Ak je to majetok, ktorý ti tú kupeľňu nezhodnucuje, tak to môžeš dať rovno do nákladov.

nejdem to davat do nákladov, zaradujem to do majetku

A prečo to zaraďuješ do majetku? V otázke sa pýtaš, či pôjde o neodpisovanie alebo jednorázové odpisovanie. A keď to dáš rovno do nákladov v podstate si to jednorázovo odpísala. Odpisovanie = postupné presúvanie do nákladov. V PU máš drobný majetok pod účtami 5 a keď účtuješ v JU dávaš to do prevázkovej réžie.

jednoducho ide o prikaz nadriadeneho, kupili sme to do prenajatej kancelarie, s tym ze neskor to odkupi majitel budovy.

Ty si tento majetok vedieš v evidencii drobného majetku, ale prešiel ti rovno do nákladov.

jednoducho ide o prikaz nadriadeneho, kupili sme to do prenajatej kancelarie, s tym ze neskor to odkupi majitel budovy.

Ale to neznamená, že si ho nemôžeš dať do nákladov. Zaradíš do knihy drobného majetku a pri predaji majiteľovi ho vyradíš a predaj dáš do výnosov.

Drobný majetok môžeš viesť aj na účte 022 - analyticky rozčlenený na drobný hmotný majetok s dobou použitia nad 1 rok. Účtuješ 022/042 a 551/082 v plnej výške.

potrebovala by som poradit nakolko to idem robit prvy krat. :(
Kupili sme sanitu do kupelne v hodnote 8000 Sk, idem to zaradit do drobneho majetku.
Chcem sa opytat na odpisovanie, pojde o neodpisovanie alebo jednorazove odpisovanie?
DakujemTu sú možné podľa mňa 3 riešenia.
1) Sanita bola nakúpená za účelom opravy (výmeny) doteraz existujúcej sanity, má rovnaké technické parametre a v zmysle nájomnej zmluvy náklady na drobné opravy a údržbu znáša nájomca = nákup sa zahrnie do daňových výdavkov resp. spotreby materiálu (501).
2) Sanita pôvodne v kúpeľni nebola, resp. je modernejšia s vyššími kvalitatívnymi parametrami, prenajímateľ písomne súhlasí s odpisovaním technického zhodnotenia u nájomcu - vynaložené náklady sa zaevidujú na kartu obstarávania dlhodobého majetku v JU resp. 042 AE v PÚ. Pokiaľ hodnota TZ do konca zdaňovacieho obdobia (vrátane prípadného ďalšieho TZ) nepresiahne 30 tis. Sk, výdavky sa pri uzávierke v JÚ preúčtujú do réžie, v PÚ do nákladov na účet 548. (Upozornenie: Podľa príspevku č. 12 toto účtovanie nie je správne ).
3) Ak kumulované náklady na TZ presiahnu 30 tis. Sk, alebo daňovník rozhodne o ich odpisovaní aj pri nižšej obstarávacej cene, zaradia sa v zmysle § 24 ods. 2 do rovnakej skupiny ako je zaradený prenajatý majetok (t.j. 4) a odpisujú sa ako iný majetok.
Pokiaľ nie je splnená niektorá z podmienok z citovaného § 24 pre odpisovanie nájomcom, pôjde v JÚ o výdavok neovplyvňujúci základ dane, v PÚ o nedaňovú spotrebu materiálu - položku pripočítateľnú k účtovnému hosp. výsledku.

Prečo na účet 548?

Prečo na účet 548?

§ 21 ods. 3 Postupov PÚ:

"(3) Ocenenie jednotlivého dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku sa zvýši o náklady na dokončené technické zhodnotenie, ak náklady v úhrne za účtovné obdobie sú vyššie ako suma uvedená v osobitnom predpise 11) a technické zhodnotenie je v tomto účtovnom období uvedené do užívania. Náklady neprevyšujúce uvedenú sumu sa môžu účtovať ako
a) technické zhodnotenie,
b) služby, ak ide o dlhodobý nehmotný majetok,
c) náklady na hospodársku činnosť, ak ide o dlhodobý hmotný majetok."

Pri sanite z otázky zrejme pôjde o technické zhodnotenie dlhodobého hmotného majetku, neprevyšujúce sumu určenú zákonom alebo účtovnou jednotkou ako limit pre odpisovanie. Preto podľa mňa na 548. (Podľa nasledujúceho príspevku č. 12 toto účtovanie nie je správne ).

Medzi náklady na hospodárku činnosť patrí aj účet 501 - Spotreba materiálu. Na 548 sa účtujú tie náklady na hospodárku činnosť, ktoré sa neúčtijú na predchádzajúcich účtoch.
§ 14 ods. 7 postupov účtovania hovorí, že samostatné hnuteľné veci, ktorých ocenenie je 30 000,- a nižšie a neboli zaradené do dlhodobého hmotného majetku sa považuje za zásoby.

Pri sanite z otázky zrejme pôjde o technické zhodnotenie dlhodobého hmotného majetku, neprevyšujúce sumu určenú zákonom alebo účtovnou jednotkou ako limit pre odpisovanie. Preto podľa mňa na 548.

Medzi náklady na hospodárku činnosť patrí aj účet 501 - Spotreba materiálu. Na 548 sa účtujú tie náklady na hospodárku činnosť, ktoré sa neúčtijú na predchádzajúcich účtoch.
§ 14 ods. 7 postupov účtovania hovorí, že samostatné hnuteľné veci, ktorých ocenenie je 30 000,- a nižšie a neboli zaradené do dlhodobého hmotného majetku sa považuje za zásoby. V téme nešlo o účtovanie samostatných hnuteľných vecí do 30 tis. Sk, ale o technické zhodnotenie neprevyšujúce 30 tis. Sk. Zabudovaná sanita (a väčšinou ani iné TZ) podľa mňa nespĺňa charakter samostatnej hnuteľnej veci. Alebo lepší príklad TZ - napr. dobudovanie mreží na prenajatej budove z materiálu nakúpeného firmou (501) a osadených dodávateľsky (518) za 28 tis. Sk - je podľa mňa ťažko považovať za samostatnú hnuteľnú vec resp. za zásoby. Odvolávka na § 14 ods. 7 PPÚ v prípade účtovania TZ sa mi preto nezdá byť presvedčivý argument.
Súhlasím s účtovaním TZ na 501 napr. pri dodatočne dokúpenej tlačiarni k PC. Pri technickom zhodnotení, ktoré pozostáva z viacerých druhov nákladov (501, 518, 521, 524, 538 ... ) a nedosiahne limit určený pre odpisovanie, sa mi predsa len zdá byť správnejšie (a jednoduchšie) preúčtovanie 548/042 ako spätné účtovanie na jednotlivé nákladové účty. A keďže aj účet 548 patrí medzi náklady na hospodársku činnosť, jeho použite hádam nie je v príkrom rozpore s Postupmi účtovania.
Poznámka (nie argument) - s názorom účtovať TZ pod limit na účet 548 sa možno stretnúť aj v niektorých odborných príspevkoch - napr. Ing.Hudecová:"Technické zhodnotenie dlhodobého majetku", Poradca č. 10/2005.

Súhlasím s tým, že žiadny predpis nedáva presný návod, kde ktorý účtovný práípad zaúčtovať.
Dôležité je iba jedno, aby účtovná závierka vo všetkých významných súvislostiach dávala pravdivý a verný obraz o skutočnostiach ktoré sú predmetom účtovníctva.
Ja si napríklad myslím, že technické zhodnotenie ak nepresiahne hranicu a účtovná jednotka sa rozhodne, že ho nebude považovať za TZ, sa najviac blíži oprave (účtujem 511).
Ak si z 548 urobím zberný kôš na ostatné náklady a budú to významné sumy, tak ich budem musieť vysvetliť v poznámkach.

Ešte jedna poznámka. Vôbec sa mi nepáči, že slovenské predpisy trvajú na druhovom členení nákladov a výnosov. Oveľa viac sa mi páči účelové členenie.
Podľa slovenských predpisov, ak si dám opravu urobiť dodávateľsky, vykazujem ju ako prijatú službu (511), aj keď mám na faktúre zvlášť vyčíslený materiál a zvlášť prácu.
Ak si však materiál kúpim a práce na oprave vykonajú moji pracovníci (alebo iná dodávateľská firma), tak budem náklady na opravu vykazovať oddelene. Spotrebu materiálu na 501 a prácu zamestnancov na osobných nákladoch (prípadne na 518 ak to robila iná firma).
Z účtovníctva priamo neviem, koľko nákladov som vynaložil na opravy.

Súhlasím s tým, že žiadny predpis nedáva presný návod, kde ktorý účtovný práípad zaúčtovať.
Dôležité je iba jedno, aby účtovná závierka vo všetkých významných súvislostiach dávala pravdivý a verný obraz o skutočnostiach ktoré sú predmetom účtovníctva.
Ja si napríklad myslím, že technické zhodnotenie ak nepresiahne hranicu a účtovná jednotka sa rozhodne, že ho nebude považovať za TZ, sa najviac blíži oprave (účtujem 511).
Ak si z 548 urobím zberný kôš na ostatné náklady a budú to významné sumy, tak ich budem musieť vysvetliť v poznámkach.

Ešte jedna poznámka. Vôbec sa mi nepáči, že slovenské predpisy trvajú na druhovom členení nákladov a výnosov. Oveľa viac sa mi páči účelové členenie.
Podľa slovenských predpisov, ak si dám opravu urobiť dodávateľsky, vykazujem ju ako prijatú službu (511), aj keď mám na faktúre zvlášť vyčíslený materiál a zvlášť prácu.
Ak si však materiál kúpim a práce na oprave vykonajú moji pracovníci (alebo iná dodávateľská firma), tak budem náklady na opravu vykazovať oddelene. Spotrebu materiálu na 501 a prácu zamestnancov na osobných nákladoch (prípadne na 518 ak to robila iná firma).
Z účtovníctva priamo neviem, koľko nákladov som vynaložil na opravy.Z účtovníctva, ak si ho tak prispôsobíš, to vieš presne tak isto, ako pri dodateľských opravách. Nazývajú sa vnútropodnikové opravy v členení ako si napísal.
Čo sa týka problematiky technického zhodnotenia, ktorého náklady neprevýšia stanovenú sumu je fakt, že názor odbornej verejnosti sa líši len v použití príslušných účtov triedy 5. Z hľadiska principiálneho to však nemá zásadný význam.Pokiaľ náklady na technické zhodnotenie neprevýšia stanovenú sumu, účtovná jednotka rozhodne o tom, či
a/ vynaložené náklady bude považovať za technické zhodnotenie a o ich hodnotu zvýši ocenenie príslušného dlhodobého nehmotného a hmotného majetku, na ktorom bolo technické zhodnotenie vykonané,
b/ vynaložené náklady na technické zhodnotenie dlhodobého nehmotného majetku bude považovať za služby a účtovať na účte 518-Ostatné služby, ak ide o obstaranie kúpou, alebo ich ponechá na jednotlivých nákladových účtoch bez aktivácie do dlhodobého nehmotného majetku, ak ide o vytvorenie vo vlastne činnosti,
c/ vynaložené náklady na technické zhodnotenie dlhodobého hmotného majetku bude považovať za náklady na hospodársku činnosť a účtovať v účtovnej triede 5 - Náklady.....
Vždy mi z toho vychádza, že najdôležitejšie je seriozne vypracovanie internej smernice pre vedenie účtovníctva.