Dávam do pléna túto tému - možno sa budete aj niektorí čudovať. Prečítala som si príspevky ohľadom ohodnotenia mzdárov, personalistov a účtovníkov, spokojných aj nespokojných. Jedna vec sú podnikatelia pre ktorých pracujem a druhá vec je práca ktorú vykonávam v hlavnom pracovnom pomere - som max. spokojná. Chcem sa preto poradiť, čo také podľa Vás sa dá ešte vylepšiť v práci mzdárky - teda okrem zodpovedne odvedenej práce . začala som robiť našim zamestnancom krátke prednášky o zmenách v mzdách, poistení, ktoré sa ich môžu týkať, alebo ich zaujímať. Tieto prednášky napasujem na začiatok kalsickej mesačnej porady a vidím že je to fajn, ľudia sú informovanejší. Ak sa dá a je ochota dohodla som si so žienkami napr, na okresnom úrade že potvrdenia o návšteve školy na prídavky na deti nosím naraz za všetkých našich zamestnancov, oni ušetria čas a myslím že aj na úrade sú radšej ak im tam nestojí 40 ľudí. Táto práca ma veľmi baví, kolektív je fajn a ja by som chcela aby moja práca bola fakt PRÁCA, na ktorú môžem byť hrdá. Poradíte a dáte mi nejaké tipy z vlastnej praxe? A ešte mám jednu konkrétnu otázku. Ako by ste ako podnikateľ motivoval k lepšej práci zamestnankyňu ktorá predáva vstupenky? Ide o to že som s podnikateľom našla spôsob motivácie pre všetkých zamestnancov ( percento z obratu atď ) len u tejto pani neviem ako to urobiť, aby to bolo aj spravodlivé a trochu ju to nútilo sa aj snažiť. Je to blbé, keď celý komplex funguje dobre, ale klientov odradí hneď pri vstupe zachmúrená pani. Viem, vyrieši to zmena zamestnanca, ale mne ide skôr o spôsob ako ju motivovať. predsa len, je to úplne jednoducjá práce, tak jej tam nedám 15 000 Sk . Prosím poraďte.


Až mi bolo skoro do plaču po dočítaní tohto príspevku. vzhľadom na tvoj zápal pre prácu som pochopila, že máte asi celkom fajn šéfa, dá sa s ním dohodnúť a záleži mu aspon trochu, aby zamestnanci boli motivovaní. Ani nevieš, ako závidím.
O toto všetko som sa snažila aj ja... dopadlo to tak, že sa nemam starat a bola som ta najhoršia.. mam 160 ludi (personalistika a mzdy), skoro najmenší plat, a nervy s "robošmi" čo nevedia skoro ani písat, lebo sú to šéfovi kamoši.
Takže moje veškeré snaženie o vylepšenie práce stroskotali a moja posledná iniciatíva teraz je, že dávam výpoved...:mee:

Ja som mala asi takých 60 zamestnancov. Tiež sa nedalo každému jednému osobne vysvetliť zmeny a na čo si majú dávať pozor. Ja som takéto dôležité informácie vyvesila na tabuľu, ku ktorej sa každý dostal. Ak mali otázky, vysvetlila som. Bohužiaľ ... pokračujem ... nie každý hneď pochopil na prvý krát. Ale o to ide. Už ani neviem, čo som chcela dopísať, tak ti držím palce, aby si horšie skúsenosti nemala, len lepšie.

Až mi bolo skoro do plaču po dočítaní tohto príspevku. vzhľadom na tvoj zápal pre prácu som pochopila, že máte asi celkom fajn šéfa, dá sa s ním dohodnúť a záleži mu aspon trochu, aby zamestnanci boli motivovaní. Ani nevieš, ako závidím.
O toto všetko som sa snažila aj ja... dopadlo to tak, že sa nemam starat a bola som ta najhoršia.. mam 160 ludi (personalistika a mzdy), skoro najmenší plat, a nervy s "robošmi" čo nevedia skoro ani písat, lebo sú to šéfovi kamoši.
Takže moje veškeré snaženie o vylepšenie práce stroskotali a moja posledná iniciatíva teraz je, že dávam výpoved...:mee:

sonka v podstate máš pravdu, myslím že ja si teda sťažovať nemožem, ani čo sa týka finančného ani ľudského ohodnotenia, myslím že mám výnimočné šťastie že aj zamestnanci ( občas ) dokážu poďakovať za to čo pre nich robíme. Práve preto by som bola rada keby mi niekto helfol s nejakým fajn nápadom. Vopred ďakujem

Jana32 má určite dobrého šéfa a určite si s ním dobre rozumie.
U nás to funguje s informovanosťou takto: Nepovieš - je zle, povieš - zase je zle. Takže asi tak:cool: .

jana32, si jasný príklad zdravej dravosti za tvorčími výsledkami práce a prínosom pre pracovný kolektív. Pani, ktorá predáva lístky je tá, ktorá by v svojej práci mala hľadať motiváciu. Viem si na tej stoličke predstaviť človeka zdravotne postihnutého. Zväčša všetci poctivou prácou vedia splatiť možnosť uplatniť sa a nebyť vyčleňovanými na okraji možností. A to je motivácia nielen pre tú pani, ktorá nenachádza dôvod pre posun. Nemusíme na našich stoličkách sedieť donekonečna, ak na tej stoličke nie sme dostatočne výrazní.
A je úplne jedno, ako vysoko je tá stolička nainštalovaná.

jana32, si jasný príklad zdravej dravosti za tvorčími výsledkami práce a prínosom pre pracovný kolektív. Pani, ktorá predáva lístky je tá, ktorá by v svojej práci mala hľadať motiváciu. Viem si na tej stoličke predstaviť človeka zdravotne postihnutého. Zväčša všetci poctivou prácou vedia splatiť možnosť uplatniť sa a nebyť vyčleňovanými na okraji možností. A to je motivácia nielen pre tú pani, ktorá nenachádza dôvod pre posun. Nemusíme na našich stoličkách sedieť donekonečna, ak na tej stoličke nie sme dostatočne výrazní.
A je úplne jedno, ako vysoko je tá stolička nainštalovaná.

Suhlasim s tebou Danila, to len ja som asi taky vrtak, kedze pochadzam z " byvalej robotnickej " rodiny viem aku hodnotu maju peniaze, tak sa proste ani tym ludom dakedy necudujem ze sa im za minimalnu mzdu nechce chichotat osem hodin na zakaznika. Ale v podstate mas pravdu, nikoho nedonutis aby svoju pracu mal rad.

Sme malý, ale dobrý kolektív, s ešte lepšou šéfkou.
Skrátka mám šťastie.
Ale so zamestnancami je to horšie - keď im chcem
niečo vysvetliť, tak všetci chcú dať ruky preč.
Len aby som im povedala, kde majú dať podpis
a inšie ich nezaujíma. Ja viem, asi majú vo mňa
dôveru, ale bola by som rada, keby boli aj oni
aktívnejší. Tiež neviem, čo by sa s tým dalo robiť.

Sme malý, ale dobrý kolektív, s ešte lepšou šéfkou.
Skrátka mám šťastie.
Ale so zamestnancami je to horšie - keď im chcem
niečo vysvetliť, tak všetci chcú dať ruky preč.
Len aby som im povedala, kde majú dať podpis
a inšie ich nezaujíma. Ja viem, asi majú vo mňa
dôveru, ale bola by som rada, keby boli aj oni
aktívnejší. Tiež neviem, čo by sa s tým dalo robiť.

Uf, tak som rada, že si v podobnej pozícii ako ja. Čo tak dať hlavy dokopy a spolu niečo vymyslieť?

Mám svoju prácu mzdárky a personalistky tiež veľmi rada a baví ma to. Momentálne mám okolo 140 zamestnancov, ale mali sme už aj 350 - záleží to od zakázok.
Horšie je to už s prístupom šéfa. Máme ázijských majiteľov firmy a pre nich sú niektoré veci, ktoré robím zbytočné a nepochopiteľné. U nich doma je toľko ľudí, že môžu každý deň meniť zamestnancov, vyplatia im dohodnutú mzdu bez akýchkoľvek odvodov, daní, prihlášok atď. a nemajú so zamestnancami žiadny iný problém.
A potom majú predstavu, že do 12. vypočítam výplatu a čo robím ďalej celý mesiac. Tak potom vyzerá aj moja výplata. Každý je vo firme dôležitý len ja nie, lebo robím viac pre úrady ako pre firmu.
Už som rozmýšľala aj nad hľadaním si iného zamestnania, ale keďže sme v regióne s vyššou nezamestnanosťou nemám veľmi na výber.
Závidím Vám Vašich slovenských a dobrých šéfov.

To ti Jana32 gratulujem. U nás vo firme nerobím porady, ale priebežne aj na chodbe koho stretnem tak poviem o zmenách. Niekedy stačí povedať jednému a vedia to všetci. Ale my sme malý kolektív. Tej pani, čo predáva lístky by som asi poradila čítať aj počas zmeny vtipy. Už si sa s ňou vlastne o tom rozprávala? Možno ona sama príde s nápadom, alebo povie, čo by vlastne chcela.

Mám svoju prácu mzdárky a personalistky tiež veľmi rada a baví ma to. Momentálne mám okolo 140 zamestnancov, ale mali sme už aj 350 - záleží to od zakázok.
Horšie je to už s prístupom šéfa. Máme ázijských majiteľov firmy a pre nich sú niektoré veci, ktoré robím zbytočné a nepochopiteľné. U nich doma je toľko ľudí, že môžu každý deň meniť zamestnancov, vyplatia im dohodnutú mzdu bez akýchkoľvek odvodov, daní, prihlášok atď. a nemajú so zamestnancami žiadny iný problém.
A potom majú predstavu, že do 12. vypočítam výplatu a čo robím ďalej celý mesiac. Tak potom vyzerá aj moja výplata. Každý je vo firme dôležitý len ja nie, lebo robím viac pre úrady ako pre firmu.
Už som rozmýšľala aj nad hľadaním si iného zamestnania, ale keďže sme v regióne s vyššou nezamestnanosťou nemám veľmi na výber.
Závidím Vám Vašich slovenských a dobrých šéfov.

A na tom vsetkom je najhorsie, ze ked sa pozriem na vyplaty, tak ta moja je tam najmensia..a mozem sa snazit kolko len chcem...ale to neznamena ze svoju pracu nemam rada;)

A na tom vsetkom je najhorsie, ze ked sa pozriem na vyplaty, tak ta moja je tam najmensia..a mozem sa snazit kolko len chcem...ale to neznamena ze svoju pracu nemam rada;)

Ja som v takej istej pozicii... aj keby som sa dotrhala...
Ale prestala som sa trhat, nadčasy už nerobím, kolko stihnem, tolko stihnem.

Viete si predstavit 160 napol gramotných ludí... bez urážky,... pracujem v stavebnej firme :cool:....
pár perličiek... ako titul si píšu: murár alebo robotník.., ak chcem číslo účtu, absolútne nemajú potuchy v ktorej banke je založený... čísla za lomítkom sú rarita... o i, y, ani nehovorím... :D
Vysvetlite takémuto človeku načo sa podpisuje napr. vyhlásenie na nezdanitelnú položku. Ak má na výplatnej páske ako zdanitelnú mzdu uvedené mínus 1500 Sk, tak sa ma príde spýtať, prečo som mu strhla z výplaty.
Atd....
Najlepšie na tom je, že ani nemajú záujem... napríklad ohladom ročného zúčtovania dane....dnes je vela informácii - internet, televízia, firemná nástenka. Ani jeden sa to neobťažuje prečítať.
Ale ked sa zvyšovali diety, tak mi už volali , či náhodou o tom vieme, že im máme vyplatiť viac.
Takže nech mi nikto nehovorí, že nevedomosť je ospravedlnitelná pre takýchto ludí, čo nemajú záujem o nič a ledva sa vedia podpísať.

Ja som v takej istej pozicii... aj keby som sa dotrhala...
Ale prestala som sa trhat, nadčasy už nerobím, kolko stihnem, tolko stihnem.

Viete si predstavit 160 napol gramotných ludí... bez urážky,... pracujem v stavebnej firme :cool:....
pár perličiek... ako titul si píšu: murár alebo robotník.., ak chcem číslo účtu, absolútne nemajú potuchy v ktorej banke je založený... čísla za lomítkom sú rarita... o i, y, ani nehovorím... :D
Vysvetlite takémuto človeku načo sa podpisuje napr. vyhlásenie na nezdanitelnú položku. Ak má na výplatnej páske ako zdanitelnú mzdu uvedené mínus 1500 Sk, tak sa ma príde spýtať, prečo som mu strhla z výplaty.
Atd....
Najlepšie na tom je, že ani nemajú záujem... napríklad ohladom ročného zúčtovania dane....dnes je vela informácii - internet, televízia, firemná nástenka. Ani jeden sa to neobťažuje prečítať.
Ale ked sa zvyšovali diety, tak mi už volali , či náhodou o tom vieme, že im máme vyplatiť viac.
Takže nech mi nikto nehovorí, že nevedomosť je ospravedlnitelná pre takýchto ludí, čo nemajú záujem o nič a ledva sa vedia podpísať.

Ako keby som sa videla.Viem, ze je tomimotemy a nie je to tu na to aby som sa stazovala, ale ked clovek bez akehokolvek vzdelania ma vyssi plat ako mzdarka, personalistka pre cca 90 ludi a napise september ako sektenber, tak uz neviem ci mam plakat alebo sa smiat :mee: / :D ???a ked pracovna doba je do pol tretej a su dni kedy som v praci aj do 21,00..ale beriem to z tej lepsej stranky..keby som nerobila to co ma bavi, tak mi ten cas bezi 2x pomalsie ..

Ako keby som sa videla.Viem, ze je tomimotemy a nie je to tu na to aby som sa stazovala, ale ked clovek bez akehokolvek vzdelania ma vyssi plat ako mzdarka, personalistka pre cca 90 ludi a napise september ako sektenber, tak uz neviem ci mam plakat alebo sa smiat :mee: / :D ???a ked pracovna doba je do pol tretej a su dni kedy som v praci aj do 21,00..ale beriem to z tej lepsej stranky..keby som nerobila to co ma bavi, tak mi ten cas bezi 2x pomalsie ..

Ja sa na tom už nesmejem, ale priam rehocem.... :D:D (aj ked je to na druhej strane smutne)

Ja som v takej istej pozicii... aj keby som sa dotrhala...
Ale prestala som sa trhat, nadčasy už nerobím, kolko stihnem, tolko stihnem.

Viete si predstavit 160 napol gramotných ludí... bez urážky,... pracujem v stavebnej firme :cool:....
pár perličiek... ako titul si píšu: murár alebo robotník.., ak chcem číslo účtu, absolútne nemajú potuchy v ktorej banke je založený... čísla za lomítkom sú rarita... o i, y, ani nehovorím... :D
Vysvetlite takémuto človeku načo sa podpisuje napr. vyhlásenie na nezdanitelnú položku. Ak má na výplatnej páske ako zdanitelnú mzdu uvedené mínus 1500 Sk, tak sa ma príde spýtať, prečo som mu strhla z výplaty.
Atd....
Najlepšie na tom je, že ani nemajú záujem... napríklad ohladom ročného zúčtovania dane....dnes je vela informácii - internet, televízia, firemná nástenka. Ani jeden sa to neobťažuje prečítať.
Ale ked sa zvyšovali diety, tak mi už volali , či náhodou o tom vieme, že im máme vyplatiť viac.
Takže nech mi nikto nehovorí, že nevedomosť je ospravedlnitelná pre takýchto ludí, čo nemajú záujem o nič a ledva sa vedia podpísať.

mimotemy Som na tom podobne, akurát že mám "len" ;) 50 zamestnancov, pár živnostníkov. Šéf si ich tak hýčka, že ja ako mzdárka robím zamestnancom cesťáky, živnostníkom faktúry a veľa podobných vecí, kvôli čomu vediem so šéfom malý boj, zatiaľ bezúspešne, ale pár vecí sa mi podarilo. Tiež sme stavebná firma, mnohí tiež nevedia, čo a na čo podpisujú a podobne. Je to hrôza, nadčasy u mňa fungujú veľmi zdriedka. Predchodkyňa tu sedávala aj do deviatej, ale pre to, že pol dňa telefonovala a až o dvanástej začala pracovať a šéf jej to žral. Až jedného krásneho dňa prestala chodiť do roboty a mzdy, dph neboli spravené. Hodili ma ako rybu do vody a tráp sa. S menším problémami som to zvládla a šéf sa spočiatku asi aj strachoval, či je všetko OK, keď ja si idem kľudne o tretej domov. Vysvetlila som mu to a teraz to už berie v pohode. Žiadne telefonáty z SP, ZP, DÚ, že čosi nemáme, čosi je zlé. Všetko zvládam celkom v pohode. Aj vďaka PORADE. To je asi údel mzdáriek, personalistiek, účtovníčiek, že sú nedocenené, lebo málokto zo šéfstva rozumie našej práci. Tak veľa zdaru!!!:)

Mám svoju prácu mzdárky a personalistky tiež veľmi rada a baví ma to. Momentálne mám okolo 140 zamestnancov, ale mali sme už aj 350 - záleží to od zakázok.
Horšie je to už s prístupom šéfa. Máme ázijských majiteľov firmy a pre nich sú niektoré veci, ktoré robím zbytočné a nepochopiteľné. U nich doma je toľko ľudí, že môžu každý deň meniť zamestnancov, vyplatia im dohodnutú mzdu bez akýchkoľvek odvodov, daní, prihlášok atď. a nemajú so zamestnancami žiadny iný problém.
A potom majú predstavu, že do 12. vypočítam výplatu a čo robím ďalej celý mesiac. Tak potom vyzerá aj moja výplata. Každý je vo firme dôležitý len ja nie, lebo robím viac pre úrady ako pre firmu.
Už som rozmýšľala aj nad hľadaním si iného zamestnania, ale keďže sme v regióne s vyššou nezamestnanosťou nemám veľmi na výber.
Závidím Vám Vašich slovenských a dobrých šéfov.

Nechcem tu teraz pôsobiť ako človek , ktorý vinu dáva vždy zamestnávateľovi a ani som nechcela aby moj článok pôsobil akože celá ťarcha je na vedení a zamestnanec sa nemusí ani snažiť. Akceptujem skutočnosť, že mám asi to výnimočné šťastie, že ma šéf ako " obyčajnú mzdárku a personalistku " postavil do pozície takmer vedenia firmy. Rovnako ako ekonómku a vedúcu jedálne. Takže sa všetky tri cítime viac ako zamestnávatelia než ako zamestnanci a práve preto hľadáme možnosti ako to ostatným uľahčiť a tým aj ukázať že nie je práca ako práca a bez ohľadu na vlastnú pozíciu každý ( ak aj nemá podriadených pod sebou ) môže byť manažérom sám sebe a na svojej práci stále niečo vylepšovať. Aspoň moja vlastná skúsenosť je taká, že RIADIŤ samu seba mi dá občas viac zabrať ako vymyslieť čo by mali urobiť iní.:D
Viem, že celé je to trochu zložitejšie ale myslím, že hlavne v regionoch s vyššou nezamestnanosťou zamestnávatelia veľmi radi ignorujú fakt že stabilný kolektív je jadro a sila firmy. V našom regióne sa k zamestnancom - hlavne tým nespokojným stavia tak, že reku nepáči sa ti? Tak môžeš zavrieť dvere z opačnej strany, veď na tvoje miesto čaká desať ďalších. Bohužiaľ práve tú možnosť okamžitej výmeny podnikatelia chápu ako pozitívum, čo je úlne od veci. Plne súhlasím s tým, že motiváciu si musí nájsť v práci každý sám, ale stále mi to nedá a mám pocit že ten prvý krok BY MAL UROBIť práve zamestnávateľ. Nezarábam žiadne ťažké tisíce, ale moja výplatná páska je aspoň približne úmerná tomu, čo ma moja práca stojí - znalosť zákonov, miera zodpovednosti atď. To sa potom aj inak človek na svoju prácu pozerá, lebo viem, že také šťastie - ak o túto prácu prídem - už v budúcnosti možno mať nemusím a tak sa k tomu aj staviam. Niekto sa možno na to bude pozerať akože si nevážim samu seba, svoju prácu lebo za to čo mi platia robím aj nadštandardné veci a k tomu patrí napr. aj to, že som si vzala do krúžku žiakov strednej školy, ktorý by sa v budúcnosti ( možno ) chceli venovať vlastnému podnikaniu. takže preberáme prakticky ako začať, kam sa obrátiť o pomoc atď. Za toto mi nikto neplatí, ale hovorím si že ak malou troškou človek prispeje k tomu, že sa nám tu vytvorí generácia podnikateľov, ktorí aj budú vedieť v problematike chodiť, aj bude im hovoriť niečo také ako podnikateľská etika, sociálne cítenie a pod tak tento štát má šancu niekam napredovať. Ale najprv musím ukázať ja ( tak trochu ako ten zamestnávateľ ) že som ochotná niečo pre tých ( podo mnou - či už rádových zamestnancov, žiakov ) niečo urobiť.
Opravte ak sa mýlim, idealizmus - toť moja trvalá vlastnosť.

Nechcem tu teraz pôsobiť ako človek , ktorý vinu dáva vždy zamestnávateľovi a ani som nechcela aby moj článok pôsobil akože celá ťarcha je na vedení a zamestnanec sa nemusí ani snažiť. Akceptujem skutočnosť, že mám asi to výnimočné šťastie, že ma šéf ako " obyčajnú mzdárku a personalistku " postavil do pozície takmer vedenia firmy. Rovnako ako ekonómku a vedúcu jedálne. Takže sa všetky tri cítime viac ako zamestnávatelia než ako zamestnanci a práve preto hľadáme možnosti ako to ostatným uľahčiť a tým aj ukázať že nie je práca ako práca a bez ohľadu na vlastnú pozíciu každý ( ak aj nemá podriadených pod sebou ) môže byť manažérom sám sebe a na svojej práci stále niečo vylepšovať. Aspoň moja vlastná skúsenosť je taká, že RIADIŤ samu seba mi dá občas viac zabrať ako vymyslieť čo by mali urobiť iní.:D
Viem, že celé je to trochu zložitejšie ale myslím, že hlavne v regionoch s vyššou nezamestnanosťou zamestnávatelia veľmi radi ignorujú fakt že stabilný kolektív je jadro a sila firmy. V našom regióne sa k zamestnancom - hlavne tým nespokojným stavia tak, že reku nepáči sa ti? Tak môžeš zavrieť dvere z opačnej strany, veď na tvoje miesto čaká desať ďalších. Bohužiaľ práve tú možnosť okamžitej výmeny podnikatelia chápu ako pozitívum, čo je úlne od veci. Plne súhlasím s tým, že motiváciu si musí nájsť v práci každý sám, ale stále mi to nedá a mám pocit že ten prvý krok BY MAL UROBIť práve zamestnávateľ. Nezarábam žiadne ťažké tisíce, ale moja výplatná páska je aspoň približne úmerná tomu, čo ma moja práca stojí - znalosť zákonov, miera zodpovednosti atď. To sa potom aj inak človek na svoju prácu pozerá, lebo viem, že také šťastie - ak o túto prácu prídem - už v budúcnosti možno mať nemusím a tak sa k tomu aj staviam. Niekto sa možno na to bude pozerať akože si nevážim samu seba, svoju prácu lebo za to čo mi platia robím aj nadštandardné veci a k tomu patrí napr. aj to, že som si vzala do krúžku žiakov strednej školy, ktorý by sa v budúcnosti ( možno ) chceli venovať vlastnému podnikaniu. takže preberáme prakticky ako začať, kam sa obrátiť o pomoc atď. Za toto mi nikto neplatí, ale hovorím si že ak malou troškou človek prispeje k tomu, že sa nám tu vytvorí generácia podnikateľov, ktorí aj budú vedieť v problematike chodiť, aj bude im hovoriť niečo také ako podnikateľská etika, sociálne cítenie a pod tak tento štát má šancu niekam napredovať. Ale najprv musím ukázať ja ( tak trochu ako ten zamestnávateľ ) že som ochotná niečo pre tých ( podo mnou - či už rádových zamestnancov, žiakov ) niečo urobiť.
Opravte ak sa mýlim, idealizmus - toť moja trvalá vlastnosť.

Máš moju úctu.

Nechcem tu teraz pôsobiť ako človek , ktorý vinu dáva vždy zamestnávateľovi a ani som nechcela aby moj článok pôsobil akože celá ťarcha je na vedení a zamestnanec sa nemusí ani snažiť. Akceptujem skutočnosť, že mám asi to výnimočné šťastie, že ma šéf ako " obyčajnú mzdárku a personalistku " postavil do pozície takmer vedenia firmy. Rovnako ako ekonómku a vedúcu jedálne. Takže sa všetky tri cítime viac ako zamestnávatelia než ako zamestnanci a práve preto hľadáme možnosti ako to ostatným uľahčiť a tým aj ukázať že nie je práca ako práca a bez ohľadu na vlastnú pozíciu každý ( ak aj nemá podriadených pod sebou ) môže byť manažérom sám sebe a na svojej práci stále niečo vylepšovať. Aspoň moja vlastná skúsenosť je taká, že RIADIŤ samu seba mi dá občas viac zabrať ako vymyslieť čo by mali urobiť iní.:D
Viem, že celé je to trochu zložitejšie ale myslím, že hlavne v regionoch s vyššou nezamestnanosťou zamestnávatelia veľmi radi ignorujú fakt že stabilný kolektív je jadro a sila firmy. V našom regióne sa k zamestnancom - hlavne tým nespokojným stavia tak, že reku nepáči sa ti? Tak môžeš zavrieť dvere z opačnej strany, veď na tvoje miesto čaká desať ďalších. Bohužiaľ práve tú možnosť okamžitej výmeny podnikatelia chápu ako pozitívum, čo je úlne od veci. Plne súhlasím s tým, že motiváciu si musí nájsť v práci každý sám, ale stále mi to nedá a mám pocit že ten prvý krok BY MAL UROBIť práve zamestnávateľ. Nezarábam žiadne ťažké tisíce, ale moja výplatná páska je aspoň približne úmerná tomu, čo ma moja práca stojí - znalosť zákonov, miera zodpovednosti atď. To sa potom aj inak človek na svoju prácu pozerá, lebo viem, že také šťastie - ak o túto prácu prídem - už v budúcnosti možno mať nemusím a tak sa k tomu aj staviam. Niekto sa možno na to bude pozerať akože si nevážim samu seba, svoju prácu lebo za to čo mi platia robím aj nadštandardné veci a k tomu patrí napr. aj to, že som si vzala do krúžku žiakov strednej školy, ktorý by sa v budúcnosti ( možno ) chceli venovať vlastnému podnikaniu. takže preberáme prakticky ako začať, kam sa obrátiť o pomoc atď. Za toto mi nikto neplatí, ale hovorím si že ak malou troškou človek prispeje k tomu, že sa nám tu vytvorí generácia podnikateľov, ktorí aj budú vedieť v problematike chodiť, aj bude im hovoriť niečo také ako podnikateľská etika, sociálne cítenie a pod tak tento štát má šancu niekam napredovať. Ale najprv musím ukázať ja ( tak trochu ako ten zamestnávateľ ) že som ochotná niečo pre tých ( podo mnou - či už rádových zamestnancov, žiakov ) niečo urobiť.
Opravte ak sa mýlim, idealizmus - toť moja trvalá vlastnosť.

Sklanam sa. Obdivujem. Gratulujem.
Pred tebou.....tvoj postoj.....tvojmu zamestnavatelovi.

Sklanam sa. Obdivujem. Gratulujem.
Pred tebou.....tvoj postoj.....tvojmu zamestnavatelovi.

Prosím, niéééééééééé. Toto mal byť článok ktorý som chcela napísať z jediného dôvodu, nájsť partnerov pre dialóg - čo všetko sa dá vylepšiť v práci, verte mi poznám veľa ľudí zo svojho okolia, ktorí robia nepomerne viac ako ja, úplne mi stačila napr.skúsenosť s jednou známou ktorá pracuje v materskom centre, keď som videla ako sa snaží nájsť uplatnenie pre mamičky vracajúce sa do práce, keďd som videla aká je zapálená pre svoju prácu, pre deti, tak som si v duchu dala klobúk dole. A úprimne poviem, že moja prvá myšlienka bola, že to jej sa pracuje, keď je to práca s deťmi a mamičkami, každá z nás má k tomu blízko. Ako som však postupne poznávala aj iných ľudí, pochopila som, že je úplne jedno čo človek robí, to čo sa cení je aspoň snaha robiť to dobre, niečo viac ako je bežné, že to môže pomôcť aj iným ľuďom, veď keby som nepoznala takýchto ľudí, asi aj ja by som vnímala svoju prácu ako záťaž, lebo som nikdy v ekonomike zakotviť nechcela. Môj sen bolo učiť, aj som na tom pracovala, aj som si rozšírila vzdelanie, aby som nakoniec pochopila, že ( aspoň momentálne ) dokážem ľuďom viac pomôcť ako mzdárka. Takže v žiadnom prípade žiadne skláňanie ani obdivovanie, vôbec nie je čo. A úprimne hovorím, že Porada mala aj v tomto smere na mňa obrovský vplyv, lebo kým som pravidelne nezapla PC a neprečítala si odpovede skutočných odborníkov, tak som si myslela že som celkom " schopná " personalistka a mzdárka. Porada mi ukázala že k tomu mám ešte dosť ďaleko, ale zároveń som tu našla aj riešenie v podobe odpovedí, ani netušíte koľkým ľuďom už pomohli.