Dlho som rozmýšľala, aký názov dať tejto téme. Moje vnúčatá sú môj život. Mám ich nesmierne rada a spravila by som pre nich všetko na svete.
Majú 9 a 3,5 roka.Prežili sme tento rok prázdniny v pohode-našťastie.
Môj najväčší šok v mojom živote som prežila cez prázdniny pred dvoma rokmi. Ten väčší mal vtedy skoro 7 rokov,dcéra ho zverila mne, bol skoro každý deň u nás. Bolo príjemne teplo, v záhrade máme bazén, kúpal sa s dedkom. Manžel zostal vo vode, malý vyliezol z bazéna zo stala si zobral napolitanku a začal ju jesť. Naši domáci miláčikovia pes doberman sa ako zvyčajne povaľoval na tráve. Na sekundu som išla do kuchyne a vtom veľký krik. Zahodila som tácku s pohármi, utekám von , malý leží dole tvárou v tráve a z hlavy sa mu valí krv. Náš miláčik rodiny, ktorý vyrastal s ním, boli každý deň spolu ho napadol a zahryzol mu tými obrovskými zubami do zadnej časti hlavičky na veľké šťastie , že nie do tváre.
Pálili sme s ním do nemocnice, dodnes neviem ako som mu zababušila hlavičku osuškami. Celú cestu som prosila Boha, aby nezomrel. Našťastie to prekonal celkom dobre, dostal 27 stehov , keĎ je nakrátko ostrihaný vidieť mu cestičky na hlavičke. Vždy sa mi zovrie srdce a cítim sa veľmi vinná keď to vidím.
Babky-17-ky,a mladé kolegyne s malými deťmi ,píšem to preto,aby sa Vám v živote nič podobné nestalo. Možno by som to nezverejnila tu, ale som prebehla témy o domácich miláčikoch. Aj naša rodina je posadnutá so psami, aj teraz ich máme štyri, ale už v živote nepripustím, aby pes bol vypustený vtedy keď sú deti nablízku. Nedá sa im veriť verte mi a neprajem nikomu, aby prežil to čo ja. Keď som čítala o podobných nešťastiach , vždy som si myslela, aký sú to nezodpovední ľudia,že taký zúrivý pes môže byť pri dieťati. Mimochodom ten doberman poslúchal na jedno slovo, nikdy sa agresívne neprejavil a malý sa s ním hrával. Je obrovská zodpovednosť na babkách cez prázdniny. Nevedela som ako sa mám pozrieť dcére do očí. Spolu sme plakali a ona mi povedala" Mama pamätáš sa, že naša babka nechcela dávať pozor na brata, lebo stále sa mu niečo stalo vtedy, keď ona na neho dávala pozor. Stalo by sa to aj mne, mňa by to tiež nenapadlo, že to ten pes spraví"
Napriek tomu si to dodnes neviem odpustiť, dospelý má predvídať.
Cila:mee: :confused: :eek:Cilka, zimomriavky mi behajú po celom tele. Prestaň si konečne vyčítať. Z každého milimetra vesmíru cítiť, aká si láskavá a starostlivá babka. Život by si dala za vnúčatá. Ako každá. Ale život nie je len spievanka. On je aj hádanka. Čo, Kde, Kedy, Koľko, Ako dlho?
Ak chceš priateľa, obstaraj si psa - hovorí to naše múdre porekadlo. A rana od priateľa najviac bolí. Pofúkala si - zahojilo sa. Minulosť zabuchni a teš sa z každého dňa, kedy môžeš byť s vnúčatami. Jazvyčky vyblednú. Chlap bez jazvy - taká polobaba.

Cilka,presne viem o čom hovoríš. Mám vnúčence,tiež ich mám strašne rada a veľmi sa teším,keď sú pri mne ,no ešte radšej som ,keď ich odovzdávam ich rodičom bez úrazu,odretých kolien-proste zdravých.Pretože čas ,keď sú pri mne som im neustále v pätách,len aby sa nič nestalo -a aj tak sa stane,pretože tie chvíľky bez dozoru,kedy im pripravujeme ich obľúbené dobroty sa väčšinou vždy vypomstia. Strašne sa bojím o ich zdravie ,pretože roky práce s deťmi mi ukázali, čo všetko číha na tých malých , no nielen na malých a nemusí to byť vždy len úraz.Ja cítim veľkú zodpovednosť za nich,oveľa väčšiu ako som cítila za svoje deti a tá ma vie vyčerpať viac ako niekoľkohodinová túra.
Ale také sme asi všetky,ktoré už máme vnúčatká.:)

Cilka, niekoľkokrát som dnes myslela na Tvoj článok, na Teba, ale hlavne na vnúčika. Aj na psa-beťára. Viem si živo predstaviť, čo si cítila, prežívala. Musím sa Ti priznať, že obdivujem Tvoju rozvahu, pohotovosť a rozum v hrsti v každej situácii. Keď mal úraz môj vnuk, roztriasli sa mi nohy, ruky, hodila som sa do vankúša. A čakala. Všade tma, tma. Bála som sa dvíhať telefóny aj vytáčať čísla. Nakoniec všetko dopadlo dobre ako v Tvojom prípade, ale dala si mi možnosť premýšľať. Napriek tomu neviem, či by som to, čo Ty dokázala. Si fakt super, super babka. Žiadna padavka. A to sa budem snažiť od Teba naučiť.

Danila, obidva príspevky boli prekrásne. Niet k nim, čo dodať.

Danila, obidva príspevky boli prekrásne. Niet k nim, čo dodať.
Danilka ďakujem za príspevky, ja som Vám napísala tento príbeh tak obšírne preto, aby ste precítili , že za pár sekúnd nepozornosti sa môže z rodinnej idilky vykľuť tragédia. Danilka, neviem dodnes jak som to dokázala, že som neodpadla.
Cila

Cilka, táto správa bola trpkou ozvenou našej babičkovskej lásky, dlho sa mi budú písmenká z nej mihať pred očami ako thriller, ktorý má našťastie dobrý koniec, i keď s jazvou na tele. Viem, že tebe zostane jazva na duši po celý zvyšok života, určite ti to príde na um i pri promócii tvojho vnuka. Prežívam denno-denne obavy pri mojich vnukoch, ktorí sú ako roztečené guľôčky ortuti, ale nezávidím ti túto situáciu!
Cilka, buď šťastná za chvíľu, kedy stál pri tvojom vnúčikom jeho Anjelik, bol to Anjel tvojej lásky a strachu o to najdrahšie, čo my staré mamy máme. Želám tvojmu vnúčikovi skoré vyliečenie, a ty si prestaň vyčítať, bola si pri ňom svojou láskou!