Asi by bolo najmúdrejšie zistiť akú diétu to vlastne drží, skúsiť odsledovať jedálniček, koľko kg vlastne za ten čas schudla a zároveň sa poradiť aj s lekárom odborníkom či už gynekológom alebo endokrinológom-zatiaľ bez dcéry.
Našťastie tento problém nemám ale domnievam sa že toto by bol vhodný postup.

Ona zase až tak strašne veľa neschudla, ale vidím, že neje "normálne". Viem, otázka je, čo je to normálne. Napr. nenaraňajkuje sa s nami - čo ja viem, chlieb s maslom a šunkou. Ale vidím ju, ako zje napr. 1/2 balenie nutely. Keď jej vyčítam, že to nie je OK, povie, že to je maškrta. Len sa bojím, že toto je zároveň aj jej strava. Už sa ani normálne nevieme rozprávať, lebo tvrdí, že o inom sa s ňou ani nebavím. Lenže nechápe, že ja už mám o ňu strach.

Ja by som povedala,ze ak je v zaciatkoch menzesu,t.j.ze ho mala len zopar krat, tak je to normalne. Ale ak ma viac rokov menzes, tak by som isla k lekarovi a neriskovala by som to.
Iveta

Súhlasím s Willmou, každopádne sa treba poradiť s lekárom a zistiť o akú diétu ide. Nesprávnou diétou totižto môže v tele stratiť množstvo potrebných látok pre zdravý vývoj a môže to spôsobovať aj poruchu hormónálnej činnosti. Neviem, koľko rokov má tvoja dcéra, ale ak ešte len začína s menzesom, môže to byť normálne. Mám aj ja také skúsenosti, že v prvých mesiacoch sa môžu vyskytnúť aj takéto pauzy a nemusí to znamenať žiadnu vážnu poruchu. Každopádne radou od lekára nič nepokazíš.

Ja by som bola každopádne za toho lekára.

Má 17. Takže menzes má už asi cca 5 - 6 rokov.

Ja by som bola každopádne za toho lekára.

Veď aj ja, len ju tam nemôžem dostať.

Tak to neriskujte a nech uz ste tam. Ono to moze byt aj nejaka slusna cista.Tak radsej...

Dohodni sa s lekárom, nech pošle predvolanie akože na preventívnu prehliadku ;) .

Bože, strašíte ma.

No ja mám do toho kecať asi najmenej, ale ked matka nieco povie tak by sa to malo splniť. A dostať dcéru k lekárovi by tebe ako matke nemalo robit az taký problém, hlavne ked ti ide o jej zdravie. Zoberiem ju za ruku a ide sa aj ked by som si na to mal zobrat volno a jej by sa to nepácilo.

P.s. A čo tak že je tehotná ? :confused: ;)

Tak ak už má 17 rokov, tak každopádne treba ísť k lekárovi. Ako píše ivetuska, môže ísť o cystu a to už nie je sranda. Je mladá, raz bude chcieť mať deti,rodinu a zanedbanie takýchto pre ňu "maličkostí" jej môže spôsobiť slzy na celý život. V jej veku to bude ťažké pre teba presvedčiť ju, viem, ale treba viac s ňou hovoriť o následkoch toho, čo teraz zanedbá. Možno začne rozmýšľať a tak trochu strach ju k lekárovi nakoniec dostane.

Rozmýšlali ste nad tým, že by pauza nemusela byť len dôsledkom diéty. Nespôsobuje to obavy aj u tvojej dcéry? Ak tam nechce isť sama a ani s tebou, čo keby sa dohodla s kamarátkou a šli na vyšetrenie spolu.

Veľká vďaka Vám všetkým, trochu ste ma postrašili, ale to asi bolo treba - aby som mala motiváciu postrašiť aj ja dcéru. Ozaj asi musím pritvrdiť a byť neústupčivá, aj keď to asi bez sĺz nepôjde.

No ja mám do toho kecať asi najmenej, ale ked matka nieco povie tak by sa to malo splniť. A dostať dcéru k lekárovi by tebe ako matke nemalo robit az taký problém, hlavne ked ti ide o jej zdravie. Zoberiem ju za ruku a ide sa aj ked by som si na to mal zobrat volno a jej by sa to nepácilo.

P.s. A čo tak že je tehotná ? :confused: ;)

Jozef, myslíš si, že keď má 17, je to také jednoduché?

Jozef, myslíš si, že keď má 17, je to také jednoduché?
Ja predsa netvrdím, že je to jednoduché ! Ale ak mi ide o zdravie dcéry, tak nejaké vrtochy prehliadnem a aj za cenu sĺz a možno urazenia sa, by som nejakým spôsobom dosiahol, aby dcéra k lekárovi išla. Či už sama, s matkou alebo kamoškou. Ale išla. Len toľko som chcel.
A ono ak by v tom meškaní bol väčší problém(nedajbože), tak to môže byť oveľa zložitejšie ako teraz. ;)

Máš úplnu pravdu, tú jednoduchosť som myslela v tom, keď si písal, zoberiem ju za ruku a ideme. Každopádne či už tak alebo tak treba ju donútiť ísť, lebo ak by v tom bolo to čo ty spomínaš, môže dôjsť aj k horšiemu konaniu dcéry, len aby to zakryla. Zuzana, držíme ti palce, verím, že to zvládnete spolu s dcérou bez tých sĺz.

Ešte raz Vám všetkým veľká vďaka. Človeku sa uľaví, keď sa môže niekomu vyžalovať. Naozaj to nie je dnoduché u týchto -násť ročných. Ale hovorí sa: Malé deti - malé starosti, veľké deti - veľké starosti. Svätá pravda. A ja teraz prechádzam obdobím asi "stredných starostí". Nuž čo, nejako to dúfam zvládneme a verím, že to nebude nič vážne.
Ešte raz vďaka.

Ja som mala skusenost s meskanim menzesu dva krat - 1. krat som dost rychlo schudla vplyvom stresu a zmeny prostredia (po nastupe na VS) a 2. krat to bolo sposobene cystou - to som ale mala zaroven velmi silne bolesti.

Osobne si myslim, ze ak to dcere vysvetlite ako normalna takmer dospela zena musi pochopit, ze to nie je sranda.

Prajem vela stastia!

Čítam tu tému od začiatku a samozrejme súhlasím s tým, že musí ísť na vyšetrenie. Možno má len obyčajný strach ísť k lekárovi. Priznám sa, keď ja som si hladala gynekológa, nemala som žiadne odporúčania, tak som otvorila telefónny zoznam a vybrala si doktora - ženu.
Možno by dcére stačilo vysvetliť, že na tom nič nie je, ísť na vyšetrenie, predsa k zubárovi tiež chodíme a to pravidelne.
Držím palce.

Osobne si myslim, ze dvojmesačná pauza nie ja až taká strašná a snažila by som dcére dohovoriť s tým stravovaním. Prípadne by som ju zobrala do fitnescentra, aby sa porozprávala s trénerom a odporučil jej nejakú vyváženú stravu, resp. sa dohodla s nejakým človekom z centra zdravej výživy (neviem presný názov), ktorý by bol pre ňu schodnejší ako lekár. A ak by to nepomohlo a ani po zlepšení "stravovacích návykov" by sa menzes nedostavil, až potom by som šla k lekárovi. Po tak krátkej dobe ani lekár podľa mňa nemôže určiť o čo ide. A kvôli tak krátkemu meškaniu by som všetkým možným vyšetreniam nevystavovala ani dcéru a seba stresu tiež nie... Možno zabiješ jednou ranou dve muchy a menzes sa po upravení stravovania - akomsi kompromise diéty a chudnutia s energeticky správnym stravovaním, upraví. Ale ber to len ako môj názor, nemusíš s ním (a ani ostatné poraďáčky) súhlasiť. Ja by som to urobila určite takto a neletela k lekárovi. Niekedy stres môže uškodiť viac, ako samotná porucha, o tom som presvedčená.

Vierka, myslím si, že 2 mesiace pauzy je dosť veľa na to, aby dievča zo sebou začalo niečo robiť. A radšej sa poradiť u lekára, ako experimentovať, nemusí sa to oplatiť, ak by išlo o niečo vážnejšie. Ak by zmenila stravovacie návyky, prípadne odbúrala stres a menzes napriek tomu bude meškať, čo potom? To môže byť ďalší mesiac a ak je príčina inde, liečba môže byť komplikovanejšia. Pre kľud seba a svojej dcéry by každopádne mali navštíviť lekára. Radšej predísť, ako potom naprávať. Ale ako ty hovoríš, sú to len naše názory, mamina a dcéra sa musia sami dohodnúť a rozhodnúť.

Ja osobne si myslím , že tu nie je čo radiť , nemôže sa niekto držať názoru iného ....ja to beriem tak ...že jedna pani povedala ........to znamená , že s dcérou by som išla k doktorovi v každom prípade .Ja by som sa riadila svojim rozhodnutím navštíviť lekára , aby som v budúcnosti neoľutovala , že som v tomto smere niečo zanedbala .

To je môj osobný názor .


P.S. Nechcem týmto opovrhovať názorom ostat. ..........každá rada je dobrá , ale prvý krok bez toho že by mi niekto radil, by som spravila u obvodného gynekológa .

jednoznačne - smer gynekológia.

A neuvažovala si nad tým, či to nie je začiatok anorexie - píšeš, že dcéra jedáva len nutelu... A nekontroluješ občas aj jej inú stravu, prípadne, či to nejde vyvrátiť? Taktiež píšeš, že nechce s tebou o tom hovoriť, ale ty ju musíš prinútiť akýmkoľvek spôsobom ,aby ste sa rozprávali. Len tak ako mama
s dcérou, alebo si sadnite tam, kde budete len vy dve, začnite obyčajným klebetením a skús na ňu trošku psychológie. Rozhodne nenechaj situáciu zaspať! Budem držať palce, aby všetko dobre dopadlo, a aby všetky naše pripomienky boli len "bubákom" a nie skutočným trápením.

Keď nechce ísť ku gynekológovi chodte do normálnej ambulancie, nech jej tam odoberú krv. Z toho sa dajú zistiť aj gynekologické veci.

Keď nechce ísť ku gynekológovi chodte do normálnej ambulancie, nech jej tam odoberú krv. Z toho sa dajú zistiť aj gynekologické veci.

Ale markery nie, tam musia byť stery.

pokiaľ sama nebude chcieť, tak budeš mať s ňou ťažký boj.
Musí si sama uvedomiť, že má problém.

Absolútne súhlasím s Vlastičkou /Ondrejvla/. Dcéra vie veľmi presne, prečo nechce navštíviť lekára. Osobne by som sa veľmi rýchlo poradila so psychológom.Tiež ma k tomu provokujú jej raňajky. Týmito radami nemáme v úmysle strašiť. Ale veľmi rýchlo nájsť problém. Anorexia, bulímia, alkohol, drogy. Ak by to bol ktorýkoľvek z týchto problémov, dostať dcéru k lekárovi bude to najťažšie, čo Ťa čaká. Ale na druhej strane. Tvoja dcéra nemá ešte 18. A teda si zodpovedná, tak sa snaž využiť aj tento aspekt, aby si ju presvedčila. Rešpektovať predsa musí aspoň toto základné pravidlo. Ja verím, že krok za krokom situáciu zvládneš a budeš sa môcť čo najskôr postaviť zoči-voči realite. Akejkoľvek. Želám Ti, aby to bola pre Teba tá najpriaznivejšia lekárska správa. Pri každej inej Ti želám veľa síl, aby si ju zvládla.

S tým nie sú srandy, sleduj čo zje, ale nenúť ju, bolo by to ešte horšie. Možno doktor nepomôže, ale dobrá a pevná vôľa áno. A tú musí mať ona, a ty pevné nervy.

Nesmieš to odkladať! Zatiaľ ešte nevieš, v čom je problém, tak sa to snaž čím skôr zistiť!
Najhoršie je, keď musíš presviedčať svojho veľmi blízkeho aby išiel na vyšetrenie, i keď vieš už dopredu, ako to dopadne! To bolí veľmi a žiaden vankúš nedokáže pomôcť pri plači! Tak nečakaj na takýto záver, ale buď tvrdá a ukáž jej, že ju ľúbiš! Aj ja dúfam, že človek, o ktorého sa veľmi bojím tu bude aj zajtra, aj o mesiac...
Aj preto opakuj svojej dcére denno-denne, že si tu pre ňu, aj keby si chcela pokecať aj o polnoci!

Je veľmi dobré, že si si všimla jej problém. Daj jej niečo odniesť, niečo ťahšie a uvidíš či je slabá ako mucha. Aj sama zbadá, že to čo dokázala predtým, teraz už nevládze. Kúp čo má veľmi obľube, a nech to zje pred Tebou, žiadne odložím si na neskôr.

Nechcem strašiť, ak je to anorexia, tak to je teda veľký psychický problém. Sama sa z toho nedostane. Všímaj si ju viac, čo cez deň zje. Nemá problém s trávením? Poznám jednu anorektičku a jednu bulimičku a poviem vám babenky je to otras. Nedajú sa nijako presvedčiť. Tu pomôže iba nejaký psychológ. Obidve mali problém aj s mendzesom, takžiež im vynechával. Jedna z nich poviem vám žila iba na jogurtoch, káve a sem tam sladkosti. Hrôza ako vyzerala. Fakt si ju viac všímaj, ale tak aby o tom nevedela. Možno skôr zistíš príčinu, v čom to môže byť. Nebuď vtieravá a veľmi nevyzvedaj, ona ti to sama od seba aj tak nepovie. Skús sa s ňou rozumne porozprávať, ale príliš nenaliehaj, nechaj jej priestor na rozmyslenie, možno sa niečo dozvieš a budeš jej môcť pomôcť. V takomto prípade pomaly ďalej zájdeš. Ja viem, že tu nie je čo odkladať, ale nátlakom by si to asi ešte zhoršila. Viem, že je to strašne ťažké a nám všetkým sa tie múdre reči veľmi dobre rozprávajú, ale realita je vždy ťažká a hlavne u puberťákov. To sú deti! Ja vždy hovorím, že mi ich niekto vymenil. Veľmi, veľmi, veľmi ti držím prsty, aj na nohách. Daj vedieť, ak budeš mať niečo nové. Možno niečo spolu vymyslíme.

Ten problem ma aj moja dcera a zistila som to pred 4 rokmi. Bola hospitalizovana ale kratko 3tyždne a na tu dignozu je to malo.Treba ju zaviest ku psychologičke a ta jej s citom vysvetli problem.Je to zavislost a hlavne ona musi chciet. My sme nedopadli dobre stale to pokračuje a dufam že spadne na dno a až potom začne riešit svoj problem.

Gazdina, ja si osobne myslím, že tieto problémy by mali riešiť psychiatri a nie psychologovia- predsa sú to lekári - nechcem tým dehonestovať psychologiu- je tiež potrebná. Každá psychiatrická amb. spolupracuje so psychol. amb. a dáva si vyhodnocovať testami osobnosť pacienta, jeho sklony a pod.
Je ťažké dokázať anorektičke /bulimičke, že potrebujú pomoc. Preto to môže skončiť tragicky , kedy už naozaj niet cesty späť.

Ten problem ma aj moja dcera a zistila som to pred 4 rokmi. Bola hospitalizovana ale kratko 3tyždne a na tu dignozu je to malo.Treba ju zaviest ku psychologičke a ta jej s citom vysvetli problem.Je to zavislost a hlavne ona musi chciet. My sme nedopadli dobre stale to pokračuje a dufam že spadne na dno a až potom začne riešit svoj problem.A Ty to ako matka dovolíš? Spadnúť na dno, a hodiť dva karafiáty? Keď jednými dverami vylezie, tak druhými ju tam vocpeš. Lebo Ty si tá, ktorá teraz velí. Zajtra môže byť po funuse. Tak sa drž a na zázraky nečakaj!!!!