Môžete urobiť kúpnu zmluvu v prospech tretej osoby - účastníci budú predávajúci, vy - platca, matka - nadobúdateľ. V zmluve si ošetríte skutočnosť, že peniaze na kúpu bytu poskytujete výlučne vy. Takto nadobudnutá nehnuteľnosť nebude spadať do BSM, otcov súhlas k takejto zmluve nie je potrebný - nič sa nestane, ak to podpíše, ale potom musí byť účastníkom zmluvy aj on. Doklad o platbe za nehnuteľnosť si určite odložte.

Prečo ho chceš napísať na mamu ? Veď majiteľkou môžeš byť ty a mama tam môže bývať. Či chceš silou mocou platiť notárovi pri dedičstve ?

Vidim pripady, ked su z toho ludia nervozni, ze nebyvaju vo svojom, tak preferujem tuto moznost...

Dakujem pekne :)

A si si istá, že to nebude spadať do BSM? Lebo v § 143 Obč. z. je uvedené:

§ 143
V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a

čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom,

ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.3)

Takto nadobudnutá nehnuteľnosti nie je získaná ani darom ani dedičstvom. Je kúpená, akurát že kúpnu cenu zaplatil niekto iný. mne osobne sa táto schéma nepozdáva. Pokiaľ manžel si nebude nárokovať na byt, tak je to v pohode, ale ak by sa ozval, je to diskutabilné ...

Podľa mňa najistejšou formou bude, že byt najprv kúpiš ty. Následne darovacou zmluvou ho daruješ mame. Tým nadobudne byt do výlučného vlastníctva iba ona. Je tam síce jeden poplatok katastru navyše, ale to je len 66 €. V tomto prípade sa otec nemá k čomu vyjadrovať ani s tým nemusí súhlasiť či nesúhlasiť.

A mama by bola nervózna z toho, že nebýva vo svojom majetku? V rodine máme viac prípadov, kedy rodičia nebývajú vo svojom, lebo už za života vysporiadali majetky a nie sú z toho frustrovaní. Takže spýtaj sa mamy, či by jej to vadilo.

Lebo takto budeš dediť byt a zahučíš na notárskych poplatkoch za dedičské konanie. V prípade, že sa dedí byt, tak tak jeho hodnota je 100.000 €, tak poplatok je 650 €.

A otec by býval kde?

Ako uvádzaš - peniaze by boli vyplatené z iného účtu, ale to by sa mohlo považovať ako peňažný dar matke, za ktorý kúpila dom (klasická KPZ na nehnuteľnosť) - lenže ten by už asi spadal do BSM (pri delení by sa však zohľadnil ten dar) a majiteľmi by boli obaja.

S otcom to nema nic spolocne, byval by tam, kde doteraz - vo svojom/ich dome

Áno, som si istá, že takto nadobudnutá nehnuteľnosť - zmluva v prospech tretej osoby - nebude spadať do BSM. Režim BSM spočíva v tom, že majetok nadobudnutý počas manželstva bol financovaný zo spoločných finančných prostriedkov, teda z peňazí, ktoré manželia získali v čase trvania manželstva. V tomto prípade, teda ak dieťa z vlastných prostriedkov kúpi jednému z rodičov nehnuteľnosť, tak takáto nehnuteľnosť nebude spadať do BSM, pretože peniaze dospelého dieťaťa nijako nepatria jeho rodičom.

To sa len domnievaš, alebo to máš niekde potvrdené v praxi?. Lebo ak tak nikdy nebolo rozhodnuté, neexistuje nejaký judikát alebo rozsudok, tak je to len tvoj názor. A nikde nie je dané, že nadobudnutý majetok musí byť financovaný zo spoločných peňazí. Obč. zákonník uvádza len

"čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom,"

Tam nie je nič o financovaní, len o nadobudnutí.

s.renka (Dnes 12:41) Áno, som si istá, že takto nadobudnutá nehnuteľnosť - zmluva v prospech tretej osoby
===========================
Keby toto tvrdil jeden z nickov Porady - Mária27, tak nepoviem ani len slovo.
Lenže toto tvrdí (bez urážky) nejaká referentka (viď profil)) a nie vyštudovaná právnička.

Ja by som tak nemilobohu 650 nevyhodil. Ešte je otázne dedenie po mame ak umrie skôr ako otec. Myslím že je to tak že z BSM má 50%-jeho podiel na BSM + 25% ako dedič v 1.rade a z ostatného majetku 50% tiež ako dedič v 1.rade. Teda ak zadávateľka je jedináčik.

s.renka (Včera 12:41) Režim BSM spočíva v tom, že majetok nadobudnutý počas manželstva bol financovaný zo spoločných finančných prostriedkov, teda z peňazí, ktoré manželia získali v čase trvania manželstva. V tomto prípade, teda ak dieťa z vlastných prostriedkov kúpi jednému z rodičov nehnuteľnosť, tak takáto nehnuteľnosť nebude spadať do BSM
===========================
BSM hore, BSM dole...ešte tu nezaznela otázka.
Si vydatá ?
Keďže si si istá jednou vecou, tak určite vieš, kam tým mierim....či ?

Nie som.

buchač (Včera 13:55) s.renka (Dnes 12:41) Áno, som si istá, že takto nadobudnutá nehnuteľnosť - zmluva v prospech tretej osoby
===========================
Keby toto tvrdil jeden z nickov Porady - Mária27, tak nepoviem ani len slovo.
...

Tak to máš potvrdené.

Peniaze môžeš poslať mame na účet pred podpisom zmluvy a napísať tam "dar mame". Mama sa tak stane výlučnou vlastníčkou peňazí a môže si kúpiť si nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva (nie do BSM). Rozhodujúca je vôľa darcu. Ak nechceš, aby peniaze vložila do domácnosti, môžeš napísať "dar mame na kúpu nehnuteľnosti", čo sa bude brať ako príkaz (bezodplatnosť zostane zachovaná).

Áno, aj vyhlásenie manžela, ktorý nenadobúda nehnuteľnosť do BSM buď v samotnom obsahu zmluvy, alebo ako príloha k návrhu na vklad je postačujúce na to, aby jeden z manželov nadobudol nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva. pozri odpoveď správy katastra http://www.skgeodesy.sk/files/slovensky/ugkk/rezortne-periodika/kb_2_2014.pdf

Kúpna zmluva v prospech tretej osoby (§50 OZ) by bola vlastne vlastne dar mame, len ju ušetríš od vybavovania kúpy. Takáto zmluva musí byť uzavretá písomne ako to predpisuje darovanie nehnuteľnosti. Zmluva v prospech tretej osoby nepredstavuje samostatný typ zmluvy, ale je určitou obmenou iných zmluvných typov v ôsmej časti OZ, kde je aj darovacia zmluva. Ty ako dlžník (prominent) uzavrieš zmluvu s veriteľom (promisar) v prospech tretej osoby (tertius) mamy. Mama nadobudne vlastníctvo, ak so zmluvou prejaví súhlas.

Pre úplnosť v diskusii - § 143 OZ nie je kogentné ustanovenie ale zásadové. Ak by išlo o kogentnosť, nebol by právny úkon vybavovania spoločných vecí relatívne neplatný podľa § 40a ale absolútne neplatný podľa § 39. Vlastníctvo sa podľa § 132 nadobúda aj na základe iných skutočností ustanovených zákonom, vždy treba pozerať na obsah právneho úkonu a vôľu účastníkov. Okrem tohto môžem napr. uviesť, že družstevný byt sa prevádza len do vlastníctva družstevníka, hoci manžel nedružstevník je spoločným nájomcom. Aj tu však môžu prejaviť obaja vôľu a nadobudnúť vlastníctvo do BSM.

Veľmi pekne ďakujem za vyčerpávajúcu odpoveď.

Ak to nebude BSM, manžel by zo zákona dedil 50%. Mama však môže napísať závet už teraz, že všetko necháva dcére. Manžel nie je neopomenuteľný dedič.