Je to takto jednoduchsie ako od vydanych listkov odpocitavate tie, na ktore narok nevznikol a opat vydavat zalohovo.
Vela firiem to tak robi a uz mali aj kontrolu z IP, ktora nemala namietky.
Ostala by som pri takomto systeme.

Ivka naozaj to prešlo aj kontrolou IP a bolo to ok? Ja by som to vemi uvitala v nasej firme, lebo je naozaj ostara davat ich dopredu a potom vyrovnavat...... Keby sa to dalo pretlacit u nas oficialne bolo by to super :)

Ano, a myslim, ze aj tu na porade to niekto spominal podobne

Ďakujem za odpoveď Ivka.

Uz mam cosi odpracovane a zazil som aj jedno aj druhe (na zaciatku aj na konci mesiaca aj v plnom pocte aj s odpocitanim) a uz aj tretie - v posledny den stareho mesiaca nam nadotuju stravovacie karty plnou sumou podla teoretickeho naroku a nic sa neodpocita ani v pripade nepritomnosti.
Predtym sme fasovali plny pocet listkov zaciatkom noveho mesiaca a este predtym sme fasovali redukovany pocet.

Este poznamka: pri nakupe v hypermarkete som oddelil potraviny a nepotraviny.
Pokladnicka sa opytala na dovod.
No ved potraviny budem platit stravovacou kartou a drogeria sa neda.
Coby sa nedala, spojte to dokopy - je to platobna karta Mastercard, na nej nemate listky, ale peniaze.
Co vy na to odbornici uctovnici a danovnici?

Netvrdím, že iné postupy sú protizákonné a pokutovateľné, ale logiku dáva poskytovanie stravných lístkov zálohovo vopred. Stravné lístky slúžia ako náhrada, ak zamestnávateľ neposkytuje stravovanie v závodnej jedálni. No a keď nastúpi nový zamestnanec prvý mesiac do zamestnania, tak hneď má nárok sa stravovať, nie až po ukončení mesiaca.

Áno, je nám to jasné a ja aj súhlasím. Len je to niekedy ťažko s tými zamestnancami. Nastúpi, dostane lístky dopredu a po 3 dňoch ho niet... A teraz ho hľadaj nech ich vráti. Áno, dajú sa možno dávať na týždeň dopredu, len všetko stojí čas a prácu a evidenciu navyše :) Takže pre nás čo sa s tým musíme "trápiť" je fakt jednoduchšie (keď sa dá) vydávať ich pozadu. :)

Ďakujem, uvidím čo sa mi podarí :)

My dávame zálohovo vopred , okrem iného som našla takýto príspevok:

Dosť často sa stretávam s názorom, že veľa zamestnávateľov poskytuje stravné lístky po uplynutí mesiaca s odôvodnením, že “zamestnávateľ nevie, koľko dní zamestnanec v ďalšom mesiaci odpracuje a preto nevie, koľko má zamestnancovi dať stravných lístkov vopred”.

Podľa môjho názoru v zmysle § 19 ods. 2 písm. c) bod 5 zákona o dani z príjmov je definované, že daňovo uznané sú príspevky na stravovanie zamestnancov poskytované za podmienok ustanovených v § 152 Zákonníka práce. Tam je uvedené (§ 152 ods. 2 ZP), že zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo zabezpečí stravovanie prostredníctvom osoby oprávnenej sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u takej fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá je oprávnená poskytovať stravovacie služby.

A PRETO – z tohto dôvodu ak zamestnanec nemá k dispozícii stravný lístok, nie je splnená podmienka uvedená v § 152 ods. 2 ZP. A keďže nie je splnená podmienka podľa § 152 ods. 2 ZP, nie je splnená ani podmienka daňovej uznateľnosti príspevku na stravovanie podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 5 zákona o dani z príjmov.

Z uvedeného vyplýva, že poskytovanie stravných lístkov po uplynutí mesiaca nie je správne. Argument, že zamestnávateľ nevie, koľko stravných lístkov má poskytnúť určite neobstojí, nakoľko zamestnávateľ má stravné lístky účtovať ako ceniny, z čoho vyplýva, že má sledovať pohyb cenín – (nákup cenín a výdaj cenín).

Pokiaľ v jednom mesiaci vydá viac stravných lístkov, z dôvodu, že zamestnanec čerpal dovolenku alebo nepracoval, v nasledovnom mesiaci vydá zamestnancovi o toľko lístkov menej. U cenín (účet 213) sa účtuje stav a pohyb cenín pred ich vydaním do užívania. Stravné lístky (ceniny) odovzdané zamestnancom z dôvodu použitia na vopred stanovený účel, sa účtujú ako pohľadávky voči zamestnancom.

Autor: © Miroslav Gandžala

Pekný deň prajem, my poskytujeme resp. dobíjame stravovacie karty zamestnancom vždy ku koncu mesiaca na nasledujúci mesiac. Chcem sa ale spýtať, niekedy sa stáva, že posledné dni vychádzajú na víkend...resp. 1.deň je nepracovný - nedeľa. Ak dobijeme stravovacie karty 2. dňa v mesiaci stane sa niečo? Vopred Vám veľmi pekne ďakujem za odpoveď.

od cias tejto otazky sa podmienky dost zmenili.
Ale ak to stihnete pred prvou potrebou zamesntanca / prvym obedom ...nic sa nemeni a mozete si to uplatnit do zdanitelnych nakladov.

Veľmi pekne ďakujem, tak som niekde už čítala, že ak je to pred prvým obedom v mesiaci a stíha sa to...teda ak sa dobije ráno, je to OK.