Jozef Mihál
22.08.06,11:26
Na účely zákona č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení) sa spoločník verejnej obchodnej spoločnosti považuje za samostatne zárobkovo činnú osobu („SZČO“).
§ 5
Samostatne zárobkovo činná osoba
Samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá
a) vykonáva poľnohospodársku výrobu vrátane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách 17) a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu, 11)
b) má oprávnenie prevádzkovať živnosť, 18)
c) má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu 19) okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, 21)
d) je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementárom komanditnej) spoločnosti, 22) (odkaz pod čiarou č.22 je na § 76 až 104 Obchodného zákonníka)
e) vykonáva športovú činnosť zárobkovo, ale nie v pracovnom pomere,
f) vykonáva činnosť obchodného zástupcu. 23)
Podľa § 14 je SZČO povinne nemocensky poistená vtedy, ak jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa zákona o dani z príjmov bol vyšší, ako 12-násobok minimálnej mzdy (konkrétne v druhej polovici r.2006 to znamená, že od 1.7.2006 je povinne nemocensky poistená SZČO, ktorej príjem alebo výnos z podnikania za rok 2005 bol vyšší, ako 82 800 Sk (12 x 6900).
§ 14
Osobný rozsah nemocenského poistenia
(1) Povinne nemocensky poistení sú
a) zamestnanec, ktorý vykonáva prácu na území Slovenskej republiky alebo mimo územia Slovenskej republiky počas obdobia určeného zamestnávateľom, ak medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak,
b) samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu 34) (odkaz pod čiarou č.34 je na § 7 ods. 1 až 3, 5 a 6 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 10.
Obdobne je definované podľa § 15 povinné dôchodkové poistenie SZČO.
Pre posúdenie povinnosti nemocenského a dôchodkového poistenia spoločníka v.o.s. je teda dôležité, čo sa považuje za príjem (výnos) z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 7 ods.1 až 3, 5 a 6 zákona č.366/1999 Z.z. Ide o právny predpis, ktorý bol medzitým zrušený a nahradený zákonom č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov. Napriek tomu:
§ 7 (zákona č.366/1999 Z.z.)
Príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti
(1) Príjmami z podnikania sú
a) príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva, /44/
b) príjmy zo živnosti, /45/
c) príjmy z podnikania vykonávaného na základe iného ako živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov, /46
d) podiely spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárov komanditnej spoločnosti na zisku podľa odsekov 5 a 6.
(2) Príjmami z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ak nepatria do príjmov uvedených v § 6, sú príjmy
a) z použitia alebo z poskytnutia práv z priemyselného alebo z iného duševného vlastníctva vrátane práv príbuzných autorskému právu, /47/ a to vrátane príjmov z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych a iných diel na vlastné náklady,
b) z činností, /48/ ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním podľa osobitných predpisov,
c) znalcov a tlmočníkov za činnosť podľa osobitného predpisu. /49/
(3) Príjmom podľa odsekov 1 a 2 je aj
a) príjem z akéhokoľvek nakladania s majetkom, o ktorom daňovník účtuje /5/ ako o majetku využívanom na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť,
b) úroky z peňažných prostriedkov na bežných účtoch, ktoré sú používané v súvislosti s dosahovaním príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti,
c) príjem z predaja podniku alebo jeho časti (§ 23 ods. 18) na základe zmluvy o predaji podniku. /50/
d) výška odpusteného dlhu alebo jeho časti u dlžníka.
...
(5) Základom dane (čiastkovým základom dane) spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti je časť základu dane verejnej obchodnej spoločnosti zisteného podľa § 23 až 33. Táto časť základu dane sa určí v rovnakom pomere, v akom sa rozdeľuje zisk podľa spoločenskej zmluvy, inak rovnakým dielom. /51/ Ak vykáže verejná obchodná spoločnosť podľa § 23 až 33 daňovú stratu, rozdeľuje sa na spoločníka časť tejto straty rovnako ako základ dane. Do základu dane sa zahrnie aj podiel spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti na likvidačnom zostatku pri likvidácii spoločnosti a vyrovnací podiel pri zániku účasti spoločníka v obchodnej spoločnosti.
(6) Základom dane (čiastkovým základom dane) komplementára komanditnej spoločnosti je časť základu dane komanditnej spoločnosti zisteného podľa § 23 až 33 pripadajúca na komplementára. Táto časť základu dane sa určí v rovnakom pomere, v akom sa rozdeľuje časť zisku pripadajúca na komplementára podľa spoločenskej zmluvy, inak rovnakým dielom. /52/ Ak vykáže komanditná spoločnosť podľa § 23 až 33 daňovú stratu, rozdeľuje sa na komplementára časť tejto straty rovnako ako základ dane. Do základu dane sa zahrnie aj podiel komplementára komanditnej spoločnosti na likvidačnom zostatku pri likvidácii spoločnosti a vyrovnací podiel pri zániku účasti komplementára v komanditnej spoločnosti.
Z uvedeného vyplýva, že príjem (výnos) z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti je v prípade spoločníka v.o.s. daný ako jeho podiel na základe dane v.o.s. Nie sú teda dôležité príjmy v.o.s. ale základ dane v.o.s., teda príjmy znížené o výdavky (výsledok hospodárenia).
Príklad
Alfa v.o.s. má dvoch spoločníkov – Petra a Pavla. Spoločnosť Alfa dosiahla za rok 2005 príjmy 2 000 000 Sk a výdavky 1 900 000. Základ dane spoločnosti Alfa bol 100 000 Sk. Spoločníci si zisk podľa spoločenskej zmluvy rozdeľujú rovným dielom.
Základ dane pripadajúci na Petra je suma 50 000 Sk. Rovnako je to v prípade Pavla. Keďže ich príjem z podnikania je nižší, ako 82 800 Sk, nie sú povinne nemocensky ani dôchodkovo poistení v čase od 1.7.2006 do 30.6.2007.
§ 5
Samostatne zárobkovo činná osoba
Samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá
a) vykonáva poľnohospodársku výrobu vrátane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách 17) a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu, 11)
b) má oprávnenie prevádzkovať živnosť, 18)
c) má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu 19) okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, 21)
d) je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementárom komanditnej) spoločnosti, 22) (odkaz pod čiarou č.22 je na § 76 až 104 Obchodného zákonníka)
e) vykonáva športovú činnosť zárobkovo, ale nie v pracovnom pomere,
f) vykonáva činnosť obchodného zástupcu. 23)
Podľa § 14 je SZČO povinne nemocensky poistená vtedy, ak jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa zákona o dani z príjmov bol vyšší, ako 12-násobok minimálnej mzdy (konkrétne v druhej polovici r.2006 to znamená, že od 1.7.2006 je povinne nemocensky poistená SZČO, ktorej príjem alebo výnos z podnikania za rok 2005 bol vyšší, ako 82 800 Sk (12 x 6900).
§ 14
Osobný rozsah nemocenského poistenia
(1) Povinne nemocensky poistení sú
a) zamestnanec, ktorý vykonáva prácu na území Slovenskej republiky alebo mimo územia Slovenskej republiky počas obdobia určeného zamestnávateľom, ak medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak,
b) samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu 34) (odkaz pod čiarou č.34 je na § 7 ods. 1 až 3, 5 a 6 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 10.
Obdobne je definované podľa § 15 povinné dôchodkové poistenie SZČO.
Pre posúdenie povinnosti nemocenského a dôchodkového poistenia spoločníka v.o.s. je teda dôležité, čo sa považuje za príjem (výnos) z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 7 ods.1 až 3, 5 a 6 zákona č.366/1999 Z.z. Ide o právny predpis, ktorý bol medzitým zrušený a nahradený zákonom č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov. Napriek tomu:
§ 7 (zákona č.366/1999 Z.z.)
Príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti
(1) Príjmami z podnikania sú
a) príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva, /44/
b) príjmy zo živnosti, /45/
c) príjmy z podnikania vykonávaného na základe iného ako živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov, /46
d) podiely spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárov komanditnej spoločnosti na zisku podľa odsekov 5 a 6.
(2) Príjmami z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ak nepatria do príjmov uvedených v § 6, sú príjmy
a) z použitia alebo z poskytnutia práv z priemyselného alebo z iného duševného vlastníctva vrátane práv príbuzných autorskému právu, /47/ a to vrátane príjmov z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych a iných diel na vlastné náklady,
b) z činností, /48/ ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním podľa osobitných predpisov,
c) znalcov a tlmočníkov za činnosť podľa osobitného predpisu. /49/
(3) Príjmom podľa odsekov 1 a 2 je aj
a) príjem z akéhokoľvek nakladania s majetkom, o ktorom daňovník účtuje /5/ ako o majetku využívanom na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť,
b) úroky z peňažných prostriedkov na bežných účtoch, ktoré sú používané v súvislosti s dosahovaním príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti,
c) príjem z predaja podniku alebo jeho časti (§ 23 ods. 18) na základe zmluvy o predaji podniku. /50/
d) výška odpusteného dlhu alebo jeho časti u dlžníka.
...
(5) Základom dane (čiastkovým základom dane) spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti je časť základu dane verejnej obchodnej spoločnosti zisteného podľa § 23 až 33. Táto časť základu dane sa určí v rovnakom pomere, v akom sa rozdeľuje zisk podľa spoločenskej zmluvy, inak rovnakým dielom. /51/ Ak vykáže verejná obchodná spoločnosť podľa § 23 až 33 daňovú stratu, rozdeľuje sa na spoločníka časť tejto straty rovnako ako základ dane. Do základu dane sa zahrnie aj podiel spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti na likvidačnom zostatku pri likvidácii spoločnosti a vyrovnací podiel pri zániku účasti spoločníka v obchodnej spoločnosti.
(6) Základom dane (čiastkovým základom dane) komplementára komanditnej spoločnosti je časť základu dane komanditnej spoločnosti zisteného podľa § 23 až 33 pripadajúca na komplementára. Táto časť základu dane sa určí v rovnakom pomere, v akom sa rozdeľuje časť zisku pripadajúca na komplementára podľa spoločenskej zmluvy, inak rovnakým dielom. /52/ Ak vykáže komanditná spoločnosť podľa § 23 až 33 daňovú stratu, rozdeľuje sa na komplementára časť tejto straty rovnako ako základ dane. Do základu dane sa zahrnie aj podiel komplementára komanditnej spoločnosti na likvidačnom zostatku pri likvidácii spoločnosti a vyrovnací podiel pri zániku účasti komplementára v komanditnej spoločnosti.
Z uvedeného vyplýva, že príjem (výnos) z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti je v prípade spoločníka v.o.s. daný ako jeho podiel na základe dane v.o.s. Nie sú teda dôležité príjmy v.o.s. ale základ dane v.o.s., teda príjmy znížené o výdavky (výsledok hospodárenia).
Príklad
Alfa v.o.s. má dvoch spoločníkov – Petra a Pavla. Spoločnosť Alfa dosiahla za rok 2005 príjmy 2 000 000 Sk a výdavky 1 900 000. Základ dane spoločnosti Alfa bol 100 000 Sk. Spoločníci si zisk podľa spoločenskej zmluvy rozdeľujú rovným dielom.
Základ dane pripadajúci na Petra je suma 50 000 Sk. Rovnako je to v prípade Pavla. Keďže ich príjem z podnikania je nižší, ako 82 800 Sk, nie sú povinne nemocensky ani dôchodkovo poistení v čase od 1.7.2006 do 30.6.2007.