Chcela by som natrhať kyticu z ruží a podať ich všetkým,

ktorých sa to týka –
Lýdiam, Lydinkám, Lidkám i Liduškám,

všetkým nositeľkám tohoto mena,
ktoré slávia svoj sviatok v čase ruží,
chcela by som dočiahnuť na slnce a prinútiť ho,
aby im dávalo svetlo života,
chcela by som prinútiť pramene riek a potokov,

aby im dali dlhý život.
To všetko by som chcela...
Ale keďže je to len túžba obyčajnej ženy, ktorá má rada ľudí,
obdivuje ženy – matky, ich nesmiernu a nekonečnú chuť bojovať
i s nepriazňou osudu,
tak im chcem aspoň dať do rúk pomyselnú kyticu ruží,
a zaželať dlane plné tepla slnka,
nehy mesiaca a večného života prameňa vody.