vďaka za informáciu, ale čo je otázka?

Byť je v osobnom vlastníctve?

Uplatnili ste si pohľadávku v dedičskom konaní ?

Neviem, či si správca, alebo len sused, ale z otázky mi príde, že si len sused.

Toto bude riešiť správca. Treba počkať, kým skončí dedičské konanie, lebo teraz nemá správca od koho vymáhať dlh na poplatkoch. Ak mala už aj pôvodná vlastníčka dlh na poplatkoch, tak správca ich musí uplatniť už v rámci dedičského konania.

Ak dlh vznikol už po smrti pôvodnej vlastníčky, tak po skončení dedičského konania, keď bude známe, kto je novým vlastníkom, správca vyzve nového vlastníka na doplatenie dlhu. Ak neuhradí, mal by ísť návrh na vydanie plat. rozkazu a po vydaní plat. rozkazu súdom tento postúpiť na exekútora.

Pokiaľ by vlastník neuhradil dlh ani po výzve, je možné na návrh správcu alebo spoločenstva vlastníkov nariadiť súdne predaj bytu a dlh uspokojiť z predajnej sumy. Ale keď spomínaš nejakú tehotnú vlastníčku, tak s tým predajom môže byť problém.

Oboch dedičov je treba v období od smrti matky až do rozhodnutia súdu o potvrdení nadobudnutia dedičstva považovať za spoluvlastníkov bytu so všetkými právami a povinnosťami spoluvlastníkov (§ 139 OZ).
Od oboch dedičov môžete riadne vymáhať dlh už teraz, vrátane využitia § 15 zákona o vlastníctve bytov.

A čo keď byt zdedí niekto iný? Zatiaľ syn a dcéra patria len do okruhu dedičov. Ešte byt nezdedili.

potom sa vyrovnajú - oni, lebo nemôžu na nich doplácať iní
súd môže tiež ustanoviť jedného z nich za správcu majetku do konečného rozhodnutia (§ 182 - 186 CMP)

Myslím tým, na akom právnom základe môže správca vymáhať od jej syna a dcéry úhradu zálohových platieb a vyúčtovania, keď ešte nie sú právoplatnými dedičmi - teda aj vlastníkmi bytu? To, že tam bývajú, nedáva právo správcu vymáhať od nich zálohové predpisy.

Vlastníci majú právo od nich vymáhať náklady a správca koná v ich mene. V tomto prípade sa okruh dedičov predpokladá zo zákona. Ak ich správca vyzve, môžu oznámiť, že byt spravuje dcéra a je zodpovedná za platby. Inak o tom môže rozhodnúť súd. V žiadnom prípade neznášajú náklady ostatní vlastníci v dome.

Dedičia nie sú istí ani po rozhodnutí notára, lebo môžu dedičstvo odmietnuť. Aj keď nie sú istí, môžu po dohode dokonca aj počas dedičského konania byt napr. predať - jedine však so súhlasom súdu.
Samozrejme, že po skončení konania sa náklady rozpočítajú podľa výsledku - je to v § 186 ods. 3:

Po skončení konania správca dedičstva predloží súdu konečnú správu o svojej činnosti. Súd rozhodne o odmene a náhrade hotových výdavkov správcu dedičstva, ktoré platí dedič, ktorý nadobudol dedičstvo; ak je dedičov niekoľko, platia tieto trovy podľa vzájomného pomeru ceny nadobudnutého dedičstva.

Ak pohľadávka vznikla po smrti poručiteľa, tak ju nemožno uplatniť v dedičskom konaní
https://www.najpravo.sk/judikatura/obcianske-pravo/dedenie/dlh-ktory-vznikol-po-smrti-porucitela-ako-predmet-dedicstva.html

Ak píše, že majiteľka bytu zomrela, tak sa predpokladá, že bola vlastníkom bytu

V našom činžiaku sú ešte aj družstevné byty...

S pár neplatičmi urobilo poriadok priamo bytové družstvo

stále viac bytových družstiev krachuje či ide do konkurzu, nech si byty odkúpia čím skôr

bytové družstvá často robia všetko pre to, aby nájomcovi vypovedali nájom a dostali sa k bytu

nemôžu len tak vypovedať,veď ten človek je člen družstva a vlastní určitý podiel.

Stavebné bytové družstvo BA IV neodvádzalo správcovi platby, ktoré družstevník platil. Správca vedel o tom, napriek tomu dal byt do dražby. Po trestnom oznámení je družstvo v konkurze.

V PD je z OSBD okresné správcovské bytové družstvo, činžiaku máme stále v jeho správe...

ved môže byť - kým sa na neho vlastníci nenaštvú a odídu k inému správcovi :D