Ing. Glazelová Ivana
10.04.18,09:26
Situácia č. 1Zamestnávateľ vyplatil zamestnancovi pri pracovnej ceste sumu stravného vo vyššej sume ako je suma stravného podľa zákona o cestovných náhradách. Vyššiu sumu zamestnávateľ vypláca na základe kolektívnej zmluvy. Bude toto stravné predmetom dane zo závislej činnosti u zamestnanca ?Zamestnávateľ si bude môcť uplatniť do nákladov tento výdavok ?


Situácia č. 2Zamestnávateľ poskytuje zamestnancom stravné lístky vo vyššej hodnote ako mu vyplýva zo Zákonníka práce ( zz/2001-311/152 Zákonníka práce ). Je toto stravné nad rámec zákona predmetom zo závislej činnosti zamestnanca ?

Zamestnávateľ si bude môcť uplatniť do nákladov tento výdavok nad rámec zákona ?

Informácia : Sumy stravného upravuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky opatrením na základe údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky o indexe cien jedál a nealkoholických nápojov v reštauračnom stravovaní. V súčasnosti podľa opatrenia MPSVaR SR č. 309/2016 Z.z. o sumách stravného výška stravného pri tuzemských pracovných cestách v trvaní 5 až 12 hodín predstavuje 4,50 EUR.

Poskytovanie náhrad nad rámec zákona o cestovných náhradách (situácia č. 1)Predmetom dane u zamestnanca zo závislej činnosti nie je len tá cestovná náhrada, ktorej povinnosť poskytnutia zo strany zamestnávateľa vyplýva priamo z ustanovení zákona o cestovných náhradách, všetky ostatné vyššie plnenia sú u zamestnanca zdaniteľným príjmom, t.j. aj suma vo výške rozdielu medzi sumou stravného vo výške nároku vyplývajúceho zo zákona o cestovných náhradách a poskytnutou sumou dohodnutou v kolektívnej zmluve (pracovnej zmluve, vnútornom predpise). Vyplýva to z zz/2003-595/5/5/a zákona o dani z príjmov.To znamená, že v prípade, ak by boli takéto plnenia poskytnuté nad rámec tohto osobitného predpisu, t.j. zákona o cestovných náhradách, sú tieto plnenia na strane zamestnanca zdaniteľnými príjmami podľa zz/2003-595/5 zákona o dani z príjmov, pričom v prípade, ak sú tieto vyššie nároky dohodnuté v kolektívnej zmluve, v internom predpise zamestnávateľa, v pracovnej alebo inej zmluve uzatvorenej medzi zamestnancom a zamestnávateľom podľa ustanovení Zákonníka práce sú daňovým výdavkom zamestnávateľa aj v tejto vyššej nadnárokovej sume v súlade s zz/2003-595/19/1 zákona o dani z príjmov (musia byť však splnené určité podmienky zdaňovania).Poznámka: Zamestnávateľ totiž musí mať na pamäti, že podľa zz/2003-595/19/1 zákona o dani z príjmov ak výšku výdavku (nákladu) limituje osobitný predpis, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov najviac do tohto limitu.V zákone o dani z príjmov sú zakomponované aj určité možnosti ale musia byť dodržané určité pravidlá:

Všeobecne pre daňové výdavky zamestnávateľa vo vzťahu k zamestnancom je zavedená úprava v zz/2003-595/19/1 zákona o dani z príjmov, podľa ktorej je možné uplatniť výdavky, ktoré limitujú osobitné predpisy (napr. Zákonník práce, Zákon o cestovných náhradách, a pod. ) do daňových výdavkov u zamestnávateľa len v takto stanovenom limite (inak sú u zamestnávateľa nedaňové), s výnimkou prípadov, ak:

- sú vyššie nároky dohodnuté v kolektívnej zmluve, v internom predpise zamestnávateľa, v pracovnej alebo inej zmluve uzatvorenej medzi zamestnancom a zamestnávateľom podľa ustanovení Zákonníka práce,

- a tieto vyššie nároky sú na strane zamestnanca zdaniteľným príjmom podľa zz/2003-595/5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) zákona o dani z príjmov.


Upozornenie: Obe podmienky musia byť splnené naraz (dohodnuté v kolektívnej zmluve, resp. internom predpise a pod. a zároveň zamestnancovi zdanené).

Na uvedené nadväzuje aj zz/2003-595/21/1/e zákona o dani z príjmov, podľa ktorého daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady) presahujúce limity ustanovené týmto zákonom alebo osobitnými predpismi okrem výdavkov (nákladov) vynaložených zamestnávateľom na poskytnutý zdaniteľný príjem podľa zz/2003-595/5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) za podmienok ustanovených osobitným predpisom (t.j. keď sú zamestnancovi zdanené a dohodnuté v kolektívnej zmluve, internom predpise atď. tak sú u zamestnávateľa daňovým výdavkom) a výdavky (náklady) vynaložené v rozpore s týmto zákonom alebo s osobitnými predpismi.Ak teda poskytnuté benefity boli dohodnuté v pracovnej zmluve, kolektívnej zmluve a boli zdaňované v rámci mesačnej mzdy zamestnancovi, je možné tieto výdavky uznať do daňových výdavkov spoločnosti – zamestnávateľa (zz/2003-595/21/1/e a zz/2003-595/19/1 zákona o dani z príjmov).

Upozornenie: Avšak je potrebné mať na pamäti, že pri poskytovaní benefitov zamestnancom, ktoré chce mať zamestnávateľ uznaným daňovým nákladom, že musí ísť o benefit, ktorý je možné podľa zz/2003-595/5 zákona o dani z príjmov zamestnancovi zdaniť. Napríklad ak by išlo o poskytovanie nealkoholických nápojov aj u zamestnancov, ktorým nevyplýva z osobitných predpisov (BOZP) im ich poskytovať resp. sa poskytujú napríklad aj nad rámec osobitného predpisu, tak podľa zz/2003-595/5/7/c zákona o dani z príjmov je hodnota nealkoholických nápojov poskytovaných zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku oslobodeným príjmom u zamestnanca (v zz/2003-595/5 zákona o dani z príjmov nie je žiadny odkaz na osobitný predpis, čiže sú u zamestnanca oslobodené vždy bez ohľadu na druh nápoja a či má naň nárok), nakoľko podľa znenia tohto ustanovenia je poskytnutie akéhokoľvek nealkoholického nápoja zamestnávateľom zamestnancovi, a to či už kávy, džúsu, minerálky atď. oslobodeným príjmom zamestnanca, za podmienky, že je tento nápoj poskytnutý na spotrebu na pracovisku (jedine táto podmienka musí byť splnená u zamestnanca). Rovnako je to aj so stravnými lístkami vo vyššej nominálnej hodnote ako je stanovená Zákonníkom práce.
Avšak daňovým výdavkom zamestnávateľa je len poskytnutie nealkoholických nápojov, zabezpečených v rámci pitného režimu v súlade s podmienkami určenými v zákone o BOZP (pitná voda resp. minerálka alebo čaj, ktoré sú však zamestnávateľom povinné zabezpečiť sa len v zákonnom stanovených prípadoch) – väzba na zz/2003-595/19/1 zákona o dani z príjmov. Takže tu nie je napríklad tá možnosť spotrebu nápojov zamestnancovi zdaniť cez závislú činnosť, keďže nealkoholické nápoje sú u zamestnanca vždy príjmom od dane oslobodeným, a preto ani nie je možné využiť výnimku pre uznanie výdavkov do daňových nákladov podľa § 19 ods. 1 zákona o dani z príjmov (daňový výdavok zamestnávateľa), nakoľko nebude splnená jedna z podmienok určených pre túto výnimku, a to podmienka zdaniteľnosti príjmu u zamestnanca, ktorá umožňuje zahrnúť do daňových výdavkov aj výdavky vyššie ako upravuje osobitný predpis (zákon o BOZP).

Príspevok na stravovanie a vplyv na závislú činnosť zamestnanca (situácia č. 2)Na strane zamestnanca je podľa zz/2003-595/5/7/b zákona o dani z príjmov od dane z príjmov zo závislej činnosti oslobodená hodnota stravy poskytovaná zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečeného prostredníctvom iných subjektov a to v akejkoľvek výške. To znamená, že je od dane oslobodený príspevok zamestnávateľa na stravovanie, a to vrátane príspevku zo sociálneho fondu. Z hľadiska zamestnanca nie je teda podstatná výška nepeňažného plnenia poskytovaného zamestnávateľom, hodnota stravy nie je limitovaná, to znamená, že stravný lístok aj vo vyššej nominálnej hodnote ( resp. kombinácia viacerých stravných lístkov čím sa presiahne zákonom stanovená hodnota) nie je u zamestnanca predmetom dane zo závislej činnosti.



Pozor však v prípade ak k zamestnávateľ poskytne zamestnancovi príspevok na stravovanie v peňažnej podobe (finančný príspevok), ide o zdaniteľný príjem zamestnanca, a to z dôvodu, že podľa zz/2003-595/5/7/b zákona o dani z príjmov sú od dane z príjmov zo závislej činnosti oslobodené len nepeňažné príjmy zamestnanca poskytnuté ako hodnota stravy poskytovaná zamestnávateľom zamestnancovi na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečeného prostredníctvom iných subjektov. Výnimkou je finančný príspevok na stravovanie poskytovaný zamestnancovi, ktorý na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom. U tohto zamestnanca je finančný príspevok v súlade s zz/2003-595/5/7/b zákona o dani z príjmov oslobodený od dane, t.j. nie je predmetom dane zo závislej činnosti.

Čo sa týka zamestnávateľa tak daňový výdavok na stravovanie je konkrétne upravený v § zz/2003-595/19/2/c bod 5 zákona o dani z príjmov, kde je uvedené, že výdavky vynaložené na príspevky na stravovanie zamestnancov sú daňovo uznané u zamestnávateľa len v tom prípade, ak sú poskytované za podmienok a vo výške ustanovených osobitným predpisom. Osobitným predpisom v tomto prípade je Zákonník práce. Príspevky zamestnávateľa na stravovanie zamestnancov sú daňovým výdavkom ak sú poskytnuté za podmienok ustanovených v Zákonníku práce.

V našej situácii č. 2 pre zamestnanca nie je dôležité, že mu zamestnávateľ poskytuje stravné lístky vo vyššej hodnote na akú má zamestnanec nárok podľa Zákonníka práce. To znamená, že z hľadiska zamestnanca nie je teda podstatná výška nepeňažného plnenia poskytovaného zamestnávateľom, hodnota stravy nie je limitovaná.

Na strane zamestnanca je podľa zz/2003-595/5/7/b zákona o dani z príjmov od dane z príjmov zo závislej činnosti oslobodená hodnota stravy poskytovaná zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečeného prostredníctvom iných subjektov a to v akejkoľvek výške.To znamená, že v tomto prípade aj keby bolo v kolektívnej zmluve, v internom predpise zamestnávateľa, v pracovnej alebo inej zmluve uzatvorenej medzi zamestnancom a zamestnávateľom podľa ustanovení Zákonníka práce dohodnutá vyššia hodnota stravného lístka než na ktorú má zamestnanec nárok podľa Zákonníka práce nebude tento rozdiel u zamestnanca predmetom zo závislej činnosti, čo znamená, že nebude splnená jedna z podmienok ako sme si už uvádzali a zamestnávateľ bude pri uplatňovaní daňového výdavku podľa zz/2003-595/19/1 zákona o dani z príjmov limitovaný osobitným predpisom (stravné nad limit bude u zamestnávateľa nedaňový náklad).
JLA
10.04.18,08:59
Dobrý deň,


zaujímal by ma Váš názor na situáciu, kedy na pracovnej ceste zamestnanec (obchodný zástupca) rokuje s klientom na pracovnom obede. Pracovný obed mu spoločnosť preplatí a zaúčtuje si ho na účte 513 - repre. Má zamestnanec nárok na stravné za tento deň?


ďakujem za Váš názor
ADB
15.05.19,09:09
Dobry den.


Nech "bezny zamestnanec" (pracujuci 8 hod. od pondelka do piatku) pride v sobotu do roboty vykonat neaku surnu robotu, tento casovy usek sa oznaci ako PRACA NADCAS a bude trvat 4 hodiny aj 1 minutu.



Otazka: ma zamestnavatel povinnost alebo moznost poskytnut mu stravne v sulade s §152 ?
Iveta Matlovičová
20.05.19,08:35
Dobrý deň,


zaujímal by ma Váš názor na situáciu, kedy na pracovnej ceste zamestnanec (obchodný zástupca) rokuje s klientom na pracovnom obede. Pracovný obed mu spoločnosť preplatí a zaúčtuje si ho na účte 513 - repre. Má zamestnanec nárok na stravné za tento deň?


ďakujem za Váš názor


som toho názoru, že nie (podľa môjho názoru by išlo o duplicitu, lebo obed mal poskytnutý)
Iveta Matlovičová
20.05.19,08:37
Dobry den.


Nech "bezny zamestnanec" (pracujuci 8 hod. od pondelka do piatku) pride v sobotu do roboty vykonat neaku surnu robotu, tento casovy usek sa oznaci ako PRACA NADCAS a bude trvat 4 hodiny aj 1 minutu. Otazka: ma zamestnavatel povinnost alebo moznost poskytnut mu stravne v sulade s §152 ? zamestnávateľ bude mať povinnosť poskytnúť stravné len v tom prípade, ak bude mať zabezpečovanie stravovania aj počas nadčasovej práci upravené v internej smernici (§ 152 ods. 8 ZP)