaujíma, ako sme dopadli na lyžiarskom. Dopadli sme skvele, všetko sme zvládli a kočka si to užila. Znova sa začala usmievať, čiže dopadlo to úplne úžasne. Musím však uznať, že nám prialo šťastie aj okolností a aj kolegyne boli veľmi nápomocné, takže aj vďaka ním všetko výborne klapalo. Som rada, že som do toho šla a urobila by som to znova.

Super!

To radi pocujeme (citame), ale ake metody ste uplatnili? Stacila psychologicka podpora, byvala samostatne, v noci ste ju preventivne budili, ... ?

Odvážnym šťastie praje! Som rada, že všetko dobre dopadlo. Dievča si určite aj po rokoch spomenie na takú skvelú pani učiteľku.

Žiadne extra metódy som uplatňovať nemusela, to nebolo o pedagogickom kumšte, lebo s dievčinou to bolo pomerne ľahké, keďže je milá, šikovná a samostatná. Jej stačilo len pomôcť vytvoriť podmienky, aby to tam mohla zvládať. Ako som spomínala, veľmi nám prialo šťastie, totiž v hoteli nastali isté technické problémy a bolo dosť žiaduce, aby jedna študentka bývala so mnou. Dobrovoľníčka sa okamžite našla. :) Hneď prvý večer sme sa dlho rozprávali. Síce sa to priečilo pedagogickým zásadám, ale so žiačkou som prekecala takmer celú noc, keďže jej sa do postele veľmi nechcelo a ja som zas chcela navodiť atmosféru, aby sa uvoľnila, aby za každých okolností bola v pohode, a aby to najpodstatnejšie prvé ráno, bolo pre ňu čo najmenej trápne a stresujúce. Myslím, že nám to pomohlo, lebo ďalej všetko išlo ako po masle a obe sme boli rady, že sme spolu. Do zvládania problému som jej nezasahovala, takže som ju ani nebudila, ale vedela, že ak niečo, tak jej rada so všetkým pomôžem.

Zasluzis si Řád zlatých lyžiček.

Dobrý človek ešte žije. :-) Prajem ti v práci veľa úspechov a tiež blížiace sa krásne Vianoce.

nejako po funuse reagujes korela

Pochváliť človeka a povzbudiť ho v živote pre ďalšie šľachetné kroky nie je nikdy neskoro. Nemyslím si, že by to bolo nevhodné.
Ja si ešte dnes na takýchto pedagógov s láskou spomeniem.

Aj kytička a zapáliť sviečku na hrobe sa ráta.:eek:

Na virtuálny cintorín občas vbehnem, keď si na niekoho spomeniem a ten cintorín na ktorom leží je na internete