existuje spústu aspergerov, funkčných autistov, ktorí v práci fungujú v podstate bez problémov. Dokonca ich je prá aj v politike :D Ak nemá v práci problémy, tak nie je dôvod s prácou skončiť. Dokonca bývajú v práci spoľahliví. Problém sú skôr medziľudské vzťahy. A rodinné vzťahy. Ale aj to sa dá ukorčuľovať.
Ak sa dá, treba sa pokpsiť riešiť depresie a úzkosti. A naučiť sa žiť. Sama so sebou a aj so svojim okolím.

existuje spústu aspergerov, funkčných autistov, ktorí v práci fungujú v podstate bez problémov. Dokonca ich je prá aj v politike :D Ak nemá v práci problémy, tak nie je dôvod s prácou skončiť. Dokonca bývajú v práci spoľahliví. Problém sú skôr medziľudské vzťahy. A rodinné vzťahy. Ale aj to sa dá ukorčuľovať.
Ak sa dá, treba sa pokpsiť riešiť depresie a úzkosti. A naučiť sa žiť. Sama so sebou a aj so svojim okolím.

Ďakujem Dáška. Vieš, mne to príde také blbé, pretože sa jej aj lekárka pýtala, či sme ako rodičia nič nevšimli si v ranom veku. Tak mi to príde, akoby som zlyhala.Viem, že obhajovať sa tým, že som ako matka spravila všetko, čo som mohla je klišé, ale fakt je tomu tak. Snažím sa na ňu príliš netlačiť, bojím sa, aby vo mne nesttatila dôveru. Počkám, kým kontaktuje ona mňa, snažím sa jej dať dostatok priestoru, aby sa nakoniec z tej depresie nevykľulo niečo, veď viete. Ale zároveň sa s ňou snažím rozprávať, je veľkým pokrokom to, že súhlasila s vyšetrením. Avšak neviem, či sa podarí oživiť aj manželstvo...

Hlavne sa ty sama nestresuj! a to zlyhanie si nepripúšťaj, narobí to iba škodu : Ak aj má niekto autistické črty - to ešte neznamená, že je autista! naštuduj si viac o tom - a môžeš pozorovať jej prejavy. A hlavne sa jej venuj, koľko sa dá, nech cíti lásku a podporu äak by aj neopätovala)
So vzťahmi to môže byť ťažké - tak by som asi na to manželstvo až tak netlačila .
Môžeš sa poradiť aj s jej lekárom ...

Hlavne sa ty sama nestresuj! a to zlyhanie si nepripúšťaj, narobí to iba škodu : Ak aj má niekto autistické črty - to ešte neznamená, že je autista! naštuduj si viac o tom - a môžeš pozorovať jej prejavy. A hlavne sa jej venuj, koľko sa dá, nech cíti lásku a podporu äak by aj neopätovala)
So vzťahmi to môže byť ťažké - tak by som asi na to manželstvo až tak netlačila .
Môžeš sa poradiť aj s jej lekárom ...

Aj tebe ďakujem, Katy. Asi ako pre každú matku je to ťažké. Zamýšľam sa nad tým veľakrát, lebo mi to nejde do hlavy, že sme si nevšimli nič predtým.. avšak som si spomenula, že posledné možno aj roky, už síce s jej manželom vtedy chodili, začala novú prácu, začala byť neskutočne vyčerpaná. Stále sa utiahla, chcela byť sama, velakrát bola az príliš fokusovaná na jednu vec alebo tému, stalo sa že sa ani nie že zakoktala, ale uprostred vety doplietla písmená v slovách tak, že jej nebolo rozumieť, avšak stále sme to pripisovali tej únave a stresu z práce. Predsa len pred tým nikdy neúčtovala, snažila sa veľmi sa to naučiť (aj ja som preto začala tak amatérsky účtovať aspoň doma niečo, aby som jej vedela poradiť, ak by potrebovala a tak). Jej šéfku však poznám, aj tá sa mi sťažovala na ňu, že je stále mrzutá, veľakrát mala výbuchy hnevu ak od nej požadovali viac vecí naraz. Posledný pol rok veľa 'zabúdala'. Zabudla podať hlásenia, zabudla podať žiadosť k dotáciam na čas a podobne.. To sa jej pred tým nikdy nestávalo. Šéfka ju opísala ako zmätkárku. Tak odkedy mi zavolala s výsledkom prvého vyšetrenia, odvtedy študujem. Oprášil si aj manžel ruštinu, ja angličtinu a čítame všetko na internete. Príde mi zvláštne, že sa to objavilo, len teraz.

Vieš, keď to začneš podrobne študovať, tak prídeš na to, že tie autistické črty, alebo jak to nazvať, sa dajú odhaliť skoro na každom. Mi rozprávaj o tom fokusovaní na jednu vec a chlapoch v mojom okoli :)

Čo sa účtovníctva týka, tam možno bude treba popremýšľať. Aj tam sa dajú po väčšine veci zariadiť tak, aby sa nehromadili. Samozrejme nie vtedy, ked je niekto účtovník vo firme, kde má niekoľko kumulovaných firiem. Keď už viete, čo to je, tak len sa prispôsobiť. Lebo lieky nie sú.
Možno sa niečo napraví antidepresívami, rôznymi mentálnymi tréningami.

Ľahko sa povie, nič si nevyčítajte. Ťažko je to však na sebe dodržať.

Vieš, keď to začneš podrobne študovať, tak prídeš na to, že tie autistické črty, alebo jak to nazvať, sa dajú odhaliť skoro na každom. Mi rozprávaj o tom fokusovaní na jednu vec a chlapoch v mojom okoli :)

Čo sa účtovníctva týka, tam možno bude treba popremýšľať. Aj tam sa dajú po väčšine veci zariadiť tak, aby sa nehromadili. Samozrejme nie vtedy, ked je niekto účtovník vo firme, kde má niekoľko kumulovaných firiem. Keď už viete, čo to je, tak len sa prispôsobiť. Lebo lieky nie sú.
Možno sa niečo napraví antidepresívami, rôznymi mentálnymi tréningami.

Ľahko sa povie, nič si nevyčítajte. Ťažko je to však na sebe dodržať.


Ja už rozmýšlam aj za ňu. Raz také sme my matky. Veľmi sa snažila o tú prácu a kebu ju stratila, tak si radšej ani nepomyslím.. Viem, že niečo sa napraví AD-mi, ale to, ako sa s tým ona naučí/nenaučí žiť, to už veľmi neovplyvním. Nie je taká, žeby sa ľutovala, práve naopak.
Nie je to dnes, čo som to zistila, tak už nejakú dobu rozmýšľam, skúšam jej pomôcť aspoň v práci (veľa zmien čo sa zákonov týka). Tak jej to vypíšem tak zrozumiteľne po lopate, aby to pochopila čo najjednoduchšie, prípadne sa pýtam tu na porade, aby jej potom bolo jednoduchšie fungovať v práci...
Je to taký akoby obojstranný nôž.. tú prácu zbožňuje, vždy ju chcela, ale bojím sa, aby ju ešte viac nezničila.