Iveta Matlovičová
21.12.20,13:31
Za rok 2020 je zamestnávateľ, ktorý zamestnáva najmenej 20 zamestnancov, povinný preukázať plnenie povinného podielu počtu občanov so zdravotným postihnutím (ďalej len "občan so ZP") príslušnému úradu najneskôr do 31. marca 2021 na tlačive „Ročný výkaz o plnení povinného podielu zamestnávania občanov so ZP“ (ďalej len „Ročný výkaz“). Za príslušný úrad sa na tieto účely rozumie úrad, v ktorého pôsobnosti sa nachádza sídlo zamestnávateľa, resp. sídlo jeho organizačnej zložky. Počet občanov so ZP, ktorý je zamestnávateľ povinný "plniť" sa vypočíta ako 3,2 % podiel z celkového počtu jeho zamestnancov. Zistený počet občanov so zdravotným postihnutím, ktorých je zamestnávateľ povinný zamestnávať, ale aj skutočný počet občanov so zdravotným postihnutím, ktorých zamestnávateľ zamestnával, sa zaokrúhľuje na celé čísla od 0,5 vrátane smerom nahor. Zamestnávateľ môže plniť povinný podiel zamestnávania občanov so ZP nasledovnými spôsobmi:

1. zamestnávaním občanov so zdravotným postihnutím, pričom za občana so ZP sa považuje občan uznaný za invalidného podľa zákona č. 461/2003 Z. z. (http://www.mzdovecentrum.sk/main/goto.ashx?t=26&p=1021107&f=2) o sociálnom poistení, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou:
- ak má pokles schopnosti najviac 70 %, zamestnávateľ si môže na účely plnenia povinného podielu započítať ako keby zamestnával 1 občana so ZP,
- ak má pokles schopnosti viac ako 70 %, zamestnávateľ si môže na účely plnenia povinného podielu započítať ako keby zamestnával 3 občanov so ZP.

Občan so ZP je povinný zamestnávateľovi preukázať invaliditu a percentuálnu mieru poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z dôvodu telesnej poruchy, duševnej poruchy alebo poruchy správania. Občan so ZP preukazuje zamestnávateľovi túto skutočnosť rozhodnutím alebo oznámením Sociálnej poisťovne, príp. posudkom útvaru sociálneho zabezpečenia.

Upozornenie: Občania, ktorí vykonávajú zárobkovú činnosť v právnom vzťahu dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru (dohoda o vykonaní práce, dohoda o pracovnej činnosti a dohoda o brigádnickej práci študentov), sa v súlade so Zákonníkom práce považujú za zamestnancov, ale na účely plnenia povinného podielu sa v zmysle zákona o službách zamestnanosti za zamestnancov nepovažujú, a preto sa do počtu zamestnancov nezapočítavajú.

2. zadaním zákazky (dodanie tovaru alebo poskytnutie služby s peňažným plnením) vhodnej na zamestnávanie občanov so ZP (chránenej dielni alebo chránenému pracovisku zriadeného občanom so ZP, ktorý prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť). Platbu za zákazku je potrebné zrealizovať najneskôr do 31.12.2020.
Výška zákazky za rok 2020 je na započítanie jedného občana so ZP vo výške 1 150 € (za rok 2019 bola vo výške 1 064 €).

Ak zamestnávateľ odoberá od chránenej dielne alebo na chráneného pracoviska výrobky, ktoré nezhotovili, ale ich len kúpili s cieľom ich následného predaja, zamestnávateľ si môže na účely plnenia povinného podielu započítať platbu za tieto odobraté výrobky len vo výške 10 % peňažného plnenia bez započítania dane z pridanej hodnoty.

Príklad 1: Počas roka 2020 odobral zamestnávateľ tovar od chránenej dielne, ktorá realizuje činnosti spojené s nákupom a predajom výrobkov, ktoré sama nezhotovuje, a to takto: za marec 2020 bola platba za odobraté výrobky vo výške 4 000 € bez DPH a za október 2020 vo výške 1 800 € bez DPH. Aký počet občanov si môže zamestnávateľ započítať?
V tomto prípade sa na účely náhradného plnenia zohľadnilo len 10 % z jednotlivých peňažných plnení, t. j. spolu v sume 580,00 € (10 % zo sumy jednotlivých platieb). Podiel celkovej platby za odobraté výrobky vo výške 10 % peňažného plnenia a výšky zákazky na započítanie jedného občana so zdravotným postihnutím je: 580 : 1 150 = 0,504 ≈ 1 (Poznámka: výsledná hodnota sa zaokrúhľuje na celé čísla od 0,5 vrátane smerom nahor). A preto si zamestnávateľ formou náhradného plnenia môže započítať jedného občana so zdravotným postihnutím.

V prípade, že zamestnávateľ povinný podiel zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím splnil zadaním zákazky, má povinnosť náhradné plnenie preukázať príslušnému úradu práce najneskôr do 31. 3. nasledujúceho kalendárneho roka na tlačive predpísanom ústredím úradu práce s názvom „Potvrdenie pre zamestnávateľa o zadaní a realizácii zákazky“. K potvrdeniu je zároveň potrebné doložiť nasledujúce doklady:
- fotokópiu dokladu o zadaní zákazky (objednávka, resp. zmluva),
- fotokópiu dokladu o zaplatení (faktúra, výpis z bankového účtu, príjmový/výdavkový pokladničný doklad),
- ďalšie doklady preukazujúce zadanie zákazky – rozpis tovarov (neoddeliteľná príloha k potvrdeniu pre zamestnávateľa), dodacie listy,
- doklady preukazujúce oprávnenosť realizovať zákazky – fotokópia dokladu o priznaní postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, výpis z obchodného registra, výpis zo živnostenského registra, resp. fotokópia živnostenského listu, fotokópia rozhodnutia alebo oznámenia Sociálnej poisťovne, alebo posudku útvaru sociálneho zabezpečenia podľa osobitného predpisu (zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov) v prípade fyzicke osoby, ktorá je občanom so zdravotným postihnutím.

3. úhradou povinného odvodu za každého chýbajúceho zamestnanca so ZP do splnenia povinného podielu. Úhradu treba uskutočniť najneskôr do 31.3.2021 na príslušný účet úradu práce.
Povinný odvod za rok 2020 je za chýbajúceho zamestnanca so ZP vo výške 1 294 € (za rok 2019 bol vo výške 1 197 €)

​3. vzájomnou kombináciou predchádzajúcich spôsobov a zamestnávania občanov so ZP.

Za občana so ZP sa na účely plnenia povinného podielu považuje aj občan, ktorý mal opätovne posúdený dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Za občana so ZP sa považuje najdlhšie do 3 rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia SP alebo najdlhšie do 3 rokov odo dňa vydania posudku, ktorým bola občanovi priznaná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 40 % a menej, a ďalej aj občan, ktorý bol poberateľom invalidného dôchodku, ktorý sa odo dňa dovŕšenia dôchodkového veku považuje za starobný dôchodok. Vplyv na započítanie zamestnanca do kategórie občanov so zdravotným postihnutím má skutočnosť, či občan po opätovnom posúdení jeho dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu alebo po preskúmaní trvania invalidity (spojenej s nárokom na invalidný dôchodok), sa prestal považovať za občana so zdravotným postihnutím.

Príklad 2: Celkový počet zamestnancov v organizácii bol za rok 2020 vo výške vo výške 165, a preto bol zamestnávateľ povinný zamestnávať 5 občanov so ZP [3,2 % zo 165 = 5,28 ≈ 5]. U zamestnávateľa pracovali 2 zamestnanci so ZP. Pán Peter pracoval celý rok a invaliditu s percentuálnou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 80 % mal priznanú od 28. 9. 2020.Pán Adam pracoval u zamestnávateľa len časť roka (od 31. 12. 2019 do 5. 5. 2020), pričom invaliditu s percentuálnou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75 % mal priznanú celý rok. Zamestnávateľ zadal počas roka 2020 zákazku chránenej dielni na ušitie pracovného oblečenia pre svojich zamestnancov v celkovej hodnote 2 000 € vrátane DPH. Nakoľko zamestnávateľ nie je platiteľom DPH, započíta sa do ceny odobratých tovarov aj DPH. Splnil zamestnávateľ povinný podiel zamestnávania občanov so ZP?
Zamestnanec Peter pracoval u zamestnávateľa celý rok, ale ako invalidný dôchodca bol v evidenčnom stave vedený len 95 kalendárnych dní (od 28. 9. 2020), čomu zodpovedá vzorec: [(95 / 365) x 3].
Zamestnanec Adam ako občan so zdravotným postihnutím pracoval u zamestnávateľa len 125 kalendárnych dní (do 5. 5. 2020), čomu zodpovedá vzorec: [(125 / 365) x 3]. Na účely plnenia povinného podielu sa doba výkonu zárobkovej činnosti týchto dvoch zamestnancov započíta takto: [(95 / 365) x 3] + [(125 / 365) x 3] = 1,808 ≈ 2. Po zaokrúhlení na celé čísla od 0,5 vrátane smerom nahor sa údaj uvedie vo výkaze na riadku B2 a súčasne na riadku B3.
Nakoľko zamestnávateľ nie je platiteľom DPH, na účely plnenia povinného podielu sa započíta suma platieb za odobraté tovary vrátane DPH, t. j. v sume 2 000 €. Túto platbu zamestnávateľ uvedie v ročnom výkaze na riadku C1. Počet občanov so zdravotným postihnutím, ktorých si zamestnávateľ môže započítať, sa určí ako podiel celkovej sumy platieb za odobratý tovar (za ušité pracovné oblečenie) a výškou zákazky na započítanie jedného občana so zdravotným postihnutím, t. j.: 2 000 : 1 150 = 1,73 ≈ 2. Tento údaj uvedie vo výkaze na riadku C4.
Zamestnávateľ si môže na účely povinného podielu započítať, ako keby zamestnával 4 občanov so ZP. Do splnenia povinného podielu mu chýba 1 občan so ZP (tento údaj uvedie na riadku E), za ktorého je zamestnávateľ povinný uhradiť odvod vo výške 1 294 € (údaj sa uvedie na riadku F). Plnenie povinného podielu za rok 2020 preukáže zamestnávateľ príslušnému úradu na ročnom výkaze najneskôr do 31. 3. 2021, a v tomto termíne je povinný uhradiť aj odvod za chýbajúceho občana so ZP (za neplnenie povinného podielu).

Príklad 3: Zamestnávateľovi vznikla povinnosť odviesť povinný odvod za 2 „chýbajúcich“ občanov ZP vo výške 2 588 € (1 294 x 2). Aký mala vplyv na výšku odvodu skutočnosť, že príslušný úrad práce počas 4 mesiacov v roku 2020 neviedol v evidencii uchádzačov o zamestnanie ani jedného občana so ZP?
Ak úrad práce viedol v evidencii uchádzačov o zamestnanie občanov so ZP len časť kalendárneho roka, odvod za neplnenie povinného podielu sa znižuje o sumu, ktorá je súčinom 0,3-násobku celkovej ceny práce, polovice počtu mesiacov, počas ktorých úrad takýchto občanov neviedol v evidencii, a počtu občanov so ZP chýbajúcich do splnenia povinného podielu. To znamená, že ak úrad práce neviedol v evidencii uchádzačov o zamestnanie občanov so ZP počas 4 mesiacov, odvod za neplnenie povinného podielu sa vypočíta takto: (1 294 x 2) – [(0,3 x 1 438,53) x (4 / 2) x 2)]
2 588 – 1 726,236
861,76 €. Zamestnávateľ bol povinný za chýbajúceho zamestnanca so zdravotným postihnutím uhradiť odvod vo výške 861,76 €. Plnenie povinného podielu bol zamestnávateľ povinný preukázať príslušnému úrad práce na ročnom výkaze za rok 2020 najneskôr do 31. 3. 2021 a v tomto termíne odvod za neplnenie povinného podielu aj uhradiť.

****

​Pri výpočte splnenia povinného podielu je potrebné zohľadniť priemernú dĺžku zamestnávania týchto občanov a aj dobu, počas ktorej sa považovali za občana so zdravotným postihnutím.

Do evidenčného počtu zamestnancov patria, napr.:
· zamestnanci skutočne prítomní v práci vrátane tých, ktorí nepracovali v dôsledku prestojov, štrajku, výluky,
· zamestnanci na pracovných cestách, na dovolenke a zamestnanci, ktorí so súhlasom zamestnávateľa čerpajú neplatené voľno (najviac však do 4 týždňov),
· zamestnanci, ktorí sa mali dostaviť do práce, ale z akéhokoľvek dôvodu neprišli, napr. pre chorobu (bez ohľadu na dĺžku jej trvania), z dôvodu sviatku, pre závažné osobné dôvody alebo sa nedostavili do práce bez ospravedlnenia,
· zamestnanci, ktorí plnia úlohy pri brannej a odbornej príprave v ozbrojených silách (§ 139 ZP), 

· zamestnanci uvoľnení, resp. dočasne pridelení na výkon práce v inej organizácii, ak im organizácia stáleho zamestnávateľa (organizácia, ktorá ich dočasne pridelila k inej organizácii) uhradila mzdu, ktorá jej nebola refundovaná,
· zamestnanci, ktorí dostali platené študijné voľno za účelom zvýšenia svojej kvalifikácie, príp. na zloženie skúšok (resp. neplatené študijné voľno najviac však do 4 týždňov),
· zamestnanci, ktorí nepracujú na pracoviskách organizácie, ale podľa podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve pre ňu vykonávajú dohodnuté práce doma, alebo na inom dohodnutom mieste formou domáckej práce alebo telepráce, t.j. práce s použitím informačných technológií (§ 52 ZP), 

· zamestnanci prijatí na skúšobnú dobu, a to od prvého dňa, keď sa dostavili do práce,
· zamestnanci v diplomatických službách SR zamestnaní mimo územia SR,
· žiaci a študenti na brigádach, ak majú uzatvorenú pracovnú zmluvu.

Do evidenčného počtu zamestnancov nepatria, napr.:
· osoby na materskej (rodičovskej) dovolenke; ide o osoby na materskej (rodičovskej) dovolenke v trvaní 34 týždňov, resp. ak ide o osamelé ženy 37 týždňov, alebo ženy, ktoré porodili 2 alebo viac detí, v trvaní 43 týždňov (§ 166, ods. 1 ZP), event. na kratší čas (§ 167 až 169 ZP), 

· osoby na rodičovskej dovolenke; ide o osoby, ktorým bola poskytnutá rodičovská dovolenka na prehĺbenie starostlivosti o dieťa až do troch resp. piatich rokov veku dieťaťa (§ 166, ods. 2 a 4 ZP). Ak pracuje osoba na rodičovskej dovolenke v organizácii, v ktorej je v pracovnom pomere (§ 3 zákona č. 571/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov), potom organizácia zahŕňa túto osobu do evidenčného počtu zamestnancov a naopak ju pre štatistické účely nezapočítava medzi osoby na rodičovskej dovolenke, 

· zamestnanci uvoľnení, resp. dočasne pridelení na výkon práce v inej organizácii v prípade, že im organizácia stáleho zamestnávateľa neposkytuje mzdu alebo náhradu mzdy, alebo sú tieto plnenia refundované,
· zamestnanci vyslaní do škôl, kurzov, zaradení do vedeckej výchovy, zamestnanci vo vyšetrovacej väzbe a pod., ktorým zamestnávateľ neposkytuje mzdu,
· zamestnanci, ktorí svojvoľne opustili prácu v organizácii bez súhlasu organizácie a bez riadneho skončenia pracovného (služobného, štátnozamestnaneckého, členského) pomeru v prípade, že ich neprítomnosť presiahla 4 týždne; Zamestnanec, ktorý svojvoľne opustil zamestnanie, sa musí vyňať z evidenčného počtu spätne odo dňa, kedy sa po prvýkrát nedostavil do práce. Pokiaľ sa zamestnanec pred skončením pracovného (služobného, štátnozamestnaneckého, členského) pomeru do organizácie vráti, nejde o svojvoľný odchod, ale o neospravedlnenú absenciu, 

· zamestnanci, ktorým bolo poskytnuté neplatené voľno bez náhrady mzdy v rozsahu dlhšom ako 4 týždne, a to odo dňa nástupu tohto voľna (napr. z dôvodu dlhodobého ošetrovania člena rodiny, súkromné dôvody), 

· osoby, ktoré nie sú v pracovnom (služobnom, štátnozamestnaneckom, členskom) pomere k organizácii (napr. osoby z nápravno-výchovných zariadení, žiaci a študenti vykonávajúci v organizácii prevádzkovú prax podľa školských predpisov), 

· osoby, s ktorými boli uzavreté dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (§ 223 až 228a ZP), 

· zamestnanci pridelení agentúrou dočasného zamestnávania k užívateľskému zamestnávateľovi sa do evidenčného stavu užívateľského zamestnávateľa nezahŕňajú.
majar
25.01.23,12:58
Dobrý deň,
prosím Vás, máte skúsenosť ako v ročnom výkaze zamestnávania občanov so ZP za rok 2022 vypočítať a vykázať zamestnankyňu, ktorá poberá ID, pokles má > 70% a je na MD:
1. od 12.01.2021 a trvá celý rok 2022
2. od 01.07.2022 a trvá

Prvý prípad (MD trvá celý rok):
Časť A:
bod. 1 Priemerný EP vo FP: - podľa metodiky k P2-04 sa nepovažuje za zamestnanca a nezapočíta do EP, tzn. vo výkaze sa za zamestnankyňu započíta 0

Časť B:
bod. 2. Počet zamestnancov so ZP a poklesom > 70%: zamestnankyňa sa nezapočíta alebo sa započíta 3 (1*3), keďže jej celý rok 2022 trvá zamestnanie, napriek tomu, že je celý rok na MD?

Druhý prípad (MD od 01.07.2022 do 31.12.2022):
Časť A:
bod. 1 Priemerný EP vo FP: - podľa metodiky k P2-04 sa nepovažuje za zamestnanca za obdobie MD od 01.07.2022 – 31.12.2022. Vo výkaze sa započíta iba za obdobie 1-7/2022 za zamestnankyňu započíta 0,5833

Časť B:
bod. 2. Počet zamestnancov so ZP a poklesom > 70%: zamestnankyňa sa započíta za mesiace 1-7/2022: 1,75 (0,5833*3) alebo sa započíta 3 (1*3), keďže jej celý rok 2022 trvá zamestnanie, aj napriek tomu, že je MD od 01.07.2022?
Má sa zaokrúhliť až výsledná vypočítaná hodnota, ak zamestnávame viacerých zamestnancov so ZP a poklesom >70% alebo zaokrúhliť hodnotu každého zamestnanca samostatne?

Ďakujem za odpoveď