greeder
21.02.19,12:40
Vie mi niekto povedat vlastnymi slovami alebo co najjednoduchsie vysvetlit nasledovne politicke systemy:
sociálna demokracia, liberalizmus, socializmus, anarchizmus, konzervativizmus, marxizmus, nacionalizmus, fašizmus a kresťanská demokracia. Google som skusal ale vobec mi to nepomohlo a stale tomu az tak nerozumiem.
veronikasad
21.02.19,12:42
ani Wikipedia nepomohla ?
greeder
21.02.19,12:47
ani Wikipedia nepomohla ?
NIe, vsetko je pisane tak vagne.
marleau
21.02.19,13:51
ak si normálny a ide ti o dobro svojho národa, tak si nacionalista a často označovaný ako fašista, ale fašista je práve ten, kto ťa tak označuje. Ostatné je škodná v revíri.
veronikasad
21.02.19,13:59
na aký účel to potrebuješ ?
misoft
21.02.19,15:20
A ako by si to chcel? Kvetnato? Na vysvetlenie čo to vlastne je - stačí aj ten vágny popis.
Onko
22.02.19,00:54
Marxizmus je filozofický smer, ktorý hovorí o tom, že kapitalisti (buržoázia) vykorisťujú robotnícku triedu (proletariát), neustále prebieha triedny boj a nevyhnutne to musí skončiť revolúciou, kedy proletariát nastolí komunizmus - stav, kedy bude mať každý toľko, koľko potrebuje. Túto filozofiu prijali za svoju komunisti, revolúcie prebehli, ale ten utopistický stav sa akosi nepodarilo dosiahnuť.

Socializmus bol potom ten názov, ktorý začali používať komunisti, aby mali výhovorku na tvrdenie, že komunizmus nefunguje. Argumentovali, že komunizmus ešte nemáme, máme zatiaľ socializmus, a aby sme dosiahli ten ideálny komunizmu, tak práve treba ešte viac pritvrdiť. Socializmus bolo obdobie neslobody a potláčania ľudských práv. Občanom boli zhabané majetky a obmedzovaná osobná sloboda od zákazu opustiť krajinu až po zatvorenie do uránových baní na nútené práce. Jednoducho keď chceme dať každému koľko potrebuje, treba to najskôr nejako získať, najľahšie ukradnúť. Mnohí pamätníci s láskou spomínajú na socializmus, lebo sa mali údajne "lepšie". To môže byť aj pravda, ale možno si ani neuvedomujú, že lepšie sa mali na úkor tých, čo prežívali utrpenie, lebo boli okradnutí a utláčaní.

Sociálna demokracia v podstate plní ciele marxizmu - komunizmu - socializmu, teda niekomu zobrať a iným prerozdeliť, ale používa "moderné metódy". Teda už nie okradnúť, ale zdaniť. Úspech má v postsocialistických krajinách, nakoľko ľudia tu stále majú zachované zmýšľanie, že sa o nich má niekto starať. Na druhú stranu sa sociálna demokracia presadzuje aj v západných krajinách, nakoľko kým totalitný socializmus nemal šancu pre svoju brutalitu, sociálna "demokracia" môže pôsobiť neškodne, lebo postupné zvyšovanie daní je nenápadnejšie než okamžité okradnutie. Kým komunizmus sa nikde nepodarilo realizovať a socializmus všade padol, alebo nemožno ho pokladať za fungujúce zriadenie (hladomor a utečenci), sociálne demokracia sa v mnohých krajinách drží pri vláde a spokojní obyvatelia budia dojem, že je to dobré zriadenie. Oproti socializmu samozrejme je, pri slobode pohybu a podnikania sa ľudia môžu realizovať, majú motiváciu pre seba robiť viac, z čoho priamo aj nepriamo benefituje celá spoločnosť. Avšak to závisí len od toho, dokedy budú tí úspešní ľudia ochotní zvyšujúce sa dane platiť a kedy si povedia dosť.

Liberalizmus je smer presadzujúci slobodu. Ten pôvodný originálny klasický liberalizmus presadzoval maximálnu slobodu: osobnú, ekonomickú, náboženskú, atď. Reprezentuje ho heslo "Sloboda jedného končí tam, kde začína sloboda druhého". Avšak postupne si začali pomenovanie "liberál" privlastňovať aj rôzne iné smery, ktoré nemajú vo svojom programe slobodu v plnom rozsahu, preto sa to začalo rozlišovať, resp. o to pomenovanie pretrvávajú spory, aj na Slovensku. Na jednej strane hovoríme o klasických liberáloch ~ libertariánoch ~ pravicových liberáloch, to je na Slovensku strana Sloboda a Solidarita, ktorá presadzuje maximálnu slobodu občanov Slovenska so zachovaním základnej miery solidarity, teda nejaké tie dane a odvody zostanú, aby nikto neumrel hladom, ale zase štát sa nemusí starať do všetkého, radšej nech peniaze nechá ľuďom a sami si rozhodnú, na čo ich použijú. Na druhej strane tu máme sociálny liberalizmus ~ ľavicový liberalizmus, ktorý v západných krajinách v súčasnosti pod pojmom liberalizmus prevažuje, toto pomenovanie si ukradli. Prakticky ide o sociálnu demokraciu s vyšším dôrazom na osobné slobody, avšak absentujú ekonomické slobody. Na Slovensku je predstaviteľom Progresívne Slovensko, ktoré pod slobodným človekom si predstavuje takého, čo si slobodne môže robiť čo len chce. Avšak ťažko si bude chudobný robiť, čo len chce, keď si to nemôže dovoliť, preto škrtáme ekonomické slobody a ostatní by sa na to museli cez dane skladať.

Konzervativizmus tiež nemá nejaké jednoznačné vymedzenie, konzervatívci sú tí, čo presadzujú nejaké tradičné hodnoty, avšak v rôznych oblastiach je niečo iné tradičné, závisí od toho, čo s čím porovnávame. Prakticky jedna politická strana môže byť v jednom konzervatívna a v inom nie. V slovenskej politike sú tradične za konzervatívcov považovaní kresťanskí demokrati, lebo na Slovensku prevažujú tradície kresťanské. Z toho pohľadu je konzervatívne KDH, lebo chce zachovať stav ako je (tradičná rodina, manželstvo) a nie je SaS, ktorá chce zmenu (registrované partnerstvá). Avšak napríklad v európskej politike je SaS konzervatívna strana, lebo chce zachovať fungovanie EÚ na takých princípoch, ako bola založená, kým iné strany chcú väčšiu integráciu, federáciu, spoločné dane a neviem čo ešte všetko.

Kresťanská demokracia je presadzovanie kresťanských hodnôt demokratickými nástrojmi, teda snahou vyhrať demokratické voľby, resp. získať významný vplyv na politiku krajiny.To je evidentný pokrok oproti tomu, kedy sa kresťanské hodnoty presadzovali križiackymi vojnami. Kresťanská demokracia je opakom liberálnej demokracie na poli osobných slobôd. Kým liberálni demokrati chcú slobody pre všetkých, nech si každý verí čomu chce a žije po svojom, tak kresťanskí demokrati by chceli všetkým nanútiť tie svoje hodnoty.

Anarchizmus nemožno považovať za politický systém, nakoľko anarchizmus presadzuje bezvládie, čiže žiadna politika, žiadna vláda, žiadny systém, každý si môže robiť, čo chce. Avšak kým každý nežije úplne sám, tak v skupine samozrejme musí fungovať nejaký systém, a nakoniec z toho vznikli rôzne odvodeniny od anarchokomunizmu až po anarchokapitalizmus.

Nacionalizmus má opäť väčší rozptyl spôsobov, ako sa prejavuje a mnohí si ich chybne zamieňajú. Do nacionalizmu môžeme zaradiť aj politiku, kedy na prvom mieste sú občania vlastného štátu, pretože oni sú voliči, oni platia dane do štátneho rozpočtu, a ich potreby sú na prvom mieste, nie zachraňovať iné štáty a ich občanov. To je celkom legitímny postoj. Tu treba povedať, že kým u nás máme zvlášť pojmy národnosť a občianstvo, v iných krajinách to nerozlišujú a moderné národovectvo môže byť založené na občianskej príslušnosti. Samozrejme stále sú ľudia, ktorí sa cítia pre svoju národnosť nadradení a občanov inej národnosti by chceli diskriminovať, no a úplným extrémom je nacizmus = národný socializmus, kedy ľudí inej národnosti posielali do plynu.

Fašizmus vznikol v Taliansku po 1. svetovej vojne ako diktátorský radikálne nacionálny režim Benita Mussoliniho, neskôr ho prevzal a pritvrdil Adolf Hitler, pridal viac rasizmu, viac socializmu, a vznikol nacizmus. Niektorí tie pojmy zamieňajú, iní na to poukazujú, že to nie je to isté, ale podstata je rovnaká, takže nie je to až taká chyba. Chyba je skôr označovať to za pravicový extrémizmus. Vzniklo to snahou sa vymedziť medzi komunizmom a nacizmom, ale skutočnosť je taká, že nacizmus je skratka pre národný socializmus, takže je to rovnako ľavica.