Ak ide o nezávislú osobu tak nie. Ale čiste fylozoficky, nemalo by ísť o nepeňažný príjem spoločnosti? Príjmom peňažné plnenie a nepeňažné plnenie dosiahnuté aj zámenou, ocenené cenami bežne používanými v mieste a v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery opotrebenia predmetného plnenia, ak tento zákon neustanovuje inak. Stanovuje zákon o dani z príjmov inak? Zdaniteľným príjmom príjem, ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený od dane podľa tohto zákona ani medzinárodnej zmluvy. Je nepeňažné plnenie vo forme nulových úrokov oslobodené od dane? Ako finančná správa sa nad týmto pravdepodobne nebude zamýšľať, ale neviem reálne odpovedať prečo, nakoľko u zamestnancov sa veľmi rada oháňa definíciou príjmu pri zdaňovaní zemestnaneckých benefitov. A čo benefity poskytnuté inej spoločnosti? Neviem o tom, že by boli oslobodené od dane z príjmov. Na druhej strane ich finančná správa nespomína vôbec (aspoň som na nič také nenatrafil).

Ďakujem za odpoveď. Nepeňažné plnenie? Ako to mám chápať? V tomto prípade išlo o hotovostnú pôžičku pre spoločnosť.
Pokiaľ ja viem, ak spoločnosť posktyne niekomu úročnú pôžičku, z týchto úrokov je potrebné zaplatiť daň (pripočítateľná položka). Neviem už ale ako je to na opačnej strane - spoločnosť ktorá prijíma pôžičku a platí úroky za to.

Ja som to myslel tak, že podľa finančnej správy, v prípade ak spoločnosť poskytne zamestnancovi bezúročnú pôžičku, tak zamestnancovi sa zdaní ako nepeňažný príjem zo závislej činnosti nepeňažný príjem vo výške úroku obviklého, ktorý sa od zamestnanca nevyžadoval. Podobne by to mohlo platiť na základe uvádzaných definícii aj vo vzťahu bezúročná pôžička od osoby A poskytnutá spoločnosti (neviem o tom, že takýto nepeňažný príjem resp. nepeňažné plnenie u spoločnosti by bolo oslobodené od dane z príjmov). No a tento stav môže prípadná daňová kontrola zneužiť. Treba však povedať, že finančná správa vydala takéto stanovisku a možnosť zdanenia nepeňažného plnenia u spoločnosti nespomenula:
Poskytovanie bezúročných pôžičiek nie je legislatívne obmedzené v nadväznosti na príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Avšak z pohľadu zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení n.p. (ďalej len ZDP) podľa § 17 ods. 5 je súčasťou základu dane závislej osoby aj rozdiel, o ktorý sa ceny pri vzájomných obchodných vzťahoch závislých osôb líšia od cien používaných medzi nezávislými osobami v porovnateľných obchodných vzťahoch. Pri určení rozdielu sa použije postup podľa § 18 zákona o dani z príjmov, ktorý určuje spôsob aplikácie metód úpravy základu dane závislých osôb v súlade s princípom nezávislého vzťahu. Podľa § 2 písm. n) ZDP závislou osobou je osoba blízka (v zmysle § 116 a § 117 Občianskeho zákonníka) alebo ekonomicky, personálne alebo inak prepojená.

Podľa § 17 ods. 5 ZDP je súčasťou základu dane závislej osoby aj rozdiel, o ktorý sa ceny pri vzájomných obchodných vzťahoch závislých osôb vrátane cien za poskytnuté služby, úvery a pôžičky líšia od cien používaných medzi nezávislými osobami v porovnateľných obchodných vzťahoch. Pri určení rozdielu sa použije postup podľa § 18 ZDP, ktorý určuje spôsob aplikácie metód úpravy základu dane závislých osôb v súlade s princípom nezávislého vzťahu.
V tomto prípade je potrebné, aby uvedený daňovník (t.j. zmluvná strana transakcie, ktorá zisťuje základ dane podľa § 17 až § 29 ZDP viedol dokumentáciu o použitej metóde ocenenia transakcie v rozsahu určenom Usmernením Ministerstva financií SR č. MF/014283/2016-724 o určení obsahu dokumentácie o metóde ocenenia používanej daňovníkom podľa § 18 ods. 1 ZDP. Dokumentáciu k príslušnej transakcii medzi závislými osobami vedú daňovníci na oboch stranách transakcie, ak spĺňajú vyššie uvedenú podmienku.

Ak v predmetnom prípade spoločník poskytuje spoločnosti úročenú pôžičku ako súkromná osoba, ide o kontrolovanú transakciu medzi závislými osobami, avšak na strane spoločníka/konateľa nedochádza k úprave základu dane podľa § 17 ods. 5 ZDP, pretože ustanovenie § 17 ods. 5 ZDP sa vzťahuje len na osobu, ktorá vykazuje základ dane podľa § 17 až 29 ZDP. Ak by úroky z poskytnutej pôžičky predstavovali pre fyzickú osobu príjem z kapitálového majetku, ktorý podlieha dani z príjmov podľa § 7 ZDP, fyzickej osobe nevzniká povinnosť postupovať podľa § 17 ods.5 zákona o dani z príjmov a základ dane zvýšiť o výšku obvyklého úroku na trhu v súlade s ustanovením § 18 ods. 2 a 3. Nakoľko sa jedná o obchodnú transakciu medzi závislými osobami, obchodná spoločnosť je povinná viesť dokumentáciu podľa §18 zákona, nakoľko vykazuje základ dane podľa § 17 až § 29 ZDP.

Ak je pôžička bezúročná, v tabuľke I daňového priznania k DZP PO nie je potrebné z tejto transakcie vyplniť nič pretože ani výnosové ani nákladové úroky nie sú účtované vo výsledku hospodárenia. Nakoľko pri poskytnutí bezúročnej pôžičky obchodnej spoločnosti na strane obchodnej spoločnosti nedochádza k zníženiu základu dane alebo k zvýšeniu daňovej straty spoločnosti, ustanovenie § 17 ods. 5 zákona o dani z príjmov sa v tomto prípade na obchodnú spoločnosť nevzťahuje.

K problematike transferového oceňovania vydalo FR SR na svojej internetovej stránke www.financnasprava.sk v časti Aktuálne: dane a clá - Informácie k aktuálnym daňovým a colným povinnostiam- Daň z príjmov –Aktuálne informácie k vybraným ustanoveniam zákona o dani z príjmov - Informáciu k úprave základu dane pri obchodných transakciách závislých osôb aj s konkrétnymi príkladmi z praxe - link:
https://www.financnasprava.sk/_img/pfsedit/Dokumenty_PFS/Zverejnovanie_dok/Aktualne/DP/Vybrane_ustanovenia/2016/2016_02_19_Informacia_uprava_ZD_zavisle_osoby.pdf (príklad č. 1)

Uvedená odpoveď má informatívny charakter a bola vypracovaná na základe informácií poskytnutých daňovým subjektom v jeho podaní.

Ing. Ida Gálusová
Centrum podpory pre dane
Finančné riaditeľstvo SR