Jana Motyčková
11.01.23,07:13
Na základe zákona č. 518/2022 Z.z., ktorým sa s účinnosťou od 31.12.2022 novelizoval zákon o sociálnom poistení a zákon o zdravotnom poistení sa do vymeriavacieho základu na sociálne a zdravotné poistenie nezahrnie tzv. stabilizačný príspevok – poistné neplatí ani zamestnanec ani zamestnávateľ. Stabilizačný príspevok je zdaniteľným príjmom zamestnanca. Toto platí, aj keď je stabilizačný príspevok zúčtovaný za mesiac 12/2022.

Pod stabilizačným príspevkom sa na účely neplatenia SP a ZP rozumie iba :
A. Jednorazové peňažné plnenie určené na stabilizáciu zamestnanca, ak
- je poskytnuté zamestnávateľom, ktorý je :
a) poskytovateľ sociálnej služby, zamestnancovi ustanovenom všeobecne záväzným právnym predpisom alebo určenom rozhodnutím vlády
b) subjekt vykonávajúci opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, zamestnancovi ustanovenom všeobecne záväzným právnym predpisom alebo určenom rozhodnutím vlády

- a náklady na poskytnutie tohto jednorazového peňažného plnenia sú zamestnávateľov uhradené z prostriedkov štátneho rozpočtu do 31. marca 2023
Podmienky a okruh zamestnancov s nárokom na takéto plnenie sú uvedené v nariadení vlády č. 524/2022 Z.z.)

B. Stabilizačný príspevok podľa § 102at zákona č. 578/2004 Z.z. :
Stabilizačný príspevok vo výške 5000 € patrí :
- zdravotníckemu pracovníkovi, ktorý vykonáva povolanie (nie lekár a zubný lekár) : farmaceut, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, verejný zdravotník, zdravotnícky laborant, nutričný terapeut, dentálna hygienička, rádiologický technik, zdravotnícky záchranár, zubný technik, technik pre zdravotnícke pomôcky, optometrista, farmaceutický laborant, masér, očný optik, ortopedický technik, praktická sestra – asistent, zubný asistent, sanitár; a
- inému zdravotníckemu pracovníkovi : logopéd, psychológ, liečebný pedagóg, fyzik alebo laboratórny diagnostik v zdravotníckom zariadení, na Úrade verejného zdravotníctva Slovenskej republiky alebo na regionálnom úrade verejného zdravotníctva;

za podmienok :
- jeho pracovný pomer u poskytovateľa, ktorý prevádzkuje zdravotnícke zariadenie podľa § 7 ods. 3 písm. a) štvrtého bodu a ods. 4 písm. a) až g), začal do 22. novembra 2022 a vykonáva zdravotnícke povolanie v tomto zdravotníckom zariadení,
- neplynie mu výpovedná doba,
- uzatvoril do 19. decembra 2022 dohodu o poskytnutí stabilizačného príspevku podľa uznesenia vlády SR, ktorým schválila finančné prostriedky na stabilizáciu zdravotníckych pracovníkov v rámci ústavnej zdravotnej starostlivosti a ambulancií záchrannej zdravotnej služby prostredníctvom stabilizačného príspevku, a
zaviaže sa zotrvať v pracovnom pomere u toho istého poskytovateľa v zdravotníckom zariadení podľa § 7 ods. 3 písm. a) štvrtého bodu a ods. 4 písm. a) až g) po dobu troch rokov od uzatvorenia dohody o poskytnutí stabilizačného príspevku.
Ak je zdravotnícky pracovník v pracovnom pomere u poskytovateľa na kratší ako ustanovený týždenný pracovný čas, patrí mu stabilizačný príspevok v alikvotnej čiastke v rozsahu jeho pracovného úväzku.
Stabilizačný príspevok vyplatí zdravotníckemu pracovníkovi poskytovateľ do 31. januára 2023.

Ak (bežný) zamestnávateľ vypláca stabilizačný príspevok na základe interného predpisu mimo podmienok uvedených v zákone, tento je zdaniteľným príjmom zamestnanca a podlieha sociálnemu a zdravotnému poisteniu v plnej miere.
pam000
13.01.23,14:04
Dobrý deň, prosím Vás, nemáte skúsenosť s prepočtom stabilizačného príspevku. Ide o DDS, kde časť zamestnancov má ustanovený týždenný pracovný čas 37,5. Iné pracovisko má dvojzmennú 36,25 a potom je ešte ďalšie pracovisko- trojzmenná prevádzka, ktoré má 35 hodín. V tom usmernení MPSVaR sa hovorí o prepočte k ustanovenému týždennému pracovnému času. V tomto prípade myslíte, že by sa to malo pomerne prepočítať? Alebo tým, že na rôznych pracoviskách je rôzny ustanovený týždenný pracovný čas, tak vyplatiť sumu stabilizačného príspevku v celej výške? Ďakujem
Iveta Matlovičová
15.01.23,15:57
Dobrý deň, prosím Vás, nemáte skúsenosť s prepočtom stabilizačného príspevku. Ide o DDS, kde časť zamestnancov má ustanovený týždenný pracovný čas 37,5. Iné pracovisko má dvojzmennú 36,25 a potom je ešte ďalšie pracovisko- trojzmenná prevádzka, ktoré má 35 hodín. V tom usmernení MPSVaR sa hovorí o prepočte k ustanovenému týždennému pracovnému času. V tomto prípade myslíte, že by sa to malo pomerne prepočítať? Alebo tým, že na rôznych pracoviskách je rôzny ustanovený týždenný pracovný čas, tak vyplatiť sumu stabilizačného príspevku v celej výške? Ďakujem


vo vasom pripade ide vzdy o ustanoveny pracovny cas na konkretnej prevadzke, takze nekratite SP, jedine, keby mal zamestnanec kratsi pracovny cas ako je ustanoveny na konkretnom pracovisku napr. dvojzmennka ma UPC v dlzke 36,25 h a zamestnanec ma na tomto pracovisku dohodnuty PC v dlzke 30 h - v takomto pripade by ste jeho vysku kratili
Negoce
16.01.23,10:23
Dobrý deň,
po poskytnutí stabilizačného príspevku a nedodržaní intervalu trvania prac. pomeru sa musí vrátiť príspevok . Ako stanoviť prepočet vrátenia príspevku? je zákonom určený prepočet ? Príspevok sa spätne poukazuje zamestnávateľovi v hrubom ? Čo sa stane so "zaplatenou" daňou (5000- 19% (popr. 25%) keď napr. k 30 04 2023 nedodrží zamestnanec zmluvné podmienky pri stabilizačnom príspevku? Zamestnávateľ takto poukázané príspevky poukazuje MZ SR? Ďakujem za odpoveď
Jana Motyčková
16.01.23,13:17
Ak budete žiadať vrátiť príspevok, budete žiadať vrátiť v čistom. Zraziť zo mzdy môžete len na základe dohody o zrážkach. Ale inak sa pýtajte toho, kto to vymyslel (aby domyslel aj súvislosti).
alena33
28.02.23,15:24
Dobrý deň,
po poskytnutí stabilizačného príspevku a nedodržaní intervalu trvania prac. pomeru sa musí vrátiť príspevok . Ako stanoviť prepočet vrátenia príspevku? je zákonom určený prepočet ? Príspevok sa spätne poukazuje zamestnávateľovi v hrubom ? Čo sa stane so "zaplatenou" daňou (5000- 19% (popr. 25%) keď napr. k 30 04 2023 nedodrží zamestnanec zmluvné podmienky pri stabilizačnom príspevku? Zamestnávateľ takto poukázané príspevky poukazuje MZ SR? Ďakujem za odpoveď
Na stránke https://www.employment.gov.sk/sk/ministerstvo/poskytovanie-dotacii/dotacia-stabilizacny-prispevok/ je zverejnený v príklade 24 postup navrhovaný MPSVaR pri vrátení príspevku. Pani Motyčková, poprosím Vás, aký je Váš odborný názor na takýto postup (ak si odmyslíme všetky nejanosti ohľadom výpočtu pomernej časti dane pripadajúce zo mzdy na sumu poskytnutého stabilizačného príspevku), a to aj v nadväznosti na sumu daňového bonusu, ktorá sa neznížením základu dane bude uplatňovať vo vyššej sume, než na akú v skutočnosti zamestnancovi vznikne po vrátení stabilizačného príspevku.
Jana Motyčková
28.02.23,17:44
Na stránke https://www.employment.gov.sk/sk/ministerstvo/poskytovanie-dotacii/dotacia-stabilizacny-prispevok/ je zverejnený v príklade 24 postup navrhovaný MPSVaR pri vrátení príspevku. Pani Motyčková, poprosím Vás, aký je Váš odborný názor na takýto postup (ak si odmyslíme všetky nejanosti ohľadom výpočtu pomernej časti dane pripadajúce zo mzdy na sumu poskytnutého stabilizačného príspevku), a to aj v nadväznosti na sumu daňového bonusu, ktorá sa neznížením základu dane bude uplatňovať vo vyššej sume, než na akú v skutočnosti zamestnancovi vznikne po vrátení stabilizačného príspevku.

V zásade s tým súhlasím. To Vaše "ak si odmyslíme..." je to, čo môže byť problém.

Urobila by som to tak, že by som vypočítala čistú mzdu bez DB so zahrnutím vyplateného stabilizačného príspevku, to isté bez stabilizačného príspevku. Z rozdielu vypočítate to, čo má zamestnanec vrátiť a to môžete vymáhať.

Kedysi, ale je to už fakt dávno (15-20 rokov), keď sme zisťovali čo má zamestnanec vracať, ak vracia časť mzdy, som natrafila na nejaké súdne rozhodnutie, že zamestnávateľ, ak vymáha niečo mimo mzdy (v zmysle ak sa o to nedá/nemôže znížiť hrubý príjem) tak to môže vymáhať len v čistom. V tomto zmysle je aj ten príklad a postup. A podľa môjho názoru vrátenie sumy by DB ovplyvniť nemalo, vrátením sumy sa neupravuje ani čiastkový základ dane.
alena33
01.03.23,14:46
S tým daňovým bonusom som mala na mysli napr. takýto prípad: Predstavme si situáciu, že sa zamestnancovi, ktorý je celý rok napr. na rodičovskom príspevku (a nemal by inak žiaden príjem), vyplatí stabilizačný príspevok. Zamestnanec následne príspevok vráti, ale už len v čistom. V tomto prípade zamestnancovi zostane zdaniteľný príjem a teda aj čiastkový základ dane na účely uplatnenia daňového bonusu, na ktorý by mu inak nevznikol nárok. A preto sa mi postup MPSVaR celkom nepozdáva. Ďakujem za Váš názor aj čas, ktorý ste mi venovali.
Iveta Matlovičová
02.03.23,05:46
Pridám sa: Z danoveho hladiska ak dojde k vrateniu prijmu, ktory bol v case vyplatenia zdaneny, by sa mala vysporiadat aj dan. Prepocet na stranke MPSVR je riesenie LEN ich pohladu - oni vnimaju len prijem, ale dalsie s tym suvisiace povinnosti - nie: napr. platbu dane, narok na bonus, a ak by sa nedajboze platili este aj odvody, ako sa vravi "kazdy sa hraje na svojom piesocku". Vratenie prijmu, ktory bol v case vyplatenia zdaneny, formou zrazky cez cisty prijem ziaden zakon neupravuje, i ked sa v niektorych pripadoch uplatnuje (napr. aj pri precerpanych dovolenkach sme to riesili). Pokusim sa tento pripad odkonzultovat s FR SR.
Analytik1
13.03.23,12:19
Dobrý deň,


podlieha stabilizačný príspevok exekúcii zrážkami zo mzdy? Ďakujem za Vaše stanovisko.
Jana Motyčková
13.03.23,18:13
Dobrý deň,


podlieha stabilizačný príspevok exekúcii zrážkami zo mzdy? Ďakujem za Vaše stanovisko.

Ťažko povedať, už som sa k tomu vyjadrovala na porade, tak to tu len kopírujem :

Aj keď priamo nejde o mzdu zamestnanca ani iný príjem poskytovaný podľa Zákonníka práce, exekučné zrážky zo mzdy sa vzťahujú aj na zložky príjmu ktoré nahrádzajú mzdu, v širšom zmysle, napr. dôchodky. V tomto zmysle by som stabilizačný príspevok považovala za príjem podliehajúci exekučnej zrážke zo mzdy. Potom ešte je otázka, či je to príjem za dlhšie obdobie a zmysel stabilizačného príspevku (povinnosť vrátenia) podľa mňa je taký, že je to príjem/mzda (alebo preddavok)? na dlhšie obdobie. Potom podľa § 76 ods .3 "Ak sa preddavok vypláca za obdobie dlhšie obdobie ako jeden mesiac, vypočíta sa, koľko pripadá z poskytnutého preddavku na jednotlivé mesiace, a z takto vypočítaného mesačného preddavku sa povinnému vykonávajú zrážky. ,,,Z mesačnej mzdy sa potom vypočítajú s konečnou platnosťou zrážky a exekútorovi sa vyplatí rozdiel medzi sumami, ktoré sa mali povinnému zraziť v jednotlivých mesiacoch, a sumami, ktoré sa skutočne z preddavkov oprávnenému už vyplatili.". To by znamenalo, že by ste stabilizačný príspevok v čistom vydelili napr. 36 mesiacov, vypočítali zrážku akoby z 1 mesiaca (nazvem preddavok) a potom x 36, a potom by ste to 36 mesiacov pripočítavali k skutočnému príjmu, počítali zrážku a odpočítali už zrazený "preddavok". Napr. ak by stabilizačný príspevok bol v čistom 3960 na 36 mesiacov, to je na mesiac 110 €, po odpočítaní nepostihnuteľných súm by bol "preddavok exekúcie" 0. Ale potom každý mesiac, už od prvého mesiaca z 36 mesiacov by som k čistému príjmu pripočítala 110 € a zrážku by som počítala z tohto súčtu.
mc_zapad
05.10.23,06:22
Dobrý deň pani Motyčková, prosím o radu:
zamestnankyňa mala vyplatený stabilizačný príspevok vo výplate za február 2023 v sume 3 000 €. podala výpoveď, končí 30.11.2023. Akým spôsobom jej vyrátať pomernú časť, ktorú by mala vrátiť. Ďakujem pekne za odpoveď.
Jana Motyčková
05.10.23,06:53
Pozrite link v príspevku 5 a príspevok 6.
pam000
09.02.24,13:30
Dobrý deň, známa dostala vyplatený stabilizačný príspevok. bude si robiť DP B, ale v potvrdení od zamestnávateľa nemá tento príjem. preto sa chcem spýtať, či je výnimka, že to nie je zdaniteľný príjem. ďakujem
Iveta Matlovičová
09.02.24,15:47
Dobrý deň, známa dostala vyplatený stabilizačný príspevok. bude si robiť DP B, ale v potvrdení od zamestnávateľa nemá tento príjem. preto sa chcem spýtať, či je výnimka, že to nie je zdaniteľný príjem. ďakujem



Stabilizačný príspevok zo mzdového hľadiska sa považuje za zdaniteľný príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ZDP, a preto podliehal odvodu preddavku na daň. Ďalšie charakteristiky sú nasledovné:

1./ nepovažuje sa za mzdové plnenie, a preto nevstupuje do úhrnu zúčtovanej mzdy na účely výpočtu priemerného zárobku zamestnanca (východisko - § 118 ods. 2 Zákonníka práce)

2./ nevstupuje do vymeriavacieho základu zamestnanca na sociálne poistenie (východisko - § 293 ftc zákona o sociálnom poistení, čl. III novely č. 518/2022 Z. z.)

3./ nevstupuje do vymeriavacieho základu zamestnanca na zdravotné poistenie (východisko - § 38eze zákona o zdravotnom poistení, čl. VII novely č. 518/2022 Z. z.)

4./ podlieha nútenému výkon exekučných zrážok, ak ide o exekúciu prikázaním iných peňažných pohľadávok podľa § 105 Exekučného poriadku (nie ak ide o výkon exekúcie zrážkami zo mzdy a iných príjmov).


Takže ak bol zamestnávateľom vyplatený mal byť uvedený aj na potvrdení o zdaniteľnom príjme.