Pomozte skusenejsi.
Niekde som citala o tejto vymene pozemkov medzi firmami v DUPP. Nechcem teraz zavadzat, ale spominam si matne, ze sa to posudzuje pri vymene pozemkov ako prijem z predaja, dost som sa nad tym zamyslela, ze je to kravina.????????????

Ďakujem betka za odpoveď, nevieš v ktorom to bolo čísle?

Naša spoločnodť s.r.o. platca dph vlastní pozemok ktorý chce vymeniť z iným subjektom. Môžte mi prosím poradiť ako to zrealizovať v praxi. Ako to zaučtovať ( budeme mať len zmluvu o vymene, nebude sa nič doplácať ani na jednej strane). Musím majetok vyradiť z evidencie zučtovať do nákladov nákupnú cenu a do výnosov tú istú hodnotu?Stretli ste sa už z niečim podobným. ďakujem za každú odpoveď.

...chystáme podobnú transakciu - výmenu pozemkov, s tým, že pravdepodobne budeme doplácať na každý m2 sumu 100Sk. ...nemám ani predstavu ako to zaúčtovať :confused:

...chystáme podobnú transakciu - výmenu pozemkov, s tým, že pravdepodobne budeme doplácať na každý m2 sumu 100Sk. ...nemám ani predstavu ako to zaúčtovať :confused:
Podľa § 611 Občianskeho zákonníka sa pri zámennej zmluve primerane použijú ustanovenia o kúpnej zmluve, a to tak, že každá zo strán sa považuje ohľadne veci, ktorú dáva, za predávajúcu stranu a ohľadne veci, ktorú prijíma, za kupujúcu stranu. Tomu je potrebné prispôsobiť aj účtovanie - myslím.

Toto som našla na stránke drsr.sk pri výmene bytu.:
Nakoľko z ustanovenia § 2 písm. c) zákona o dani z príjmov vyplýva, že príjmom na účely tohto zákona sa rozumie peňažné plnenie a nepeňažné plnenie dosiahnuté aj zámenou, je potrebné posudzovať zámenu dvoch bytov ako dva samostatné predaje, teda výmenu každého bytu ako samostatný predaj.
Základný právny rámec zámeny (výmeny) veci za vec predstavuje zámenná zmluva, ktorú upravuje § 611 Občianskeho zákonníka. Na zámennú zmluvu platia primerane ustanovenia o kúpnej zmluve (§ 588 až 610 Občianskeho zákonníka), a to tak, že každá zo strán sa považuje ohľadne veci, ktorú výmenou dáva, za predávajúcu, a ohľadne veci, ktorú výmenou prijíma, za kupujúcu stranu.
V prípade, ak u daňovníka dochádza k zámene bytov a nebola by splnená podmienka oslobodenia podľa § 9 ods.1 písm. a) alebo písm. b), takto dosiahnutý nepeňažný príjem podlieha zdaneniu. Predmetný príjem (môže byť peňažný i nepeňažný) by sa považoval za ostatný príjem podľa § 8 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov.
Nepeňažným príjmom je teda hodnota bytu, ktorý sa výmenou získava (cena tohto bytu podľa znaleckého posudku vypracovaného za účelom zámennej zmluvy). Ak sa byty vymenia s doplatkom v hotovosti, aj uvedený doplatok je u príjemcu považovaný za peňažný príjem.
Zdroj: DRSR

Z pohľadu účtovného je to jasné. Z pohľadu daňového mne to jasné moc nie je, (aj keď vidíme perfektný opis par. 2/c), pretože vidím veľkú dieru v zákone (nevyjadrujem sa k tejto časti).
O nadvaznosti postupných zámen nehnuteľností som do dnešného dňa odpoveďe od jednej odb.literatúry nedostala.

Aspoň účtovanie:
http://www.porada.sk/t47973-im-zamenna-zmluva.html?highlight=z%E1mena+nehnute%B5nost%ED

Saivi, ešte poznámka:

Ak sa ešte bude niečo doplácať, ja osobne nepovažujem toto za zámennú zmluvu. ZA zámenu považujem zamenenie nehnuteľnosti A za nehnuteľnosť B,

Ak budem niečo doplácať, považujem to za dve kúpno-predajné zmluvy. (môj názor)

Saivi, ešte poznámka:

Ak sa ešte bude niečo doplácať, ja osobne nepovažujem toto za zámennú zmluvu. ZA zámenu považujem zamenenie nehnuteľnosti A za nehnuteľnosť B,

Ak budem niečo doplácať, považujem to za dve kúpno-predajné zmluvy. (môj názor)
betka, ja po prečítaní komentára áno.

Zdroj: Poradca 5-6/2008
Zák. 595/2003 Zb.a n. p.
Komentár k § 2 písm. c) – Prijatie zmenky ako platobného prostriedku a ocenenie nepeňažného príjmu.
Príjmom na účely zákona o dani z príjmov je príjem v peňažnej aj v nepeňažnej forme, dosiahnutý aj zámenou. Hodnota peňažného príjmu je vyjadrená v známej mene jednotlivých štátov alebo spoločenstva (napr. dolár, libra, koruna, Euro…), nepeňažný príjem je potrebné na účely ZDP oceniť cenami bežne používanými podľa miestnych a časových podmienok.
Súčasne však pri oceňovaní nepeňažného príjmu zákon umožňuje aj iný postup.
V praxi môže byť cena (hodnota) nepeňažného plnenia:
– objektívne daná – na jeho ocenenie stačí jednoduchý výpočet, alebo je jeho cena známa,
– ocenenie nepeňažného príjmu ustanovuje priamo ZDP [napr. nepeňažný príjem v podobe poskytnutia služobného vozidla aj na súkromné účely – § 5 ods. 3 ZDP – nepeňažný príjem plynúci zamestnancovi z použitia
motorového vozidla aj na súkromné účely sa oceňuje sumou vo výške 1 % zo vstupnej ceny (§ 25 zákona) motorového vozidla za každý aj začatý kalendárny mesiac jeho používania na tieto účely].
Príklad 1
Pani Forrová dostala od zamestnávateľa rekreačný poukaz do zahraničia v hodnote 12 000 Sk. Zamestnávateľ zakúpil tento poukaz dobrovoľne, neprikazuje mu to žiadny zákon v rámci ochrany zdravia pri práci, neprenajal si zariadenie [§ 5 ods. 7 písm. d) ZDP], a teda pre pani Forrovú je hodnota poukazu zdaniteľným príjmom.
Uvedený nepeňažný príjem nie je potrebné nijako zvlášť oceňovať, pretože cena tohto poukazu je objektívne daná – zamestnávateľ zdaní pani Forrovej sumu 12 000 Sk.
—————
Pri zámene sa vychádza z ustanovenia § 611 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na zámennú zmluvu platia primerane ustanovenia o kúpnej zmluve (§ 588 až 610 Občianskeho zákonníka) tak, že každá zo strán sa považuje ohľadne veci, ktorú výmenou dáva za predávajúcu stranu a ohľadne veci, ktorú výmenou prijíma, za kupujúcu stranu.
Tak, ako pri peňažnom, aj pri nepeňažnom plnení, neznamená v každom prípade jeho poskytnutie vznik povinnosti zdanenia. Peňažné plnenia môžu byť od dane oslobodené alebo nie sú predmetom dane [napr. cestovné náhrady do výšky, na ktorú vzniká nárok – § 5 ods. 5 písm. a) ZDP], rovnako aj niektoré nepeňažné plnenia napr. zamestnávateľa svojim zamestnancom sú od dane podľa ZDP oslobodené (§ 5 ods. 7 ZDP – napr. hodnota stravovania poskytovaného ako nepeňažné plnenie zamestnávateľa svojim zamestnancom, hodnota nealkoholických nápojov poskytovaných ako nepeňažné plnenie zamestnávateľom zamestnancom na spotrebu na pracovisku…).
S účinnosťou od 1. 1. 2008 bol do ustanovenia doplnený nepeňažný príjem, ktorý plynie daňovníkovi – fyzickej osobe, účtujúcemu v sústave jednoduchého účtovníctva alebo daňovníkovi – fyzickej osobe, ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 ZDP vo forme prijatia zmenky ako platobného
prostriedku, ktorou dlžník uhradil pohľadávku veriteľovi, ktorý je fyzickou osobou.

Dodatok: Neskôr som si všimla, že si pridala link. V ňom uvádzaš podobný názor, ktorý je podčiarknutý v komentári.;)

Marína, pátrala som i po nejakých usmerneniach, pokynoch v prípade zámeny, a nepeňažných plneniach napr v prípade FO. Pretože .....

Skúsim na príklade, či si to správne vysvetľujem:

Kupila som 1izb.byt v r. 2007 za 500.000
Kamarát kúpil 2izb.byt v r. 2007 za 930.000

V roku 2008 vymieňame, nespĺňame nárok na oslobodenie.Spíšeme zámennú zmluvu, kde sa dohodneme, že ja mu vymením môj byt v hodnote 800.000 a on jeho byt v hodnote 1.300 000. Ja mu doplatím 500.000

Môj čiastkový základ dane: 1.300 000 - 500.000 = 800.000
Kamarátov čiastkový ZD: 1.300 000 - 930.000 = 370.000
(resp. 800.000+500.000-930.000)

Ak sa mýlim,alebo som na niečo zabudla, prosím opravte ma. Ďakujem

Skúsim na príklade, či si to správne vysvetľujem:

Kupila som 1izb.byt v r. 2007 za 500.000
Kamarát kúpil 2izb.byt v r. 2007 za 930.000

V roku 2008 vymieňame, nespĺňame nárok na oslobodenie.Spíšeme zámennú zmluvu, kde sa dohodneme, že ja mu vymením môj byt v hodnote 800.000 a on jeho byt v hodnote 1.300 000. Ja mu doplatím 500.000

Môj čiastkový základ dane: 1.300 000 - 500.000 = 800.000
Kamarátov čiastkový ZD: 1.300 000 - 930.000 = 370.000
(resp. 800.000+500.000-930.000)

Ak sa mýlim,alebo som na niečo zabudla, prosím opravte ma. Ďakujem

Nemýliš sa.