Ing. Glazelová Ivana
16.02.18,14:23
Všeobecne pre daňové výdavky zamestnávateľa vo vzťahu k zamestnancom je zavedená úprava v zz/2003-595/19/1 zákona o dani z príjmov, podľa ktorej je možné uplatniť výdavky, ktoré limitujú osobitné predpisy (napr. Zákonník práce, Zákon o cestovných náhradách, BOZP atď. ) do daňových výdavkov len v takto stanovenom limite (inak sú u zamestnávateľa nedaňové), s výnimkou prípadov, ak:




sú vyššie nároky dohodnuté v kolektívnej zmluve, v internom predpise zamestnávateľa, v pracovnej alebo inej zmluve uzatvorenej medzi zamestnancom a zamestnávateľom podľa ustanovení Zákonníka práce,
a tieto vyššie nároky sú na strane zamestnanca zdaniteľným príjmom podľa v zz/2003-595/5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) zákona o dani z príjmov.



Na uvedené nadväzuje aj v zz/2003-595/21/1/e zákona o dani z príjmov, podľa ktorého daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady) presahujúce limity ustanovené týmto zákonom alebo osobitnými predpismi okrem výdavkov (nákladov) vynaložených zamestnávateľom na poskytnutý zdaniteľný príjem podľa v zz/2003-595/5/1 a ods. 3 písm. d) ZDP za podmienok ustanovených osobitným predpisom (t.j. keď sú zamestnancovi zdanené /resp. je ich možné zamestnancovi zdaniť/ tak sú u zamestnávateľa daňovým výdavkom) a výdavky (náklady) vynaložené v rozpore s týmto zákonom alebo s osobitnými predpismi.Ak teda poskytnuté benefity boli dohodnuté v pracovnej zmluve, kolektívnej zmluve, internom predpise a boli zdaňované v rámci mesačnej mzdy (v zz/2003-595/5 zákona o dani z príjmov to umožňoval), je možné tieto výdavky uznať do daňových výdavkov spoločnosti (v zz/2003-595/21/1/e a v zz/2003-595/19/1 zákona o dani z príjmov).

Upozornenie: Obe podmienky musia byť splnené naraz.


Príklad č. 1 :

Spoločnosť zaplatila konateľovi zákonné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú členmi predstavenstva, dozornej rady a konateľmi spoločnosti. Ako bude spoločnosť postupovať ? Budú výdavky na platenie poistného daňovými výdavkami spoločnosti ?

Odpoveď:
Poistné, ktoré je platené zamestnávateľom na základe poistnej zmluvy, ktorú zamestnávateľ uzavrel s komerčnou poisťovňou na poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú členmi predstavenstva, dozornej rady a konateľmi spoločnosti, nie je možné považovať za poistné, ktoré je zamestnávateľ povinný platiť, a preto poistné platené za tento druh poistenia je dobrovoľným plnením zamestnávateľa.V zz/2003-595/5/1/b zákona o dani z príjmov sú uvedení aj konatelia, to znamená, že sú tiež súčasťou závislej činnosti (nemusia byť v pracovnom pomere).A preto tento druh výdavku je možné na strane zamestnávateľa považovať za daňový výdavok iba v prípade, ak toto nepeňažné plnenie je súčasťou zdaniteľnej mzdy zamestnanca a vymeriavacích základov pre povinné zdravotné a sociálne poistenie a poskytnutie benefitu je upravené v kolektívnej zmluve, internom predpise zamestnávateľa, v pracovnej alebo inej zmluve uzatvorenej medzi zamestnancom a zamestnávateľom v súlade s možnosťami uvedenými v Zákonníku práce.

Príklad č. 2


Auto aj na súkromné účely a súkromný benzín

Poznámka: Benzín na súkromné účely je aj z pohľadu v zz/2003-595/3/2/a zákona o dani z príjmov považovaný za dar v súvislosti so závislou činnosťou podľa v zz/2003-595/5 zákona o dani z príjmov, čo znamená, že by musel byť zamestnancovi zdanený cez mzdu alebo zamestnanec by tieto spotrebované PHL zamestnávateľovi zaplatil.Spoločnosť používa auto napríklad 70% na podnikanie a 30% na súkromné účely. Zamestnancovi sa prepláca PHL , a teda ide o jeho nepeňažný príjem (v zz/2003-595/5 zákona o dani z príjmov), ktorý sa mu zdaňuje. Táto PHL spotrebovaná na súkromné účely sa účtuje do nákladov na 501 AE. Ako sa posúdi táto alikvotná výška PHL (účtovaná v nákladoch) zdanená zamestnancovi ?Odpoveď zo strany Finančnej správy:
Časť výdavkov na pohonné látky vynaložené zamestnancom na súkromné účely (vo Vašom prípade uvádzate 30 %) môžu byť daňovým výdavkom zamestnávateľa v plnej výške len v prípade postupu podľa zz/2003-595/19/1 zákona o dani z príjmov, t.j. išlo by zo strany zamestnávateľa o zamestnanecký benefit.Podmienkou je, že uvedený benefit (úhrada pohonných látok na súkromné jazdy) by bol dohodnutý napr. v pracovnej zmluve, kolektívnej zmluve alebo v inom riadiacom akte zamestnávateľa a predstavoval by zdaniteľný príjem zamestnanca podľa v zz/2003-595/5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) zákona o dani z príjmov.

Upozornenie:
Avšak je potrebné mať na pamäti, že pri poskytovaní benefitov zamestnancom, ktoré chce mať zamestnávateľ uznaným daňovým nákladom, musí ísť o benefit, ktorý je možné podľa v zz/2003-595/5 zákona o dani z príjmov zamestnancovi zdaniť. Napríklad ak by išlo o poskytovanie nealkoholických nápojov aj u zamestnancov, ktorým nevyplýva z osobitných predpisov (BOZP) im ich poskytovať resp. sa poskytujú napríklad aj nad rámec osobitného predpisu, tak podľa v zz/2003-595/5/7/c zákona o dani z príjmov je hodnota nealkoholických nápojov poskytovaných zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku oslobodeným príjmom u zamestnanca ( v zz/2003-595/5 zákona o dani z príjmov nie je žiadny odkaz na osobitný predpis, čiže sú u zamestnanca oslobodené vždy bez ohľadu na druh nápoja a či má naň nárok), nakoľko podľa znenia tohto ustanovenia je poskytnutie akéhokoľvek nealkoholického nápoja zamestnávateľom zamestnancovi, a to či už kávy, džúsu, minerálky atď. oslobodeným príjmom zamestnanca, za podmienky, že je tento nápoj poskytnutý na spotrebu na pracovisku.Ale daňovým výdavkom zamestnávateľa je len poskytnutie nealkoholických nápojov, zabezpečených v rámci pitného režimu v súlade s podmienkami určenými v zákone o BOZP (pitná voda resp. minerálka alebo čaj, ktoré sú však zamestnávatelia povinní zabezpečiť len v zákonnom stanovených prípadoch) je tu väzba na v zz/2003-595/19/1 zákona o dani z príjmov.
Ale keďže tu nie je možnosť spotrebu nápojov zamestnancovi zdaniť cez závislú činnosť (nie sú splnené obe podmienky), pretože nealkoholické nápoje sú u zamestnanca vždy príjmom od dane oslobodeným, a preto ani nie je možné využiť výnimku pre uznanie výdavkov do daňových nákladov podľa v zz/2003-595/19/1 zákona o dani z príjmov (daňový výdavok zamestnávateľa), nakoľko nebude splnená jedna z podmienok určených pre túto výnimku, a to podmienka zdaniteľnosti príjmu u zamestnanca, ktorá umožňuje zahrnúť do daňových výdavkov aj výdavky vyššie ako upravuje osobitný predpis (zákon o BOZP), to by znamenalo, že pre zamestnávateľa to nebude môcť byť daňový výdavok ak zamestnancovi nevzniká naň nárok podľa osobitného predpisu.
Iveta Matlovičová
19.02.18,12:56
V súlade s § 5 pds. 7 písm. b) hodnota stravy poskytovanej zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov a finančný príspevok na stravovanie poskytovaný podľa osobitného predpisu,17a) ak zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom.

Ak zamestnávateľ nad rámec zabezpečenia stravovania podľa Zákonníka práce (každý mesiac poskytuje zamestnancom stravné lístky), poskytne ďalšie stravné lístky (od hodnoty 10 eura po 100 eura), ide o príjem, ktorý je dane oslobodený? Považuje sa toto plnenie - stravné lístky "naviac", za benefit, ktorý treba zamestnancovi zdaňovať, bez ohľadu na zdroj financovania takéhoto plnenia? Ak ide o benefit, a:

1. ak je poskytovaný zo sociálneho fondu, neovplyvňuje základe dane spoločnosti a treba ho zdaniť?

2. ak je poskytovaný z nákladov spoločnosti, považuje sa za daňový uznaný výdavok spoločnosti, ak je na strane zamestnanca zdaniteľným príjmom, t.j. je z neho vybratý preddavok na daň?

3. ak je poskytovaný z nákladov spoločnosti a ak je na strane zamestnanca príjmom od dane oslobodeným, považuje sa za daňový NEuznaný výdavok spoločnosti?
ďakujeme
Lubkka
09.11.18,12:38
Dobrý deň,

náš zamestnávateľ tento rok usporiada vianočný večierok. Prenajom saly, DJ, jedlo, alkohol atd budeme účtovať ako nedaňový náklad firmy (s.r.o. účtuje v PU).

Rozmýšľa ešte nad tombolou a tu sa chcem spýtať či môžu zamestnanci vrámci tomboly vyhrať maličkosti do hodnoty cca 50 eur na 1 darček. Nechceme im to dávať do výplaty, to by bola vzbura. Takže budú tiež zaúčtované ako nedaňové bez nároku na odpočet DPH.

Je takýto postup akceptovateľný ? Ďakujeme.
Iveta Matlovičová
12.11.18,07:09
V súlade s § 5 pds. 7 písm. b) hodnota stravy poskytovanej zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov a finančný príspevok na stravovanie poskytovaný podľa osobitného predpisu,17a) ak zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom.

Ak zamestnávateľ nad rámec zabezpečenia stravovania podľa Zákonníka práce (každý mesiac poskytuje zamestnancom stravné lístky), poskytne ďalšie stravné lístky (od hodnoty 10 eura po 100 eura), ide o príjem, ktorý je dane oslobodený? Považuje sa toto plnenie - stravné lístky "naviac", za benefit, ktorý treba zamestnancovi zdaňovať, bez ohľadu na zdroj financovania takéhoto plnenia? Ak ide o benefit, a:

1. ak je poskytovaný zo sociálneho fondu, neovplyvňuje základe dane spoločnosti a treba ho zdaniť?

2. ak je poskytovaný z nákladov spoločnosti, považuje sa za daňový uznaný výdavok spoločnosti, ak je na strane zamestnanca zdaniteľným príjmom, t.j. je z neho vybratý preddavok na daň?

3. ak je poskytovaný z nákladov spoločnosti a ak je na strane zamestnanca príjmom od dane oslobodeným, považuje sa za daňový NEuznaný výdavok spoločnosti?
ďakujeme



Nakoľko je nepeňažná hodnota stravy vždy oslobodená od dane, suma ďalšieho poskytnutého stravného lístka nemôže byť zamestnancovi poskytnutá ako zamestnanecky benefit, ktorý by bol u zamestnávateľa daňovým uznaným výdavkom.
Iveta Matlovičová
12.11.18,07:19
Dobrý deň,

náš zamestnávateľ tento rok usporiada vianočný večierok. Prenajom saly, DJ, jedlo, alkohol atd budeme účtovať ako nedaňový náklad firmy (s.r.o. účtuje v PU).

Rozmýšľa ešte nad tombolou a tu sa chcem spýtať či môžu zamestnanci vrámci tomboly vyhrať maličkosti do hodnoty cca 50 eur na 1 darček. Nechceme im to dávať do výplaty, to by bola vzbura. Takže budú tiež zaúčtované ako nedaňové bez nároku na odpočet DPH.

Je takýto postup akceptovateľný ? Ďakujeme.


Cena alebo výhra prijatá zamestnancom, ktorý sa zúčastnil súťaže vyhlásenej svojím zamestnávateľom, sa nezdaní, ak nepresiahne 350 €. Tu možno zahrnúť aj váš prípad. Takže ak bude do hodnoty 350 € nezdaní sa, a výplatu zamestnanca to neovplyvní. Súhlasím s tým, že pôjde o nedaňový výdavok.
buzasiova
07.03.19,12:59
Dobrý deň, prosím o informáciu: zamestnávateľ zaplatí vedúcemu zamestnancovi preventívnu lek.prehliadku ( v zahraničí). Táto suma za prehliadku vystavená na firmu a konkrétneho zamestnanca ide ako nepeňažný príjem do mzdy zamestnanca? Z tohoto príjmu sa platí nielen daň ale aj odvody do soc.a zdrav.poisťovní? Ďakujem vopred za odpoveď. Bea