NIe, nemôže byť ako miesto výkonu práce uvedené len SR.

v SP mi neuznali výkon práce SR, musela som prepísať na sídlo zamestnávateľa

Miesto výkonu práce – obec, časť obce alebo inak určené miesto – uviesť je možné jedno alebo viacero miest výkonu práce na základe vzájomnej dohody a podľa potreby zamestnávateľa. Najširšie prípustné vymedzenie miesta výkonu práce je obcou (napr. Kežmarok, Skalica).

Miesto výkonu práce sa nemôže dohodnúť širším určením (napr. Slovenská republika, Žilinský kraj), ani neurčitým vymedzením (napr. podľa určenia zamestnávateľa).

Ak je určených viacero miest výkonu práce, je potrebné v záujme určitosti a zrozumiteľnosti dojednaného uviesť aj režim, v ktorom zamestnanec na jednotlivých pracoviskách vykonáva prácu (napr. určiť dni v týždni, v ktorých zamestnanec vykonáva prácu na konkrétnom pracovisku). Tiež je vhodné jedno z miest výkonu práce dohodnúť ako pravidelné pracovisko pre účely pracovnej cesty.

Ak je miesto výkonu práce v cudzine, zamestnávateľ v pracovnej zmluve ďalej uvedie:

dobu výkonu práce v cudzine,
menu, v ktorej sa bude vyplácať mzda, prípadne jej časť,
ďalšie plnenia spojené s výkonom práce v cudzine v peniazoch alebo naturáliách,
prípadné podmienky návratu zamestnanca z cudziny.
https://www.ip.gov.sk/pracovna-zmluva/

Dôvod, prečo to tak chce zamestnávateľ uviesť?

Napriek tomu, čo tu napísali iní...v niektorých prípadoch môže byť dohodnuté miesto výkonu práce tak, že sú to napr. všetky prevádzky/stavby, kde zamestnávateľ realizuje činnosť, treba si totiž uvedomiť, že v niektorých prípadoch sa druh práce a miesto výkonu práce podmieňujú. Je jasné, že stavebný robotník spoločnosti, ktorá stavia po celom území SR nebude pracovať v sídle firmy. A ak je niekde na stavbe aj jeden rok, je jeden rok na pracovnej ceste (ktorá má byť krátkodobého charakteru - § 57 ZP)? Osobne by som to tak nerobil, ale v Čechách už súdy o tejto veci rozhodli, hoci jeden zo sudcov dal odlišné stanovisko. Citujem: Ústavní soud České republiky vydal dne 12. 5. 2011 rozsudek sp. zn. III. ÚS 3616/10 ve kterém potvrdil současnou judikaturu Nejvyššího soudu České republiky týkající se rozsahu možného vymezení místa výkonu práce v pracovněprávních vztazích. Ta dovoluje sjednat místo výkonu práce jako konkrétní pracoviště, ale i mnohem šířeji – např. obec, kraj či celé území České republiky.
....V posuzovaném případě zaměstnankyně, osamělá matka dítěte mladšího patnácti let, pracovala v jedné z provozoven zaměstnavatele, umístěné v Prostějově. Ve své pracovní smlouvě měla sjednáno místo výkonu práce jako „provozovny společnosti na území České republiky“. Zaměstnavatel ale zmíněnou prostějovskou pobočku zrušil a nově určil, že zaměstnankyně bude vykonávat práci v pobočce v Plzni. Ta však v nové lokalitě do práce nenastoupila, v důsledku čehož s ní zaměstnavatel okamžitě zrušil pracovní poměr pro zvlášť hrubé porušení pracovních povinností. ....Ústavní soud se také ztotožnil s rozhodnutím soudů prvé a druhé instance, jelikož jejich závěry respektovaly judikaturu Nejvyššího soudu České republiky, dle které je místo výkonu práce možno sjednat „jak pro konkrétní pracoviště, tak pro sídlo zaměstnavatele, obec, kraj, území České republiky“. Vzhledem k tomu, že provozovny, které místo výkonu práce stěžovatelky vymezovaly, byly jasně identifikovatelné, má Ústavní soud napadený rozsah místa výkonu práce za platný.

Potvrdil také názor krajského soudu, když podtrhl fakt, že se stěžovatelka na zmíněném vymezení svobodně dohodla se zaměstnavatelem a okolnost, že toto ujednání je pro ni nyní nevýhodné coby pro osamělou matku pečující o dítě, nemůže založit neurčitost či neplatnost rozsahu sjednaného místa výkonu práce. Ústavní soud též zopakoval, že v této situaci nejsou relevantní ani instituty pracovní cesty a přeložení, jichž se stěžovatelka dovolává. O přeložení totiž nelze mluvit, pokud bylo pouze nově určeno konkrétní místo, kde by měla zaměstnankyně práci vykonávat, v rámci těch, jež byla jako místa výkonu sjednána v pracovní smlouvě. V případě pracovní cesty jde pouze o časově omezené vyslání zaměstnance k výkonu práce, a tudíž není možné uplatnit ani tento institut.

Aby nemusel vyplácať náhrady za pracovné cesty.

Nemôžeš takto jednoducho porovnávať rozhodnutia súdu v ČR a aplikovať to na slovenskú legislatívu. Rozdelenie republiky nastalo v roku 1991 a odvtedy sa legislatívy krajín neuberajú vždy spoločnou cestou.

Keďže, ako píšeš, venuješ sa pracovnému právu, tak by si mal vedieť, že miesto výkonu práce je v oboch krajinách definované pri povinných náležitostiach pracovnej zmluvy, ale v českom zákonníku práce je to definované takto:

§ 34

(1) Pracovní smlouva musí obsahovat

a) druh práce, který má zaměstnanec pro zaměstnavatele vykonávat,

b) místo nebo místa výkonu práce, ve kterých má být práce podle písmene a) vykonávána,

c) den nástupu do práce.

a v slovenskom ZP zase takto:

§ 43
(1)
V pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú:
a)
druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika,
b)
miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto),
c)
deň nástupu do práce,
d)
mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.

Preto sa mohlo stať, že Český ústavný súd rozhodol, ako rozhodol a to neznamená, že takéto rozhodnutie by sa dalo aplikovať aj pri súdoch v SR.

V ZP je jednoznačne uvedené, že miesto výkonu práce musí byť definované konkrétne - napr. adresou, obcou (ako uviedla Mila123) alebo inak určeným miestom. Tým inak určeným miestom ale zákonodarca určite nemyslel územie SR. To nie je určené miesto. Inak určeným miestom by mohlo byť napr. Observatórium na Lomnickom štíte - ktoré síce nemá adresu, ale každý vie, kde sa nachádza a je to jedno miesto.

A tiež sa mýliš v prípade tých stavebných robotníkov. Ak robia zamestnanci Bratislavskej firmy niekde na montážach v Prešove, tak áno - ide o pracovnú cestu a majú nárok na cestovné náhrady - či už stravné, úhradu ubytovania alebo preplatenie cestovného. či tebe, keby zamestnávateľ povedal, že pol roka budeš robiť v Košiciach, tak si zbalíš kufor a prenajmeš si tam byt za vlastné peniaze a budeš poslušne robiť?

Presne tak, ako píšeš v závere príspevku. Miesto výkonu práce musí byť v pracovnej zmluve uvedené v zmysle ZP ako obec, časť obce alebo inak určené miesto. Ak vyšlete zamestnancov mimo toto miesto, tak ide o pracovnú cestu a zamestnanci majú nárok na cestovné náhrady.

Potom by bolo zbytočné dávať do pracovných zmlúv miesta výkonu práce a prijímať zákon o cestovných náhradách. Potom nech všetci občania SR majú uvedené ako miesto výkonu práce SR a cestovné náhrady budú dostávať len za zahraničné pracovné cesty.

Dakujem za poucenie, ale staci si vygooglit kto som a s tym suvisi aj preco som to sem napisal.

nebudem gúgliť, ale napíš, kto si

Zvedavá je zo Slovenska a ty jej píšeš 84% príspevku o čr

Môžeš byť aj minister práce, to ale neznamená, že musíš mať pravdu. Ani ja netvrdím, že mám pravdu. Napísal som môj názor. A nemusíš sa chváliť, kto si.

Ak teda robíš v oblasti a si spolutvorca zákona, tak vysvetli, prečo sa na SK doplnila do zákona tá veta v zátvorke: "miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto)". Čo tým tvorca zákona myslel. Pozrel som si dôvodovú správu k novele zákona z r. 2013 a tam je uvedené:

"Dohodnúť miesto výkonu práce ako podstatnú obsahovú náležitosť pracovnej zmluvy je dôležité, pretože priamo determinuje šírku dispozičného oprávnenia zamestnávateľa voči zamestnancovi. Navrhuje sa, aby si účastníci pracovnoprávneho vzťahu mohli dohodnúť v pracovnej zmluve nielen obec, ale samostatne dohodnúť aj jej časť."

Ak je zámerom legislatívy možnosť určiť miesto výkonu práce ako "územie Slovenska", tak potom znenie § 43 ods. 1 písm. b) nedáva zmysel - teda to, čo je v zátvorke. Načo potom je ten text v zátvorke.

Domnievam sa, že zákonodarca sa práve tým textom chcel vyhnúť situáciám, že zamestnávateľ si presťahuje sídlo a zamestnancom tým spôsobí problémy. Chápem to aj v kontexte znenia hore citovanej dôvodovej správy. Teda zamestnávateľ nemôže disponovať so zamestnancom, ako sa mu zachce - presúvať ho v rámci celého Slovenska.

Ani inšpektoráty práce neuznávajú za dostatočné, ak miestom výkonu práce je určené "územie SR". Napr. tu uvádzajú, že najviac prípustné je uvádzať názov obce:

https://www.ip.gov.sk/pracovna-zmluva/

Má to dopad na iné súvislosti, napr. na cestovné náhrady. V zákone o CN je zase nový pojem - pravidelné pracovisko. Ak pravidelné pracovisko dohodnuté nie je, tak podľa zákona o CN je ním miesto výkonu práce v PZ. Aj MPSVR prezentuje, že miestom výkonu práce môže byť len jedno miesto:

https://www.employment.gov.sk/sk/praca-zamestnanost/vztah-zamestnanca-zamestnavatela/cestovne-nahrady/miesto-pracovnej-cesty.html

Ak by miestom výkonu práce bolo napr. akákoľvek prevádzka zamestnávateľa (napr. LIDL, ktorý má predajne na celom území SR), potom by zamestnávateľ mohol poslať pracovať zamestnanca z BA do Košíc bez toho, aby mu dal cest. náhrady, alebo sa staral o to, či tam bude mať zamestnanec ubytovanie alebo nie.

Si predstav, že by sa vláda rozhodla, že presťahuje MPSVR do Prešova. Ako sa zachováš? Presťahuješ sa aj ty? Alebo dáš výpoveď? Predpokladám, že by si čakal, že ti zamestnávateľ dá výpoveď s odstupným v zmysle ZP § 63 ods. 1 písm a) časť 2.

Ak máš na to iný názor, alebo stanovisko tvorcu zákona je iné, tak nám to napíš. Ale nie formou, že sa odvoláš na rozsudok v ČR. Ak máš nejakú judikatúru zo SR, kde to súd odobril, tak ju sem daj.

Inak ten rozsudok z ČR je strašne alibistický. Podľa sudcu, keďže zamestnankyňa, ktorá možno nie je tak znalá práva, podpísala pracovnú zmluvu, že miestom výkonu práce je ktorákoľvek prevádzka zamestnávateľa, tak si za to môže sama, lebo to podpísala.

A v § 57 ZP som nenašiel definíciu, že pracovná cesta by musela byť krátkodobého charakteru. Naopak, kľudne ho môže vyslať na pracovnú cestu do Košíc aj každý týždeň na 5 dní, ak to z povahy jeho práce vyplýva. Aj obchodní zástupcovia trávia na pracovnej ceste väčšinu času, viac, než v sídle firmy.

asi nevieš kto je Jozef Toman

Syn exministerky práce Viery Tomanovej???

Neviem, kto je. To znamená, že s ním nemôžem diskutovať a polemizovať či mať iný názor, ako on?

Nechápem, prečo tak vyzdvihuješ to, že kto to je. A aj on zdá sa, že sa s tým rád chváli, keďže nás odkazuje na Google, aby sme si ho vyhľadali.

Keďže sa už pochválil, že robí na ministerstve, prečo nenapíše nejaký vysvetľujúci komentár k danej veci?

Chobot, netuším kto ste.......ale tuším kto je JUDr. et Mgr. Jozef Toman, PhD, ...........pozrite si na nete, nájdete literatúru, ktorú vydal, vydáva, je to osobnosť na Slovensku, ktorá sa venuje pracovnému právu..........aj dr. Janka Motyčková a Ing. Ivetka Matlovičová (vážim si názory, rady aj dr. Janky a samozrejme aj Ing. Ivetky) sa odvolávajú na názory dr. Tomana..........ja si vážim také osobnosti, ktoré radia, .....važme si tých, ktorí robia poraďakov, ak by na Porade neboli verte tomu, že tu "nechodím"...........

Jarka, ale aj ty si vo svojej odpovedi uviedla iný názor ako JUDr. Toman, tak kto má teda pravdu ?

Akože musím byť niekto, aby som mohol napísať svoj názor na danú problematiku? Veď ja nespochybňujem odbornosť Jozefa. Pre mňa je rovnaký diskutujúci, ako p. Motyčková, veronika alebo Tweety či iný člen porady. Ja som len oponoval jeho tvrdeniu, čo si aj ty urobila. Alebo si zmenila názor, keď Jozef napísal inak?

Však ja ho neurážam, snažím sa slušne diskutovať. Alebo ti vadí, že mu tykám?

Len poznámka - na fóre je pravidlo, že si tykáme, takže ja tituly nebudem používať. Tiež mám titul a mám ho na diplome v šuflíku. Ja si na to nepotrpím a preto sa ospravedlňujem, ak to niekomu vadí, že ho neoslovujem titulom. Neberte to ako nejakú negatívnu poznámku, alebo urážku či dehonestáciu titulov, len stretávam sa v praxi, že niektorí si v písomnom styku na to potrpia. Tu na fóre si myslím, že je úplne jedno, kto má aký titul.