Sumy minimálnej mzdy sa podľa § 2 ods. 1 zákona č. 663/2007 Z.z. o minimálnej mzde určujú vždy na obdobie od 1. januára do 31. decembra. Podľa zákona o minimálnej mzde sa minimálna mzda určuje dvomi spôsobmi:

1. dohodou zástupcov zamestnávateľov a zástupcov zamestnancov podľa § 7 zákona o minimálnej mzde (odborové zväzy a zamestnávateľské zväzy) alebo
2. výpočtom podľa zákonom predpísaného vzorca určeného v ust. § 8 zákona o minimálnej mzde (tzv. zákonný automat).

Stanovenie výšky minimálnej mzdy je teda primárne založené na dohode sociálnych partnerov. Ak sa však sociálni partneri na výške minimálnej mzdy nedohodnú, minimálna mzda sa vypočíta nasledovne [poznámka: tento postup sa uplatňuje počnúc rokom 2021 podľa novely č. 294/2020 zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde]:mesačná minimálna mzda = 57 % priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zverejnenej ŠÚ SR za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa určuje suma mesačnej minimálnej mzdy. Keďže priemerná mesačná nominálna mzda v hospodárstve SR zverejnenej ŠÚ SR za kalendárny rok za rok 2021 je vo výške 1 211 €, podľa zákonného automatu sa mesačná minimálna mzda vypočíta ako 57 % podiel zo sumy priemernej mesačnej mzdy 1 211 €, čo po zaokrúhlení na celé eurá nahor predstavuje sumu minimálnej mzdy 691 €.

Sociálni partneri sa však dňa 14.7.2022 dohodli na výške minimálnej mzdy na rok 2023, a preto sa mechanizmus vzorca stanovený v zákone o minimálnej mzde neuplatní, a pre rok 2023 platí ich dohoda = minimálna mzda vo výške 700 €. Od 1.1.2023 sa tak minimálna mzda zvýši nasledovne:

Suma mesačnej minimálnej mzdy sa zvyšuje zo sumy 646 € na sumu 700 €

Suma hodinovej minimálnej mzdy, ak je ustanovený týždenný pracovný čas zamestnanca 40 hodín, sa zvyšuje z 3,713 na 4,023 €.

Ak je ustanovený týždenný pracovný čas zamestnanca nižší ako 40 hodín, suma minimálnej mzdy vyjadrená v eurách za hodinu sa úmerne zvýši. Takto určená suma minimálnej hodinovej mzdy sa zaokrúhli na tri desatinné miesta (podľa právnej úpravy sa do 31.12.2020 uplatňovalo zaokrúhľovanie na štyri desatinné miesta).

Príklad: Ustanovený týždenný pracovný čas zamestnanca je 40 hodín. V akej výške patrí zamestnancovi za každú odpracovanú hodinu suma minimálnej mzdy v roku 2023?
Suma minimálnej mzdy za každú hodinu odpracovanú zamestnancom na príslušný kalendárny rok sa podľa zákona o minimálnej mzde určí ako 1/174 zo sumy platnej mesačnej minimálnej mzdy; suma sa zaokrúhli na tri desatinné miesta [§ 2 ods. 2 zákona o minimálnej mzde]. Nakoľko pre rok 2023 je suma mesačnej minimálnej mzdy určená vo výške 700 €, zamestnancovi, ktorého ustanovený týždenný pracovný čas je 40 hodín, patrí hodinová minimálna mzda 4,023 € [700 : 174 = 4,0229 po zaokrúhlení 4,023 €].

Príklad: Ustanovený týždenný pracovný čas zamestnanca je 37,5 hodín. V akej výške patrí zamestnancovi za každú odpracovanú hodinu suma minimálnej mzdy v roku 2023?
Ak je ustanovený týždenný pracovný čas zamestnanca nižší ako 40 hodín, suma minimálnej mzdy vyjadrená v eurách za hodinu úmerne zvýši [§ 2 ods. 4 zákona o minimálnej mzde]; takto vypočítaná suma sa zaokrúhli na tri desatinné miesta. To znamená, že ak je ustanovený týždenný pracovný čas zamestnanca 37,5 hodín, zamestnancovi patrí hodinová minimálna mzda 4,291 € [4,023 € x (40 : 37,5) = 4,2911].


Minimálne mzdové nároky (ich výška je uvedená v tabuľke v prvom príspevku tejto aktuality)

Zamestnávateľ, u ktorého nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve, je povinný poskytnúť zamestnancovi mzdu podľa § 120 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej „Zákonník práce“ alebo "ZP") najmenej v sume minimálneho mzdového nároku, určeného pre stupeň náročnosti práce príslušného pracovného miesta. Pracovným miestom je súhrn činností, ktoré zamestnanec vykonáva podľa druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve. Pracovné miesta, a tým aj minimálne mzdové nároky sú v Zákonníku práce odstupňované podľa zložitosti, namáhavosti a zodpovednosti práce do 6. stupňov náročnosti práce a súčasne do 6. koeficientov minimálnej mzdy. To znamená, že čím je práca náročnejšia, tým má zamestnanec nárok na vyššiu „minimálnu“ mzdu.

Minimálne mesačné mzdové nároky

Suma minimálneho mzdového nároku zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou pre príslušný stupeň sa počnúc rokom 2022 určuje podľa § 120 ods. 4 ZP ako súčet rozdielu medzi sumou mesačnej minimálnej mzdy určenej na príslušný kalendárny rok (v roku 2023 ide o sumu 700 €) a sumou mesačnej minimálnej mzdy určenej na rok 2020 (580 €) a súčinu sumy mesačnej minimálnej mzdy určenej na rok 2020 (580 €) a koeficientu minimálnej mzdy. Z uvedeného vyplýva, že každoročný nárast minimálnych mzdových nárokov je naviazaný na medziročnú zmenu mesačnej minimálnej mzdy; základňou je suma mesačnej minimálnej mzdy pre rok 2020, t.j. suma 580 €. To znamená, že pre rok 2023 sa suma minimálneho mesačného mzdového nároku pre príslušný stupeň náročnosti práce určí podľa vzorca:

Minimálny mesačný mzdový nárok pre 1. stupeň = (MM2023 - MM2020) + MM2020 x Koeficient náročnosť práce
Minimálny mesačný mzdový nárok pre 1. stupeň = (700 - 580) + 580 x 1 = 700 €
Minimálny mesačný mzdový nárok pre 2. stupeň = (700 - 580) + 580 x 1,2 = 816 € atď.

Minimálne hodinové mzdové nároky

Suma minimálnej mzdy (v nadväznosti na ust. § 120 ods. 4 Zákonníka práce aj suma minimálneho mzdového nároku pre príslušný stupeň náročnosti práce) je na príslušný kalendárny rok za každú hodinu odpracovanú zamestnancom pri ustanovenom týždennom pracovnom čase 40 hodín 1/174 zo sumy mesačného minimálneho mzdového nároku pre príslušný stupeň.

Príklad: Ako sa určí suma minimálneho hodinového mzdového nároku pre 2. stupeň náročnosti práce na rok 2023 pri ustanovenom týždennom pracovnom čase 40 hodín?
Suma minimálneho hodinového mzdového nároku pre 2. stupeň náročnosti práce je 1/174 zo sumy mesačného minimálneho mzdového nároku pre 2. stupeň náročnosti práce, t.j.: 762 : 174 = 4,3793 po zaokrúhlení 4,379 €.

Zamestnancovi odmeňovanému hodinovou mesačnou mzdou, ktorého ustanovený týždenný pracovný čas je nižší ako 40 hodín, sa suma minimálnej mzdy vyjadrená v eurách za hodinu úmerne zvýši [§ 120 ods. 5 Zákonníka práce]. Sumy minimálnych mzdových nárokov sa zaokrúhľujú na tri desatinné miesta matematicky (podľa pôvodnej právnej úpravy sa uplatňovalo zaokrúhľovanie na štyri desatinné miesta).

Príklad: Ako sa určí suma minimálneho hodinového mzdového nároku pre 2. stupeň náročnosti práce na rok 2023 pri ustanovenom týždennom pracovnom čase 37,5 hodín?
Suma minimálneho hodinového mzdového nároku pre 2. stupeň náročnosti práce pri ustanovenom týždennom pracovnom čase 40 hodín je 4,690 €. Pri ustanovení týždenného pracovného času na menej ako 40 hodín, t.j. napríklad na 37,5 hodín, sa suma minimálneho hodinového mzdového nároku pri ustanovenom týždennom pracovnom čase 40 hodín pre 2. stupeň náročnosti práce úmerne zvýši a to nasledovne: 4,690 € x (40 : 37,5) = 5,003 €.

Upozornenie: Minimálne mzdové nároky sa neuplatňujú u zamestnancov, ktorí pracujú u zamestnávateľa na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Uvedené znamená, že tzv. „dohodári“ majú nárok na minimálnu mzdu, avšak nemajú nárok na minimálnu mzdu podľa príslušných stupňov náročnosti práce (platí pre nich teda len minimálna mzda prvého stupňa náročnosti práce).


Príplatky za prácu vo sviatok, za nadčas, cez víkend a v noci (ich výška je uvedená v tabuľke v druhom príspevku tejto aktuality)

Počnúc 1.1.2021 sa mechanizmus určovania príplatkov zmenil, a ich zákonná minimálna výška sa už neurčuje percentuálnou sadzbou z hodinovej minimálnej mzdy; mzdové príplatky sú stanovené pevnou sumou v Zákonníku práce, napr. najnižšia suma príplatku za hodinu práce v sobotu nie je stanovená ako 50% z minimálnej hodinovej mzdy, ale je určená pevnou sumou ustanovenou v Zákonníku práce.

Mzda za čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku (§ 96 ods. 3 Zákonníka práce) sa poskytuje zamestnancovi vo výške pomernej časti jeho základnej zložky mzdy, najmenej však vo výške minimálnej mzdy v eurách na hodinu, t.j. počnúc 1.1.2023 sa zvyšuje zo sumy 3,713 € na sumu 4,023 €. Pod pomernou časťou mzdy sa rozumie u mesačne odmeňovaného zamestnanca pomerná časť mesačnej mzdy, ktorá zodpovedá počtu hodín vykonanej neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku a u hodinovo odmeňovaného zamestnanca sadzba hodinovej tarifnej mzdy, ktorá je vynásobená počtom hodín neaktívnej pracovnej pohotovosti na pracovisku.

Náhrada za čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti mimo pracoviska (§ 96 ods. 5 Zákonníka práce) sa poskytuje najmenej vo výške 20% minimálnej mzdy a od 1.1.2021 najmenej v pevnej sume stanovenej v Zákonníku práce, t.j.:
· v roku 2020 vo výške 0,6666 €
· v roku 2021 až 2023 vo výške 0,72 €

Sadzba mzdového zvýhodnenia za prácu nadčas (§ 121 Zákonníka práce) sa poskytuje najmenej v sume 25% priemerného hodinového zárobku zamestnanca:
· v roku 2020 vo výške 0,83325 €
· v roku 2021 vo výške 0,895 €
· v roku 2022 vo výške 0,928 €
· v roku 2022 vo výške 1,006 €.

Sadzba mzdového zvýhodnenia za prácu vo sviatok (§ 122 Zákonníka práce) sa poskytuje najmenej v sume 100% (do 30.4.2019 najmenej v sume 50%) priemerného hodinového zárobku zamestnanca:
· v roku 2020 vo výške 3,333 €
· v roku 2021 vo výške 3,580 €
· v roku 2022 vo výške 3,713 €
· v roku 2023 vo výške 4,023 €.
Zamestnancom, ktorí vykonávajú prácu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, patrí za každú hodinu práce vo sviatok dohodnutá odmena zvýšená najmenej o sumu 3,58 €, t.j. určuje sa inak ako u zamestnacov pracovnom pomere.

Sadzba mzdového zvýhodnenia za prácu v sobotu (§ 122a Zákonníka práce) sa poskytuje najmenej v sume 50% (do 30.4.2019 v sume 25%) minimálnej hodinovej mzdy a od 1.1.2021 najmenej v pevnej sume stanovenej v Zákonníku práce; pri derogačnej klauzule najmenej v sume 45% (do 30.4.2019 v sume 20%)
· v roku 2020 vo výške 1,6665 € (pri derogačnej klauzule 1,49985 €)
· v roku 2021 až vo výške 2023 vo výške 1,79 € (pri derogačnej klauzule 1,61 €).

Sadzba mzdového zvýhodnenia za prácu v nedeľu (§ 122b Zákonníka práce) sa poskytuje najmenej v sume 100% (do 30.4.2019 v sume 50%) minimálnej hodinovej mzdy a od 1.1.2021 najmenej v pevnej sume stanovenej v Zákonníku práce; pri derogačnej klauzule najmenej v sume 90% (do 30.4.2019 v sume 40%):
· v roku 2020 vo výške 3,333 € (pri derogačnej klauzule 2,9997 €)
· v roku 2021 až v roku 2023 vo výške 3,58 € (pri derogačnej klauzule 3,22 €)

Sadzba mzdového zvýhodnenia za nočnú prácu I. (ak nejde o rizikovú prácu) sa poskytuje najmenej v sume 40% minimálnej hodinovej mzdy (do 30.4.2019 v sume 30%) a od 1.1.2021 najmenej v pevnej sume stanovenej v Zákonníku práce; pri derogačnej klauzule najmenej v sume 35% (do 30.4.2019 v sume 25%):
· v roku 2020 vo výške 1,3332 € (pri derogačnej klauzule 1,16655 € )
· v roku 2021 až v roku 2023 vo výške 1,43 € (pri derogačnej klauzule 1,25 €).

U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v sobotu, v nedeľu a v noci (neriziková práca) možno v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31.12. predchádzajúceho roka zamestnával menej ako 20 zamestnancov, dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia (ide o uplatnenie tzv. derogačnej klauzuly). Počet zamestnancov sa posudzuje podľa Zákonníka práce ako počet zamestnancov v pracovnom pomere (bez ohľadu na dĺžku pracovného úväzku) a neprihliada sa ani na počet dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohody o vykonaní práce, dohody o pracovnej činnosti, dohody o brigádnickej práci študentov).

Sadzba mzdového zvýhodnenia za nočnú prácu II. ak ide o rizikovú prácu sa poskytuje najmenej v sume 50% minimálnej hodinovej mzdy (do 30.4.2019 najmenej v sume 35%) a od 1.1.2021 najmenej v pevnej sume stanovenej v Zákonníku práce:
· v roku 2020 vo výške 1,6665 €
· v roku 2021 až v roku 2023 vo výške 1,79 €
Za obdobie nočnej práce sa považuje práca vykonávaná v čase medzi 22:00 hodinou a 6:00 hodinou. Výška mzdového zvýhodnenia za nočnú prácu ustanovenej v Zákonníku práce je najnižšou garantovanou sumou a v tejto výške sa uplatní aj na pracoviskách, kde je ustanovený pracovný čas na menej ako 40 hodín týždenne, príp. ak zamestnanec pracuje na skrátený pracovný úväzok. Uvedený postup platí aj pre výplatu mzdovej kompenzácie za sťažený výkon práce.
Príplatky za prácu v sobotu, nedeľu, v noci a vo sviatok sa kumulujú. To znamená, že ak zamestnanec pracuje napr. na nočnej zmene vo sviatok, má nárok na príplatok za prácu v noci a takisto aj na príplatok za prácu vo sviatok.

Sadzba mzdovej kompenzácie za sťažený výkon práce (§ 124 Zákonníka práce) sa poskytuje najmenej v sume v 20% minimálnej hodinovej mzdy (bez ohľadu na dĺžku ustanoveného týždenného pracovného času na pracovisku) a od 1.1.2021 najmenej v pevnej sume stanovenej v Zákonníku práce:
· v roku 2020 vo výške 0,6666 €
· v roku 2021 až v roku 2023 vo výške 0,72 €.


Platný alebo pravdepodobný priemerný hodinový zárobok

Platný alebo pravdepodobný priemerný hodinový zárobok zamestnanca, ktorý je pre ustanovený týždenný pracovný čas na pracovisku najmenej vo výške minimálnej hodinovej mzdy pre príslušný stupeň náročnosti práce:

- pre 1. stupeň náročnosti práce a ustanovený pracovný čas 40 hodín týždenne je 4,023 €

- pre 1. stupeň náročnosti práce a ustanovený pracovný čas 38,75 hodín je 4,153

- pre 1. stupeň náročnosti práce a ustanovený pracovný čas 37,5 hodín týždenne je 4,291 €.

​Ak je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve, spodnou garantovanou hranicou priemerného zárobku zamestnanca je suma minimálnej mzdy dohodnutá v kolektívnej zmluve. V prípade, že je priemerný zárobok zamestnanca nižší ako minimálna mzda dohodnutá v kolektívnej zmluve, a na ktorú by zamestnancovi vznikol nárok v mesiaci, v ktorom nastala potreba priemerný zárobok použiť, zamestnávateľ má povinnosť priemerný zárobok zamestnanca zvýšiť na úroveň minimálnej mzdy, ktorá je v kolektívnej zmluve dohodnutá, a to od platnosti ustanovenia v kolektívnej zmluve.

Ak odmeňovanie zamestnancov nie je dohodnuté v kolektívnej zmluve, spodnou garantovanou hranicou priemerného zárobku zamestnanca je suma príslušného minimálneho mzdového nároku, ktorú ustanovuje ZP ako:



násobok hodinovej minimálnej mzdy pri ustanovenom týždennom pracovnom čase 40 hodín a koeficienta minimálnej mzdy, ktorý môže nadobúdať hodnoty od 1,0 po 2,0 v závislosti od stupňa náročnosti pracovného miesta
násobok mesačnej minimálnej mzdy (ak ide o mesačne odmeňovaného zamestnanca) pri ustanovenom týždennom pracovnom čase 40 hodín a koeficienta minimálnej mzdy, ktorý môže nadobúdať hodnoty od 1,0 po 2,0 v závislosti od stupňa náročnosti pracovného miesta.

V prípade, že je priemerný hodinový zárobok zamestnanca nižší ako príslušná suma minimálneho mzdového nároku určená so zreteľom na náročnosť práce, je potrebné zvýšiť priemerný zárobok zamestnanca na sumu zodpovedajúcu tomuto minimálnemu mzdovému nároku.

Príklad: Zamestnanec vykonával prácu, ktorá podľa zložitosti ním vykonávaných činností, zodpovedala 3. stupňu náročnosti práce. Od 1.1.2023 sa zamestnanec so zamestnávateľom dohodli na zmene obsahu pracovnej zmluvy a zamestnanec bol zaradený na pracovné miesto, ktoré zodpovedá 4. stupňu náročnosti práce (odmeňovanie zamestnancov v kolektívnej zmluve nie je u zamestnávateľa dohodnuté). Pracovný úväzok zamestnanca zostal nezmenený, t.j. v rozsahu 40 hodín týždenne. Priemerný hodinový zárobok zamestnanca bol pred preradením vo výške 5,982 €. Je zamestnávateľ povinný ku dňu preradenia zamestnanca výšku jeho priemerného hodinového zárobku upraviť?
Ak odmeňovanie zamestnancov nie je dohodnuté v kolektívnej zmluve, priemerný hodinový zárobok zamestnanca musí byť najmenej vo výške príslušného minimálneho mzdového nároku, ktorú ustanovuje Zákonník práce pre príslušný stupeň náročnosti práce. Od 1.1.2023 je suma minimálneho hodinového mzdového nároku pre 4. stupeň náročnosti práce pre ustanovený pracovný čas 40 hodín týždenne vo výške 6,023 €. Nakoľko priemerný zárobok zamestnanca je po preradení nižší ako tento minimálny mzdový nárok, t.j. 5,982 < 6,023, odo dňa preradenia je zamestnávateľ povinný zvýšiť zamestnancovi priemerný hodinový zárobok na sumu 6,023 €. Pre úplnosť uvádzam, že výška priemerného hodinového zárobku má priamy dopad na výšku príplatku za prácu nadčas a za prácu vo sviatok, nakoľko sa určujú ako %-sadzba z priemerného hodinového zárobku.

Náhrada mzdy podľa § 250 b Zákonníka práce

V čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu a počas dvoch mesiacov po ich odvolaní platia ustanovenia prvej časti až desiatej časti Zákonníka práce s odchýlkami uvedenými v § 250 b ods. 2 až 9 Zákonníka práce.
Podľa § 250 b ods. 6 Zákonníka práce sk zamestnanec nemôže vykonávať prácu celkom alebo sčasti pre zastavenie alebo obmedzenie činnosti zamestnávateľa na základe rozhodnutia príslušného orgánu alebo pre zastavenie alebo obmedzenie činnosti zamestnávateľa ako dôsledku vyhlásenia mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu, ide o prekážku v práci na strane zamestnávateľa, pri ktorej patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume 80 % jeho priemerného zárobku, najmenej však v sume minimálnej mzdy; od 1.1.2023 ide hodinovú minimálnu mzdu vo výške 4,023 €. V tejto výške sa minimálna mzda uplatní aj u zamestnancov so skráteným pracovným časom a u zamestnancov s vyššími stupňami náročnosti práce.

Príklad: Zamestnanec má pracovný úväzok 40 hodín týždenne. V akej výške patrí zamestnancovi v roku 2023 náhrada mzdy za prekážku v práci (trvajúcu 60 hodín) podľa § 250b ods. 6 ZP, ak je jeho platný priemerný hodinový zárobok 4,10 €?
Zamestnancovi patrí v takomto prípade náhrada mzdy v sume 80 % jeho priemerného zárobku, najmenej však v sume minimálnej mzdy eurách za hodinu podľa osobitného predpisu. Výška náhrady pri prekážkach na strane zamestnávateľa je 3,28 €/h. [80 % zo 4,10 €]. Nakoľko však zamestnávateľ musí poskytnúť náhradu mzdy najmenej v sume minimálnej mzdy platnej pre rok 2023, t.j. vo výške 4,023 €/h., pri výpočte náhrady mzdy nepoužijeme sadzbu 3,28 €, ale sumu minimálnej hodinovej mzdy 4,023 €. Napr. za 60 hodín prekážky v práci na strane zamestnávateľa, zamestnávateľ poskytne zamestnancovi náhradu mzdy vo výške 241,38 € [60 h. x 4,023 €].

​Odmena za produktívnu prácu pri praktickom vyučovaní

Právnu úpravu problematiky odborného vzdelávania a prípravy v stredných odborných školách upravuje zákon č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o odbornom vzdelávaní“). Súčasťou finančnej motivácie žiaka pre jeho účasť na praktickom vyučovaní je aj jeho finančné zabezpečenie. Zamestnávateľ poskytuje finančné zabezpečenie žiaka podľa § 27 zákona o odbornom vzdelávaní. K formám finančného zabezpečenie žiaka patria:




odmena za produktívnu prácu, ktorú poskytuje zamestnávateľ
podnikové štipendium, ktorú poskytuje zamestnávateľ
motivačné štipendium, ktorú poskytuje štát prostredníctvom školy.


Odmena za produktívnu prácu sa poskytuje za každú hodinu vykonanej produktívnej práce vo výške najmenej 50 % z hodinovej minimálnej mzdy ustanovenej príslušným nariadením vlády; pri určovaní jej výšky sa zohľadňuje aj kvalita práce a správanie žiaka, t.j.:


v roku 2022 je odmena najmenej 1,86 €
v roku 2023 je odmena najmenej 2,02 €.

Odmena za produktívnu prácu žiaka strednej školy a príjem študenta vysokej školy v čase odbornej praxe sa považuje za zdaniteľný príjem zo závislej činnosti, ale nepodlieha odvodom na zdravotné a sociálne poistenie. Odmena za produktívnu prácu sa považuje za daňový výdavok zamestnávateľa len do výšky 100 % platnej minimálnej hodinovej mzdy. Odmena poskytovaná žiakovi nad túto výšku nie je pre zamestnávateľa daňovým výdavkom.