evakra27
25.07.23,21:10
Dobrý deň, chcela by som požiadať info k dovolenke. V roku 2020 dostal zamestnanec okamžite skončenie pracovného pomeru. Súd určil, že okamžite skončenie pracovného pomeru je neplatné. II.vyrok bol, že súd určuje, že pracovný pomer naďalej trvá. Rozsudok je už právoplatný od 22.7.2023. Moja otázka znie, koľko dní ma zamestnanec nárok na dovolenku- v plnom počte alebo len za mesiace v alikvotnej časti. Zamestnanec nastúpil do zamestnania, nakoľko trval na ďalšom zamestnávaní. Ďakujem
evakra27
26.07.23,10:29
Prosím vie niekto odpovedať?
Negoce
26.07.23,10:45
prečo by si priznala iba alikvotnú časť?
evakra27
26.07.23,11:08
Tak mi povedal zamestnavatel
Negoce
26.07.23,11:14
netvrdím, že mám pravdu, že sa nemôžem mýliť.....ale zamestnávateľ nesprávne rozviazal PPV, museli ste stornovať odhlášku zo SP, i zo ZP, II. výrok súdu bol, že sa mu neskončil pracovný pomer......teda trval i keď nepracoval podľa mňa má nárok na dovolenku bez krátenia, nie iba alikvótnu časť (mňa skôr zaujímalo ako mu zamestnávateľ chce dať al. časť, z ktorého obdobia/ za ktoré obdobie) ?
ivka70
26.07.23,12:37
Zamestnavatel mu bude doplacat uslu mzdu ,ale co sa tyka dovolenky, ked odpracuje aspon 60 dni, vznikne mu narok na rocnu dovolenku, kratenu o neodpracovane dni ....
Takze do uvahy pripada prepocet dovolenky za rok 2020 a za rok 2023 .....
Nie ale alikvotna cast, ale kratenie rocnej dovolenky za neopracovane dni.
Takze do uvahy pripada prepocet dovolenky za rok 2020 a za rok 2023 .....
Nie ale alikvotna cast, ale kratenie rocnej dovolenky za neopracovane dni.
avalik
26.07.23,12:52
google našiel:
Náhrada za nevyčerpanú platenú dovolenku
Súdny dvor Európskej únie v svojom Rozhodnutí zo dňa 25. júna 2020 v spojených veciach QH v Varchoven kasacionen sad na Republika Balgarija, C-762/18 a CV v Iccrea Banca SpA, C-37/19 (ďalej ako „Rozhodnutie″) rozhodol aj o ďalšom nároku zamestnanca v prípade neplatného skončenia pracovného pomeru, a to nároku na náhradu za nevyčerpanú platenú dovolenku.
Rozhodnutie poskytuje širší výklad Článku 7 Smernice Európskeho Parlamentu a Rady č. 2003/88/ES o niektorých aspektoch organizácie pracovného času, ktorý ustanovuje povinnosť členských štátov prijať nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie platenej dovolenky pre každého zamestnanca, ako aj ďalšie podmienky pre vznik takéhoto nároku a jeho ďalšie poskytnutie. Článok 7 v odseku dva tiež ustanovuje, že nárok na dovolenku nemôže byť nahradený vyplatenou peňažnou náhradou, okrem prípadov skončenia pracovného pomeru.
V zmysle aktuálneho rozhodnutia by sa malo na článok nazerať tak, že okrem povinnosti zabezpečiť platenú dovolenku v stanovenej výmere každému zamestnancovi, článok tiež bráni členským štátom a ich vnútroštátnej judikatúre neposkytnúť platenú dovolenku zamestnancovi, s ktorým bol neplatne skončený pracovný pomer a v dôsledku rozhodnutia súdu opätovne nastúpil do zamestnania, a to v období odo dňa prepustenia do dňa opätovného nastúpenia, len z dôvodu, že zamestnanec skutočne nepracoval. Článok tiež bráni vnútroštátnej judikatúre, podľa ktorej by takýto zamestnanci nemali nárok na peňažnú náhradu za nevyčerpanú dovolenku v období odo dňa prepustenia do dňa opätovného nastúpenia do zamestnania.
Inými slovami, povinnosť členského štátu zabezpečiť platenú dovolenku pre každého zamestnanca vyplývajúcu z Článku 7 sa vzťahuje aj na zamestnancov, s ktorými bol neplatne skončený pracovný pomer v období odo dňa prepustenia do dňa opätovného nastúpenia do zamestnania.
ref.: https://www.epravo.sk/top/clanky/naroky-zamestnanca-z-neplatne-skonceneho-pracovneho-pomeru-5067.html?mail
Náhrada za nevyčerpanú platenú dovolenku
Súdny dvor Európskej únie v svojom Rozhodnutí zo dňa 25. júna 2020 v spojených veciach QH v Varchoven kasacionen sad na Republika Balgarija, C-762/18 a CV v Iccrea Banca SpA, C-37/19 (ďalej ako „Rozhodnutie″) rozhodol aj o ďalšom nároku zamestnanca v prípade neplatného skončenia pracovného pomeru, a to nároku na náhradu za nevyčerpanú platenú dovolenku.
Rozhodnutie poskytuje širší výklad Článku 7 Smernice Európskeho Parlamentu a Rady č. 2003/88/ES o niektorých aspektoch organizácie pracovného času, ktorý ustanovuje povinnosť členských štátov prijať nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie platenej dovolenky pre každého zamestnanca, ako aj ďalšie podmienky pre vznik takéhoto nároku a jeho ďalšie poskytnutie. Článok 7 v odseku dva tiež ustanovuje, že nárok na dovolenku nemôže byť nahradený vyplatenou peňažnou náhradou, okrem prípadov skončenia pracovného pomeru.
V zmysle aktuálneho rozhodnutia by sa malo na článok nazerať tak, že okrem povinnosti zabezpečiť platenú dovolenku v stanovenej výmere každému zamestnancovi, článok tiež bráni členským štátom a ich vnútroštátnej judikatúre neposkytnúť platenú dovolenku zamestnancovi, s ktorým bol neplatne skončený pracovný pomer a v dôsledku rozhodnutia súdu opätovne nastúpil do zamestnania, a to v období odo dňa prepustenia do dňa opätovného nastúpenia, len z dôvodu, že zamestnanec skutočne nepracoval. Článok tiež bráni vnútroštátnej judikatúre, podľa ktorej by takýto zamestnanci nemali nárok na peňažnú náhradu za nevyčerpanú dovolenku v období odo dňa prepustenia do dňa opätovného nastúpenia do zamestnania.
Inými slovami, povinnosť členského štátu zabezpečiť platenú dovolenku pre každého zamestnanca vyplývajúcu z Článku 7 sa vzťahuje aj na zamestnancov, s ktorými bol neplatne skončený pracovný pomer v období odo dňa prepustenia do dňa opätovného nastúpenia do zamestnania.
ref.: https://www.epravo.sk/top/clanky/naroky-zamestnanca-z-neplatne-skonceneho-pracovneho-pomeru-5067.html?mail