od 11.09.2006 má prerušenie poistenia - dovod absencia, vrátane sob. a nedele, takisto aj sviatkov, čiže žiadna náhrada za sviatok mu nepatrí.
Program by to mal automaticky rátať.

treba mu prerusit poistne od 11.9.2006 dovtedy, kym nenastupi znovu do zamestnania. Sviatok nebude mat preplateny, nakolko ma absenciu.

§ 122 ods. 4 Zákonníka práce hovorí, že náhrada mzdy za sviatok alebo mzda podľa ods. 3 nepatrí zamestnancovi, ktorý neospravedlnene zamešká zmenu bezprostredne predchádzajúcu sviatku alebo bezprostredne po ňom nasledujúcu, alebo zmenu nariadenú zamestnávateľom na sviatok, prípadne časť niektorej z týchto zmien. Takže náhrada mu podľa mňa nepatrí. Ja by som nahlásila nepretržité trvanie prerušenia poistenia až do jeho nástupu do zamestnania alebo skončenia pracovného pomeru.

Ten paragraf som hladala cely den a nevedela som ho najst. Dakujem velmi pekne enave..

Ten paragraf som hladala cely den a nevedela som ho najst. Dakujem velmi pekne enave..

Za máličko. Od toho sme tu, aby sme si navzájom poradili. :D

Zamestnanec od 11.9.2006 neprisiel do zamestnania. Zamestavatel mu vykazal absenciu.
Ako by ste poslali prerusenie na Socialnu poistovnu? Len na pracovne dni alebo aj na vikend a sviatok. Pozn. cez vikend a sviatok zamestnanec nepracuje.

treba mu prerusit poistne od 11.9.2006 dovtedy, kym nenastupi znovu do zamestnania...

Odpoveď nie je úplne presná. Absencia existuje iba počas pracovných dní.
Pri doslovonom výklade zákona o sociálnom poistení (§26 ods. 1 písmeno c) má byť prerušené sociálne poistenie iba v dňoch keď mal zamestnanec pracovať a do práce nenastúpil = mal neospravedlnenú neprítomnosť.
Naposledy som túto otázku položil zástupcom ústredia sociálnej poisťovne 30. júna 2006 na stretnutí ústredia so zástupcami firiem, ktoré tvoria mzdové programy. Prítomných bolo v tom čase viac ako 50 ľudí, ktorí vyjadrenie predstaviteľa ústredia Sociálnej poisťovne počuli. ;)
Obsah odpovede bol v zmysle vyššie uvedeného. Je to z pohľadu logiky kvalitný nezmysel, ale nepomôžeme si - v zákonoch netreba hľadať logiku.

Iný prípad je neplatené voľno, ktoré bolo poskytnuté so súhlasom zamestnávateľa (§26 ods. 1 písmeno a). V takom prípade je poistenie prerušené aj počas dní keď zamestnanec nemal pracovať (napr., soboty a nedele).

Odpoveď nie je úplne presná. Absencia existuje iba počas pracovných dní.
Pri doslovonom výklade zákona o sociálnom poistení (§26 ods. 1 písmeno c) má byť prerušené sociálne poistenie iba v dňoch keď mal zamestnanec pracovať a do práce nenastúpil = mal neospravedlnenú neprítomnosť.
Naposledy som túto otázku položil zástupcom ústredia sociálnej poisťovne 30. júna 2006 na stretnutí ústredia so zástupcami firiem, ktoré tvoria mzdové programy. Prítomných bolo v tom čase viac ako 50 ľudí, ktorí vyjadrenie predstaviteľa ústredia Sociálnej poisťovne počuli. ;)
Obsah odpovede bol v zmysle vyššie uvedeného. Je to z pohľadu logiky kvalitný nezmysel, ale nepomôžeme si - v zákonoch netreba hľadať logiku.

Iný prípad je neplatené voľno, ktoré bolo poskytnuté so súhlasom zamestnávateľa (§26 ods. 1 písmeno a). V takom prípade je poistenie prerušené aj počas dní keď zamestnanec nemal pracovať (napr., soboty a nedele).

Andrej pochopila som to správne že počas absencie by mal zamestnávateľ prerušovať poistenie od pondelka do piatku, na víkend zrušiť prerušenie a ďaľší týždeň tak isto? :eek::eek:

Andrej pochopila som to správne že počas absencie by mal zamestnávateľ prerušovať poistenie od pondelka do piatku, na víkend zrušiť prerušenie a ďaľší týždeň tak isto? :eek::eek: Katka, správne si pochopila. Samozrejme, že väčšina zamestnávateľov tak z pochopiteľných dôvodov nerobí. Pri kontrole zo sociálky sa zvykne takýto prípad "prehliadnuť". ;)

Po zverejnení "Sadzobníka pokút" Sociálnej poisťovne pravdepodobne prehodnotím svoj postoj k nahlasovaniu prerušenia poistenia pri absencii aj ja a budem ju nahlasovať iba na pracovné dni. :rolleyes:

endrju - dakujem za info. Zatial mam prerusenie na pracovne dni a pockam si na oficialnu spravu od Socialnej poistovne v Nitre, ktora sa moze lisit od vsetkeho, co tu bolo uverejnene :) Vsetkym dakujem za prispevky. Velmi ste mi pomohli.

endrju - dakujem za info. Zatial mam prerusenie na pracovne dni a pockam si na oficialnu spravu od Socialnej poistovne v Nitre, ktora sa moze lisit od vsetkeho, co tu bolo uverejnene :) Vsetkym dakujem za prispevky. Velmi ste mi pomohli.
Na tú Nitru som aj ja zvedavý. Po kontrole u nášho zákazníka, ktorý má sídlo v tomto okrese, som sa nestíhal čudovať aké nedostatky vytkli kontrolóri pôsobiaci na nitrianskej pobočke. ;)

Prosim nevedeli by ste mi poradit s nasledovnym problemom?
Zamestnanec od 11.9.2006 neprisiel do zamestnania. Zamestavatel mu vykazal absenciu.
Ako by ste poslali prerusenie na Socialnu poistovnu? Len na pracovne dni alebo aj na vikend a sviatok. Pozn. cez vikend a sviatok zamestnanec nepracuje. Spolocnost nema internu smernicu upravujucu absenciu.

Dalej ako to bude za den sviatku. On je odmenovany mesacnou mzdou. Absenciu zacal pred dnom sviatku. Je zamestnavatel povinny mu preplatit sviatok?

Vopred dakujem za rychle odpovede.

Mám taký istý problém a na SP v PB mi povedali, že prerušenie mám počítať na kalendárne dni. V mojom prípade od 11.09. do 17.09.2006. Tak ja potom neviem. Idem zisťovať ďalej.

Zuzi, ja sa radsej ani nevyjadrujem, co mi povedali na Socialnej poistovni. Dala som to zatial na pracovne dni a pockam nech sa Socialna poistovna vyjadri pisomne. Mam skusenost, ze ustne Ti povedia, co ich napadne, aj ked je to smutne..
Pokial nieco zistis, napis.

V Krose mi tiež povedali, že prerušenie sa ráta na kalendárne dni, nie na pracovné.;)

V Krose mi tiež povedali, že prerušenie sa ráta na kalendárne dni, nie na pracovné.;)
Je to jednoduchšie. Pripomeniem, že kontrolóri zo sociálky tieto prípady si zvyknú "nevšimnúť".

Dovolím si teda "filozofickú" otázku.
Má zamestnanec absenciu aj v tom dni, na ktorý mu podľa rozvrhu pracovného času nepripadne pracovná zmena?
Pri OČR nad 10 dní / rodičovskej dovolenke / neplatenom voľne / výkone verejnej funkcie nie je pochybnosť o tom, že dôvod prerušenia poistenia trvá každý kalendárny deň v období "od - do" = zamestnávateľ nemôže počítať s tým, že zamestnanec nastúpi do práce.
Pri absencii so zamestnancom zamestnávateľ "počíta" každý pracovný deň. Minimálne tak, že mu za každý neodpracovaný deň z dôvodu absencie môže odrátať z nároku na dovolenku až dva dni.

Ďalšia "filozofická" otázka.
A čo taká absencia, ktorá je iba v piatok alebo iba v pondelok? Koľko dní prerušenia poistenia by to malo byť? Jeden alebo tri? :confused:

Mne to príde tiež zvláštne:rolleyes: , lebo ak víkend nemáme pracovný, tak tam nemôžeme vykazovať absenciu. Lenže z pohľadu odvodov - tie sa rátajú na kalendárne dni, potom firma zaplatí menej na jeho odvodoch, ak mu dáme absenciu aj na víkend.:cool:

Absencia "na kalendárne dni" má z tohoto pohľadu ešte jednu "výhodu". Netreba riešiť mínusovú čistú mzdu ak zamestnanec nemá v mesiaci príjem, ale odvod do sociálky by sa musel urobiť. :) S tou absenciou je to podľa môjho názoru dosť nešťastne naformulované v zákone o sociálnom poistení. V zákone o zdravotnom poistení je to teraz naformulované jednoznačne, ale aj tam vzniká problém mínusovej čistej mzdy ak nie je príjem. :( :confused:

Je to jednoduchšie. Pripomeniem, že kontrolóri zo sociálky tieto prípady si zvyknú "nevšimnúť".

Dovolím si teda "filozofickú" otázku.
Má zamestnanec absenciu aj v tom dni, na ktorý mu podľa rozvrhu pracovného času nepripadne pracovná zmena?
Pri OČR nad 10 dní / rodičovskej dovolenke / neplatenom voľne / výkone verejnej funkcie nie je pochybnosť o tom, že dôvod prerušenia poistenia trvá každý kalendárny deň v období "od - do" = zamestnávateľ nemôže počítať s tým, že zamestnanec nastúpi do práce.
Pri absencii so zamestnancom zamestnávateľ "počíta" každý pracovný deň. Minimálne tak, že mu za každý neodpracovaný deň z dôvodu absencie môže odrátať z nároku na dovolenku až dva dni.

Ďalšia "filozofická" otázka.
A čo taká absencia, ktorá je iba v piatok alebo iba v pondelok? Koľko dní prerušenia poistenia by to malo byť? Jeden alebo tri? :confused:

Úplne súhlasím. Tiež som nad týmto problémom už uvažovala, keďže sa mi už u 2-3 zamestnancov vyskytli absencie v piatok alebo v pondelok. Jednoznačne som ich odhlásila aj na sobotu a nedeľu, aj keď som si nie pri tomto 100% istá správnosťou. Ale dovolím si pri tomto poznamenať, že napr.sviatok sa uvádza ako deň pracovného pokoja §94 odst.1. A keď má pred sviatkom alebo po ňom zamestnanec neospravedlnenú absenciu, nepatrí mu náhrada mzdy ani za sviatok. Prečo teda platiť zaňho odvody za soboty a nedele keď má na piatok alebo pondelok absenciu?

Najmä kvôli tomu ustanoveniu Zákonníka páce o absencii bezprostredne pred sviatkom som písal pri svojom "filozofovaní" aj o nešťastnej formulácii ustanovenia o prerušení poistenia z dôvodu absencie v zákone o sociálnom poistení :) ;)

Najmä kvôli tomu ustanoveniu Zákonníka páce o absencii bezprostredne pred sviatkom som písal pri svojom "filozofovaní" aj o nešťastnej formulácii ustanovenia o prerušení poistenia z dôvodu absencie v zákone o sociálnom poistení :) ;)

Absencia pred sviatkom §122(4)sa však vzťahuje len na zamestnancov odmeňovaných mesačnou mzdou. A čo tak ak má zamestnanec úkolovú mzdu? Tomu nemôžem dať absenciu aj na sviatok , takže mu patrí náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku a teoreticky by mohol mať prerušenie len v tých spomínaných pracovných dňoch. No a z toho mi vychádza , že ke´dže sa odvody platia z vymeriavacieho základu a v so a ne je vymeriavací zákl. 0 , je to aj tak jedno. Ide len o to , že tie dni mu budú vlastne chýbať iba do "dôchodku"?

... No a z toho mi vychádza , že keďže sa odvody platia z vymeriavacieho základu a v so a ne je vymeriavací zákl. 0 , je to aj tak jedno...
Nemyslím si, že s tým nulovýn VZ je to úplne presné. Povinnosť platiť poistné za nepracovné dni pri "absencii na pracovné dni" trvá. To podľa môjho názoru znamená, že sa uplatní "zaklínadlo" ustanovení §138 ods. 10 a ods. 11 zákona o sociálnom poistení: "Vymeriavací základ ... je mesačne najmenej"
... a platí sa z minimálneho VZ. :(

No áno ale to platí podľa ods.10, ...u zamestnancov v pracovnom pomere odmeňovaných mesačnou mzdou čiže mi vychádza z toho, že zamestnanci , kt. majú mzdu jednicovú, budú mať vymeriavací základ do SP nulvý.

No áno ale to platí podľa ods.10, ...u zamestnancov v pracovnom pomere odmeňovaných mesačnou mzdou čiže mi vychádza z toho, že zamestnanci , kt. majú mzdu jednicovú, budú mať vymeriavací základ do SP nulvý.
To minium platí pre všetkých zamestnancov, nielen pre odmeňovaných mesačnou mzdou. Ten ods. 10 hovorí, že VZ je najmenej vo výške minimálnej mzdy zamestnancov ... odmeňovaných mesačnou mzdou...
To "odmeňovaných mesačnou mzdou" sa vzťahuje na to "minimálnej mzdy". T.j. preložené : VZ, ak tento zákon neustanovuje inak je najmenej vo výške 7600 Sk...

Ja pripájam len moju skúsenosť. Mala som aj ja takýto prípad z absenciou (prac. s mesačnou mzdou). Mne povedali na SP v BR, že keď bude nahlásené do SP prerušenie,od prvého dňa absencie až po posledný sa do SP neplatí, ale do ZP áno , aj keby neodpracoval v mesiaci nič - prepočítáva sa odvod z min. mzdy na kal. dni, počas ktorých bol zamestnancom.

No takže som skúsila nahodiť do softu áčko len na pracovné dni. Výpočítal odvody len do ZP-to mi je jasné ale do SP je VZ 0 tak aj odvody 0. Takže to soft zle ráta?

No takže som skúsila nahodiť do softu áčko len na pracovné dni. Výpočítal odvody len do ZP-to mi je jasné ale do SP je VZ 0 tak aj odvody 0. Takže to soft zle ráta?

Ráta to dobre, na SP má predsa nahlásené prerušenie a poistenie neplatí. Len z minima do ZP.

Jankasm, ale práve že mne ide o to "minimum",kt. spomína Somij a Endrju .

Jankasm, ale práve že mne ide o to "minimum",kt. spomína Somij a Endrju .

Áno, práve som si prečítala predchádzajúce príspevky. Ale aj tak sa mi to nezdá, na SP predsa tvrdia že počas prerušenia sa poistné neplatí. A prerušenie máme písať od začiatku do konca, na kalendárne dni. Takže podľa mňa, neplatiť. :rolleyes: ;)

... na SP predsa tvrdia že počas prerušenia sa poistné neplatí. A prerušenie máme písať od začiatku do konca, na kalendárne dni...
Hm, pointa je práve v tom, že sme sa zatiaľ nezhodli na tom či absencie počas niekoľkých bezprostredne za sebou nasledujúcich pracovných dní, medzi ktorými sú aj nepracovné dni, majú byť považované za jedno prerušenie poistenia alebo je to viac prerušení poprekladaných obdobiami poistenia s nulovým príjmom.

Uvádzal som v jednom z prvých príspevkov v tejto téme (v tomto okamihu je to príspevok číslo 7), že pracovníci ústredia sociálnej poisťovne to interpretujú ako niekoľko období prerušenia poistenia. Takže v tomto prípade treba zaplatiť poistné najmenej z minimálneho vymeriavacieho základu aj keď príjem bol nulový.

Absolútna väčšina softvérových firiem to má vo svojich mzdových programoch vyriešené tak, že aj nepracovné dni medzi absenciami považujú za súčasť prerušenia poistenia (je to jednoduchšie a aj logické). Preto vyššie nemenovaný mzdový softvér takúto absenciu spočítal bez odvodov na sociálne poistenie (odvod iba na ZP).

Avšak v zákonoch sa logika nemá hľadať. Diskutujeme preto zatiaľ o tom, ako rozumieť aktuálnemu zneniu zákona. ;)

Dobry den,

doplnujuca otazka prosim, ide o situaciu z roku 2008, teda predpokladam, ze s navaznostou na vtedy platne zakony (ak nie, prosim napiste)

+ Osoba je zamestnanec a zaroven SZCO, pricom ako SZCO nema povinnost platit odvody do SP.

+ Osoba ma absenciu napr. 5 dni ako zamestnanec, z coho 2 dni vikend.

Ma osoba povinnost ako zamestnanec, alebo SZCO platit do SP, alebo ZP nejake odvody za dni absencie?

Zda sa mi byt logicke, ze nie, ale radsej sa pytam.

Dakujem, s pozdravom,
Amazonas

Nemá povinnosť počas absencie platiť do SP.
Pre ZP sa zo zamestnania posudzuje pre preddavky minimálny základ, pričom absencia sa považuje za odpracovaný čas - t.j. zjednodušene - ak aj napriek absencii zarobil apsoň minimálnu mzdu, tak nič navyse neplatí. Na preddavky SZČO to vplyv nemá. SZČO sa vyrovná v RZZP za rok 2008, čo uz musel podať.

Prosím Vás poraďte. Včera sa na mňa obrátia známa s nasledovným problémom. V jej zamestnaní jej chcú dať na viacej dní absenciu s tým, že každý deň odrobila niekoľko hodín ale keďže potrebovala ísť preč a nemala náhradné voľno, tak na zvyšné hodiny jej dajú absenciu. Ako sa to chová vo vzťahu k SP? Platí si zamestnanec ako za celý deň?

Ďakujem

Prosím Vás poraďte. Včera sa na mňa obrátia známa s nasledovným problémom. V jej zamestnaní jej chcú dať na viacej dní absenciu s tým, že každý deň odrobila niekoľko hodín ale keďže potrebovala ísť preč a nemala náhradné voľno, tak na zvyšné hodiny jej dajú absenciu. Ako sa to chová vo vzťahu k SP? Platí si zamestnanec ako za celý deň?

Ďakujem
Ak odpracovala každý deň určité hodiny, nemala by mať absenciu. Je to na dohode so zamestnávateľom. Existujú predsa prekážky na strane zamestnanca bez náhrady mzdy. Nepíšeš dôvod prečo odchádzala skôr, tak sa k tomu nedá objektívne vyjadriť.

Prosím Vás poraďte. Včera sa na mňa obrátia známa s nasledovným problémom. V jej zamestnaní jej chcú dať na viacej dní absenciu s tým, že každý deň odrobila niekoľko hodín ale keďže potrebovala ísť preč a nemala náhradné voľno, tak na zvyšné hodiny jej dajú absenciu. Ako sa to chová vo vzťahu k SP? Platí si zamestnanec ako za celý deň?

Ďakujem

Preco to neriesila neplatenym volnom na tych par hodin?
Ten dovod absencie je strasne cudny.
Pri neplatenom volne iba na par hodin za den ju zamestnavatel ani neodhlasuje zo SP.

Ďakujem za promtnú reakciu, aj mne to bolo strašne divné. Ešte dnes sa ide pokúsiť s nimi prehovoriť na to neplatené voľno.

Nemá povinnosť počas absencie platiť do SP.
Pre ZP sa zo zamestnania posudzuje pre preddavky minimálny základ, pričom absencia sa považuje za odpracovaný čas - t.j. zjednodušene - ak aj napriek absencii zarobil apsoň minimálnu mzdu, tak nič navyse neplatí. Na preddavky SZČO to vplyv nemá. SZČO sa vyrovná v RZZP za rok 2008, čo uz musel podať.
Uprimne dakujem za pohotovu odpoved.

Medzi casom prisla aj verzia zo SP, zopar doplnujucich informacii, ak by niekto chcel pozriet detaily.

---------

Dobrý deň Vám želáme,

v období, počas ktorého má zamestnanec neospravedlnenú neprítomnosť v práci sa zamestnancovi prerušuje povinné sociálne poistenie (povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti). Vznik prerušenia povinného poistenia sa posudzuje rovnako ako zánik povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti a skončenie prerušenia týchto poistení sa posudzuje rovnako ako vznik týchto poistení. Obdobie, počas ktorého má zamestnanec prerušené poistenie sa neposudzuje ako doba poistenie, teda nezohľadní sa ani na účely nároku na dôchodok.

Zamestnávateľ má povinnosť oznámiť Sociálnej poisťovni vznik a zánik prerušenia.

Platiť sociálne poistenie počas prerušenia poistenia nie je povinný zamestnanec ani zamestnávateľ.

Počas prerušenia poistenia ste teda neboli povinný prihlásiť sa v Sociálnej poisťovni do registra poistencov a platiť si sociálne poistenie. V prípade záujmu ste si mohli nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie alebo poistenie v nezamestnanosti platiť ako dobrovoľne poistená osoba. Dobrovoľne poistenie však vzniká najskôr odo dňa podania prihlášky (a zaniká najskôr odo dňa podania odhlášky). Prihlásiť sa na dobrovoľné poistenie spätne nie je možné, tzn. že nie je možné, aby ste sa na dobrovoľné nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie alebo poistenie v nezamestnanosti prihlásili spätne, za rok 2008.

Pokiaľ by ste mali záujem, za obdobie prerušenia v roku 2008 by ste si mohli zaplatiť poistenie dodatočne, avšak iba dôchodkové poistenie, a to na základe písomnej žiadosti, doručenej pobočke Sociálnej poisťovne. Nemocenské poistenie a poistenie v nezamestnanosti zaplatiť dodatočne nie je možné.

Poznamenávame, že ak si za obdobie, počas ktorého ste mali prerušené poistenie nezaplatíte dôchodkové poistenie, táto skutočnosť však nebude mať zásadný vplyv na určenie sumy budúceho dôchodku.

Na vyššie uvedené skutočnosti nemá vplyv, ak ste v čase prerušenia poistenia boli považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu. Samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká povinné poistenie na základe príjmov z podnikania, a to od 1. júla kalendárneho roka.

V prípade potreby Vám ďalšie informácie poskytne príslušná pobočka Sociálnej poisťovne (Kontakty - pobočky).

S pozdravom
Vaša Sociálna poisťovňa

Zamestnanec dal v máji k 31.05. výpoveď dohodou a zamestnávateľ súhlasil. Zistilo sa, že tento zamestnanec pred podaním výpovede ešte čerpal 2 dni dovolenky aj keď už vedel, že odchádza a o tieto dva dni má dovolenku prečerpanú. Ako postupovať ? Môže mu dať zamestnávateľ absenciu na tieto dni ?

Zamestnanec dal v máji k 31.05. výpoveď dohodou a zamestnávateľ súhlasil. Zistilo sa, že tento zamestnanec pred podaním výpovede ešte čerpal 2 dni dovolenky aj keď už vedel, že odchádza a o tieto dva dni má dovolenku prečerpanú. Ako postupovať ? Môže mu dať zamestnávateľ absenciu na tieto dni ?

Nie, ak s dovolenkou zamestnavatel suhlasil, nema dovod dat mu absenciu.
Iba mu precerpanu dovolenku stiahne z hrubej mzdy.
Je tu o precerpani dovolenky zopar tem, daj si to vyhladat, mas tam vsetky informacie.

Zamestnanec dal v máji k 31.05. výpoveď dohodou a zamestnávateľ súhlasil. Zistilo sa, že tento zamestnanec pred podaním výpovede ešte čerpal 2 dni dovolenky aj keď už vedel, že odchádza a o tieto dva dni má dovolenku prečerpanú. Ako postupovať ? Môže mu dať zamestnávateľ absenciu na tieto dni ?
Je tu jedna nezrovnalosť,. To skončenie PP môže byť dohodou, alebo výpoveďou, ale nie výpoveďou dohodou- také ZP nepozná.

Nie, ak s dovolenkou zamestnavatel suhlasil, nema dovod dat mu absenciu.
Iba mu precerpanu dovolenku stiahne z hrubej mzdy.
Je tu o precerpani dovolenky zopar tem, daj si to vyhladat, mas tam vsetky informacie.
K zvýraznenému - zákonník práce v paragrafe 131 upravuje zrážky zo mzdy a poradie zrázok. Podľa ods. 1 vykoná zo mzdy zrážky poistného na sociálne poistenie, preddavkov poistného na verejné zdravotné poistenie ........ a podľa ods. 2 písm. g) môže zraziť náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú zamestnanec stratil nárok, prípadne na ktorú mu nárok nevznikol.
Z uvedeného vyplýva, že "zrážka prečerpanej dovolenky" sa vykoná podľa ods. 2 /teda až po vykonaní zrážok podľa ods. 1/ a nie z hrubej mzdy.

Je tu jedna nezrovnalosť,. To skončenie PP môže byť dohodou, alebo výpoveďou, ale nie výpoveďou dohodou- také ZP nepozná.
No, použila som nesprávny výraz - je to dohoda o skončení prac. pomeru.
Ešte jedna vec tu je. Zamestnanec má uvedené v zmluve, že nemôže nakladať s informáciami získanými od zamestnávateľa v prospech konkurenčných firiem po dobu 2 rokov a on si zakladá svoju firmu s rovnakým sortimentom zamestnávateľa.