nie, zamestnávateľ by musel mať spísanú so zamestnancom Dohodu o hmotnej zodpovednosti, inak zamestnanec ručí za škodu len do výšky trojnásobku svojho platu.

A ak má spísanú dohodu o hmotnej zodpovednosti ?!

a je v "Dohode" uvedene, ze zamestnanec zodpoveda aj za takuto skodu? Bolo by dost neobvykle, aby zamestnanec takuto dohodu podpisal. U nas je "Dohoda" podpisana konkretne: zamestnanec zodpoveda za pokladnu, za sklad a podobne, ale vzdy je dany priestor jednoznacne zabezpeceny, ze sa neda zneuzit.

Zodpovednosť zamestnanca za škodu by prichádzala do úvahy , iba keby ZC nejakým spôsobom porušil svoje povinnosti. Samotný vznik škody nepostačuje na vznik zodpovednosti zamestnanca. Musí prísť k vzniku škody, porušeniu povinnosti ZC a príčinnej súvislosti medzi obomi týmito skutočnosťami. Iné by bolo, keby napríklad odovzdal tovar zákazníkovi, ktorý opakovane nezaplatil, a ZC to vedel, ale toto zrejme nie je ten prípad.

Upresňujem, okrem prípadov, keď je podpísaná dohoda o hmotnej zodpovednosti, ale neviem si to v tomto prípade predstaviť. Dohoda o HZ slúži na úpravu zodpovednosti za zverené hodnoty a ich stratu, neviem, či odovzdanie tovaru zákazníkovi by sem spadalo, skôr nie.


Mne z toho tiež vychádza, že v čase odovzdania tovaru a vystavenia faktúry ešte ZC nemal šancu vedieť, že dôjde k nejakému problému.



dana:)

Samozrejme, že ZC to ani netušil a dokonca sa mu to nikdy predtým nestalo (je zamestnaný cca.6 rokov).
Tento "nezvestný" klient tam nikdy predtým nebol.

Samozrejme, že ZC to ani netušil a dokonca sa mu to nikdy predtým nestalo (je zamestnaný cca.6 rokov).
Tento "nezvestný" klient tam nikdy predtým nebol.

Domnievam sa, že na to, aby išlo o porušenie povinností ZC (ako predpoklad zodpovednosti za škodu), tak by muselo ísť o porušenie napr. nejakého postupu upraveného buď zákonom, prípadne internými predpismi, napr. ZC nemôže vydať tovar na faktúru nespoľahlivému zákazníkovi, ale iba na hotovosť, prípadne interné predpisy ustanovujú, že nad určitú sumu sa tovar dáva len za hotovosť, teda nie na faktúru. Ak niečo takéto nemáte, tak by bolo nezákonné (a v podstate aj nemorálne) požadovať od ZC náhradu škody, keďže ten vlastne neurobil nič zle (a vlastne každý iný na jeho mieste by zrejme urobil to isté).

Právny poriadok vám v takomto prípade dáva možnosť ochrany vašich práv prostredníctvom "sporu" s neplatiacim zákazníkom, i keď to je samozrejme relatívne, keďže píšeš, že sa po ňom zľahla zem :(

držím palce, nech sa to nejako vyrieši vo váš prospech

dana:)

Poradí nám niekto?!

Odovzdali sme tovar zákazníkovi na základe potvrdeného príkazu na úhradu bankou, peniaze však do dnešného dňa nedošli.S klientom sa nevieme skontaktovať ani nájst ho.Vieme o koho ide, je to náhlasené aj na polícii.
Klient sa nedostavil,aj napriek tomu,že si mal prevziať ďalší doklad o vlastníctve tovaru. Má faktúru, ktorú ale do dnešného dňa neuhradil. Ak sa prípad nevyrieši a klient ani tovar sa nenájde, môže zamestnávateľ požadovať náhradu škody v plnom rozsahu od zamestnanca, ktorý tovar odovzdal ( škoda je cca.500 000,-Sk )?!
Vopred dík.Hovoriť v tejto fáze riešenia prípadu o škode je predčasné. Ide o nezaplatenú pohľadávku a túto treba vymáhať všetkými dostupnými prostriedkami, najmä ak "viete o koho ide" (lebo existujú aj prípady, kedy adresa odberateľa je falošná a odberateľ neidentifikovateľný).
Voči zamestancovi treba postupovať v súlade s príslušnými ustanoveniami ZP, určiť jeho mieru zavinenia, objektívne posúdiť či porušil niektorý interný predpis vzťahujúci sa na tento prípad, alebo či porušil príkaz nadriadeného. Až potom hovoriť o škode zavinenej zamestnancom.
To je môj názor.

Poradí nám niekto?!

Odovzdali sme tovar zákazníkovi na základe potvrdeného príkazu na úhradu bankou, peniaze však do dnešného dňa nedošli.S klientom sa nevieme skontaktovať ani nájst ho.Vieme o koho ide, je to náhlasené aj na polícii.
Klient sa nedostavil,aj napriek tomu,že si mal prevziať ďalší doklad o vlastníctve tovaru. Má faktúru, ktorú ale do dnešného dňa neuhradil. Ak sa prípad nevyrieši a klient ani tovar sa nenájde, môže zamestnávateľ požadovať náhradu škody v plnom rozsahu od zamestnanca, ktorý tovar odovzdal ( škoda je cca.500 000,-Sk )?!
Vopred dík.

Už prvá veta je mimo oblasť môjho chápania :confused: . Veď takú smiešnu "prezentačnú" pečiatku, aké banky dávajú na platobné príkazy pri ich preberaní dokáže vyrobiť ktokoľvek. Na náhrade škody by sa mali podieľať všetci zúčastnení, ktorí spadajú pod "odovzdali sme tovar zákazníkovi na základe...." bez ohľadu na to, či takýto prípad majú alebo nemajú ošetrený v PZ alebo zmluve o zodpovednosti .Je to môj osobný názor .

Poradí nám niekto?!

Odovzdali sme tovar zákazníkovi na základe potvrdeného príkazu na úhradu bankou, peniaze však do dnešného dňa nedošli.S klientom sa nevieme skontaktovať ani nájst ho.Vieme o koho ide, je to náhlasené aj na polícii.
Klient sa nedostavil,aj napriek tomu,že si mal prevziať ďalší doklad o vlastníctve tovaru. Má faktúru, ktorú ale do dnešného dňa neuhradil. Ak sa prípad nevyrieši a klient ani tovar sa nenájde, môže zamestnávateľ požadovať náhradu škody v plnom rozsahu od zamestnanca, ktorý tovar odovzdal ( škoda je cca.500 000,-Sk )?!
Vopred dík.


Všetko záleží od posúdenia celého prípadu .......nedá sa posúdiť vina zamestnanca .V prvom rade ak Vaša firma chcela vydať tovar , ktorého vydanie bolo podmienené platbou vopred ......tak ste mali počkať na pripísanie pohľadávky na Vás bankový účet ...a potom vydať tovar .Je tu zavinenie aj firmy a nie len zamestnanca .

Je to dosť vysoká suma ..... tu sa mal posúdiť resp.zhodniť celkovo odberateľ či je to nový odberateľ alebo jeho platobnú schopnosť či neschopnosť .Jedným slovom ak ste pochybovali pri odberateľovi , tak sa tovar mal vydať až po zaplatení faktúry .Veď dnes nie je problém platby buď v hotovosti alebo vkladom na bankový účet .

Takže ja by som tu videla spoločné zavinenie ........;) pretože zamestnanec ktorý vydáva tovar sa riadi pokynmi zamestnávateľa , resp. zodpovedného vedúceho za príslušné oddelenie .


Ťažko hodnotiť zamestnanca ...pretože nevieme, čo zamestnanec podpísal akú Hmotnú zodpovednosť ....... , ale 99% dávam za hrubé pochybenie predávajúcej firme , ktorá by si to mala znášať .

Súhlasím so Zita5 aj s Paulou (nejde mi udeľovať súhlasy, tak len takto)

V tejto fáze je dôležité to, že vlastne škoda ešte nevznikla v zmysle ako to predpokladá ZP. Ide o to, ako som už spomínala, že najprv si musíte ako ZĽ uplatniť možnosti, ktoré vám právny poriadok dáva (žaloba, prostredníctvom súdneho sporu, polícia) a až keď na takomto základe zistíte, že ste ako firma boli poškodení, že reálne evidujete škodu, tak teoreticky prichádza do úvahy zodpovednosť ZC. Poškodenie však musí byť v príčinnej súvislosti s konaním ZC, teda napr. to, že doklady vydané ZC neboli postačujúce na priznanie vašeho práva. Tu je treba posudzovať aj ustanovenia Obchodného a Občianskeho zákoníka, postup pri uzatvorení kúpnej zmluvy, (ktorá nemusí byť písomná), či konanie ZC neznemožnilo preukázanie uzatvorenia kúpnej zmluvy a pod. V prípade, že sa nepodarí preukázať, že tovar bol odovzdaný konkrétnemu zákazníkovi, tak by prichádzala do úvady aj využitie dohody o hmotnej zodpovednost, keďže by sa riešil chýbajúci tovar. Ale ako píše Zita5, tak je otázne, či nepôjde o delenú zodpovednosť.

dana:)