Poplatky mestu už boli zrušené.:p A keďže víno nie je liehovina, netýka sa Ťa ani hlásenie podávané Colnému úradu...:)

Moje vino je zatazene spotrebnou danou, tak v takom pripade asi musim hlasit colnemu uradu ze ho doveziem al.nakupim z EU.alebo????

Ja som myslela na Hlásenie o príjme, výdaji a stave spotrebiteľského balenia liehu. To by si sa musel na Colnom úrade zaregistrovať a mesačne dávať ešte takéto hlásenie, ak by si predával liehoviny. Keďže predávaš len víno, napísala som, že toto hlásenie sa na Teba nevzťahuje.:)

Dakujem ti alusik,
chcel by som sa este opytat, aky je rozdiel resp.v com je rozdiel ak dovazam vino al. ak ho nadobudam kupou od dodavatela z eu. Z ktorej moznosti mi ake povinosti a prava vyplyvaju ?

chcel by som sa este opytat, aky je rozdiel resp.v com je rozdiel ak dovazam vino al. ak ho nadobudam kupou od dodavatela z eu. Z ktorej moznosti mi ake povinosti a prava vyplyvaju ?

Na Tvoje otázky sa dá len veľmi ťažko odpovedať, kedže si neuviedol, či si zaregistrovaný ako prevádzkovateľ daňového skladu alebo ako oprávnený príjemca alebo nie si zaregistrovaný vôbec, pretože v takýchto prípadoch platia rôzne postupy vyplývajúce z ustanovení zákona č. 104/2004 Z. z. o spotrebnej dani z vína v znení neskorších predpisov. Okrem toho iné pravidlá platia pri intrakomunitárnom nadobúdaní vína a iné pri dovoze vína. Pokiaľ ide o víno treba tiež dodržiavať Zákon o vinohradníctve a vinárstve (http://javascript:;) č. 182/2005 Z. z.

Zdravim,
tak mne ide o nasledovne (aby to bolo najjednoduchsie):
nechcem byt registrovany-dany produkt(vino) by mi doviezol moj dodavatel z nemecka a ja by som ho chcel poskytovat dalej ako platitel DPH bez danoveho skladu.
Myslis ze takto by sa to dalo? Alebo musim postupovat ako pri intrakomunitarnom nadobudnuti?
Neviem co je spravne, len viem ze dodavatel to chce len doviest a viac sa "nestarat".
Ide o vino typu TICHE.
Dik

Zdravim,
tak mne ide o nasledovne (aby to bolo najjednoduchsie):
nechcem byt registrovany-dany produkt(vino) by mi doviezol moj dodavatel z nemecka a ja by som ho chcel poskytovat dalej ako platitel DPH bez danoveho skladu.
Myslis ze takto by sa to dalo? Alebo musim postupovat ako pri intrakomunitarnom nadobudnuti?
Neviem co je spravne, len viem ze dodavatel to chce len doviest a viac sa "nestarat".
Ide o vino typu TICHE.
DikMotiváciou je určite nulová sadzba dane na tiché víno na Slovensku aj v niektorých členských štátoch EU. Je potrebné si preštudovať aj smernicu Rady č.92/83/EHS o harmonizácii štruktúry spotrebných daní z alkoholu a alkoholických nápojov. Pri intrakomunitárnom dodaní alebo nadobudnutí tovaru platia daňové predpisy. Iba dodanie z tretieho štátu / ide o dovoz/ podlieha uplatneniu colných predpisov Spoločenstva a následne daňových predpisov. Dva daňové režimy ale treba podrobne preštudovať.

Zdravim,
tak mne ide o nasledovne (aby to bolo najjednoduchsie):
nechcem byt registrovany-dany produkt(vino) by mi doviezol moj dodavatel z nemecka a ja by som hocel poskytovat dalej ako platitel DPH bez danoveho skladu.
Myslis ze takto by sa to dalo? Alebo musim postupovat ako pri intrakomunitarnom nadobudnuti?
Neviem co je spravne, len viem ze dodavatel to chce len doviest a viac sa "nestarat".
Ide o vino typu TICHE.
Dik

Ak ide o nákup vína v inom členskom štáte, jeho prepravenie na daňové územie a následný predaj na daňovom území, v takomto prípade je víno nadobudnuté na podnikateľské účely, pri ktorom z hľadiska zdanenia platí princíp krajiny určenia a to je aj Tvoj prípad. Na základe tohto princípu víno prepravené na Slovensko z iných členských štátov podlieha spotrebnej dani z vína na území Slovenskej republiky. Víno nakupované v iných členských štátoch sa môže nachádzať v dvoch daňových režimoch, a to buď v pozastavení dane alebo v daňovom voľnom obehu. Z uvedeného vyplýva, že predávajúci v inom členskom štáte je buď schváleným prevádzkovateľom daňového skladu a svoje víno môže dodávať v pozastavení dane, čiže nezdanené, v ostatných prípadoch už bude predávajúci bežným predajcom, čo znamená, že má v držbe víno uvoľnené do daňového voľného obehu, alebo inak povedané, víno je už zdanené, a to aj napriek skutočnosti, že v tejto krajine sa na tiché víno môže uplatňovať nulová sadzba dane, víno je teda zdanené nulovou sadzbou dane. Z členských štátov popri Slovenskej republike uplatňujú nulovú sadzbu na tiché vína Cyprus, Česká republika, Grécko, Luxembursko, Malta, Nemecko, Portugalsko, Rakúsko, Slovinsko, Španielsko, Taliansko a od 1. januára 2006 aj Maďarsko, pričom Cyprus, Grécko, Luxembursko, Malta, Portugalsko, Slovinsko a Španielsko uplatňujú nulovú sadzbu dane aj na šumivé vína. Francúzsko ako jeden z najväčších producentov vína vôbec uplatňuje na tiché vína pozitívnu, hoci len symbolickú spotrebnú daň.
Víno nachádzajúce sa v pozastavení dane (v daňovom sklade) môže v inom členskom štáte nakúpiť len taká právnická alebo fyzická osoba, ktorá je v Slovenskej republike zaregistrovaná ako prevádzkovateľ daňového skladu alebo ako oprávnený príjemca. Pri nákupe sa musí preukázať vždy registračným číslom pre spotrebnú daň, osvedčenie o registrácii platiteľa DPH nestačí. V opačnom prípade predávajúci dodávku vína v pozastavení dane odmietne, a to aj vtedy, ak by išlo iba o tiché víno. Drvivá väčšina zahraničných výrobcov vína alebo veľkoobchodníkov s vínom z členských štátov EÚ je vo svojich krajinách registrovaná ako prevádzkovateľ daňového skladu, preto sa v rámci Spoločenstva snaží obchodovať iba s partnermi, ktorí majú rovnaké postavenie, čo umožňuje pomerne jednoduchý pohyb vína medzi jednotlivými členskými štátmi v pozastavení dane. Takto nakúpené víno (v pozastavení dane) je možné prepravovať len so sprievodným dokumentom! Povinnosť jeho použitia a spôsob jeho použitia vyplýva zo smernice Rady č. 92/12/EHS o všeobecnom systéme, držbe, preprave a kontrole tovarov podliehajúcich spotrebným daniam z 25. februára 1992 (Úradný vestník ES L 076 z 23. 3. 1992 s. 1) ako aj z nariadenia komisie (EHS) č. 2719/92 o sprievodnom administratívnom dokumente pri preprave tovarov podliehajúcich spotrebným daniam v pozastavení dane (Úradný vestník ES č. L 276 z 19. 9. 1992 s. 1) v znení nariadenia komisie (EHS) č. 2225/93 (Úradný vestník ES č. L 198 s. 5 zo 7. 8. 1993). Vzor sprievodného administratívneho dokumentu je uvedený v citovanom nariadení EÚ, vzor jeho slovenskej mutácie je v prílohe č. 4 zákona. Povinnosť vyhotoviť sprievodný dokument má vždy dodávateľ tovaru, podrobnosti o jeho použití, postupe pri preprave a o jeho potvrdzovaní upravujú ustanovenia § 20 a § 23 zákona.
Ďalšou možnosťou je nákup vína u obchodníkov, ktorí nie sú registrovaní ako prevádzkovatelia daňového skladu, preto ani kupujúci nemusí byť takto zaregistrovaný. Podľa toho, čo si tu uviedol, zrejme chceš obchododovať s takýmto dodávateľom. Treba si ale uvedomiť, že takíto obchodníci majú v držbe víno, ktoré už bolo uvedené do daňového voľného obehu a je teda zdanené. Pokiaľ ide o tiché víno, nie je to problém vo vyššie uvedených členských štátoch uplatňujúcich nulovú sadzbu dane na takéto víno; šumivé vína a medziprodukty sú ale, opäť až na výnimky, zdanené pozitívnou sadzbou dane. Ak však pôjde o nákup vína na podnikateľské účely, aj v takomto prípade platí princíp krajiny určenia, a to aj napriek skutočnosti, že víno je už zdanené v krajine pôvodu, resp. v krajine, v ktorej dôjde k jeho nákupu. Aj v takomto prípade bude víno podliehať spotrebnej dani aj na Slovensku, pričom na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že pôjde o dvojité zdanenie predmetu dane. Preto smernica č. 92/12/EHS pamätá v čl. 22 ods. 1 na možnosť vrátenia dane dodávateľovi v prípade tovarov podliehajúcich spotrebným daniam uvedených do daňového voľného obehu v jednom členskom štáte, ak takéto tovary nie sú určené na spotrebu v tomto členskom štáte. Toto ustanovenie smernice majú členské štáty vrátane Slovenskej republiky premietnuté v národnej legislatíve spotrebných daní [§ 12 ods. 2 písm. a) zákona]. Vrátená daň môže byť vzápätí refundovaná dodávateľom svojmu odberateľovi, treba však upozorniť, že možnosť refundácie nie je upravená ani smernicou 92/12/EHS a nemusí byť upravená ani národnou legislatívou jednotlivých členských štátov. Refundáciu je preto potrebné dohodnúť si v rámci dodávateľsko-odberateľských vzťahov a podľa možnosti vopred, teda ešte pred samotným nákupom vína. Je len samozrejmé, že v prípade tichého vína nebude refundácia potrebná, ak bude víno nakúpené v daňovom voľnom obehu v tých členských štátoch, ktoré na takéto vína uplatňujú nulovú sadzbu dane, čo platí aj pre Nemecko, v tomto prípade sa bude refundácia týkať iba šumivých vín a medziproduktov.
Vzhľadom na skutočnosť, že podnikateľské subjekty obchodujúce v režime daňového voľného obehu nemusia byť z hľadiska spotrebnej dane registrované ako daňové subjekty, intrakomunitárne pohyby tovarov podliehajúcich spotrebným daniam sú z dôvodu zamedzenia daňových únikov spojené s administratívou, ktorá je v porovnaní s obchodovaním v režime pozastavenia dane o niečo zložitejšia. Pravidlá upravuje čl. 7 smernice 92/12/EHS, podrobnosti národná legislatíva, v prípade Slovenskej republiky je to ustanovenie § 27. Najdôležitejšie je zapamätať si, že ako dodávateľ, tak aj kupujúci je povinný uskutočnenie takéhoto nákupu oznámiť každý svojmu miestne príslušnému správcovi dane, nie je teda možné spontánne nakúpiť víno a toto jednoducho prepraviť na daňové územie bez vedomia správcu dane.
Preprava vína nachádzajúceho sa v režime daňového voľného obehu, ak je toto víno určené na podnikateľské účely, čiže bude predmetom ďalšieho predaja, musí sa bezpodmienečne uskutočniť s použitím zjednodušeného sprievodného dokumentu. Povinnosť jeho použitia a spôsob jeho použitia vyplýva zo smernice 92/12/EHS, ako aj z nariadenia Komisie (EHS) č. 3649/92 o zjednodušenom sprievodnom dokumente na prepravu tovaru vo vnútri Spoločenstva podliehajúceho spotrebnej dani, ktorý bol uvoľnený do daňového voľného obehu v odosielajúcom členskom štáte (Úradný vestník ES L 369 z 18. 12. 1992 s. 17). Vzor a spôsob použitia zjednodušeného sprievodného dokumentu je uvedený v citovanom nariadení EÚ, vzor jeho slovenskej mutácie je v prílohe č. 5 zákona, podrobnosti upravuje § 28.
Ak sa víno nachádzajúce sa v daňovom voľnom obehu v inom členskom štáte bude prepravovať na daňové územie na podnikateľské účely, musí sa prepravovať spolu s druhým a tretím dielom vyššie uvedeného zjednodušeného sprievodného dokumentu vyhotoveného dodávateľom. Sprievodný dokument je povinný vyhotoviť vždy dodávateľ tovaru! Odberateľ si ponechá druhý diel, tretí diel odošle dodávateľovi podľa jeho požiadavky spolu s potvrdením o vysporiadaní dane na daňovom území, ak toto prichádza do úvahy napr. v prípade, ak sú súčasťou dodávky okrem tichého vína aj vína šumivé alebo medziprodukty. Je vždy v záujme odberateľa, aby tretí diel zjednodušeného sprievodného dokumentu odoslal čo najrýchlejšie dodávateľovi, pretože v závislosti od jeho včasného odoslania sa odvíja aj včasnosť prípadnej refundácie spotrebnej dane v krajine, v ktorej bolo víno nakúpené. V prípade, ak pôjde iba o tiché víno, správca dane v súlade s ustanovením § 32 ods. 5 zákona potvrdí iba prevzatie vína odberateľom. Práve z dôvodu nevyhnutných a povinných formalít spojených s obchodovaním s tovarmi podliehajúcimi spotrebným daniam a nachádzajúcimi sa v režime daňového voľného obehu väčšina zahraničných dodávateľov interkomunitárne obchodovanie v takomto daňovom režime odmieta, najmä ak nie sú takéto obchody vopred dohodnuté. Pokiaľ sa takýto obchod uskutoční, vzniká na daňovom území daňová povinnosť. Ďalšie podrobnosti upravuje § 27 zákona. Ak teda budeš obchodovať iba s tichým vínom, hoci Ti vznikne daňová povinnosť, vzhľadom na nulovú sadzbu nemusíš v súlade s ustanovením § 11 ods. 11 podať nijaké daňové priznanie.
Okrem príslušných ustanovení zákona o spotrebnej dani z vína je potrebné tiež rešpektovať zákon č. 182/2005 Z. z. o vinohradníctve a vinárstve, najmä ustanovenia štvrtej časti zákona. Hoci zákon upravuje predovšetkým pestovanie viniča a výrobu vína v Slovenskej republike, rovnako rešpektuje vína, ktoré majú pôvod v iných členských štátoch alebo v tretích štátoch. Preto je veľmi dôležité, aby v sprievodných dokumentoch boli uvedené vždy potrebné a nevyhnutné údaje o pôvode a kvalite prepravovaného vína, k čomu slúži kolónka 23 sprievodného dokumentu, ak sa víno prepravuje v režime pozastavenia dane alebo kolónka 14 zjednodušeného sprievodného dokumentu, ak sa prepravuje víno, ktoré už bolo uvedené do daňového voľného obehu. Vína sú v porovnaní s ostatnými tovarmi podliehajúcimi spotrebným daniam relatívne nízko zdanené, o to komplikovanejšie sú však predpisy Európskej únie upravujúce spoločný trh s vínom. Preto sa treba podrobne oboznámiť aj s nariadením Komisie (ES) č. 884/2001 z 24. apríla 2001, ktorým sa ustanovujú vykonávacie pravidlá k sprievodným dokumentom na prepravu vinárskych produktov a k vedeniu evidencií vo vinárskom sektore (Úradný vestník EÚ č. L 128 z 10. 5. 2001 s. 32).
Treba sa vyhnúť akejkoľvek preprave vína bez príslušného sprievodného dokumentu, pretože v prípade náhodnej kontroly počas prepravy vykonanej mobilnou kontrolnou skupinou ktoréhokoľvek členského štátu, cez ktorý sa preprava vína uskutoční, môže byť takéto víno bez príslušných dokladov zhabané.

Uz len kratka spekulativna otazocka.Ak je moj dodavatel (vyrobca) prevadzkovatel danoveho skladu, je mozne aby uviedol vino najprv do danoveho volneho obehu a az potom by som odoberal vino od neho? To ma len tak napadlo, zeby to teoreticky tak mohlo byt, ked sa jedna o 0% sadzbu dane.Ale asi je to blbost, alebo?

""""Víno nachádzajúce sa v pozastavení dane (v daňovom sklade) môže v inom členskom štáte nakúpiť len taká právnická alebo fyzická osoba, ktorá je v Slovenskej republike zaregistrovaná ako prevádzkovateľ daňového skladu alebo ako oprávnený príjemca."""""

Precital som si zakon o spotrebenej dani z vina a aj napriek tomu mi nieje celkom jasne aky je vlastne rozdiel medzi prevadzkovatelom danoveho skladu a opravnenym prijemcom.
Ak sa nadobuda vino z clenskych krajin EU v pozastaveni dane, je v kazdom pripade potrebny danovy sklad a vedenie podvojneho uctovnictva?

Uz len kratka spekulativna otazocka.Ak je moj dodavatel (vyrobca) prevadzkovatel danoveho skladu, je mozne aby uviedol vino najprv do danoveho volneho obehu a az potom by som odoberal vino od neho? To ma len tak napadlo, zeby to teoreticky tak mohlo byt, ked sa jedna o 0% sadzbu dane.Ale asi je to blbost, alebo?

Tvoja otázka vôbec nie je špekulatívna a je namieste. Tvoj nemecký dodávateľ je celkom určite prevádzkovateľom daňového skladu, v prípade, že vyrába iba tiché vína, má v zmysle ustanovenia § 27 Spolkového zákona o spotrebnej dani zo šumivých vín a medziproduktov postavenie, ako keby bol prevádzkovateľom daňového skladu. Keďže Ty nie si nijako registrovaný, nemáš právo nadobúdania a držby tovaru v režime pozastavenia dane, čo by si inak musel pri objednaní tovaru preukazovať registračným číslom pre spotrebnú daň. Akákoľvek dodávka vína pre Teba z ktoréhokoľvek členského štátu Slovensko nevynímajúc je preto podľa ustanovenia čl. 6 ods. 1 písm. a) smernice Rady č. 92/12/EHS vyňatím z režimu pozastavenia dane, t.j. uvedením tovaru do daňového voľného obehu, pri ktorom vzniká daňová povinnosť. Pokiaľ budeš nakupovať víno v štátoch, ktoré som uviedol v predchádzajúcej odpovedi, dodávatelia Ti pri absencii Tvojej registrácie predajú víno iba s daňou, čiže takéto víno bude vždy v daňovom voľnom obehu, je to podobné ako pri DPH. Nič nemení na veci, že v týchto štátoch sa na tiché vína uplatňuje nulová sadzba dane, ako vieme zo školy, aj nula je číslo, preto sa víno zdaní nulovou sadzbu dane, čiže cena vína bez dane a cena vína vrátane spotrebnej dane bude vždy rovnaká. Uplatnenie nulovej sadzby spotrebnej dane na tiché vína je v súlade s ustanovením smernice Rady č. 92/84/EHS o zbližovaní sadzieb spotrebných daní z alkoholu a z alkoholických nápojov, ktorá v čl. 5 ustanovuje minimálnu sadzbu dane pre tiché a šumivé vína vo výške 0 Euro. Ak by si ale víno nakúpil v ostatných dvanástich členských štátoch, potom by Ti dodávatelia započítali do ceny aj pozitívnu sadzbu dane, čiže víno by bolo o výšku spotrebnej dane drahšie.
Víno, ktoré Ti dodá Tvoj nemecký partner, musí sprevádzať druhý a tretí diel zjednodušeného sprievodného dokumentu. Než začnete spolu obchodovať, poriadne si preštuduj ustanovenia § 27 ods. 1 až 3, § 28 ods. 2 a § 32 ods. 5.

""""Víno nachádzajúce sa v pozastavení dane (v daňovom sklade) môže v inom členskom štáte nakúpiť len taká právnická alebo fyzická osoba, ktorá je v Slovenskej republike zaregistrovaná ako prevádzkovateľ daňového skladu alebo ako oprávnený príjemca."""""

Precital som si zakon o spotrebenej dani z vina a aj napriek tomu mi nieje celkom jasne aky je vlastne rozdiel medzi prevadzkovatelom danoveho skladu a opravnenym prijemcom.
Ak sa nadobuda vino z clenskych krajin EU v pozastaveni dane, je v kazdom pripade potrebny danovy sklad a vedenie podvojneho uctovnictva?

Oba daňové subjekty máš rámcovo zadefinované v § 2 ods. 1 písm. f) a písm. h).
Prevádzkovateľ daňového skladu smie vyrábať, spracovávať, skladovať, prijímať a odosielať tovar v pozastavení dane až pokým tovar neuvedie do daňového voľného obehu, t.j. dodá tovar niekomu, kto nie je oprávnený prijímať tovar v pozastavení dane.
Oprávnený príjemca má právo iba prijímať tovar v pozastavení dane, ale iba vždy z iného členského štátu, pričom dňom prevzatia tovaru mu vzniká daňová povinnosť, z čoho logicky vyplýva, že nemá právo držby a ďalších dodávok svojho tovaru v pozastavení dane. Pri nákupe na vlastnom daňovom území nakupuje vždy s daňou, čo znamená, že prevádzkovateľ daňového skladu mu musí k cene tovaru pripočítať spotrebnú daň.
Pri nadobúdaní tichého vína z iných členských štátov nie je potrebné byť prevádzkovateľom daňového skladu a ani oprávneným príjemcom, keďže tovar je zaťažený aj na Slovensku nulovou sadzbou dane. Ak by však išlo o všetky druhy vín, teda i šumivé vína a medziprodukty, ktoré majú pozitívnu sadzbu dane, potom by stála za zváženie aj registrácia daňového skladu alebo oprávneného príjemcu, a to kvôli zjednodušeniu prepravy tovaru, ktorá by sa uskutočňovala vždy v režime pozastavenia dane. Pre posúdenie je rozhodujúci aj objem nákupu a rýchlosť obrátky tovaru.
Pokiaľ ide o podvojné účtovníctvo, pre jeho vedenie nie je rozhodujúce postavenie daňového subjektu z hľadiska spotrebnej dane, žiaden zo zákonov o spotrebných daniach neupravuje formu vedenia účtovníctva.

Víno, ktoré Ti dodá Tvoj nemecký partner, musí sprevádzať druhý a tretí diel zjednodušeného sprievodného dokumentu. Než začnete spolu obchodovať, poriadne si preštuduj ustanovenia § 27 ods. 1 až 3, § 28 ods. 2 a § 32 ods. 5.[/quote]

Mám podobný problém. Slovenský subjekt plánuje nakupovať víno v ČR a Maďarsku. Nie som daňový sklad ani oprávnený príjemca. Dodávateľ bude odosielať v režime daňového voľného obehu. (Dúfam, že som to správne pochopila). Naštudovala som si §§ 27 ods. 1 až 3, 28 ods. 3 a 32 ods 5.
Moja otázka je:
1. Ako postupovať pri oznámení podľa § 27 ods. 2 a,b, ktoré sme povinní dať na CÚ. Je na to nejaké tlačivo?
2. Podľa § 27 ods. 1 mi vznikla daňová povinnosť dňom prevzatia vína na daňovom území. Aké kroky vykonať pred podaním daňového priznania. Podáva sa napr. žiadosť o registráciu alebo oznámenie o vzniku daňovej povinnosti? Alebo sa priamo podáva DP?
3. V §§ 33 a nasl. nie je nič o vedení evidencií odberateľa vína v režime voľného obehu. Aké sa na mňa vzťahujú povinnosti?
ďakujem za odpovede. Zapojte sa tí, čo majú skúsenosti. Ďakujem

Víno, ktoré Ti dodá Tvoj nemecký partner, musí sprevádzať druhý a tretí diel zjednodušeného sprievodného dokumentu. Než začnete spolu obchodovať, poriadne si preštuduj ustanovenia § 27 ods. 1 až 3, § 28 ods. 2 a § 32 ods. 5.

Mám podobný problém. Slovenský subjekt plánuje nakupovať víno v ČR a Maďarsku. Nie som daňový sklad ani oprávnený príjemca. Dodávateľ bude odosielať v režime daňového voľného obehu. (Dúfam, že som to správne pochopila). Naštudovala som si §§ 27 ods. 1 až 3, 28 ods. 3 a 32 ods 5.
Moja otázka je:
1. Ako postupovať pri oznámení podľa § 27 ods. 2 a,b, ktoré sme povinní dať na CÚ. Je na to nejaké tlačivo?
2. Podľa § 27 ods. 1 mi vznikla daňová povinnosť dňom prevzatia vína na daňovom území. Aké kroky vykonať pred podaním daňového priznania. Podáva sa napr. žiadosť o registráciu alebo oznámenie o vzniku daňovej povinnosti? Alebo sa priamo podáva DP?
3. V §§ 33 a nasl. nie je nič o vedení evidencií odberateľa vína v režime voľného obehu. Aké sa na mňa vzťahujú povinnosti?
ďakujem za odpovede. Zapojte sa tí, čo majú skúsenosti. Ďakujem[/quote]

Aby som sa zbytočne nerozpisoval, predmetom obchodovania budú len tiché vína, alebo aj šumivé vína a medziprodukty? Inak sa totiž postupuje iba pri tichých vínach a inak pri celom sortimente.

Predmetom obchodovania budú tiché vína.

Predmetom obchodovania budú tiché vína.

Ak je to tak, potom je to z hľadiska zákona o spotrebnej dani z vína „pomerne a relatívne“ jednoduché. V tomto prípade predovšetkým treba vychádzať z ustanovenia § 32, ktorý je osobitnou úpravou týkajúcou sa iba tichého vína, Tvoj prípad upravuje ods. 5 tohto paragrafu, podľa ktorého ak sa tiché víno uvedené do daňového voľného obehu v inom členskom štáte prepraví na daňové územie na podnikateľské účely, na účely zákona sa považuje za uvedené do daňového voľného obehu aj na daňovom území, pričom sa nepoužije § 27 ods. 2 až 7.
Ustanovenie § 27 ods. 1 je však nedotknuté aj v tomto prípade, preto ak sa víno uvedené do daňového voľného obehu v inom členskom štáte prepraví na daňové územie na podnikateľské účely, vzniká daňová povinnosť na daňovom území dňom prevzatia vína na daňovom území. Daňovým dlžníkom je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá je odberateľom vína. Keďže ale ide iba o tiché víno, súčasne sa uplatní aj ustanovenie § 11 ods. 11, z ktorého vyplýva, že na daňového dlžníka, ktorému vzniká daňová povinnosť z tichého vína, povinnosť podať daňové priznanie sa na toto víno nevzťahuje. Je to špecifické riešenie, ktoré sa týka iba spotrebnej dane z vína a aj to iba tichého vína. Ide o to, aby zbytočne nemuseli podávať daňové priznanie s nulovou daňou tisíce domácností, v ktorých sa vyrába víno viac-menej pre vlastnú potrebu, platí to však aj pre právnické alebo fyzické osoby vyrábajúce v rámci podnikateľskej činnosti iba tiché víno.
V praxi to bude vyzerať nasledovne: na základe Tvojej objednávky alebo zmluvy (to je jedno) Ti príde víno z Českej republiky alebo z Maďarska. Podľa ustanovenia § 28 ods. 2 musí byť prepravované víno sprevádzané druhým a tretím dielom zjednodušeného sprievodného dokumentu (vzor nájdeš v prílohe č. 5 zákona č. 104/2004 Z. z. o spotrebnej dani z vína v znení neskorších predpisov), keďže tovar príde z Čiech alebo z Maďarska, je len logické, že tento doklad bude buď v češtine alebo v maďarčine, na čom pochopiteľne nezáleží, pretože ide o unifikovaný doklad, ktorého povinnosť použitia vyplýva z nariadenia Komisie (EHS) č. 3649/92 zo 17. decembra 1992 o zjednodušenom sprievodnom dokumente na prepravu tovaru podliehajúceho spotrebnej dani vo vnútri Spoločenstva, ktorý bol uvoľnený do daňového voľného obehu v odosielajúcom členskom štáte (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 369, 18/12/1992, s. 17 - 24). Sprievodný dokument je povinný vyhotoviť vždy dodávateľ tovaru, takže to nie je Tvoja starosť. Pri doručení tovaru je potrebné skontrolovať jeho množstvo, kvalitu a pod. a prevzatie tovaru, či prípadné nedostatky, ktoré môžu byť dôvodom reklamácie tovaru vyznačiť na rubovej stránke uvedeného zjednodušeného sprievodného dokumentu a tretí diel následne predložiť na potvrdenie miestne príslušnému colnému úradu. To vyplýva z ustanovenia § 28 ods. 2, vzhľadom na skutočnosť, že v Slovenskej republike sa uplatňuje na tiché víno nulová sadzba dane, pre tento prípad platí opäť ustanovenie § 32 ods. 5 (posledná veta). Tým súčasne naplníš literu zákona č. 182/2005 Z. z. o vinohradníctve a vinárstve, konkrétne jeho ustanovenia § 14 ods. 3, a tu sa už dostávame k niečomu, čo nie je až také jednoduché. Odporúčam poriadne naštudovať uvedený zákon o vinohradníctve a vinárstve, vyhlášku č. 231/2005 Z. z. (hľadaj vo www.zbierka.sk (http://www.zbierka.sk/) ) predovšetkým však nariadenie Komisie (ES) č. 884/2001 ustanovujúce podrobné pravidlá pre používanie sprievodných dokladov na prepravu vinárskych výrobkov a na vedenie záznamov vo vinárskom sektore (hľadaj v Úradnom vestníku EÚ, konkrétne
http://europa.eu.int/smartapi/cgi/sga_doc?smartapi!celexapi!prod!CELEXnumdoc&numdoc=32001R0884&model=guichett&lg=sk (http://europa.eu.int/smartapi/cgi/sga_doc?smartapi!celexapi!prod!CELEXnumdoc&numdoc=32001R0884&model=guichett&lg=sk) ).
Ak môžem odporúčať, slovenské znenie ignoruj, preklad je tak zlý, že nemá ani hlavu ani pätu, zvoľ si češtinu (s prižmúrením oka), ale ak ovládaš iný cudzí jazyk, prečítaj si nariadenie v tomto jazyku. Potom budeme pokračovať v ďalšej debate.

Pozrela som uvedené paragrafy a vyšlo mi z toho nasledovné: Pokiaľ nakupujem len tiché vína z EU
1. nemusím podávať na Slovensku žiadosť o prevádzkovanie daňového skladu, ak nechcem prijímať tiché víno v pozastavení dane (§ 32)
2. neoznamujem pred prevzatím vína svoje identifikačné údaje. množstvo ... (§27)
3. po prevzatí vína si nechám potvrdiť colným úradom 3. diel sprievodného dokumentu - čo je moja jediná povinnosť voči colnici, pokiaľ budem dovážať len tiché vína v režime voľného obehu
4. dodržiavam zákon o vinárstve a vinohradníctve

Ešte jedna podotázka: tretí diel dokumentu odosielam na colnicu na potvrdenie aj vtedy, keď nakupujem víno na Slovensku na posnikateľské účely?

Pozrela som uvedené paragrafy a vyšlo mi z toho nasledovné: Pokiaľ nakupujem len tiché vína z EU
1. nemusím podávať na Slovensku žiadosť o prevádzkovanie daňového skladu, ak nechcem prijímať tiché víno v pozastavení dane (§ 32)
2. neoznamujem pred prevzatím vína svoje identifikačné údaje. množstvo ... (§27)
3. po prevzatí vína si nechám potvrdiť colným úradom 3. diel sprievodného dokumentu - čo je moja jediná povinnosť voči colnici, pokiaľ budem dovážať len tiché vína v režime voľného obehu
4. dodržiavam zákon o vinárstve a vinohradníctve

Ešte jedna podotázka: tretí diel dokumentu odosielam na colnicu na potvrdenie aj vtedy, keď nakupujem víno na Slovensku na posnikateľské účely?
1. Nie, nie je to potrebné, ak sama nechceš, prevádzkovanie daňového skladu je na báze dobrovoľnosti a v prípade obchodovania iba s tovarom s nulovou sadzbou dane ani nemá praktický význam.
2. Nepostupuješ podľa § 27 ods. 2 až 7, ani to by totiž nemalo význam pri nulovej sadzbe dane, pretože nie je z čoho vypočítať zábezpeku na daň a hoci všeobecne vzniká daňová povinnosť, tá je tiež nulová, preto netreba podávať ani daňové priznanie.
3. Predložiť tretí diel sprievodného dokumentu na potvrdenie colnému úradu nie je Tvojou jedinou povinnosťou, podľa ustanovenia § 28 ods. 2 musíš tento potvrdený tretí diel odoslať späť dodávateľovi vína. Na poslednú vetu tohto ustanovenia neprihliadaj, tá sa uplatní iba v prípade tovarov, ktoré majú inú než nulovú sadzbu dane. V tvojom prípade platí ustanovenie § 32 ods. 5 poslednej vety. A ešte maličkosť, Tvoj prípad je intrakomunitárnym nadobudnutím tovaru alebo jednoducho iba nákupom v režime daňového voľného obehu v inom členskom štáte a nie dovozom. Termín „voľný obeh“ je pojem podľa colných predpisov, jednoducho povedané znamená ukončenie colného konania prepustením tovaru do takéhoto režimu pri dovoze z tretích štátov, pričom sa následne na tovar prepustený podľa colných predpisov do voľného obehu uplatní niektorý z daňových režimov, a to buď režim pozastavenia dane, ak je dovozcom prevádzkovateľ daňového skladu alebo režim daňového voľného obehu, ak je dovozcom iná osoba než prevádzkovateľ daňového skladu. Pri dovoze sa použije JCD, čo neplatí pri intrakomunitárnom nadobúdaní tovarov, EÚ je predsa colnou úniou a medzi členskými štátmi sa neuplatňujú nijaké colné predpisy. Preto pri nákupe tovarov podliehajúcich spotrebným daniam a ich následnej preprave v rámci EÚ sa použijú na tento účel určené sprievodné dokumenty, a to v závislosti od daňového režimu, v ktorom sa prepravujú, ich prostredníctvom sa kontroluje pohyb týchto tovarov. Sprievodný dokument pri preprave tovaru v režime pozastavenia dane, zjednodušený sprievodný dokument pri preprave tovaru v režime daňového voľného obehu.
4. Áno, ale aj nariadenie Komisie (ES) č. 884/2001, ktoré som uviedol v predchádzajúcom príspevku, keďže ide o nariadenie, je záväzné vo všetkých častiach a aplikuje sa priamo vo všetkých členských štátoch. Nemožno sa vyhovoriť na jeho neznalosť, pretože podľa ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 416/2004 Z. z. o Úradnom vestníku Európskej únie o všetkom, čo bolo v úradnom vestníku uverejnené, platí, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to týka; domnienka o znalosti uverejnených právne záväzných aktov Európskeho spoločenstva a Európskej únie je nevyvrátiteľná.

K Tvojej podotázke – pri preprave vína nakúpeného na daňovom území sa nepoužíva zjednodušený sprievodný dokument, nejde predsa o intrakomunitárnu prepravu tovaru, v tomto prípade sa priamo uplatní vyššie uvedené nariadenie Komisie a na prepravu sa vyhotoví sprievodný dokument, ktorého vzor je v prílohe č. 3 tohto nariadenia. Tento sprievodný dokument je povinný vyhotoviť dodávateľ a jeho kópiou oznámiť prepravu vína svojmu miestne príslušnému colnému úradu, Ty s tým nemáš spojené nijaké povinnosti. Ty sa musíš nájsť v príslušných ustanoveniach nariadenia v závislosti od toho, čo sa ďalej deje z vínom, ktoré nakupuješ, teda komu a kam a v akom objeme ho ďalej dodávaš. Dôležité je tiež, či ide o víno fľašové s etiketami alebo o víno prepravované v objemovo väčších nádobách.

Dobry den,

chcela by som sa opytat na nas pripad. Nasa spolocnost bude z CR nadobudat sumive vino, ktore bude rozdavat svojim klientom, nebudeme ho teda obstaravat na podnikanie. Je uz zatazene ceskou spotrebnou danou. Vie mi niekto poradit, co mame urobit my v SR? Dakujem

Dobry den,

chcela by som sa opytat na nas pripad. Nasa spolocnost bude z CR nadobudat sumive vino, ktore bude rozdavat svojim klientom, nebudeme ho teda obstaravat na podnikanie. Je uz zatazene ceskou spotrebnou danou. Vie mi niekto poradit, co mame urobit my v SR? Dakujem

Žiaľ nepoteším. Uvedený spôsob je nadobudnutím vína na podnikateľské účely, teda platia ustanovenia § 27 zákona č. 104/2004 Z. z. o spotrebnej dani z vína v znení neskorších predpisov. Nie je rozhodujúce, či budete šumivé víno rozdávať alebo predávať, v každom prípade vznikne daňová povinnosť, a to dňom prevzatia vína, ktorú treba usporiadať v zmysle príslušných ustanovení zákona, v prípade spotrebných daní je základom dane vždy množstvo tovaru (s výnimkou cigariet), aj preto je úplne jedno, či ho podarujete alebo predáte. Víno ale bude nadobudnuté podnikateľským subjektom a ako také bude uvedené do daňového voľného obehu na daňovom území, preto podlieha ako predmet dane spotrebnej dani. Dúfam, že nemusím pripomínať, tovar samozrejme podlieha aj DPH. Nadobudnutím vína na súkromné účely je iba spôsob nadobudnutia vína v inom členskom štáte podľa ustanovenia § 29 zákona o spotrebnej dani z vína.

1. Ty sa musíš nájsť v príslušných ustanoveniach nariadenia v závislosti od toho, čo sa ďalej deje z vínom, ktoré nakupuješ, teda komu a kam a v akom objeme ho ďalej dodávaš. Dôležité je tiež, či ide o víno fľašové s etiketami alebo o víno prepravované v objemovo väčších nádobách.

Ahojte pozorne som si precitala vsetky prispevky ohladom ticheho vina a mam len poslednu otazku :
Ak teda ide o vino vo flasiach s etiketou, ktore predam v restauracii, potom potvrdenie tretej casti dokumentu je mojou poslednou povinnostou tykajucou sa spotrebnej dane, nie ?

Ahojte pozorne som si precitala vsetky prispevky ohladom ticheho vina a mam len poslednu otazku :
Ak teda ide o vino vo flasiach s etiketou, ktore predam v restauracii, potom potvrdenie tretej casti dokumentu je mojou poslednou povinnostou tykajucou sa spotrebnej dane, nie ?

Áno, presne tak.

Dakujem pekne.

Ahojte pozorne som si precitala vsetky prispevky ohladom ticheho vina a mam len poslednu otazku :
Ak teda ide o vino vo flasiach s etiketou, ktore predam v restauracii, potom potvrdenie tretej casti dokumentu je mojou poslednou povinnostou tykajucou sa spotrebnej dane, nie ?

Ešte doplním, ak by išlo len o tiché víno, v zmysle ustanovenia § 11 ods. 11 zákona č. 104/2004 Z. z. o spotrebnej dani z vína v znení neskorších predpisov netreba podávať ani daňové priznanie.

Mna by zaujimala takato zalezitost: ak je firma registrovana ako opravneny prijemca opakovany na spotrebnu dan z vina, v pripade ak v prislusnom zdanovacom obdobi vino neprijal, je povinny podat danove priznanie? ak obchoduje iba s tichym vinom? vztahuje sa na tento pripad ustanovenie § 11 ods. 11?

Mna by zaujimala takato zalezitost: ak je firma registrovana ako opravneny prijemca opakovany na spotrebnu dan z vina, v pripade ak v prislusnom zdanovacom obdobi vino neprijal, je povinny podat danove priznanie? ak obchoduje iba s tichym vinom? vztahuje sa na tento pripad ustanovenie § 11 ods. 11?
Ustanovenie § 11 ods. 11 hovorí celkom jasne. Takže vzťahuje, a to aj v prípade, ak oprávnený príjemca v príslušnom zdaňovacom období príjme víno, pochopiteľne musí ísť len o tiché víno.

Uz len kratka spekulativna otazocka.Ak je moj dodavatel (vyrobca) prevadzkovatel danoveho skladu, je mozne aby uviedol vino najprv do danoveho volneho obehu a az potom by som odoberal vino od neho? To ma len tak napadlo, zeby to teoreticky tak mohlo byt, ked sa jedna o 0% sadzbu dane.Ale asi je to blbost, alebo?

zakázané to nie je, ale predpokladám, že pokiaľ je dodávateľ prevádzkovateľ daňového skladu, nebe to chcieť spraviť. ale vylúčené to nie je a je možná aj preprava mimo pozastavenia dane na podnikateľské účely.