Jana Motyčková
22.03.20,14:33
Ak zamestnanec mal v minulosti nadčas, pri ktorom sa zamestnanec so zamestnávateľom dohodli, že zamestnanec za prácu nadčas bude čerpať náhradné voľno, pre možnosť určiť čerpanie náhradného voľna môžu nastať dve situácie :
Buď sa zamestnanec a zamestnávateľ dohodnú (dohodli) na termíne čerpania, alebo
ak sa zamestnanec a zamestnávateľ nedohodli na termíne (napríklad aj keď sa nedohodli, lebo jeden z nich nesúhlasil), poskytne náhradné voľno zamestnávateľ do 4 mesiacov – to znamená, že ak sa nedohodli na termíne, určuje čerpanie náhradného voľna zamestnávateľ.
Čiže ak sa zamestnanec a zamestnanec nedohodli na čerpaní náhradného voľna, môže zamestnávateľ čerpanie náhradného voľna zamestnancovi určiť. V tomto prípade, ak v dohode so zamestnancom, so zástupcami zamestnancov, vo vnútornom predpise alebo v kolektívnej zmluve nie je uvedené inak, nie je určený nejaký minimálny predstih pri určovaní náhradného voľna, čiže zamestnávateľ môže napríklad dnes určiť náhradné voľno zamestnancovi na zajtra, prípadne aj na dnes o pol hodinu.
zze/2001-311/121/3
zze/2001-311/112/4
(poznámka - § 112 ods. 4 uvádzam aj na potvrdenie, že náhradné voľno môže zamestnávateľ určiť)
Buď sa zamestnanec a zamestnávateľ dohodnú (dohodli) na termíne čerpania, alebo
ak sa zamestnanec a zamestnávateľ nedohodli na termíne (napríklad aj keď sa nedohodli, lebo jeden z nich nesúhlasil), poskytne náhradné voľno zamestnávateľ do 4 mesiacov – to znamená, že ak sa nedohodli na termíne, určuje čerpanie náhradného voľna zamestnávateľ.
Čiže ak sa zamestnanec a zamestnanec nedohodli na čerpaní náhradného voľna, môže zamestnávateľ čerpanie náhradného voľna zamestnancovi určiť. V tomto prípade, ak v dohode so zamestnancom, so zástupcami zamestnancov, vo vnútornom predpise alebo v kolektívnej zmluve nie je uvedené inak, nie je určený nejaký minimálny predstih pri určovaní náhradného voľna, čiže zamestnávateľ môže napríklad dnes určiť náhradné voľno zamestnancovi na zajtra, prípadne aj na dnes o pol hodinu.
zze/2001-311/121/3
zze/2001-311/112/4
(poznámka - § 112 ods. 4 uvádzam aj na potvrdenie, že náhradné voľno môže zamestnávateľ určiť)
Janula1
23.03.20,07:57
Dobrý deň, ak určíme zamestnancovi náhradné voľno za prácu nadčas napr. na jeden týždeň, v tomto týždni nemá zamesntanec nárok na stravné lístky. Je to tak?
Jana Motyčková
23.03.20,10:10
Nerada sa vyjadrujem k stravným lístkom, lebo mám na to úplne iný názor ako 99 % Slovenska.
Čiže môj názor :
Stravný lístok je podmienený výkonom práce v rámci pracovnej zmeny viac ako 4 hodiny. A podľa mňa sa aj na toto vzťahuje §144a ods. 1, ktorý hovorí, že ako výkon práce sa posudzuje aj doba :
- keď zamestnanec nepracuje pre prekážky v práci, ak v ZP nie je inak,
- pracovného voľna, ktoré si zamestnanec odpracuje neskôr,
- náhradného voľna za prácu nadčas, za prácu vo sviatok, za čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku alebo náhradného voľna poskytnutého ako náhrada za stratu času pri pracovnej ceste,
- prekážky v práci z dôvodu nepriaznivých poveternostných vplyvov,
- dovolenky,
- počas ktorej zamestnanec nepracuje preto, že je sviatok, za ktorý mu patrí náhrada mzdy alebo za ktorý sa mu jeho mesačná mzda nekráti,
- ktorú mladistvý zamestnanec strávi pri odbornej príprave v rámci systému teoretickej alebo praktickej prípravy.
Čiže môj názor je, že doba náhradného voľna napr. za prácu nadčas sa započítava do počtu hodín pre nárok na stravný lístok. Ale napri pri práci nadčas nie je automatický nárok na stravný lístok, aj keď je ten nadčas celý deň. A tiež podľa toho je automaticky nárok stravovanie počas dovolenky, pričom § 152 ods. 8 hovorí len o možnosti upraviť podmienky stravovania (odlišne ako je bežne) počas dovolenky.
zz/2001-311/152
zz/2001-311/144a
Čiže môj názor :
Stravný lístok je podmienený výkonom práce v rámci pracovnej zmeny viac ako 4 hodiny. A podľa mňa sa aj na toto vzťahuje §144a ods. 1, ktorý hovorí, že ako výkon práce sa posudzuje aj doba :
- keď zamestnanec nepracuje pre prekážky v práci, ak v ZP nie je inak,
- pracovného voľna, ktoré si zamestnanec odpracuje neskôr,
- náhradného voľna za prácu nadčas, za prácu vo sviatok, za čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku alebo náhradného voľna poskytnutého ako náhrada za stratu času pri pracovnej ceste,
- prekážky v práci z dôvodu nepriaznivých poveternostných vplyvov,
- dovolenky,
- počas ktorej zamestnanec nepracuje preto, že je sviatok, za ktorý mu patrí náhrada mzdy alebo za ktorý sa mu jeho mesačná mzda nekráti,
- ktorú mladistvý zamestnanec strávi pri odbornej príprave v rámci systému teoretickej alebo praktickej prípravy.
Čiže môj názor je, že doba náhradného voľna napr. za prácu nadčas sa započítava do počtu hodín pre nárok na stravný lístok. Ale napri pri práci nadčas nie je automatický nárok na stravný lístok, aj keď je ten nadčas celý deň. A tiež podľa toho je automaticky nárok stravovanie počas dovolenky, pričom § 152 ods. 8 hovorí len o možnosti upraviť podmienky stravovania (odlišne ako je bežne) počas dovolenky.
zz/2001-311/152
zz/2001-311/144a
Iveta Matlovičová
23.03.20,12:47
Dobrý deň, ak určíme zamestnancovi náhradné voľno za prácu nadčas napr. na jeden týždeň, v tomto týždni nemá zamesntanec nárok na stravné lístky. Je to tak?
tak ja patrim k tym 99% :-)
Podľa Zákonníka práce: "Nárok na poskytnutie stravy má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla."
Takže ide výkon práce "v rámci pracovnej zmeny", takže podľa môjho názoru, počas náhradného voľna nie je nárok na stravný lístok, pokiaľ si to zamestnávateľ neupraví v rámci internej smernice (§ 152 ods. 8 ZP). Výkon práce síce je definovaný v § 144a ZP, ale § 152 ZP, kde sa upravuje stravovanie rozširujúcim znením, sa ustanovuje, že musí ísť o výkon práce v rámci pracovnej zmeny, preto nie je nárok na stravné automaticky ani v prípade nadčasovej zmeny.
tak ja patrim k tym 99% :-)
Podľa Zákonníka práce: "Nárok na poskytnutie stravy má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla."
Takže ide výkon práce "v rámci pracovnej zmeny", takže podľa môjho názoru, počas náhradného voľna nie je nárok na stravný lístok, pokiaľ si to zamestnávateľ neupraví v rámci internej smernice (§ 152 ods. 8 ZP). Výkon práce síce je definovaný v § 144a ZP, ale § 152 ZP, kde sa upravuje stravovanie rozširujúcim znením, sa ustanovuje, že musí ísť o výkon práce v rámci pracovnej zmeny, preto nie je nárok na stravné automaticky ani v prípade nadčasovej zmeny.
Jana Motyčková
23.03.20,13:54
tak ja patrim k tym 99% :-)
Podľa Zákonníka práce: "Nárok na poskytnutie stravy má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla."
Takže ide výkon práce "v rámci pracovnej zmeny", takže podľa môjho názoru, počas náhradného voľna nie je nárok na stravný lístok, pokiaľ si to zamestnávateľ neupraví v rámci internej smernice (§ 152 ods. 8 ZP). Výkon práce síce je definovaný v § 144a ZP, ale § 152 ZP, kde sa upravuje stravovanie rozširujúcim znením, sa ustanovuje, že musí ísť o výkon práce v rámci pracovnej zmeny, preto nie je nárok na stravné automaticky ani v prípade nadčasovej zmeny.
Keby tam bolo slovné spojenie "pracuje (odpracuje) v rámci pracovnej zmeny viac ako 4 hodiny", súhlasila by som s tým výkladom, ale je tam vykonáva prácu a pojem výkon práce je rozšírený oproti slovu pracuje/odpracuje v §144a. To že v rámci zmeny - náhradné voľno je počas pracovnej zmeny, inak ako na pracovnú zmenu nemožno náhradné voľno poskytnúť. Takisto dovolenka je počas pracovnej zmeny.
Môjmu výkladu zodpovedá aj znenie § 152 ods.8, kde v písm. a) sa hovori len o úprave podmienok stravovania, nie o umožnení stravovania počas dovolenky a pod..
Ale viem, že vo všeobecnosti sa to takto nevykladá, tak sa nechcem o tom ani moc rozširovať. Skúsim dať podnet na úpravu zákona.
Podľa Zákonníka práce: "Nárok na poskytnutie stravy má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla."
Takže ide výkon práce "v rámci pracovnej zmeny", takže podľa môjho názoru, počas náhradného voľna nie je nárok na stravný lístok, pokiaľ si to zamestnávateľ neupraví v rámci internej smernice (§ 152 ods. 8 ZP). Výkon práce síce je definovaný v § 144a ZP, ale § 152 ZP, kde sa upravuje stravovanie rozširujúcim znením, sa ustanovuje, že musí ísť o výkon práce v rámci pracovnej zmeny, preto nie je nárok na stravné automaticky ani v prípade nadčasovej zmeny.
Keby tam bolo slovné spojenie "pracuje (odpracuje) v rámci pracovnej zmeny viac ako 4 hodiny", súhlasila by som s tým výkladom, ale je tam vykonáva prácu a pojem výkon práce je rozšírený oproti slovu pracuje/odpracuje v §144a. To že v rámci zmeny - náhradné voľno je počas pracovnej zmeny, inak ako na pracovnú zmenu nemožno náhradné voľno poskytnúť. Takisto dovolenka je počas pracovnej zmeny.
Môjmu výkladu zodpovedá aj znenie § 152 ods.8, kde v písm. a) sa hovori len o úprave podmienok stravovania, nie o umožnení stravovania počas dovolenky a pod..
Ale viem, že vo všeobecnosti sa to takto nevykladá, tak sa nechcem o tom ani moc rozširovať. Skúsim dať podnet na úpravu zákona.