Zdravím, nie je to tak dávno, čo som sa po 33 rokoch manželstva rozviedol, z toho asi 20 rokov som pracoval v zahraničí na týždňovkách. Celé manželstvo ma žena nemenovala nijako, nemal som žiadneho mena, priala mi zlé, stále po mne len ziapala, nepoznal som pohladenie, deti si vychovala pre seba, ruky mi nazývala paprčkami, nohy čvachtľami, rozprávanie krochkaním,… nevydržal som to viac. Kúpil som si tajne byt v inom meste a chcel som si ho pomaly zrekonštruovať a potichu od nej ujsť a skúsiť žiť oddelene.
Dal som sa na zoznamku len tak, a ani nie za mesiac sa mi ozvala istá pani z inej časti republiky. Písala, že pracuje, neskôr sa mi priznala, že klamala a je ZŤP, i keď to na nej nevidieť. Prijal som to, hlavne, aby som nebol až tak sám. Bola dlhšie už rozvedená a prešla si pár vzťahmi, ja ale nie. Žena následne požiadala o rozvod, ten prebehol rýchlo. Do bytu sa mi nasťahovala tá žena a striedame sa teraz v bývaní v roku raz u nej, raz u mňa.
Problém ale nastal, keď sa z usmievavej ženy stala neustále ufrflaná a ubolená. Ráno vstane, jojká, cez deň i večer, keď už zatváram oči na spánok. K tomu, čokoľvek začne robiť, všetko s frfľaním okomentováva, nevie sa tešiť, málokedy usmiať. Digestor v kuchyni jej vadí, že je hlučný a že fúka, to isté je aj pri ventilátore vo WC a kúpeľni, na obyčajných potulkách mestom má aj 3 tašky so sebou, vyzerá ako bezdomovec so svojim celým majetkom, má v nich náhradné topánky, sveter, dáždnik, … no hlúposti, ktoré naozaj netreba na tú chvíľu. Túžila po vysávači, aký mám ja, kúpil som jej presne ten istý, a už hľadala na ňom chyby, napr. že z neho viac fúka vzduch, ako z môjho, že ten môj lepšie stojí, … email nepoužíva, že sa bojí aby ho niekto nezneužil, takisto ako jej mobilné číslo, na platenie využíva účty bánk môj, či rodiny, a mnoho iných bežných vecí, jednoducho všetkého sa neustále bojí, keď ju niekde niečo deň čo deň zabolí, hneď má na to plno svojich diagnóz, … Možno sa pýtate, prečo s ňou teda žijem, odpoveď je, že si vážim, ako mi pomohla so zariadením bytu, i prácami v ňom, že aj keď je taká, ale aspoň nie som sám a aj keď ma to stojí i peňazí navyše, a keď je skromná, ale peniaze nie sú všetko. Ja som skôr tichý typ, takmer sa neviem ani posťažovať, aj keď mám tiež bolesti, ale ona neustále niečo rozpráva a ešte sa aj sťažuje a frfle.
Neviem, či je to na pomoc psychiatra, mňa, alebo priateľky, alebo odísť z tohto vzťahu, aj keď to bude oboch veľmi bolieť. Nechce sa mi začínať zase od znova a nechcem zostať sám. Aký je názor vás nestranných?