Veľa zamestnávateľov, najmä z oblasti administratívy, umožnilo väčšine svojim zamestnancom pracovať počas krízovej situácie z domu, formou tzv. home office. Zamestnanec aj počas výkonu práce z domu plní úlohy, ktoré mu uložil zamestnávateľ. Tieto úlohy by mali byť ukladané v takom množstve, aby zodpovedali dĺžke pracovného času, ktorá je dojednaná zo zamestnancom v pracovnej zmluve. Zamestnávateľ má povinnosť zabezpečovať stravovanie svojim zamestnancom aj keď pracujú z domu, resp. na inom dohodnutom mieste ako na pracovisku. Podmienkou aj v tomto prípade je, že nárok na zabezpečenie stravovania zo strany zamestnávateľa vzniká zamestnancovi len v tom prípade, ak pri práci z domu vykonáva prácu v rámci pracovnej zmeny viac ako štyri hodiny.
Zákonník práce ustanovuje, že
zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi prestávku na odpočinok a stravovanie, ako aj zabezpečiť zamestnancom stravovanie. Nárok na poskytnutie stravy vzniká tomu zamestnancovi, ktorý vykonáva prácu viac ako 4 hodiny. Zákonník práce fakultatívne umožňuje zamestnávateľovi poskytnúť zamestnancovi ďalšie teplé hlavné jedlo, ak pracovná zmena zamestnanca trvá viac ako 11 hodín. Stravovanie zamestnancov môže zamestnávateľ zabezpečiť rôznymi spôsobmi, a to:



poskytovaním jedla vo vlastnom stravovacom zariadení
poskytovaním jedla v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa
prostredníctvom právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby – napr. formou poskytovania stravných lístkov (tzv. gastrolístky) alebo formou stravovacích kariet (tzv. gastrokarty).
poskytovaním finančného príspevku na stravovanie; táto možnosť však prichádza do úvahy len vtedy, ak zamestnávateľ nevie zabezpečiť zamestnancom stravovanie podľa troch predchádzajúcich bodov (napr. v blízkosti pracoviska nie je žiadne stravovacie zariadenie) alebo to vylučujú podmienky výkonu práce na pracovisku (napr. zamestnanec pracujúci na salaši) alebo ak zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom.

Z uvedeného vyplýva, že zamestnávatelia majú k dispozícii viaceré možnosti, ako zabezpečiť stravovanie zamestnancov. Avšak v čase krízovej situácie v súvislosti s koronavírusom je využitie niektorých spôsobov:


nemožné, napr. ak je prevádzka (jedáleň v základnej škole), kde sa zamestnanci bežne stravujú, zatvorená,
sporné, nakoľko treba vziať do úvahy aj bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a mieru rizika zo šírenia nákazy, napr. ak sa v spoločnosti pracuje a stravovacia kantína v obmedzenom režime funguje, vyžadovať od zamestnancov pracujúcich z domu, prísť sa stravovať do firmy, rozhodne k zníženiu rizika zo šírenia nákazy neprispieva.

V súčasnej mimoriadnej situácii je objektívne problematické poskytnúť stravovanie zamestnancom, ktorí vykonávajú prácu z domu, vo vlastnom zariadení zamestnávateľa a taktiež aj ostatné stravovacie zariadenia pôsobia v obmedzenom rozsahu. Pri práci z domu preto vychádza ako najvhodnejší spôsob poskytnúť zamestnancom stravné lístky tzv. gastrolístky, elektronickú stravovaciu kartu (tzv. gastrokarta) alebo finančný príspevok. Pri zabezpečovaní stravovania prostredníctvom gastrokarty, zamestnávateľ zabezpečí len dobitie kreditu a tak v porovnaní so stravnými lístkami v papierovej podobe, zamestnávateľovi odpadá povinnosť zabezpečiť každomesačné odovzdanie stravných lístkov zamestnancom, čo je dokonca pri výkone práce z domu sťažené.
Ďalším zo spôsobov je, že zamestnávateľ sa rozhodne na stravovanie prispievať zamestnancovi formou finančného príspevku. Finančný príspevok sa poskytuje v sume, ktorá predstavuje súčet príspevku zamestnávateľa hradený z nákladov a príspevku zo sociálneho fondu. Tu už však zákon kladie podmienky, napr. využiť štandardné možnosti zabezpečenia stravovania nie je možné (čo možno aplikovať aj na súčasnú situáciu v súvislosti s koronavírusom). Naviac, ak pôjde o zamestnanca, ktorý nemá zdravotné problémy, finančný príspevok na stravovanie, v porovnaní s ostatnými formami zabezpečenia stravovania, sa zdaňuje a platia sa z neho odvody na zdravotné a sociálne poistenie.

Príklad: Zamestnávateľ poskytuje zamestnancom stravovacie poukážky (príp. jedlo v tejto cene, ak zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení) vo výške 4,00 €. Zamestnávateľ prispieva na stravovanie na každé jedlo 2,81 €, zamestnanec prispeje sumou 1,00 € a zo sociálneho fondu je príspevok 0,19 €. V akej výške bude finančný príspevok na stravovanie, ktorý sa rozhodne zamestnávateľ v období krízovej situácie poskytovať zamestnancom pracujúcich formou home office?
Finančný príspevok na stravovanie bude vo výške 3,00 € (2,81 + 0,19). Zamestnanec (ak pôjde o zdravého zamestnanca) z tohto príspevku zaplatí štátu daň (19%) a odvody na zdravotné a sociálne poistenie (13,4%). Len ilustratívne: 3 € - 0,40 € - 0,49 €, t.j. zamestnanec dostane v čistom na jedno jedlo 2,11 €.