Luis20
04.05.20,09:53
Dobrý deň, nechcem zachádzať do detailov, aby dotyční nevedeli o koho ide. Stručný Príbeh Pred asi dvoma rokmi ukončila so mnou kamarátstvo kamarátka, zaľúbený som bol len ja, no ona sa rada so mnou rozprávala, napriek tomu, že to tak nevnímala. Bol by to jeden z tisícov príbehov a ani by nebol ničím zvláštny, keby v tom nebol háčik. Spoznali sme sa v spoločenstve(nebudem menovať) s prvkami sekty, kde muž a žena nesmú sa rozprávať sami a bez dozoru, čo bolo horšie zistil som, že kamarátka na to, aby bola so mnou v kontakte potrebovala povolenie od dotyčného spoločenstva, ba keď sme sa mi 2 mali u nich rozprávať, chceli aby tam bola ďalšia osoba, že vraj na jej ochranu. Podotýkam obaja sme dávno po dvadsiatke a nie nevybúrení teenageri. Boli sme asi polroka v intenzívnom telefonickom kontakte, no potom z ničoho nič, bez udania dôvodu, prestala so mnou komunikovať až som si od nej vymohol veľmi vágnu SMS-ku, ktorej som vôbec nerozumel, teda jej údajným dôvodom, neskôr tvrdila zasa úplne niečo iné, čo si dosť protirečilo jej SMS-ke, prečo ukončila naše priateľstvo. Ked som sa skontaktoval s jednou známou, čo bola tiež v tom spoločenstve a povedal jej svoj príbeh, povedala mi, že jej tam zničili vzťah, detaily radšej písať nebudem, je to dosť brutálne...V tom spoločenstve je obyčajné zalubenie sa ťažkým previnením sa voči Bohu,sam som po tom všetkom neskoršie stratil vieru, keď vidím, čo náboženstvo dokáže s človekom urobiť, to len na margo toho všetkého. Koniec príbehu. Ja som sa po tom,všetkom psychicky riadne zrútil, plánoval som samovraždu, bol som na psychiatrickom liečení, kde mi vôbec nepomohli, doktori sú už zúfalí, už nevedia ako mi pomôcť beriem toľko liekov ako starý človek. Plus môj život sa točí okolo cigariet, porna a alkoholu, pretože stále myslím na kamarátku aj som si myslel, že je to OCD, ale doktori tvrdia, že to chce čas, s čím nesúhlasím, lebo čím viac času ubehlo tým je to len horšie. Kamaráti ma jeden po druhom opustili, lebo to už psychicky nezvládli, keď som stále len o tej traume im rozprával. Uvedomil som si, že pomôcť by mi mohol, len človek samozrejme aj liečba je dôležitá, ktorému sa niečo podobné stalo ako mne a bol by ochotný zdielať so mnou svoj príbeh, poprípade by sme sa mohli stretávať a nie ľudia, ktorí vedia teóriu z kníh, alebo kamaráti, ktorí sú síce dobromyseľní, ale nič takéto nezažili, takže nemôžu vedieť prečo sa človek správa ako sa správa. Je tu niekto taký? Prosím len seriózne príspevky k meritu veci a nejaké hlúpe narážky si odpusťte. Dakujem za pochopenie
ivka70
04.05.20,08:24
a v ramci skupinovej terapie si nikoho s podobnym pribehom nenasiel?
Luis20
04.05.20,08:26
Nie, čítal som ovšem príbehy v novinách s podobným osudom,neviem či by mi redakcia dala kontakt na tých ludí.
ivka70
04.05.20,08:30
Nedala, preto sa skor orientuj na realnych ludi v tvojom okoli, ak si myslis, ze by ti to pomohlo. Mozno lekar by ti vedel sprostredovat kontakt tak ,ze by tvoj kontakt poskytol - otazka je, ci aj druha strana by mala zaujem
Luis20
04.05.20,08:38
A keby som teda poznal, prečo by som tu asi písal? Ja žijem v malomeste a hľadal som po takých ludoh, nikde nič. Napríklad na nemenovanom fóre pre ženy s malými deťmi, sú takéto príspevky podobné môjmu, len bolo mi tam trápne písať, kedže som muž, neviem jako by to zobrali.