Lienka 013
14.05.18,22:59
Som matka 13 ročnej Lucinky a chcela by som napísať našu skúsenosť s touto chorobou, keďže ja som po určení diagnózy pátrala po internete a nenašla som odpovede na moje otázky. Každý hľadá niečo konkrétne, tak možno môj príspevok niekomu kto hľadá, odpovie. Dcérke diagnostikovali idiopatickú eskovu skoliózu 19.1.2018. Mala 43 stupňov hore a 34 stupňov dole. Chodili sme po doktoroch už roky, keďže dcéra mala silné migrény. Nikoho nenapadlo skontrolovať chrbticu. Pravdu povediac, ani ja som si to nevšimla. Leto pred tým to ešte nebolo viditeľné a vtedy ešte 12 ročná dcéra sa už moc pred nami nahá nepromenádovala. Ani som o tejto chorobe nič nevedela. Keď sa krivila, napomínali sme ju, tak ako aj nás rodičia. Všimnete si to až vtedy, keď sa pred vami predkloní. Vtedy to je najviac viditeľné. A lopatka? Trčala, ale dieťa sa stále nejako ošíva, takže naozaj, nedalo sa to všimnúť, keď o tom nič neviete. Poslali nás na Kramáre, kde nás najprv zle objednali a čakali sme mesiac na termín. Ale ja som neotáľala a vybavila som rehabilitačné cvičenia. Cvičili sme každý deň a chodili sme na plávanie. Po mesiaci nám na Kramároch predpísali korzet na noc. Už som mala čo to naštudované a vedela som, že 43 stupňov je dosť. Aj že sú v dospelosti silné bolesti. Chcela som sa informovať aj na operáciu. Len doplniť ďalšie, možno časom potrebné informácie. Doktorke sa to nepáčilo, že aby sme skúsili najprv iné možnosti a bola veľmi prekvapená mojou otázkou. Ale odporučila má na p. doktora Liščáka. Nemala som žiaden kontakt. Našla som si na internete mail a napísala som mu. Ešte v ten večer mi odpísal aj zo súkromného mailu a dal mi termín na ďalší týždeň. Deň pred termínom sme dostali korzet, ktorý ale nejako nesedel. Doktorka sa ho snažila upraviť, ale to už sa mi nepozdávalo. Na druhý deň pán doktor dal Lucke spraviť nový rontgen. Za mesiac a pól sa chrbtica skrivila hore o 7 stupňov a dole o 1 stupeň. Už mala 50 a 35. Okamžite nám odporučil operáciu. Jej by sa to nezastavilo ani rastom. Vraj by jej to postupovalo aj v dospelosti. Už som chápala, prečo cez leto nebolo ešte nič vidieť. Rýchlo vyrástla a celé jej to išlo do krivky. Keďže sa doktorovi uvoľnil termín navrhol operáciu 20.03.2018. Ináč by sme čakali až do septembra. Dal nám čas, aby sme sa rozhodli, ale sama Lucka chcela ísť. Takže ju operovali. Bolo to pre mňa strašne ťažké rozhodnutie a stále som pochybovala a hlavne som sa bála. Predsa len, je to operácia a nie ľahká. Operovali ju 6 hodín. Bolí to najdlhšie hodiny môjho života. Po operácii mi doktor oznámil, že operácia dopadla dobre, len Lucka viac krvácala (mala po menštruácii) tak jej nedali epidural. Je toproti pooperačnej bolesti. Ale dali jej morfium, čo spôsobilo, že väčšinu času na áre prespala. Na áre bola 2 dni, kam som chodila za ňou 2 krát za deň na 3 hodiny. Umývala som ju, kŕmila a škrabkala, pretože ju to vtedy vraj tak nebolelo. :-) Na 3 deň ju postavili na nohy a to už išlo skokmi. Postupne nám odpájali všetky hadičky. Bolesti síce mala, ale vraj sa to dalo vydržať a aj utlmiť liekmi. Bola ukážkovým pacientom a po 7 dňoch nás pustili domov. Doma už viac chodila a vtedy jej vyskakovala teplota. Vydesilo ma to, ale je to normálne. Dnes máme po operácii mesiac a 3 týždne a Lucinka je samostatná. O Týždeň ideme na kontrolu a doktor nám nadstaví plávanie a bicyklovanie. Pomaly sa aj chystáme na rehabilitáciu do Kováčovej. Chcem sa poďakovať doktorovi Liščákovi, ktorý je naozaj profesionál a ľudský prístup k deťom má neskutočný. A chcem aj odkázať všetkým mamičkám a deťom, ktoré to ešte len čaká, nebojte sa. Sú to nervy, viem, ale stojí to za to. Lucka sa cíti výborne. Ak sa práve rozhodujete, neváhajte dlho. Čím väčšia krivka, tým menšia pravdepodobnosť, že sa to bude dať vyrovnať na 0 stupňov. Prajem veľa šťastia.
Dáša_
15.05.18,11:10
Je super, že vám to dobre dopadlo. Tak nech tie úspechy pokračujú, lebo ešte vás čaká dlhá cesta. Veľa zdravia a sily zvládnuť všetko, čo je pred vami.