mas pisomnu zmluvu a v nej definovany termin a aj ako sa postupuje pri jeho nedodrzani?

Ak nedodržujú zmluvné podmienky, tak už ostáva len súdne riešenie.

Nie mám len zmluvu v ktorom je definovaný termín o začatí a ukončení stavby

Nepomôžu nejaké zastrašovacie manévre

milenau (Dnes 11:29) Nepomôžu nejaké zastrašovacie manévre
====================
Aké napríklad...???

Taká ďalšia otázka :
Prečo a z akého dôvodu nie je dielo ukončené ?

napr. ten, že pohrozíš súdom

Tweety (Dnes 11:39) napr. ten, že pohrozíš súdom
=====================
Ja viem o niečom takom...:

" Podľa konštantnej judikatúry, napr. rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky : „o bezprávnu vyhrážku ide predovšetkým vtedy, ak ňou je vynucované niečo, čo ňou nesmie byť vynucované. Ak aj niekto hrozí druhému pri urobení právneho úkonu tým, čo je oprávnený urobiť, môže ísť o bezprávnu vyhrážku...."

vďaka za pomoc

Dostala som lekciu na ktorú tak ľahko nezabudnem a neviem ako ďalej, lebo právne sa naťahovať to nie je len tak dúfam že to pomôže. Vďaka

Čo je predmetom diela?

Zmluva o dielo je upravená v občianskom zákonníku od § 631, špecifické dielo na zákazku od § 644 a zhotovenie stavby na objednávku objednávku v § 651. Odpoveď môžeš nájsť aj v ďalších paragrafoch.
Čas zhotovenia nie je podstatnou náležitosťou zmluvy o dielo, môže byť však dojednaný - to je aj váš prípad. Zhotoviteľ čas nedodržal, stáva sa dlžníkom.

Omeškanie dlžníka je upravené od § 517. Podľa ods. 1) (aj podľa § 642) možeš od zmluvy odstúpiť s tým, že mu doterajšie náklady uhradíš. Podľa odseku 3) Ak ide o omeškanie s plnením veci, zodpovedá dlžník za jej stratu, poškodenie alebo zničenie, ibaže by k tejto škode došlo aj inak.

Podľa § 519 máš náhradu škody za omeškanie: Právo veriteľa na náhradu škody spôsobenej omeškaním dlžníka nie je dotknuté; pri omeškaní s plnením peňažného dlhu možno však náhradu škody požadovať, len pokiaľ nie je krytá úrokmi z omeškania alebo poplatkom z omeškania.
To znamená, že dlžník v omeškaní zodpovedá za akúkoľvek ujmu na veci, ktorá je predmetom plnenia. Ujma/škoda môže vzniknúť stratou, poškodením aj zničením veci (hoci od začiatku stavby si jej vlastníkom). Zodpovednosť dlžníka má objektívny charakter - aj keď škodu nezavinil. Riziko vzniku škody ide na ťarchu dlžníka aj keď mu v plnení zabránila vyššia moc. Výšku škody musíš preukázať.
Právo na náhradu škody máš napr. ak by stavba stratila na hodnote (chcel si ju predať, klesli ceny), ušlý zisk (chcel si ju prenajať), chcel si sa sťahovať - musíš platiť nájomné ...
Ak by dlžník tvrdil, že škoda by vznikla aj bez omeškania, musel by to preukázať / dokázať (napr. prepadnutá zem).

Vyzvi dlžníka na okamžité dokončenie diela s poukazom na náhradu škody (ak nechceš uplatniť odstúpenie od zmluvy či zrušenie zmluvy od začiatku (§ 518).

Alebo riešenie, ktoré je pragmatické, účinné a staré od nepamäti. Tzv. "pästný súboj". Ak ti nezaplatí, daj ho zbiť. 90-té roky sa zase vracajú, tak sa neboj, dostaneš to spät!
:-))))))))))))
Treba písomne kontaktovať majiteľa firmy, aby keď ťa usvedčia si mohol argumentovať, že si sa psychicky zrútil a konal v afekte /ale vtedy ho musíš dokántriť sám, lebo najatie už nie je "v afekte"/.