Jozef Mihál
16.10.06,13:45
K § 11 - Štát ako platiteľ poistného
Podľa § 11 ods.8 zákona štát platí poistné za:
a) Nezaopatrené dieťa.
Za nezaopatrené dieťa sa s odkazom na § 9 a 10 zákona č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení považuje
dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky (do dovŕšenia 16 rokov veku) alebo
dieťa po skončení povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 26 rokov veku, ak sa sústavne pripravuje na povolanie alebo pre chorobu a stav, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť sa nemôže sústavne pripravovať na povolanie alebo nemôže vykonávať zárobkovú činnosť alebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopné sa sústavne pripravovať na povolanie alebo je neschopné vykonávať zárobkovú činnosť.Nezaopatrené dieťa nie je dieťa,
ktoré sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom, ak už získalo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a bol mu priznaný akademický titul podľa osobitného predpisu, alebo
ktoré je poberateľom invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %.Sústavná príprava na povolanie je štúdium na strednej škole po skončení povinnej školskej dochádzky alebo štúdium na vysokej škole do získania vysokoškolského vzdelania druhého stupňa.
Sústavná príprava na povolanie sa začína
žiakovi strednej školy od začiatku školského roka nasledujúceho po školskom roku, v ktorom skončí povinnú školskú dochádzku,
študentovi vysokej školy odo dňa zápisu na štúdium prvého stupňa alebo na štúdium druhého stupňa.Sústavná príprava na povolanie sa končí
žiakovi strednej školy spôsobom ustanoveným osobitným predpisom,
študentovi vysokej školy spôsobom ustanoveným osobitným predpisom.Sústavná príprava na povolanie je aj obdobie
bezprostredne nadväzujúce na skončenie štúdia na strednej škole, najdlhšie do konca školského roku, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole (do 31.8.),
od skončenia štúdia na strednej škole do zápisu na štúdium na vysokú školu vykonaného v kalendárnom roku, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole,
po skončení posledného ročníka strednej školy do vykonania skúšky podľa osobitného predpisu, najdlhšie do konca školského roka, v ktorom malo byť štúdium skončené,
od získania vysokoškolského vzdelania prvého stupňa do zápisu na vysokoškolské štúdium druhého stupňa, ak zápis na vysokoškolské štúdium druhého stupňa bol vykonaný do konca kalendárneho roka, v ktorom bolo získané vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa.Sústavná príprava dieťaťa na povolanie je aj iné štúdium alebo výučba, ak sú svojím rozsahom a úrovňou podľa rozhodnutia Ministerstva školstva Slovenskej republiky (ďalej len ministerstvo školstva ) postavené na roveň štúdia na školách uvedených v odseku 1.
Za nezaopatrené dieťa sa na účely zákona o zdravotnom poistení považuje aj fyzická osoba, ktorá študuje na vysokej škole, okrem externej formy štúdia, do skončenia vysokoškolského štúdia prvého stupňa alebo do skončenia vysokoškolského štúdia druhého stupňa, ktoré podľa študijného programu nepresiahlo štandardnú dĺžku, okrem fyzickej osoby, ktorá už získala vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a bol jej priznaný akademický titul podľa osobitného predpisu. Znamená to, že študenti denného štúdia na vysokej škole, nie sú obmedzovaní vekom 26 rokov. Aj po dovŕšení veku 26 rokov študent denného štúdia je považovaný za nezaopatrené dieťa, ak ide o štúdium na jeho prvej vysokej škole a štúdium nepresiahlo štandardnú dĺžku.
b) Poberateľa dôchodku.
Štát platí poistné za poberateľa starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku a invalidného dôchodku podľa zákona č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, vrátane poberateľa „kráteného“ invalidného dôchodku a vrátane invalidného dôchodku a čiastočného invalidného dôchodku priznaného podľa predpisov účinných pred 1.1.2004.
Ďalej štát platí poistné za poberateľa dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov podľa zákona č.328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov.
Napokon štát platí poistné aj za poberateľa dôchodku z cudziny (porovnateľného s „našim“ starobným, predčasným starobným alebo invalidným dôchodkom) a za poberateľa dôchodku z iných členských štátov EÚ ak nie je zdravotne poistený v týchto členských štátoch.
Pozor, štát neplatí poistné napríklad za poberateľov sirotských a vdovských dôchodkov.
c) Poberateľa rodičovského príspevku.
d) Osobu, ktorá dosiahla dôchodkový vek a ktorej nevznikol nárok na dôchodok.
e) Osobu, ktorá je invalidná a nevznikol jej nárok na invalidný dôchodok.
f) Osobu vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody.
g) Osobu, ktorej sa poskytuje starostlivosť v zariadení, v ktorom je umiestnená na základe rozhodnutia súdu alebo v zariadení sociálnych služieb celoročne.
h) Zahraničného študenta (študujúceho v Slovenskej republike na základe medzinárodnej zmluvy).
i) Osobu, ktorá poberá peňažný príspevok za opatrovanie podľa § 64a zákona č.195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci.
j) Osobu, ktorá sa osobne celodenne a riadne stará o dieťa vo veku do šiestich rokov.
Od 1.januára 2006 sa zákon dopĺňa o § 11 ods.12, v ktorom sa na účely zákona o zdravotnom poistení zavádza „osobná celodenná a riadna starostlivosť“. Od 1.januára 2006 sa umožňuje, aby rodič umiestnil dieťa do predškolského zariadenia v rozsahu najviac štyri hodiny denne, pričom za takéhoto rodiča bude štát aj naďalej platiť poistné.
k) Osobu, ktorá opatruje občana s ťažkým zdravotným postihnutím alebo opatruje blízku osobu, ktorá je staršia ako 80 rokov a nie je umiestnená v zariadení sociálnych služieb alebo v zdravotníckom zariadení. Starostlivosť o takúto osobu sa preukazuje čestným prehlásením.
l) Manželku alebo manžela zamestnanca, ktorý vykonáva štátnu službu v sídle služobného úradu v cudzine, alebo zamestnanca, ktorý podľa pracovnej zmluvy vykonáva práce vo verejnom záujme v zahraničí.
m) Osobu, ktorá vykonáva osobnú asistenciu občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 58 zákona č.195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci.
n) Osobu (bez rozdielu, či ide o osobu povinne nemocensky poistenú alebo osobu dobrovoľne nemocensky poistenú), ktorá
poberá náhradu príjmu, nemocenské, ošetrovné alebo materské,
po skončení podporného obdobia, počas ktorého poberala nemocenské, je aj naďalej práceneschopná,
ktorá po uplynutí desiatich dní, počas ktorých poberala ošetrovné, aj naďalej ošetruje člena rodiny.o) Osobu, ktorá poberá dávku v hmotnej núdzi alebo príspevok k dávke v hmotnej núdzi.
p) Osobu, ktorá je zaradená na úrade práce v evidencii uchádzačov o zamestnanie.
q) Cudzinca zaisteného na území Slovenskej republiky.
r) Azylanta.
s) Osobu, ktorá vykonáva pracovnú činnosť pre cirkevné, rehoľné a charitatívne spoločenstvo a nemá z tejto alebo z inej činnosti príjem.
t) Osobu, ktorá je nemocensky zabezpečená podľa zákona č.328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a poberá náhradu služobného platu policajta a náhradu služobného príjmu profesionálneho vojaka, nemocenské a materské podľa § 5 písm.a), b) a d) zákona č.328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov.
Pozor – štát neplatí poistné za policajta a vojaka počas prvých 10 dní práceneschopnosti, teda v čase, kedy poberá služobný plat (služobný príjem).
u) Doktoranda - študenta 3. stupňa vysokoškolského štúdia (doktorandského štúdia), s podmienkou, že:
ide o dennú formnu štúdia (nie externé štúdium),
celková doba štúdia neprekročila štandardnú dĺžku štúdia pre doktorandský študijný program v dennej forme,
doktorand ešte nezískal už vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa a
doktorand nedovŕšil vek 30 rokov.K § 11 ods. 9 zákona
Podľa § 11 ods. 9 zákona, štát platí poistné za niektoré skupiny poistencov (ktoré sú to skupiny viď ďalej) aj keď sú zamestnanci alebo sú SZČO, avšak len za podmienky, že ich vymeriavací základ nepresiahne úhrn minimálnych základov samoplatiteľa za obdobie, počas ktorého poistenec spĺňa základnú definíciu pre poistenca štátu (napr. za obdobie, kedy je dôchodcom).
Znamená to, že tieto osoby môžu byť ekonomicky aktívne – môžu byť zamestnancami, môžu vykonávať činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby a to až do zákonom určenej hranice – a zostanú pritom poistencami štátu - oni sami (a ani ich zamestnávatelia) neplatia poistné.
Za sumu minimálneho základu samoplatiteľa pri posudzovaní výšky príjmu považuje suma podľa § 13 ods. 9 písm. b) zákona, daná ako súčin koeficientu pre samoplatiteľa a minimálnej mzdy.
Pre rok 2007 je koeficient pre samoplatiteľa daný podľa § 13 ods. 14 zákona ako podiel 4 % z priemernej mesačnej mzdy za rok 2005 a 14 % z minimálnej mzdy 7600 Sk (koeficient sa zaokrúhľuje na 4 desatinné miesta smerom nahor).
Podiel 4% zo 17274 a 14% zo 7600 je 0,6494.
Suma minimálneho základu pre samoplatiteľa pre rok 2007 preto je suma 0,6494 x 7600 = 4936 Sk.
Úhrn minimálnych základov za rok 2007 je suma daná ako 12 x 4936 = 59232 Sk.
Pre rok 2008 je koeficient pre samoplatiteľa daný podľa § 13 ods. 14 zákona ako podiel 4 % z priemernej mesačnej mzdy za rok 2006 a 14 % z minimálnej mzdy 8100 Sk (koeficient sa zaokrúhľuje na 4 desatinné miesta smerom nahor).
Podiel 4% z 18761 a 14% z 8100 je 0,6618.
Suma minimálneho základu pre samoplatiteľa pre rok 2008 preto je suma 0,6618 x 8100 = 5361 Sk.
Úhrn minimálnych základov za rok 2008 je suma daná ako 12 x 5361 = 64332 Sk.
Limitovanie príjmu podľa § 11 ods. 9 sa týka poistencov štátu definovaných podľa § 11 ods. 8 písm. a) až h), j), o), p) a u) zákona, čo sú:
(a) nezaopatrené deti,
(b) poberatelia dôchodkov,
(c) poberatelia rodičovského príspevku,
(d) osoby, ktoré dosiahli dôchodkový vek ale nevznikol im nárok na dôchodok,
(e) invalidné osoby, ktorým nevznikol nárok na invalidný dôchodok,
(f) osoby vo väzbe alebo výkone trestu odňatia slobody,
(g) osoby, ktorým sa poskytuje starostlivosť v zariadení, v ktorom sú umiestnené na základe rozhodnutia súdu alebo v zariadení sociálnych služieb celoročne,
(h) zahraniční študenti,
(j) osoby, ktoré sa osobne celodenne a riadne starajú o dieťa vo veku do šiestich rokov,
(o) osoby, ktoré poberajú dávku v hmotnej núdzi alebo príspevok k dávke v hmotnej núdzi,
(p) osoby, ktoré sú zaradené na úrade práce v evidencii uchádzačov o zamestnanie,
(u) doktorandi.V ďalšej časti rozoberieme § 11 ods. 9 zákona podrobnejšie podľa jednotlivých možností ekonomickej aktivity poistencov štátu.
Poistenec štátu, ktorý je súčasne zamestnancom
Ak osoba patriaca do jednej z vyššie uvedených skupín osôb, je súčasne zamestnancom a jej vymeriavací základ z činnosti zamestnanca plus prípadný vymeriavací základ z príjmu podľa § 6 zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov okrem vyňatých príjmov, je v období, v ktorom sa považuje za osobu podľa § 11 ods. 8 písm. a) až h), j), o), p) a u) zákona najviac úhrn minimálnych základov samoplatiteľa, tak za takúto osobu platí poistné len štát. Takáto osoba sama poistné platiť nebude a poistné nebude platiť ani je zamestnávateľ.
V praxi sa pritom postupuje tak, že takáto osoba platí preddavky na zdravotné poistenie rovnako, ako každý iný zamestnanec. Rovnako preddavky platí aj jej zamestnávateľ. Podľa § 16 zákona totiž preddavky platia všetci zamestnanci – v zákone nie je uvedená pre platenie preddavkov – zamestnancov – žiadna výnimka – a to ani ak sú osobami podľa § 11 ods. 8 písm. a) až h), j), o), p) a u) zákona.
Ak však takáto osoba vykoná ročné zúčtovanie (prípadne podľa § 19 ods. 2 zákona za ňu vykoná ročné zúčtovanie zamestnávateľ) a v ročnom zúčtovaní vykáže vymeriavací základ za obdobie, kedy bola osobou podľa § 11 ods. 8 písm. a) až h), j), o), p) a u) zákona, neprevyšujúci úhrn minimálnych základov samoplatiteľa (za rok 2007 sumu 59232 Sk, za rok 2008 sumu 64332 Sk), nebude sa jej za toto obdobie vypočítavať poistné. Bude to znamenať, že preddavky, ktoré platila sa jej vrátia a rovnako sa preddavky vrátia jej zamestnávateľovi. Zdravotná poisťovňa si túto osobu zúčtuje voči štátu ako poistenca štátu a poistné zaplatí štát.
Príklad
Pani Beata je invalidná dôchodkyňa (podľa posudku Sociálnej poisťovne má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 60%) od 15.2.2004. Poberá invalidný dôchodok. Súčasne je však zamestnaná na kratší úväzok, jej mesačná hrubá mzda sa pohybuje medzi 2500 až 3500 Sk. Za celý rok 2007 jej príjem zo zamestnania, započítavaný do vymeriavacieho základu, dosiahne sumu 38000 Sk. Pani Beata nebude pritom mať žiaden príjem podľa § 6 zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov.
Pretože vymeriavací základ pani Beaty za rok 2007 neprevyšuje úhrn minimálnych základov samoplatiteľa za rok 2066 (38000 Sk je menej ako 59232 Sk), za pani Beatu zaplatí za rok 2007 poistné štát. Pani Beata poistné ako zamestnanec platiť nebude. Poistné nebude platiť ani jej zamestnávateľ. Pani Beáta podá za rok 2007 ročné zúčtovanie, v ňom uvedie príslušné skutočnosti. Na základe ročného zúčtovania jej zdravotná poisťovňa vráti preddavky, ktoré pani Beata zaplatila počas roka 2007. Rovnako zdravotná poisťovňa vráti preddavky jej zamestnávateľovi.
Poistenec štátu, ktorý je súčasne SZČO
Ak osoba patriaca do jednej z vyššie uvedených skupín osôb, je súčasne samostatne zárobkovo činnou osobou a jej vymeriavací základ SZČO v období, v ktorom sa považuje za osobu podľa § 11 ods. 8 písm. a) až h), j), o), p) a u) zákona, neprevyšuje úhrn minimálnych základov samoplatiteľa za toto obdobie, tak za takúto osobu platí poistné len štát. Takáto osoba sama poistné platiť nebude.
Pri platení preddavkov je takáto osoba oproti iným SZČO zvýhodnená tým, že sa jej netýka ustanovenie zákona o povinnosti platiť preddavok vypočítaný najmenej z minimálneho základu podľa § 16 ods. 8 písm. b) zákona. Takejto osoby sa pri platení preddavkov týka § 16 ods. 8 písm. c) zákona, podľa ktorého najmenšia povinná výška preddavkov pre takúto osobu nie je určená.
Ak to zhrnieme - v zásade takáto SZČO preddavky platí, vypočítané podľa § 16 ods. 2 písm. b) zákona vo výške určenej sadzbou poistného [§ 12 ods. 1 písm. c)] z podielu pomernej časti základu dane a 2,14 dosiahnutý v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza rozhodujúcemu obdobiu pre platenie preddavkov od 1. januára do 30. júna alebo jeden rok predchádza rozhodujúcemu obdobiu pre platenie preddavkov od 1. júla do 31. decembra. Netýka sa jej však ustanovenie o povinnej minimálnej výške preddavkov.
Ak takáto SZČO v ročnom zúčtovaní vykáže vymeriavací základ za obdobie, kedy bola osobou podľa § 11 ods. 8 písm. a) až h), j), o), p) a u) zákona, neprevyšujúci úhrn minimálnych základov samoplatiteľa (za rok 2007 sumu 59232 Sk, za rok 2008 sumu 64332 Sk), nebude sa jej za toto obdobie vypočítavať poistné. Bude to znamenať, že ak platila preddavky, tie sa jej vrátia. Zdravotná poisťovňa si túto osobu zúčtuje voči štátu ako poistenca štátu a poistné zaplatí štát.
Príklad
Pán Bohuš je študent vysokej školy, považuje sa za nezaopatrené dieťa. Súčasne má živnostenský list od 1.3.2007 – na účely zákona o zdravotnom poistení sa považuje za SZČO.
Pri platení preddavkov na poistné postupuje v roku 2007 podľa § 16 ods. 5 zákona – výšku preddavkov si ako začínajúca SZČO určuje sám. Pritom v využije ustanovenie § 16 ods. 8 písm. c) podľa ktorého sa na neho nevzťahuje ustanovenie o najmenšej možnej výške preddavku a preto si od marca 2007 stanoví výšku preddavku na 0 Sk – teda preddavky neplatí.
Vymeriavací základ pána Bohuša z činnosti SZČO za rok 2007 bude suma 30000 Sk. Pán Bohuš bol v roku 2007 považovaný za SZČO od 1.3.2007 do 31.12.2007, teda 10 mesiacov.
V ročnom zúčtovaní za rok 2007 pán Bohuš uvedie, že:
Za mesiace január a február ako osoba, ktorá nebola ani zamestnaná, ani nevykonávala činnosť SZČO, bol poistencom štátu.
Za mesiace marec až december bol SZČO a súčasne bol poistencom štátu, pretože jeho vymeriavací základ bol 30000 Sk a teda neprevýšil úhrn minimálnych základov samoplatiteľa za marec až december - čo je suma 10 x 4936 Sk = 49360 Sk.
Pán Bohuš teda splnil podmienku, podľa ktorej bude poistencom štátu ak jeho vymeriavací základ z činnosti SZČO je v období, v ktorom je nezaopatreným dieťatom, neprevýši úhrn minimálnych základov samoplatiteľa za toto obdobie.
Výsledné poistné pána Bohuša za rok 2007 bude nula. Pán Bohuš počas roka neplatil preddavky. Výsledkom ročného zúčtovania pána Bohuša bude nulový nedoplatok (preplatok).
Rok 2008.
V roku 2008 pán Bohuš pokračuje v podnikaní. Podniká celý rok 2008 a súčasne celý rok 2008 je naďalej študentom – má teda štatút nezaopatreného dieťaťa podľa § 11 ods. 8 písm. a) zákona.
Za mesiace január až jún 2008 platí nulové preddavky. Od júla 2008 sa jeho preddavky vypočítajú podľa § 16 ods. 2 písm. b) zákona ako suma:
14% z (30000 / 10) = 420 Sk
Po skončení roka 2008 podá pán Bohuš ročné zúčtovanie za rok 2008. Ak v ročnom zúčtovaní bude jeho vymeriavací základ SZČO, stanovený podľa § 13 ods. 6 zákona (ako podiel základu dane z príjmu fyzických osôb z podnikania okrem vyňatých príjmov, dosiahnutý za rok 2008, ktorý nie je znížený o poistné na verejné zdravotné poistenie a 2,14) do výšky 64332 Sk, poistné platiť nebude, preddavky, ktoré platil počas roka 2008 mu zdravotná poisťovňa vráti ako jeho preplatok. Zdravotná poisťovňa ho zúčtuje so štátom ako poistenca štátu – štát zdravotnej poisťovni zaplatí sumu 12 x 751 Sk.
Ak v ročnom zúčtovaní bude jeho vymeriavací základ SZČO podľa § 13 ods. 6 zákona vyšší ako 64332 Sk, musí poistné platiť sám ako SZČO. V takom prípade však podľa § 13 ods. 9 zákona bude jeho výsledný vymeriavací základ vo výške najmenej 12 x 8100 Sk = 97200 Sk (s výnimkami). Z takto upraveného vymeriavacieho základu vypočíta poistné a doplatí nedoplatok, daný ako poistné mínus zaplatené preddavky za rok 2008.
K § 11 ods. 10 zákona
Podľa § 11 ods. 10 zákona, štát platí poistné za niektoré skupiny poistencov (ktoré sú to skupiny viď ďalej) ak títo poistenci neboli zamestnancami a neboli SZČO, aj keď dosiahli počas roka príjmy zdanené podľa § 5 a 6 zákona o dani z príjmov - okrem vyňatých príjmov - ak výška týchto príjmov nepresiahne úhrn minimálnych základov samoplatiteľa za obdobie, počas ktorého poistenec spĺňa základnú definíciu pre poistenca štátu (napr. za obdobie, kedy je dôchodcom).
Sumy minimálnych základov samoplatiteľa pozrite vyššie - za celý rok 2007 je to suma 59232 Sk a za celý rok 2008 je to suma 64332 Sk.
Možnosť dosahovať príjmy podľa § 11 ods. 10 sa týka poistencov štátu definovaných podľa § 11 ods. 8 písm. a) až m), o) až r) zákona, čo sú:
(a) nezaopatrené deti,
(b) poberatelia dôchodkov,
(c) poberatelia rodičovského príspevku,
(d) osoby, ktoré dosiahli dôchodkový vek ale nevznikol im nárok na dôchodok,
(e) invalidné osoby, ktorým nevznikol nárok na invalidný dôchodok,
(f) osoby vo väzbe alebo výkone trestu odňatia slobody,
(g) osoby, ktorým sa poskytuje starostlivosť v zariadení, v ktorom sú umiestnené na základe rozhodnutia súdu alebo v zariadení sociálnych služieb celoročne,
(h) zahraniční študenti,
(i) osoby poberajúce príspevok za opatrovanie,
(j) osoby, ktoré sa osobne celodenne a riadne starajú o dieťa vo veku do šiestich rokov,
(k) osoby opatrujúce občana s ťažkým zdravotným postihnutím odkázaného podľa posudku vydaného podľa osobitného predpisu alebo opatrujúce blízku osobu, ktorá je staršia ako 80 rokov a nie je umiestnená v zariadení sociálnych služieb alebo v zdravotníckom zariadení,
(l) manželka alebo manžela zamestnanca, ktorý vykonáva štátnu službu v sídle služobného úradu v cudzine, alebo zamestnanca, ktorý podľa pracovnej zmluvy vykonáva práce vo verejnom záujme v zahraničí,
(m) osobní asistenti,
(o) osoby, ktoré poberajú dávku v hmotnej núdzi alebo príspevok k dávke v hmotnej núdzi,
(p) osoby, ktoré sú zaradené na úrade práce v evidencii uchádzačov o zamestnanie,
(q) cudzinci zaistení na území Slovenskej republiky,
(r) azylanti.Vyššie uvedené skupiny osôb sú a zostávajú poistencami štátu, ak nie sú ani zamestnancami ani SZČO a ich prípadný príjem podľa § 5 a § 6 zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov okrem vyňatých príjmov je v období, v ktorom sa považujú za takéto osoby maximálne vo výške úhrnu minimálnych základov samoplatiteľa za toto obdobie.
V praxi pôjde najmä o študentov a dôchodcov, ktorí majú príjem na základe zmlúv podľa Občianskeho zákonníka, zdanený ako príjem zo závislej činnosti, prípadne príjem z autorskej činnosti.
Ak limit príjmu prekročia, musia po skončení roka vykonať ročné zúčtovanie, v ňom vypočítať poistné zo svojho príjmu a poistné zaplatiť zdravotnej poisťovni. Zdravotná poisťovňa vráti štátu sumu preddavkov, ktorú štát za takúto osobu platil počas roka.
Pozn. Takéto osoby za žiadnych okolností nie sú povinné platiť preddavky na poistné podľa § 16 zákona. Preddavky za takéto osoby vždy platí štát.
Príklad
Pani Anežka je dôchodkyňa, poberá starobný dôchodok zo Sociálnej poisťovne. Dôchodok poberá od 1.10.2008, nie je už zamestnaná a nie je SZČO. Z tohto dôvodu sa považuje za poistenca štátu. Štát za ňu od 1.10.2008 platí preddavky na zdravotné poistenie.
Pani Anežka mala príjem na základe príkaznej zmluvy – dňa 15. decembra 2008 jej spoločnosť ABC a.s. vyplatila na základe príkaznej zmluvy sumu 15000 Sk. Príjem bol zdanený ako príjem zo závislej činnosti. Overme, či pani Anežka splní podmienky dané v § 11 ods. 9 zákona a či zostane poistencom štátu za obdobie od 1.10.2008 do 31.12.2008.
Úhrn minimálnych základov samoplatiteľa za obdobie od 1.10.2008 do 31.12.2008 je suma daná ako 3 x 5361 = 16083 Sk.
Suma príjmu 15000 Sk je menej ako suma 16083 Sk.
Pani Anežka preto zostane poistencom štátu za obdobie od 1.10.2008 do 31.12.2008.
Príklad
Pán Beloslav vykonáva činnosť osobného asistenta. Má len príjem za poskytovanie osobnej asistencie, iné príjmy nemá, nie je zamestnancom, nepodniká. Pretože príjmy za výkon osobnej asistencie sa od 1.januára 2006 radia medzi tzv. vyňaté príjmy a poistné na zdravotné poistenie sa z nich neplatí, od 1.januára 2006 je pán Beloslav považovaný za poistenca štátu.
K [B]§ 11 - Štát ako platiteľ poistného
V čase od 1.januára 2005 do 31.augusta 2005 štát platil poistné na zdravotné poistenie za všetkých poistencov, ktorí neboli zamestnancami a neboli ani samostatne zárobkovo činnými osobami.
Od 1.septembra 2005 štát platí poistné len za skupiny osôb uvedené v § 11 ods.8 zákona. Ide o osoby, ktoré si ešte nemôžu zarábať (nezaopatrené deti), už nemôže zarábať (dôchodcovia) a ďalšie skupiny sociálne odkázaných osôb (napr. uchádzači o zamestnanie).
Podľa § 11 ods.8 zákona štát platí poistné za:
a) Nezaopatrené dieťa.
Za nezaopatrené dieťa sa s odkazom na § 9 a 10 zákona č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení považuje
- dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky (do dovŕšenia 16 rokov veku) alebo
- dieťa po skončení povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 26 rokov veku, ak sa sústavne pripravuje na povolanie alebo pre chorobu a stav, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť sa nemôže sústavne pripravovať na povolanie alebo nemôže vykonávať zárobkovú činnosť alebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopné sa sústavne pripravovať na povolanie alebo je neschopné vykonávať zárobkovú činnosť.
Nezaopatrené dieťa nie je dieťa,
- ktoré sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom, ak už získalo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a bol mu priznaný akademický titul podľa osobitného predpisu, alebo
- ktoré je poberateľom invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %.
Sústavná príprava na povolanie je štúdium na strednej škole po skončení povinnej školskej dochádzky alebo štúdium na vysokej škole do získania vysokoškolského vzdelania druhého stupňa.
Sústavná príprava na povolanie sa začína
- žiakovi strednej školy od začiatku školského roka nasledujúceho po školskom roku, v ktorom skončí povinnú školskú dochádzku,
- študentovi vysokej školy odo dňa zápisu na štúdium prvého stupňa alebo na štúdium druhého stupňa.
Sústavná príprava na povolanie sa končí
- žiakovi strednej školy spôsobom ustanoveným osobitným predpisom,
- študentovi vysokej školy spôsobom ustanoveným osobitným predpisom.
Sústavná príprava na povolanie je aj obdobie
- bezprostredne nadväzujúce na skončenie štúdia na strednej škole, najdlhšie do konca školského roku, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole (do 31.8.),
- od skončenia štúdia na strednej škole do zápisu na štúdium na vysokú školu vykonaného v kalendárnom roku, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole,
- po skončení posledného ročníka strednej školy do vykonania skúšky podľa osobitného predpisu, najdlhšie do konca školského roka, v ktorom malo byť štúdium skončené,
- od získania vysokoškolského vzdelania prvého stupňa do zápisu na vysokoškolské štúdium druhého stupňa, ak zápis na vysokoškolské štúdium druhého stupňa bol vykonaný do konca kalendárneho roka, v ktorom bolo získané vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa.
Sústavná príprava dieťaťa na povolanie je aj iné štúdium alebo výučba, ak sú svojím rozsahom a úrovňou podľa rozhodnutia Ministerstva školstva Slovenskej republiky (ďalej len ministerstvo školstva ) postavené na roveň štúdia na školách uvedených v odseku 1.
Za nezaopatrené dieťa sa na účely zákona o zdravotnom poistení považuje aj fyzická osoba, ktorá študuje na vysokej škole, okrem externej formy štúdia, do skončenia vysokoškolského štúdia prvého stupňa alebo do skončenia vysokoškolského štúdia druhého stupňa, ktoré podľa študijného programu nepresiahlo štandardnú dĺžku, okrem fyzickej osoby, ktorá už získala vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a bol jej priznaný akademický titul podľa osobitného predpisu. Znamená to, že študenti denného štúdia na vysokej škole, nie sú obmedzovaní vekom 26 rokov. Aj po dovŕšení veku 26 rokov študent denného štúdia je považovaný za nezaopatrené dieťa, ak ide o štúdium na jeho prvej vysokej škole a štúdium nepresiahlo štandardnú dĺžku.
b) Poberateľa dôchodku.
Štát platí poistné za poberateľa starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku a invalidného dôchodku podľa zákona č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, vrátane poberateľa „kráteného“ invalidného dôchodku a vrátane invalidného dôchodku a čiastočného invalidného dôchodku priznaného podľa predpisov účinných pred 1.1.2004.
Ďalej štát platí poistné za poberateľa dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov podľa zákona č.328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov.
Napokon štát platí poistné aj za poberateľa dôchodku z cudziny (porovnateľného s „našim“ starobným, predčasným starobným alebo invalidným dôchodkom) a za poberateľa dôchodku z iných členských štátov EÚ ak nie je zdravotne poistený v týchto členských štátoch.
Pozor, štát neplatí poistné napríklad za poberateľov sirotských a vdovských dôchodkov.
c) Poberateľa rodičovského príspevku.
d) Osobu, ktorá dosiahla dôchodkový vek a ktorej nevznikol nárok na dôchodok.
e) Osobu, ktorá je invalidná a nevznikol jej nárok na invalidný dôchodok.
f) Vojaka vykonávajúceho základnú službu, náhradnú službu, zdokonaľovaciu službu a prípravnú službu podľa zákona 370/1997 Z.z. o vojenskej službe a za osobu vykonávajúcu civilnú službu podľa zákona č.207/1995 Z.z. o civilnej službe.
g) Osobu vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody.
h) Osobu, ktorej sa poskytuje starostlivosť v zariadení, v ktorom je umiestnená na základe rozhodnutia súdu alebo v zariadení sociálnych služieb celoročne.
i) Zahraničného študenta (študujúceho v Slovenskej republike na základe medzinárodnej zmluvy).
j) Osobu, ktorá poberá peňažný príspevok za opatrovanie podľa § 64a zákona č.195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci.
k) Osobu, ktorá sa osobne celodenne a riadne stará o dieťa vo veku do šiestich rokov.
Od 1.januára 2006 sa zákon dopĺňa o § 11 ods.12, v ktorom sa na účely zákona o zdravotnom poistení zavádza „osobná celodenná a riadna starostlivosť“. Od 1.januára 2006 sa umožňuje, aby rodič umiestnil dieťa do predškolského zariadenia v rozsahu najviac štyri hodiny denne, pričom za takéhoto rodiča bude štát aj naďalej platiť poistné.
l) Osobu, ktorá opatruje občana s ťažkým zdravotným postihnutím alebo opatruje blízku osobu, ktorá je staršia ako 80 rokov a nie je umiestnená v zariadení sociálnych služieb alebo v zdravotníckom zariadení. Starostlivosť o takúto osobu sa preukazuje čestným prehlásením.
m) Manželku alebo manžela zamestnanca, ktorý vykonáva štátnu službu v sídle služobného úradu v cudzine, alebo zamestnanca, ktorý podľa pracovnej zmluvy vykonáva práce vo verejnom záujme v zahraničí.
n) Osobu, ktorá vykonáva osobnú asistenciu občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 58 zákona č.195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci.
o) Osobu (bez rozdielu, či ide o osobu povinne nemocensky poistenú alebo osobu dobrovoľne nemocensky poistenú)
-ktorá poberá náhradu príjmu, nemocenské, ošetrovné alebo materské,
-ktorá po skončení podporného obdobia, počas ktorého poberala nemocenské, je aj naďalej práceneschopná,
-ktorá po uplynutí desiatich dní, počas ktorých poberala ošetrovné, aj naďalej ošetruje člena rodiny.
p) Osobu, ktorá poberá dávku v hmotnej núdzi alebo príspevok k dávke v hmotnej núdzi.
q) Osobu, ktorá je zaradená na úrade práce v evidencii uchádzačov o zamestnanie.
r) Cudzinca zaisteného na území Slovenskej republiky.
s) Azylanta.
t) Osobu, ktorá vykonáva pracovnú činnosť pre cirkevné, rehoľné a charitatívne spoločenstvo a nemá z tejto alebo z inej činnosti príjem.
u) Osobu, ktorá je nemocensky zabezpečená podľa zákona č.328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a poberá náhradu služobného platu policajta a náhradu služobného príjmu profesionálneho vojaka, nemocenské a materské podľa § 5 písm.a), b) a d) zákona č.328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov.
Pozor – štát neplatí poistné za policajta a vojaka počas prvých 10 dní práceneschopnosti, teda v čase, kedy poberá služobný plat (služobný príjem).
K § 11 ods.9 zákona
Podľa § 11 ods.9 zákona, štát platí poistné za niektoré skupiny poistencov (ktoré sú to skupiny viď ďalej) len za podmienky, že ich prípadný príjem, považovaný podľa zákona za vymeriavací základ, je najviac polovica úhrnu minimálnych miezd za obdobie, počas ktorého poistenec spĺňa základnú definíciu pre poistenca štátu (napr. za obdobie, kedy je dôchodcom).
Znamená to, že tieto osoby môžu byť ekonomicky aktívne – môžu byť zamestnancami, môžu vykonávať činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby a v ostatných prípadoch môžu mať príjem zo závislej činnosti alebo z podnikania, a to až do zákonom určenej hranice – a zostanú pritom poistencami štátu.
Za sumu minimálnej mzdy sa pri posudzovaní výšky príjmu považuje suma podľa § 2 ods.1 písm. b) zákona č.90/1966 Z.z. o minimálnej mzde, platná k 1.januáru príslušného roka. Pre rok 2005 je to suma 6500 Sk. Pre rok 2006 je to suma 6900 Sk. Pre rok 2006 je to suma 7600 Sk
Za rok 2005 sa podľa § 11 ods.9 zákona postupuje v prechodnom období len v čase od účinnosti prijatej zmeny v zákone, teda od 1.septembra 2005. Preto pri sledovaní výšky príjmu sa v prechodnom období roka 2005 neberie do úvahy príjem, dosiahnutý do konca augusta 2005, ale len príjem dosiahnutý za mesiace september až december 2005. Súčasne limit podľa § 11 ods.9 zákona je daný len za mesiace september 2005 až december 2005 a je teda v zásade stanovený vo výške polovice sumy 4 x 6500 Sk, čo je 13000 Sk.
Za rok 2006 sa sleduje príjem už za celý rok a limit podľa § 11 ods.9 zákona je v zásade suma vo výške polovice sumy 12 x 6900 Sk, čo je 41400 Sk (ako je už uvedené vyššie, limit je daný ako polovica úhrnu minimálnych miezd za obdobie, kedy poistenec spĺňa definíciu poistenca štátu).
Za rok 2007 bude limit podľa § 11 ods.9 zákona v zásade suma vo výške polovice sumy 12 x 7600 Sk, čo je 45600 Sk.
Limitovanie príjmu podľa § 11 ods.9 za rok 2005 sa týka poistencov štátu definovaných podľa § 11 ods.8 písm. a) až i) a k) zákona, čo sú:
-nezaopatrené deti,
-poberatelia dôchodkov,
-poberatelia rodičovského príspevku,
-osoby, ktoré dosiahli dôchodkový vek ale nevznikol im nárok na dôchodok,
-invalidné osoby, ktorým nevznikol nárok na invalidný dôchodok,
-vojaci a civilkári,
-osoby vo väzbe alebo výkone trestu odňatia slobody,
-osoby, ktorým sa poskytuje starostlivosť v zariadení, v ktorom sú umiestnené na základe rozhodnutia súdu alebo v zariadení sociálnych služieb celoročne,
-zahraniční študenti,
-osoby, ktoré sa osobne celodenne a riadne starajú o dieťa vo veku do šiestich rokov,
Od 1.januára 2006 k nim pribudli osoby podľa § 11 ods.8 písm. p) a q) zákona, čo sú:
-osoby, ktoré poberajú dávku v hmotnej núdzi alebo príspevok k dávke v hmotnej núdzi,
-osoby, ktoré sú zaradené na úrade práce v evidencii uchádzačov o zamestnanie.
V ďalšej časti rozoberieme § 11 ods.9 zákona podrobnejšie podľa jednotlivých možností ekonomickej aktivity poistencov štátu.
Poistenec štátu, ktorý nie je zamestnancom a nie je ani SZČO
Vyššie uvedené skupiny osôb sú a zostávajú poistencami štátu, ak nie sú ani zamestnancami ani SZČO a ich prípadný príjem podľa § 5 a § 6 zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov okrem vyňatých príjmov je v období, v ktorom sa považujú za takéto osoby maximálne vo výške polovice úhrnu minimálnych miezd za toto obdobie.
V praxi pôjde najmä o študentov a dôchodcov, ktorí majú príjem na základ dohôd o prácach, vykonávaných mimo pracovného pomeru.
Ak limit príjmu prekročia, musia po skončení roka vykonať ročné zúčtovanie, v ňom vypočítať poistné zo svojho príjmu a poistné zaplatiť zdravotnej poisťovni. Zdravotná poisťovňa vráti štátu sumu preddavkov, ktorú štát za takúto osobu platil počas roka.
Pozn. Takéto osoby za žiadnych okolností nie sú povinné platiť preddavky na poistné podľa § 16 zákona. Preddavky za takéto osoby vždy platí štát.
Príklad
Pani Anežka je dôchodkyňa, poberá starobný dôchodok zo Sociálnej poisťovne. Dôchodok poberá od 1.10.2005, nie je už zamestnaná a nie je SZČO. Z tohto dôvodu sa považuje za poistenca štátu. Štát za ňu od 1.10.2005 platí preddavky na zdravotné poistenie.
Pani Anežka mala príjem na základe dohody o vykonaní práce – dňa 15.decembra 2005 jej spoločnosť ABC a.s. vyplatila na základe dohody o vykonaní práce sumu 8000 Sk. Overme, či pani Anežka splní podmienky dané v § 11 ods.9 zákona a či zostane poistencom štátu za obdobie od 1.10.2005 do 31.12.2005.
Úhrn minimálnych miezd za obdobie od 1.10.2005 do 31.12.2005 je suma 3 x 6500 Sk = 19500 Sk (poznámka – neberieme do úvahy úpravu minimálnej mzdy k 1.10.2005, na účely zákona o zdravotnom poistení sa pod minimálnou mzdou rozumie minimálna mzda platná k 1.1. príslušného roka, preto počítame so sumou minimálnej mzdy 6500 aj za mesiace október až december 2005).
Polovica úhrnu minimálnych miezd je suma 9750 Sk.
Príjem z dohody o vykonaní práce je považovaný za príjem zo závislej činnosti podľa § 5 zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov. Príjem pani Anežky z dohody o vykonaní práce, dosiahnutý za obdobie od 1.10.2005 do 31.12.2005 bola suma 8000 Sk.
Suma 8000 Sk je menej ako suma 9750 Sk.
Pani Anežka preto zostane poistencom štátu za obdobie od 1.10.2005 do 31.12.2005.
Od 1.januára 2006 za pani Anežku pokračuje štát v platení preddavkov.
Ak pani Anežka bude mať v roku 2006 príjem z dohôd v úhrne najviac 41400 Sk, bude za ňu aj v roku 2006 platiť poistné štát (41400 = 12 x 6900 deleno 2).
Ak bude mať príjem vyšší ako 41400 Sk, bude musieť po skončení roka 2006 vykonať ročné zúčtovanie a zaplatiť poistné sama. Preddavky, ktoré platil štát za jednotlivé mesiace roka 2006, zdravotná poisťovňa vráti štátu.
Poistenec štátu, ktorý je súčasne zamestnancom
Ak osoba patriaca do jednej z vyššie uvedených skupín osôb, je súčasne zamestnancom a jej vymeriavací základ z činnosti zamestnanca plus prípadný vymeriavací základ z príjmu podľa § 6 zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov okrem vyňatých príjmov, je v období, v ktorom sa považuje za osobu podľa § 11 ods.8 písm.a) až i) a k) – od roku 2006 aj písm. p) a q) - zákona najviac polovica úhrnu minimálnych miezd, tak za takúto osobu platí poistné len štát. Takáto osoba sama poistné platiť nebude a poistné nebude platiť ani je zamestnávateľ.
V praxi sa pritom postupuje tak, že takáto osoba platí preddavky na zdravotné poistenie rovnako, ako každý iný zamestnanec. Rovnako preddavky platí aj jej zamestnávateľ. Podľa § 16 zákona totiž preddavky platia všetci zamestnanci – v zákone nie je uvedená pre platenie preddavkov – zamestnancov – žiadna výnimka – a to ani ak sú osobami podľa § 11 ods.8 písm.a) až i), k), p) a q) zákona.
Ak však takáto osoba vykoná ročné zúčtovanie (prípadne podľa § 19 ods.2 zákona za ňu vykoná ročné zúčtovanie zamestnávateľ) a v ročnom zúčtovaní vykáže vymeriavací základ za obdobie, kedy bola osobou podľa § 11 ods.8 písm.a) až i), k), p) a q) zákona, vo výške najviac polovice úhrnu minimálnych miezd, nebude sa jej za toto obdobie vypočítavať poistné. Bude to znamenať, že preddavky, ktoré platila sa jej vrátia a rovnako sa preddavky vrátia jej zamestnávateľovi. Zdravotná poisťovňa si túto osobu zúčtuje voči štátu ako poistenca štátu a poistné zaplatí štát.
Príklad
Pani Beata je invalidná dôchodkyňa (podľa posudku Sociálnej poisťovne má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 60%) od 15.2.2004. Poberá invalidný dôchodok. Súčasne je však zamestnaná na kratší úväzok, jej mesačná hrubá mzda sa pohybuje medzi 2500 až 3500 Sk. Za celý rok 2006 jej príjem zo zamestnania, započítavaný do vymeriavacieho základu, dosiahne sumu 38000 Sk. Pani Beata nebude pritom mať žiaden príjem podľa § 6 zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov.
Pretože vymeriavací základ pani Beaty za rok 2006 je nižší ako polovica úhrnu minimálnych miezd za rok 2066 (38000 Sk je menej ako 41400 Sk, čo je polovica úhrnu minimálnych miezd na rok 2006), za pani Beatu zaplatí za rok 2006 poistné štát. Pani Beata poistné ako zamestnanec platiť nebude. Poistné nebude platiť ani jej zamestnávateľ. Pani Beáta podá za rok 2006 ročné zúčtovanie, v ňom uvedie príslušné skutočnosti. Na základe ročného zúčtovania jej zdravotná poisťovňa vráti preddavky, ktoré pani Beata zaplatila počas roka 2006. Rovnako zdravotná poisťovňa vráti preddavky jej zamestnávateľovi.
Poistenec štátu, ktorý je súčasne SZČO
Ak osoba patriaca do jednej z vyššie uvedených skupín osôb, je súčasne samostatne zárobkovo činnou osobou a jej vymeriavací základ SZČO v období, v ktorom sa považuje za osobu podľa § 11 ods.8 písm.a) až i), k) – od roku 2006 aj písm. p) a q) - zákona, je najviac polovica úhrnu minimálnych miezd za toto obdobie, tak za takúto osobu platí poistné len štát. Takáto osoba sama poistné platiť nebude.
Pri platení preddavkov je takáto osoba oproti iným SZČO zvýhodnená tým, že sa jej netýka ustanovenie zákona o povinnosti platiť preddavok vypočítaný najmenej z minimálneho základu - § 16 ods.8 písm.b) zákona. Takejto osoby sa pri platení preddavkov týka § 16 ods.8 písm.c) zákona, podľa ktorého najmenšia povinná výška preddavkov pre takúto osobu nie je určená.
Ak to zhrnieme - v zásade takáto SZČO preddavky platí, vypočítané podľa § 16 ods.2 písm. b) zákona vo výške určenej sadzbou poistného [§ 12 ods. 1 písm. c)] z podielu pomernej časti základu dane a 2,14 dosiahnutý v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza rozhodujúcemu obdobiu pre platenie preddavkov od 1. januára do 30. júna alebo jeden rok predchádza rozhodujúcemu obdobiu pre platenie preddavkov od 1. júla do 31. decembra. Netýka sa jej však ustanovenie o povinnej minimálnej výške preddavkov.
Ak takáto SZČO v ročnom zúčtovaní vykáže vymeriavací základ za obdobie, kedy bola osobou podľa § 11 ods.8 písm.a) až i), k), p) a q) zákona, vo výške najviac polovice úhrnu minimálnych miezd, nebude sa jej za toto obdobie vypočítavať poistné. Bude to znamenať, že ak platila preddavky, tie sa jej vrátia. Zdravotná poisťovňa si túto osobu zúčtuje voči štátu ako poistenca štátu a poistné zaplatí štát.
Pozor, za rok 2005 sa takto posudzuje len obdobie od septembra do decembra 2005. V ročnom zúčtovaní za rok 2005 SZČO vyčísli pomernú časť svojho vymeriavacieho základu pripadajúcu na tieto mesiace a keď táto suma bude maximálne vo výške polovice úhrnu minimálnych miezd za toto obdobie (čo je v zásade suma 13000 Sk), z časti vymeriavacieho základu pripadajúcej na september až december 2005 poistné platiť nebude.
Príklad
Pán Bohuš je študent vysokej školy, považuje sa za nezaopatrené dieťa. Súčasne má živnostenský list od 1.3.2005 – na účely zákona o zdravotnom poistení sa považuje za SZČO.
Pri platení preddavkov na poistné postupuje v roku 2005 podľa § 16 ods.5 zákona – výšku preddavkov si ako začínajúca SZČO určuje sám, Podľa zákona platného do 31.8.2005 však výška preddavku musela byť najmenej 910 Sk. Pán Bohuš teda za mesiace marec až august 2005 platil preddavok vo výške 910 Sk mesačne.
Od septembra 2005 pri platení preddavkov využije ustanovenie § 16 ods.8 písm.c) podľa ktorého sa na neho nevzťahuje ustanovenie o najmenšej možnej výške preddavku a preto si od počnúc platbou za september 2005 stanoví výšku preddavku na 0 Sk – teda preddavky počnúc mesiacom september 2005 neplatí.
Vymeriavací základ pána Bohuša z činnosti SZČO za rok 2005 bude suma 30000 Sk. Pán Bohuš bol v roku 2005 považovaný za SZČO od 1.3.2005 do 31.12.2005, teda 10 mesiacov. Pomerná časť vymeriavacieho základu pripadajúca na mesiace marec až august (6 mesiacov) je 18000 Sk. Pomerná časť vymeriavacieho základu pripadajúca na mesiace september až december 2005 (4 mesiace) je 12000 Sk. V roku 2005 sa na účely § 11 ods.9 sledujú len mesiace september až december, odkedy platia príslušné ustanovenia (pozn. v ročnom zúčtovaní sa uvedený prepočet pomerných častí vym. základu počíta presne na kalendárne dni, tu zámerne zjednodušujeme).
V ročnom zúčtovaní za rok 2005 pán Bohuš uvedie, že:
Za mesiace január a február ako osoba, ktorá nebola ani zamestnaná, ani nevykonávala činnosť SZČO, bol poistencom štátu.
Za mesiace marec až august bol SZČO. Pomerná časť vymeriavacieho základu bola za tieto mesiace suma 18000 Sk. Podľa § 13 ods.9 písm.a) je však vymeriavací základ najmenej úhrm minimálnych základov za tie kalendárne mesiace roka 2005, počas ktorých mal pán Bohuš povinnosť platiť poistné ako SZČO. Úhrn minimálnych základov za mesiace marec až august 2005 je suma 6 x 6500 Sk = 39000 Sk. Vymeriavací základ pána Bohuša, z ktorého zaplatí poistné ako SZČO za mesiace marec až august 2005, teda bude suma 39000 Sk.
Za mesiace september až december bol poistencom štátu, pretože pomerná časť vymeriavacieho základu pripadajúca na mesiace september až december 2005 (4 mesiace) je 12000 Sk. Polovica úhrnu minimálnych miezd za toto obdobie je suma 1 z 4 x 6500 Sk = 13000 Sk. Pán Bohuš teda splnil podmienku, podľa ktorej bude poistencom štátu ak jeho vymeriavací základ z činnosti SZČO je v období, v ktorom je nezaopatreným dieťatom, nižší ako polovica úhrnu minimálnych miezd za toto obdobie. Za mesiace september až december 2005 preto v ročnom zúčtovaní poistné počítať nebude.
Výsledné poistné pána Bohuša za rok 2005 bude suma 14% z 39000 Sk = 5460 Sk. Pán Bohuš počas roka zaplatil preddavky spolu 6 x 910 Sk = 5460 Sk. Výsledkom ročného zúčtovania pána Bohuša bude nulový nedoplatok (preplatok).
Rok 2006.
V roku 2006 pán Bohuš pokračuje v podnikaní. Podniká celý rok 2006 a súčasne celý rok 2006 je naďalej študentom – má teda štatút nezaopatreného dieťaťa podľa § 11 ods.8 písm. a) zákona.
Za mesiace január až jún 2006 platí nulové preddavky. Od júla 2006 sa jeho preddavky vypočítajú podľa § 16 ods.2 písm. b) zákona ako suma:
14% z (30000 / 10) = 420 Sk
Po skončení roka 2006 podá pán Bohuš ročné zúčtovanie za rok 2006. Ak v ročnom zúčtovaní bude jeho vymeriavací základ stanovený podľa § 13 ods.6 zákona (ako podiel základu dane z príjmu fyzických osôb z podnikania okrem vyňatých príjmov, dosiahnutý za rok 2006, ktorý nie je znížený o poistné na verejné zdravotné poistenie a 2,14) do výšky 41400 Sk, poistné platiť nebude, preddavky, ktoré platil počas roka 2006 mu zdravotná poisťovňa vráti ako jeho preplatok. Zdravotná poisťovňa ho zúčtuje so štátom ako poistenca štátu – štát zdravotnej poisťovni zaplatí sumu 12 x 633 Sk.
Ak v ročnom zúčtovaní bude jeho vymeriavací základ podľa § 13 ods.6 zákona vyšší ako 41400 Sk, musí poistné platiť sám ako SZČO. V takom prípade však podľa § 13 ods.9 zákona bude jeho výsledný vymeriavací základ vo výške najmenej 78000 Sk (s výnimkami). Z takto upraveného vymeriavacieho základu vypočíta poistné a doplatí nedoplatok, daný ako poistné mínus zaplatené preddavky za rok 2006.
Poistenec štátu, ktorý je súčasne zamestnancom a súčasne i SZČO alebo má aj obdobie, kedy nie je zamestnancom a nie je ani SZČO a dosahuje príjmy
Ak osoba patriaca do jednej z vyššie uvedených skupín osôb, v období, kedy patrí medzi poistencov štátu podľa § 11 ods.8 písm. a) až i), k), p) a q) - je súčasne zamestnancom alebo je súčasne, prípadne postupne i samostatne zárobkovo činnou osobou alebo nie je ani zamestnancom ani SZČO ale má príjmy podľa § 5 a § 6 zákona o dani z príjmov, okrem vyňatých príjmov, poistencom štátu zostane v prípade, keď úhrn jej vymeriavacích základov z činnosti zamestnanca a z činnosti SZČO, spolu s príjmom podľa § 5 a § 6 zákona o dani z príjmov dosiahnutým v mesiacoch, kedy táto osoba nebola ani zamestnancom ani SZČO, bude maximálne vo výške polovice úhrnu minimálnych miezd za toto obdobie.
Príklad
Pán Boris poberá predčasný starobný dôchodok od 1.1.2006. Počas roka 2006 bude:
Od 1.1.2006 do 31.5.2006 zamestnancom. Ako zamestnanec dosiahne vymeriavací základ v celkovej výške 20000 Sk.
Od 1.4.2006 do 30.11.2006 bude podľa vlastného vyhlásenia prihlásený ako autor – SZČO. Jeho vymeriavací základ z činnosti SZČO bude za rok 2006 vo výške 14000 Sk.
Od 1.12.2006 do 31.12.2006 bude mať príjem z dohody o vykonaní práce vo výške 4000 Sk.
Dôležitá poznámka: Príjmy z dohody sa započítavajú len za mesiace, v ktorých sa nepovažoval ani za zamestnanca ani za SZČO. Ak by mal okrem vyššie uvedeného príjmu napr. i príjem z dohody o vykonaní práce za mesiace január až november 2006 (za mesiace, kedy bol buď zamestnancom alebo bol SZČO), tak takýto príjem sa neberie do úvahy.
Spolu za celý rok 2006 bude mať súčet vymeriavacích základov z činnosti zamestnanca, z činnosti SZČO a zo zdaniteľného príjmu podľa § 5 zákona o dani z príjmov, dosiahnutého v čase, kedy nebol ani zamestnancom ani SZČO, rovný sume:
20000 + 14000 + 4000 = 38000 Sk.
Suma 38000 Sk je nižšia, ako polovica úhrnu minimálnych miezd za rok 2006, čo je suma 41400 Sk.
Na základe podaného ročného zúčtovania za rok 2006, v ktorom sa vyčíslia vyššie uvedené skutočnosti, bude za pána Borisa za rok 2006 platiť poistné štát. Preddavky na poistné, ktoré zaplatil ako zamestnanec, sa mu po vykonaní ročného zúčtovania za rok 2006 vrátia, rovnako ako sa vrátia preddavky jeho zamestnávateľovi.
Ak by pán Boris platil nejaké preddavky ako SZČO, tie sa mu takisto vrátia.
K § 11 ods.10 zákona
Podľa § 11 ods.10 zákona, štát platí poistné za niektoré skupiny poistencov (ktoré sú to skupiny viď ďalej) len za podmienky, že nie sú zamestnancami, nie sú samostatne zárobkovo činnými osobami a ich prípadný príjem podľa § 5 a § 6 zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov okrem príjmov z prenájmov a príjmov, z ktorých sa vyberá daň zrážkou, je najviac polovica úhrnu minimálnych miezd za obdobie, počas ktorého poistenec spĺňa základnú definíciu pre poistenca štátu (napr. za obdobie, kedy poberá peňažný príspevok za opatrovanie).
Za sumu minimálnej mzdy sa pri posudzovaní výšky príjmu považuje suma podľa § 2 ods.1 písm. b) zákona č.90/1966 Z.z. o minimálnej mzde, platná k 1.januáru príslušného roka. Pre rok 2005 je to suma 6500 Sk. Pre rok 2006 je to suma 6900 Sk. Pre rok 2006 je to suma 7600 Sk.
Za rok 2005 sa podľa § 11 ods.10 zákona postupuje v prechodnom období len v čase od účinnosti prijatej zmeny v zákone, teda od 1.septembra 2005. Preto pri sledovaní výšky príjmu sa v prechodnom období roka 2005 neberie do úvahy príjem, dosiahnutý do konca augusta 2005, ale len príjem dosiahnutý za mesiace september až december 2005. Súčasne limit podľa § 11 ods.10 zákona je daný len za mesiace september 2005 až december 2005 a je teda v zásade stanovený vo výške polovice sumy 4 x 6500 Sk, čo je 13000 Sk.
Za rok 2006 sa sleduje príjem už za celý rok a limit podľa § 11 ods.10 zákona je v zásade suma vo výške polovice sumy 12 x 6900 Sk, čo je 41400 Sk (ako je už uvedené vyššie, limit je daný ako polovica úhrnu minimálnych miezd za obdobie, kedy poistenec spĺňa definíciu poistenca štátu).
Za rok 2007 je limit podľa § 11 ods.10 zákona v zásade suma vo výške polovice sumy 12 x 7600 Sk, čo je 45600 Sk
Limitovanie príjmu podľa § 11 ods.10 za rok 2005 sa týka poistencov štátu definovaných podľa § 11 ods.8 písm. j), l) až n) a s) zákona, čo sú:
-osoby, ktoré poberajú peňažný príspevok za opatrovanie,
-osoby, ktoré opatrujú občana s ťažkým zdravotným postihnutím odkázaného podľa posudku vydaného podľa osobitného predpisu alebo ktoré opatrujú blízku osobu, ktorá je staršia ako 80 rokov a nie je umiestnená v zariadení sociálnych služieb alebo v zdravotníckom zariadení,
-manželka alebo manžel zamestnanca, ktorý vykonáva štátnu službu v sídle služobného úradu v cudzine, alebo zamestnanca, ktorý podľa pracovnej zmluvy vykonáva práce vo verejnom záujme v zahraničí,
-osoby, ktoré vykonávajú osobnú asistenciu občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 58 zákona č.195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci (osobný asistent),
-osoby, ktoré majú priznané postavenie azylanta.
Príklad
Pani Bronislava nie je ani zamestnancom ani SZČO. Poberá peňažný príspevok za opatrovanie podľa § 64a zákona č.195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci. Okrem tohto príjmu má len príjem z prenájmu časti svojho rodinného domu. Pretože príjmy z prenájmu sú vyňaté z povinnosti platiť zdravotné poistenie, pani Bronislava spĺňa podmienku uvedené v § 11 ods.10 a poistné za ňu platí štát.
Príklad
Pán Beloslav vykonáva činnosť osobného asistenta. Má len príjem za poskytovanie osobnej asistencie, iné príjmy nemá, nie je zamestnancom, nepodniká. Pretože príjmy za výkon osobnej asistencie sa od 1.januára 2006 radia medzi tzv. vyňaté príjmy a poistné na zdravotné poistenie sa z nich neplatí, od 1.januára 2006 je pán Beloslav považovaný za poistenca štátu.
Podľa § 11 ods.8 zákona štát platí poistné za:
a) Nezaopatrené dieťa.
Za nezaopatrené dieťa sa s odkazom na § 9 a 10 zákona č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení považuje
dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky (do dovŕšenia 16 rokov veku) alebo
dieťa po skončení povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 26 rokov veku, ak sa sústavne pripravuje na povolanie alebo pre chorobu a stav, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť sa nemôže sústavne pripravovať na povolanie alebo nemôže vykonávať zárobkovú činnosť alebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopné sa sústavne pripravovať na povolanie alebo je neschopné vykonávať zárobkovú činnosť.Nezaopatrené dieťa nie je dieťa,
ktoré sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom, ak už získalo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a bol mu priznaný akademický titul podľa osobitného predpisu, alebo
ktoré je poberateľom invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %.Sústavná príprava na povolanie je štúdium na strednej škole po skončení povinnej školskej dochádzky alebo štúdium na vysokej škole do získania vysokoškolského vzdelania druhého stupňa.
Sústavná príprava na povolanie sa začína
žiakovi strednej školy od začiatku školského roka nasledujúceho po školskom roku, v ktorom skončí povinnú školskú dochádzku,
študentovi vysokej školy odo dňa zápisu na štúdium prvého stupňa alebo na štúdium druhého stupňa.Sústavná príprava na povolanie sa končí
žiakovi strednej školy spôsobom ustanoveným osobitným predpisom,
študentovi vysokej školy spôsobom ustanoveným osobitným predpisom.Sústavná príprava na povolanie je aj obdobie
bezprostredne nadväzujúce na skončenie štúdia na strednej škole, najdlhšie do konca školského roku, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole (do 31.8.),
od skončenia štúdia na strednej škole do zápisu na štúdium na vysokú školu vykonaného v kalendárnom roku, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole,
po skončení posledného ročníka strednej školy do vykonania skúšky podľa osobitného predpisu, najdlhšie do konca školského roka, v ktorom malo byť štúdium skončené,
od získania vysokoškolského vzdelania prvého stupňa do zápisu na vysokoškolské štúdium druhého stupňa, ak zápis na vysokoškolské štúdium druhého stupňa bol vykonaný do konca kalendárneho roka, v ktorom bolo získané vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa.Sústavná príprava dieťaťa na povolanie je aj iné štúdium alebo výučba, ak sú svojím rozsahom a úrovňou podľa rozhodnutia Ministerstva školstva Slovenskej republiky (ďalej len ministerstvo školstva ) postavené na roveň štúdia na školách uvedených v odseku 1.
Za nezaopatrené dieťa sa na účely zákona o zdravotnom poistení považuje aj fyzická osoba, ktorá študuje na vysokej škole, okrem externej formy štúdia, do skončenia vysokoškolského štúdia prvého stupňa alebo do skončenia vysokoškolského štúdia druhého stupňa, ktoré podľa študijného programu nepresiahlo štandardnú dĺžku, okrem fyzickej osoby, ktorá už získala vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a bol jej priznaný akademický titul podľa osobitného predpisu. Znamená to, že študenti denného štúdia na vysokej škole, nie sú obmedzovaní vekom 26 rokov. Aj po dovŕšení veku 26 rokov študent denného štúdia je považovaný za nezaopatrené dieťa, ak ide o štúdium na jeho prvej vysokej škole a štúdium nepresiahlo štandardnú dĺžku.
b) Poberateľa dôchodku.
Štát platí poistné za poberateľa starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku a invalidného dôchodku podľa zákona č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, vrátane poberateľa „kráteného“ invalidného dôchodku a vrátane invalidného dôchodku a čiastočného invalidného dôchodku priznaného podľa predpisov účinných pred 1.1.2004.
Ďalej štát platí poistné za poberateľa dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov podľa zákona č.328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov.
Napokon štát platí poistné aj za poberateľa dôchodku z cudziny (porovnateľného s „našim“ starobným, predčasným starobným alebo invalidným dôchodkom) a za poberateľa dôchodku z iných členských štátov EÚ ak nie je zdravotne poistený v týchto členských štátoch.
Pozor, štát neplatí poistné napríklad za poberateľov sirotských a vdovských dôchodkov.
c) Poberateľa rodičovského príspevku.
d) Osobu, ktorá dosiahla dôchodkový vek a ktorej nevznikol nárok na dôchodok.
e) Osobu, ktorá je invalidná a nevznikol jej nárok na invalidný dôchodok.
f) Osobu vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody.
g) Osobu, ktorej sa poskytuje starostlivosť v zariadení, v ktorom je umiestnená na základe rozhodnutia súdu alebo v zariadení sociálnych služieb celoročne.
h) Zahraničného študenta (študujúceho v Slovenskej republike na základe medzinárodnej zmluvy).
i) Osobu, ktorá poberá peňažný príspevok za opatrovanie podľa § 64a zákona č.195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci.
j) Osobu, ktorá sa osobne celodenne a riadne stará o dieťa vo veku do šiestich rokov.
Od 1.januára 2006 sa zákon dopĺňa o § 11 ods.12, v ktorom sa na účely zákona o zdravotnom poistení zavádza „osobná celodenná a riadna starostlivosť“. Od 1.januára 2006 sa umožňuje, aby rodič umiestnil dieťa do predškolského zariadenia v rozsahu najviac štyri hodiny denne, pričom za takéhoto rodiča bude štát aj naďalej platiť poistné.
k) Osobu, ktorá opatruje občana s ťažkým zdravotným postihnutím alebo opatruje blízku osobu, ktorá je staršia ako 80 rokov a nie je umiestnená v zariadení sociálnych služieb alebo v zdravotníckom zariadení. Starostlivosť o takúto osobu sa preukazuje čestným prehlásením.
l) Manželku alebo manžela zamestnanca, ktorý vykonáva štátnu službu v sídle služobného úradu v cudzine, alebo zamestnanca, ktorý podľa pracovnej zmluvy vykonáva práce vo verejnom záujme v zahraničí.
m) Osobu, ktorá vykonáva osobnú asistenciu občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 58 zákona č.195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci.
n) Osobu (bez rozdielu, či ide o osobu povinne nemocensky poistenú alebo osobu dobrovoľne nemocensky poistenú), ktorá
poberá náhradu príjmu, nemocenské, ošetrovné alebo materské,
po skončení podporného obdobia, počas ktorého poberala nemocenské, je aj naďalej práceneschopná,
ktorá po uplynutí desiatich dní, počas ktorých poberala ošetrovné, aj naďalej ošetruje člena rodiny.o) Osobu, ktorá poberá dávku v hmotnej núdzi alebo príspevok k dávke v hmotnej núdzi.
p) Osobu, ktorá je zaradená na úrade práce v evidencii uchádzačov o zamestnanie.
q) Cudzinca zaisteného na území Slovenskej republiky.
r) Azylanta.
s) Osobu, ktorá vykonáva pracovnú činnosť pre cirkevné, rehoľné a charitatívne spoločenstvo a nemá z tejto alebo z inej činnosti príjem.
t) Osobu, ktorá je nemocensky zabezpečená podľa zákona č.328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a poberá náhradu služobného platu policajta a náhradu služobného príjmu profesionálneho vojaka, nemocenské a materské podľa § 5 písm.a), b) a d) zákona č.328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov.
Pozor – štát neplatí poistné za policajta a vojaka počas prvých 10 dní práceneschopnosti, teda v čase, kedy poberá služobný plat (služobný príjem).
u) Doktoranda - študenta 3. stupňa vysokoškolského štúdia (doktorandského štúdia), s podmienkou, že:
ide o dennú formnu štúdia (nie externé štúdium),
celková doba štúdia neprekročila štandardnú dĺžku štúdia pre doktorandský študijný program v dennej forme,
doktorand ešte nezískal už vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa a
doktorand nedovŕšil vek 30 rokov.K § 11 ods. 9 zákona
Podľa § 11 ods. 9 zákona, štát platí poistné za niektoré skupiny poistencov (ktoré sú to skupiny viď ďalej) aj keď sú zamestnanci alebo sú SZČO, avšak len za podmienky, že ich vymeriavací základ nepresiahne úhrn minimálnych základov samoplatiteľa za obdobie, počas ktorého poistenec spĺňa základnú definíciu pre poistenca štátu (napr. za obdobie, kedy je dôchodcom).
Znamená to, že tieto osoby môžu byť ekonomicky aktívne – môžu byť zamestnancami, môžu vykonávať činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby a to až do zákonom určenej hranice – a zostanú pritom poistencami štátu - oni sami (a ani ich zamestnávatelia) neplatia poistné.
Za sumu minimálneho základu samoplatiteľa pri posudzovaní výšky príjmu považuje suma podľa § 13 ods. 9 písm. b) zákona, daná ako súčin koeficientu pre samoplatiteľa a minimálnej mzdy.
Pre rok 2007 je koeficient pre samoplatiteľa daný podľa § 13 ods. 14 zákona ako podiel 4 % z priemernej mesačnej mzdy za rok 2005 a 14 % z minimálnej mzdy 7600 Sk (koeficient sa zaokrúhľuje na 4 desatinné miesta smerom nahor).
Podiel 4% zo 17274 a 14% zo 7600 je 0,6494.
Suma minimálneho základu pre samoplatiteľa pre rok 2007 preto je suma 0,6494 x 7600 = 4936 Sk.
Úhrn minimálnych základov za rok 2007 je suma daná ako 12 x 4936 = 59232 Sk.
Pre rok 2008 je koeficient pre samoplatiteľa daný podľa § 13 ods. 14 zákona ako podiel 4 % z priemernej mesačnej mzdy za rok 2006 a 14 % z minimálnej mzdy 8100 Sk (koeficient sa zaokrúhľuje na 4 desatinné miesta smerom nahor).
Podiel 4% z 18761 a 14% z 8100 je 0,6618.
Suma minimálneho základu pre samoplatiteľa pre rok 2008 preto je suma 0,6618 x 8100 = 5361 Sk.
Úhrn minimálnych základov za rok 2008 je suma daná ako 12 x 5361 = 64332 Sk.
Limitovanie príjmu podľa § 11 ods. 9 sa týka poistencov štátu definovaných podľa § 11 ods. 8 písm. a) až h), j), o), p) a u) zákona, čo sú:
(a) nezaopatrené deti,
(b) poberatelia dôchodkov,
(c) poberatelia rodičovského príspevku,
(d) osoby, ktoré dosiahli dôchodkový vek ale nevznikol im nárok na dôchodok,
(e) invalidné osoby, ktorým nevznikol nárok na invalidný dôchodok,
(f) osoby vo väzbe alebo výkone trestu odňatia slobody,
(g) osoby, ktorým sa poskytuje starostlivosť v zariadení, v ktorom sú umiestnené na základe rozhodnutia súdu alebo v zariadení sociálnych služieb celoročne,
(h) zahraniční študenti,
(j) osoby, ktoré sa osobne celodenne a riadne starajú o dieťa vo veku do šiestich rokov,
(o) osoby, ktoré poberajú dávku v hmotnej núdzi alebo príspevok k dávke v hmotnej núdzi,
(p) osoby, ktoré sú zaradené na úrade práce v evidencii uchádzačov o zamestnanie,
(u) doktorandi.V ďalšej časti rozoberieme § 11 ods. 9 zákona podrobnejšie podľa jednotlivých možností ekonomickej aktivity poistencov štátu.
Poistenec štátu, ktorý je súčasne zamestnancom
Ak osoba patriaca do jednej z vyššie uvedených skupín osôb, je súčasne zamestnancom a jej vymeriavací základ z činnosti zamestnanca plus prípadný vymeriavací základ z príjmu podľa § 6 zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov okrem vyňatých príjmov, je v období, v ktorom sa považuje za osobu podľa § 11 ods. 8 písm. a) až h), j), o), p) a u) zákona najviac úhrn minimálnych základov samoplatiteľa, tak za takúto osobu platí poistné len štát. Takáto osoba sama poistné platiť nebude a poistné nebude platiť ani je zamestnávateľ.
V praxi sa pritom postupuje tak, že takáto osoba platí preddavky na zdravotné poistenie rovnako, ako každý iný zamestnanec. Rovnako preddavky platí aj jej zamestnávateľ. Podľa § 16 zákona totiž preddavky platia všetci zamestnanci – v zákone nie je uvedená pre platenie preddavkov – zamestnancov – žiadna výnimka – a to ani ak sú osobami podľa § 11 ods. 8 písm. a) až h), j), o), p) a u) zákona.
Ak však takáto osoba vykoná ročné zúčtovanie (prípadne podľa § 19 ods. 2 zákona za ňu vykoná ročné zúčtovanie zamestnávateľ) a v ročnom zúčtovaní vykáže vymeriavací základ za obdobie, kedy bola osobou podľa § 11 ods. 8 písm. a) až h), j), o), p) a u) zákona, neprevyšujúci úhrn minimálnych základov samoplatiteľa (za rok 2007 sumu 59232 Sk, za rok 2008 sumu 64332 Sk), nebude sa jej za toto obdobie vypočítavať poistné. Bude to znamenať, že preddavky, ktoré platila sa jej vrátia a rovnako sa preddavky vrátia jej zamestnávateľovi. Zdravotná poisťovňa si túto osobu zúčtuje voči štátu ako poistenca štátu a poistné zaplatí štát.
Príklad
Pani Beata je invalidná dôchodkyňa (podľa posudku Sociálnej poisťovne má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 60%) od 15.2.2004. Poberá invalidný dôchodok. Súčasne je však zamestnaná na kratší úväzok, jej mesačná hrubá mzda sa pohybuje medzi 2500 až 3500 Sk. Za celý rok 2007 jej príjem zo zamestnania, započítavaný do vymeriavacieho základu, dosiahne sumu 38000 Sk. Pani Beata nebude pritom mať žiaden príjem podľa § 6 zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov.
Pretože vymeriavací základ pani Beaty za rok 2007 neprevyšuje úhrn minimálnych základov samoplatiteľa za rok 2066 (38000 Sk je menej ako 59232 Sk), za pani Beatu zaplatí za rok 2007 poistné štát. Pani Beata poistné ako zamestnanec platiť nebude. Poistné nebude platiť ani jej zamestnávateľ. Pani Beáta podá za rok 2007 ročné zúčtovanie, v ňom uvedie príslušné skutočnosti. Na základe ročného zúčtovania jej zdravotná poisťovňa vráti preddavky, ktoré pani Beata zaplatila počas roka 2007. Rovnako zdravotná poisťovňa vráti preddavky jej zamestnávateľovi.
Poistenec štátu, ktorý je súčasne SZČO
Ak osoba patriaca do jednej z vyššie uvedených skupín osôb, je súčasne samostatne zárobkovo činnou osobou a jej vymeriavací základ SZČO v období, v ktorom sa považuje za osobu podľa § 11 ods. 8 písm. a) až h), j), o), p) a u) zákona, neprevyšuje úhrn minimálnych základov samoplatiteľa za toto obdobie, tak za takúto osobu platí poistné len štát. Takáto osoba sama poistné platiť nebude.
Pri platení preddavkov je takáto osoba oproti iným SZČO zvýhodnená tým, že sa jej netýka ustanovenie zákona o povinnosti platiť preddavok vypočítaný najmenej z minimálneho základu podľa § 16 ods. 8 písm. b) zákona. Takejto osoby sa pri platení preddavkov týka § 16 ods. 8 písm. c) zákona, podľa ktorého najmenšia povinná výška preddavkov pre takúto osobu nie je určená.
Ak to zhrnieme - v zásade takáto SZČO preddavky platí, vypočítané podľa § 16 ods. 2 písm. b) zákona vo výške určenej sadzbou poistného [§ 12 ods. 1 písm. c)] z podielu pomernej časti základu dane a 2,14 dosiahnutý v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza rozhodujúcemu obdobiu pre platenie preddavkov od 1. januára do 30. júna alebo jeden rok predchádza rozhodujúcemu obdobiu pre platenie preddavkov od 1. júla do 31. decembra. Netýka sa jej však ustanovenie o povinnej minimálnej výške preddavkov.
Ak takáto SZČO v ročnom zúčtovaní vykáže vymeriavací základ za obdobie, kedy bola osobou podľa § 11 ods. 8 písm. a) až h), j), o), p) a u) zákona, neprevyšujúci úhrn minimálnych základov samoplatiteľa (za rok 2007 sumu 59232 Sk, za rok 2008 sumu 64332 Sk), nebude sa jej za toto obdobie vypočítavať poistné. Bude to znamenať, že ak platila preddavky, tie sa jej vrátia. Zdravotná poisťovňa si túto osobu zúčtuje voči štátu ako poistenca štátu a poistné zaplatí štát.
Príklad
Pán Bohuš je študent vysokej školy, považuje sa za nezaopatrené dieťa. Súčasne má živnostenský list od 1.3.2007 – na účely zákona o zdravotnom poistení sa považuje za SZČO.
Pri platení preddavkov na poistné postupuje v roku 2007 podľa § 16 ods. 5 zákona – výšku preddavkov si ako začínajúca SZČO určuje sám. Pritom v využije ustanovenie § 16 ods. 8 písm. c) podľa ktorého sa na neho nevzťahuje ustanovenie o najmenšej možnej výške preddavku a preto si od marca 2007 stanoví výšku preddavku na 0 Sk – teda preddavky neplatí.
Vymeriavací základ pána Bohuša z činnosti SZČO za rok 2007 bude suma 30000 Sk. Pán Bohuš bol v roku 2007 považovaný za SZČO od 1.3.2007 do 31.12.2007, teda 10 mesiacov.
V ročnom zúčtovaní za rok 2007 pán Bohuš uvedie, že:
Za mesiace január a február ako osoba, ktorá nebola ani zamestnaná, ani nevykonávala činnosť SZČO, bol poistencom štátu.
Za mesiace marec až december bol SZČO a súčasne bol poistencom štátu, pretože jeho vymeriavací základ bol 30000 Sk a teda neprevýšil úhrn minimálnych základov samoplatiteľa za marec až december - čo je suma 10 x 4936 Sk = 49360 Sk.
Pán Bohuš teda splnil podmienku, podľa ktorej bude poistencom štátu ak jeho vymeriavací základ z činnosti SZČO je v období, v ktorom je nezaopatreným dieťatom, neprevýši úhrn minimálnych základov samoplatiteľa za toto obdobie.
Výsledné poistné pána Bohuša za rok 2007 bude nula. Pán Bohuš počas roka neplatil preddavky. Výsledkom ročného zúčtovania pána Bohuša bude nulový nedoplatok (preplatok).
Rok 2008.
V roku 2008 pán Bohuš pokračuje v podnikaní. Podniká celý rok 2008 a súčasne celý rok 2008 je naďalej študentom – má teda štatút nezaopatreného dieťaťa podľa § 11 ods. 8 písm. a) zákona.
Za mesiace január až jún 2008 platí nulové preddavky. Od júla 2008 sa jeho preddavky vypočítajú podľa § 16 ods. 2 písm. b) zákona ako suma:
14% z (30000 / 10) = 420 Sk
Po skončení roka 2008 podá pán Bohuš ročné zúčtovanie za rok 2008. Ak v ročnom zúčtovaní bude jeho vymeriavací základ SZČO, stanovený podľa § 13 ods. 6 zákona (ako podiel základu dane z príjmu fyzických osôb z podnikania okrem vyňatých príjmov, dosiahnutý za rok 2008, ktorý nie je znížený o poistné na verejné zdravotné poistenie a 2,14) do výšky 64332 Sk, poistné platiť nebude, preddavky, ktoré platil počas roka 2008 mu zdravotná poisťovňa vráti ako jeho preplatok. Zdravotná poisťovňa ho zúčtuje so štátom ako poistenca štátu – štát zdravotnej poisťovni zaplatí sumu 12 x 751 Sk.
Ak v ročnom zúčtovaní bude jeho vymeriavací základ SZČO podľa § 13 ods. 6 zákona vyšší ako 64332 Sk, musí poistné platiť sám ako SZČO. V takom prípade však podľa § 13 ods. 9 zákona bude jeho výsledný vymeriavací základ vo výške najmenej 12 x 8100 Sk = 97200 Sk (s výnimkami). Z takto upraveného vymeriavacieho základu vypočíta poistné a doplatí nedoplatok, daný ako poistné mínus zaplatené preddavky za rok 2008.
K § 11 ods. 10 zákona
Podľa § 11 ods. 10 zákona, štát platí poistné za niektoré skupiny poistencov (ktoré sú to skupiny viď ďalej) ak títo poistenci neboli zamestnancami a neboli SZČO, aj keď dosiahli počas roka príjmy zdanené podľa § 5 a 6 zákona o dani z príjmov - okrem vyňatých príjmov - ak výška týchto príjmov nepresiahne úhrn minimálnych základov samoplatiteľa za obdobie, počas ktorého poistenec spĺňa základnú definíciu pre poistenca štátu (napr. za obdobie, kedy je dôchodcom).
Sumy minimálnych základov samoplatiteľa pozrite vyššie - za celý rok 2007 je to suma 59232 Sk a za celý rok 2008 je to suma 64332 Sk.
Možnosť dosahovať príjmy podľa § 11 ods. 10 sa týka poistencov štátu definovaných podľa § 11 ods. 8 písm. a) až m), o) až r) zákona, čo sú:
(a) nezaopatrené deti,
(b) poberatelia dôchodkov,
(c) poberatelia rodičovského príspevku,
(d) osoby, ktoré dosiahli dôchodkový vek ale nevznikol im nárok na dôchodok,
(e) invalidné osoby, ktorým nevznikol nárok na invalidný dôchodok,
(f) osoby vo väzbe alebo výkone trestu odňatia slobody,
(g) osoby, ktorým sa poskytuje starostlivosť v zariadení, v ktorom sú umiestnené na základe rozhodnutia súdu alebo v zariadení sociálnych služieb celoročne,
(h) zahraniční študenti,
(i) osoby poberajúce príspevok za opatrovanie,
(j) osoby, ktoré sa osobne celodenne a riadne starajú o dieťa vo veku do šiestich rokov,
(k) osoby opatrujúce občana s ťažkým zdravotným postihnutím odkázaného podľa posudku vydaného podľa osobitného predpisu alebo opatrujúce blízku osobu, ktorá je staršia ako 80 rokov a nie je umiestnená v zariadení sociálnych služieb alebo v zdravotníckom zariadení,
(l) manželka alebo manžela zamestnanca, ktorý vykonáva štátnu službu v sídle služobného úradu v cudzine, alebo zamestnanca, ktorý podľa pracovnej zmluvy vykonáva práce vo verejnom záujme v zahraničí,
(m) osobní asistenti,
(o) osoby, ktoré poberajú dávku v hmotnej núdzi alebo príspevok k dávke v hmotnej núdzi,
(p) osoby, ktoré sú zaradené na úrade práce v evidencii uchádzačov o zamestnanie,
(q) cudzinci zaistení na území Slovenskej republiky,
(r) azylanti.Vyššie uvedené skupiny osôb sú a zostávajú poistencami štátu, ak nie sú ani zamestnancami ani SZČO a ich prípadný príjem podľa § 5 a § 6 zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov okrem vyňatých príjmov je v období, v ktorom sa považujú za takéto osoby maximálne vo výške úhrnu minimálnych základov samoplatiteľa za toto obdobie.
V praxi pôjde najmä o študentov a dôchodcov, ktorí majú príjem na základe zmlúv podľa Občianskeho zákonníka, zdanený ako príjem zo závislej činnosti, prípadne príjem z autorskej činnosti.
Ak limit príjmu prekročia, musia po skončení roka vykonať ročné zúčtovanie, v ňom vypočítať poistné zo svojho príjmu a poistné zaplatiť zdravotnej poisťovni. Zdravotná poisťovňa vráti štátu sumu preddavkov, ktorú štát za takúto osobu platil počas roka.
Pozn. Takéto osoby za žiadnych okolností nie sú povinné platiť preddavky na poistné podľa § 16 zákona. Preddavky za takéto osoby vždy platí štát.
Príklad
Pani Anežka je dôchodkyňa, poberá starobný dôchodok zo Sociálnej poisťovne. Dôchodok poberá od 1.10.2008, nie je už zamestnaná a nie je SZČO. Z tohto dôvodu sa považuje za poistenca štátu. Štát za ňu od 1.10.2008 platí preddavky na zdravotné poistenie.
Pani Anežka mala príjem na základe príkaznej zmluvy – dňa 15. decembra 2008 jej spoločnosť ABC a.s. vyplatila na základe príkaznej zmluvy sumu 15000 Sk. Príjem bol zdanený ako príjem zo závislej činnosti. Overme, či pani Anežka splní podmienky dané v § 11 ods. 9 zákona a či zostane poistencom štátu za obdobie od 1.10.2008 do 31.12.2008.
Úhrn minimálnych základov samoplatiteľa za obdobie od 1.10.2008 do 31.12.2008 je suma daná ako 3 x 5361 = 16083 Sk.
Suma príjmu 15000 Sk je menej ako suma 16083 Sk.
Pani Anežka preto zostane poistencom štátu za obdobie od 1.10.2008 do 31.12.2008.
Príklad
Pán Beloslav vykonáva činnosť osobného asistenta. Má len príjem za poskytovanie osobnej asistencie, iné príjmy nemá, nie je zamestnancom, nepodniká. Pretože príjmy za výkon osobnej asistencie sa od 1.januára 2006 radia medzi tzv. vyňaté príjmy a poistné na zdravotné poistenie sa z nich neplatí, od 1.januára 2006 je pán Beloslav považovaný za poistenca štátu.
K [B]§ 11 - Štát ako platiteľ poistného
V čase od 1.januára 2005 do 31.augusta 2005 štát platil poistné na zdravotné poistenie za všetkých poistencov, ktorí neboli zamestnancami a neboli ani samostatne zárobkovo činnými osobami.
Od 1.septembra 2005 štát platí poistné len za skupiny osôb uvedené v § 11 ods.8 zákona. Ide o osoby, ktoré si ešte nemôžu zarábať (nezaopatrené deti), už nemôže zarábať (dôchodcovia) a ďalšie skupiny sociálne odkázaných osôb (napr. uchádzači o zamestnanie).
Podľa § 11 ods.8 zákona štát platí poistné za:
a) Nezaopatrené dieťa.
Za nezaopatrené dieťa sa s odkazom na § 9 a 10 zákona č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení považuje
- dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky (do dovŕšenia 16 rokov veku) alebo
- dieťa po skončení povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 26 rokov veku, ak sa sústavne pripravuje na povolanie alebo pre chorobu a stav, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť sa nemôže sústavne pripravovať na povolanie alebo nemôže vykonávať zárobkovú činnosť alebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopné sa sústavne pripravovať na povolanie alebo je neschopné vykonávať zárobkovú činnosť.
Nezaopatrené dieťa nie je dieťa,
- ktoré sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom, ak už získalo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a bol mu priznaný akademický titul podľa osobitného predpisu, alebo
- ktoré je poberateľom invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %.
Sústavná príprava na povolanie je štúdium na strednej škole po skončení povinnej školskej dochádzky alebo štúdium na vysokej škole do získania vysokoškolského vzdelania druhého stupňa.
Sústavná príprava na povolanie sa začína
- žiakovi strednej školy od začiatku školského roka nasledujúceho po školskom roku, v ktorom skončí povinnú školskú dochádzku,
- študentovi vysokej školy odo dňa zápisu na štúdium prvého stupňa alebo na štúdium druhého stupňa.
Sústavná príprava na povolanie sa končí
- žiakovi strednej školy spôsobom ustanoveným osobitným predpisom,
- študentovi vysokej školy spôsobom ustanoveným osobitným predpisom.
Sústavná príprava na povolanie je aj obdobie
- bezprostredne nadväzujúce na skončenie štúdia na strednej škole, najdlhšie do konca školského roku, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole (do 31.8.),
- od skončenia štúdia na strednej škole do zápisu na štúdium na vysokú školu vykonaného v kalendárnom roku, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole,
- po skončení posledného ročníka strednej školy do vykonania skúšky podľa osobitného predpisu, najdlhšie do konca školského roka, v ktorom malo byť štúdium skončené,
- od získania vysokoškolského vzdelania prvého stupňa do zápisu na vysokoškolské štúdium druhého stupňa, ak zápis na vysokoškolské štúdium druhého stupňa bol vykonaný do konca kalendárneho roka, v ktorom bolo získané vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa.
Sústavná príprava dieťaťa na povolanie je aj iné štúdium alebo výučba, ak sú svojím rozsahom a úrovňou podľa rozhodnutia Ministerstva školstva Slovenskej republiky (ďalej len ministerstvo školstva ) postavené na roveň štúdia na školách uvedených v odseku 1.
Za nezaopatrené dieťa sa na účely zákona o zdravotnom poistení považuje aj fyzická osoba, ktorá študuje na vysokej škole, okrem externej formy štúdia, do skončenia vysokoškolského štúdia prvého stupňa alebo do skončenia vysokoškolského štúdia druhého stupňa, ktoré podľa študijného programu nepresiahlo štandardnú dĺžku, okrem fyzickej osoby, ktorá už získala vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a bol jej priznaný akademický titul podľa osobitného predpisu. Znamená to, že študenti denného štúdia na vysokej škole, nie sú obmedzovaní vekom 26 rokov. Aj po dovŕšení veku 26 rokov študent denného štúdia je považovaný za nezaopatrené dieťa, ak ide o štúdium na jeho prvej vysokej škole a štúdium nepresiahlo štandardnú dĺžku.
b) Poberateľa dôchodku.
Štát platí poistné za poberateľa starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku a invalidného dôchodku podľa zákona č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, vrátane poberateľa „kráteného“ invalidného dôchodku a vrátane invalidného dôchodku a čiastočného invalidného dôchodku priznaného podľa predpisov účinných pred 1.1.2004.
Ďalej štát platí poistné za poberateľa dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov podľa zákona č.328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov.
Napokon štát platí poistné aj za poberateľa dôchodku z cudziny (porovnateľného s „našim“ starobným, predčasným starobným alebo invalidným dôchodkom) a za poberateľa dôchodku z iných členských štátov EÚ ak nie je zdravotne poistený v týchto členských štátoch.
Pozor, štát neplatí poistné napríklad za poberateľov sirotských a vdovských dôchodkov.
c) Poberateľa rodičovského príspevku.
d) Osobu, ktorá dosiahla dôchodkový vek a ktorej nevznikol nárok na dôchodok.
e) Osobu, ktorá je invalidná a nevznikol jej nárok na invalidný dôchodok.
f) Vojaka vykonávajúceho základnú službu, náhradnú službu, zdokonaľovaciu službu a prípravnú službu podľa zákona 370/1997 Z.z. o vojenskej službe a za osobu vykonávajúcu civilnú službu podľa zákona č.207/1995 Z.z. o civilnej službe.
g) Osobu vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody.
h) Osobu, ktorej sa poskytuje starostlivosť v zariadení, v ktorom je umiestnená na základe rozhodnutia súdu alebo v zariadení sociálnych služieb celoročne.
i) Zahraničného študenta (študujúceho v Slovenskej republike na základe medzinárodnej zmluvy).
j) Osobu, ktorá poberá peňažný príspevok za opatrovanie podľa § 64a zákona č.195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci.
k) Osobu, ktorá sa osobne celodenne a riadne stará o dieťa vo veku do šiestich rokov.
Od 1.januára 2006 sa zákon dopĺňa o § 11 ods.12, v ktorom sa na účely zákona o zdravotnom poistení zavádza „osobná celodenná a riadna starostlivosť“. Od 1.januára 2006 sa umožňuje, aby rodič umiestnil dieťa do predškolského zariadenia v rozsahu najviac štyri hodiny denne, pričom za takéhoto rodiča bude štát aj naďalej platiť poistné.
l) Osobu, ktorá opatruje občana s ťažkým zdravotným postihnutím alebo opatruje blízku osobu, ktorá je staršia ako 80 rokov a nie je umiestnená v zariadení sociálnych služieb alebo v zdravotníckom zariadení. Starostlivosť o takúto osobu sa preukazuje čestným prehlásením.
m) Manželku alebo manžela zamestnanca, ktorý vykonáva štátnu službu v sídle služobného úradu v cudzine, alebo zamestnanca, ktorý podľa pracovnej zmluvy vykonáva práce vo verejnom záujme v zahraničí.
n) Osobu, ktorá vykonáva osobnú asistenciu občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 58 zákona č.195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci.
o) Osobu (bez rozdielu, či ide o osobu povinne nemocensky poistenú alebo osobu dobrovoľne nemocensky poistenú)
-ktorá poberá náhradu príjmu, nemocenské, ošetrovné alebo materské,
-ktorá po skončení podporného obdobia, počas ktorého poberala nemocenské, je aj naďalej práceneschopná,
-ktorá po uplynutí desiatich dní, počas ktorých poberala ošetrovné, aj naďalej ošetruje člena rodiny.
p) Osobu, ktorá poberá dávku v hmotnej núdzi alebo príspevok k dávke v hmotnej núdzi.
q) Osobu, ktorá je zaradená na úrade práce v evidencii uchádzačov o zamestnanie.
r) Cudzinca zaisteného na území Slovenskej republiky.
s) Azylanta.
t) Osobu, ktorá vykonáva pracovnú činnosť pre cirkevné, rehoľné a charitatívne spoločenstvo a nemá z tejto alebo z inej činnosti príjem.
u) Osobu, ktorá je nemocensky zabezpečená podľa zákona č.328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a poberá náhradu služobného platu policajta a náhradu služobného príjmu profesionálneho vojaka, nemocenské a materské podľa § 5 písm.a), b) a d) zákona č.328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov.
Pozor – štát neplatí poistné za policajta a vojaka počas prvých 10 dní práceneschopnosti, teda v čase, kedy poberá služobný plat (služobný príjem).
K § 11 ods.9 zákona
Podľa § 11 ods.9 zákona, štát platí poistné za niektoré skupiny poistencov (ktoré sú to skupiny viď ďalej) len za podmienky, že ich prípadný príjem, považovaný podľa zákona za vymeriavací základ, je najviac polovica úhrnu minimálnych miezd za obdobie, počas ktorého poistenec spĺňa základnú definíciu pre poistenca štátu (napr. za obdobie, kedy je dôchodcom).
Znamená to, že tieto osoby môžu byť ekonomicky aktívne – môžu byť zamestnancami, môžu vykonávať činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby a v ostatných prípadoch môžu mať príjem zo závislej činnosti alebo z podnikania, a to až do zákonom určenej hranice – a zostanú pritom poistencami štátu.
Za sumu minimálnej mzdy sa pri posudzovaní výšky príjmu považuje suma podľa § 2 ods.1 písm. b) zákona č.90/1966 Z.z. o minimálnej mzde, platná k 1.januáru príslušného roka. Pre rok 2005 je to suma 6500 Sk. Pre rok 2006 je to suma 6900 Sk. Pre rok 2006 je to suma 7600 Sk
Za rok 2005 sa podľa § 11 ods.9 zákona postupuje v prechodnom období len v čase od účinnosti prijatej zmeny v zákone, teda od 1.septembra 2005. Preto pri sledovaní výšky príjmu sa v prechodnom období roka 2005 neberie do úvahy príjem, dosiahnutý do konca augusta 2005, ale len príjem dosiahnutý za mesiace september až december 2005. Súčasne limit podľa § 11 ods.9 zákona je daný len za mesiace september 2005 až december 2005 a je teda v zásade stanovený vo výške polovice sumy 4 x 6500 Sk, čo je 13000 Sk.
Za rok 2006 sa sleduje príjem už za celý rok a limit podľa § 11 ods.9 zákona je v zásade suma vo výške polovice sumy 12 x 6900 Sk, čo je 41400 Sk (ako je už uvedené vyššie, limit je daný ako polovica úhrnu minimálnych miezd za obdobie, kedy poistenec spĺňa definíciu poistenca štátu).
Za rok 2007 bude limit podľa § 11 ods.9 zákona v zásade suma vo výške polovice sumy 12 x 7600 Sk, čo je 45600 Sk.
Limitovanie príjmu podľa § 11 ods.9 za rok 2005 sa týka poistencov štátu definovaných podľa § 11 ods.8 písm. a) až i) a k) zákona, čo sú:
-nezaopatrené deti,
-poberatelia dôchodkov,
-poberatelia rodičovského príspevku,
-osoby, ktoré dosiahli dôchodkový vek ale nevznikol im nárok na dôchodok,
-invalidné osoby, ktorým nevznikol nárok na invalidný dôchodok,
-vojaci a civilkári,
-osoby vo väzbe alebo výkone trestu odňatia slobody,
-osoby, ktorým sa poskytuje starostlivosť v zariadení, v ktorom sú umiestnené na základe rozhodnutia súdu alebo v zariadení sociálnych služieb celoročne,
-zahraniční študenti,
-osoby, ktoré sa osobne celodenne a riadne starajú o dieťa vo veku do šiestich rokov,
Od 1.januára 2006 k nim pribudli osoby podľa § 11 ods.8 písm. p) a q) zákona, čo sú:
-osoby, ktoré poberajú dávku v hmotnej núdzi alebo príspevok k dávke v hmotnej núdzi,
-osoby, ktoré sú zaradené na úrade práce v evidencii uchádzačov o zamestnanie.
V ďalšej časti rozoberieme § 11 ods.9 zákona podrobnejšie podľa jednotlivých možností ekonomickej aktivity poistencov štátu.
Poistenec štátu, ktorý nie je zamestnancom a nie je ani SZČO
Vyššie uvedené skupiny osôb sú a zostávajú poistencami štátu, ak nie sú ani zamestnancami ani SZČO a ich prípadný príjem podľa § 5 a § 6 zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov okrem vyňatých príjmov je v období, v ktorom sa považujú za takéto osoby maximálne vo výške polovice úhrnu minimálnych miezd za toto obdobie.
V praxi pôjde najmä o študentov a dôchodcov, ktorí majú príjem na základ dohôd o prácach, vykonávaných mimo pracovného pomeru.
Ak limit príjmu prekročia, musia po skončení roka vykonať ročné zúčtovanie, v ňom vypočítať poistné zo svojho príjmu a poistné zaplatiť zdravotnej poisťovni. Zdravotná poisťovňa vráti štátu sumu preddavkov, ktorú štát za takúto osobu platil počas roka.
Pozn. Takéto osoby za žiadnych okolností nie sú povinné platiť preddavky na poistné podľa § 16 zákona. Preddavky za takéto osoby vždy platí štát.
Príklad
Pani Anežka je dôchodkyňa, poberá starobný dôchodok zo Sociálnej poisťovne. Dôchodok poberá od 1.10.2005, nie je už zamestnaná a nie je SZČO. Z tohto dôvodu sa považuje za poistenca štátu. Štát za ňu od 1.10.2005 platí preddavky na zdravotné poistenie.
Pani Anežka mala príjem na základe dohody o vykonaní práce – dňa 15.decembra 2005 jej spoločnosť ABC a.s. vyplatila na základe dohody o vykonaní práce sumu 8000 Sk. Overme, či pani Anežka splní podmienky dané v § 11 ods.9 zákona a či zostane poistencom štátu za obdobie od 1.10.2005 do 31.12.2005.
Úhrn minimálnych miezd za obdobie od 1.10.2005 do 31.12.2005 je suma 3 x 6500 Sk = 19500 Sk (poznámka – neberieme do úvahy úpravu minimálnej mzdy k 1.10.2005, na účely zákona o zdravotnom poistení sa pod minimálnou mzdou rozumie minimálna mzda platná k 1.1. príslušného roka, preto počítame so sumou minimálnej mzdy 6500 aj za mesiace október až december 2005).
Polovica úhrnu minimálnych miezd je suma 9750 Sk.
Príjem z dohody o vykonaní práce je považovaný za príjem zo závislej činnosti podľa § 5 zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov. Príjem pani Anežky z dohody o vykonaní práce, dosiahnutý za obdobie od 1.10.2005 do 31.12.2005 bola suma 8000 Sk.
Suma 8000 Sk je menej ako suma 9750 Sk.
Pani Anežka preto zostane poistencom štátu za obdobie od 1.10.2005 do 31.12.2005.
Od 1.januára 2006 za pani Anežku pokračuje štát v platení preddavkov.
Ak pani Anežka bude mať v roku 2006 príjem z dohôd v úhrne najviac 41400 Sk, bude za ňu aj v roku 2006 platiť poistné štát (41400 = 12 x 6900 deleno 2).
Ak bude mať príjem vyšší ako 41400 Sk, bude musieť po skončení roka 2006 vykonať ročné zúčtovanie a zaplatiť poistné sama. Preddavky, ktoré platil štát za jednotlivé mesiace roka 2006, zdravotná poisťovňa vráti štátu.
Poistenec štátu, ktorý je súčasne zamestnancom
Ak osoba patriaca do jednej z vyššie uvedených skupín osôb, je súčasne zamestnancom a jej vymeriavací základ z činnosti zamestnanca plus prípadný vymeriavací základ z príjmu podľa § 6 zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov okrem vyňatých príjmov, je v období, v ktorom sa považuje za osobu podľa § 11 ods.8 písm.a) až i) a k) – od roku 2006 aj písm. p) a q) - zákona najviac polovica úhrnu minimálnych miezd, tak za takúto osobu platí poistné len štát. Takáto osoba sama poistné platiť nebude a poistné nebude platiť ani je zamestnávateľ.
V praxi sa pritom postupuje tak, že takáto osoba platí preddavky na zdravotné poistenie rovnako, ako každý iný zamestnanec. Rovnako preddavky platí aj jej zamestnávateľ. Podľa § 16 zákona totiž preddavky platia všetci zamestnanci – v zákone nie je uvedená pre platenie preddavkov – zamestnancov – žiadna výnimka – a to ani ak sú osobami podľa § 11 ods.8 písm.a) až i), k), p) a q) zákona.
Ak však takáto osoba vykoná ročné zúčtovanie (prípadne podľa § 19 ods.2 zákona za ňu vykoná ročné zúčtovanie zamestnávateľ) a v ročnom zúčtovaní vykáže vymeriavací základ za obdobie, kedy bola osobou podľa § 11 ods.8 písm.a) až i), k), p) a q) zákona, vo výške najviac polovice úhrnu minimálnych miezd, nebude sa jej za toto obdobie vypočítavať poistné. Bude to znamenať, že preddavky, ktoré platila sa jej vrátia a rovnako sa preddavky vrátia jej zamestnávateľovi. Zdravotná poisťovňa si túto osobu zúčtuje voči štátu ako poistenca štátu a poistné zaplatí štát.
Príklad
Pani Beata je invalidná dôchodkyňa (podľa posudku Sociálnej poisťovne má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 60%) od 15.2.2004. Poberá invalidný dôchodok. Súčasne je však zamestnaná na kratší úväzok, jej mesačná hrubá mzda sa pohybuje medzi 2500 až 3500 Sk. Za celý rok 2006 jej príjem zo zamestnania, započítavaný do vymeriavacieho základu, dosiahne sumu 38000 Sk. Pani Beata nebude pritom mať žiaden príjem podľa § 6 zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov.
Pretože vymeriavací základ pani Beaty za rok 2006 je nižší ako polovica úhrnu minimálnych miezd za rok 2066 (38000 Sk je menej ako 41400 Sk, čo je polovica úhrnu minimálnych miezd na rok 2006), za pani Beatu zaplatí za rok 2006 poistné štát. Pani Beata poistné ako zamestnanec platiť nebude. Poistné nebude platiť ani jej zamestnávateľ. Pani Beáta podá za rok 2006 ročné zúčtovanie, v ňom uvedie príslušné skutočnosti. Na základe ročného zúčtovania jej zdravotná poisťovňa vráti preddavky, ktoré pani Beata zaplatila počas roka 2006. Rovnako zdravotná poisťovňa vráti preddavky jej zamestnávateľovi.
Poistenec štátu, ktorý je súčasne SZČO
Ak osoba patriaca do jednej z vyššie uvedených skupín osôb, je súčasne samostatne zárobkovo činnou osobou a jej vymeriavací základ SZČO v období, v ktorom sa považuje za osobu podľa § 11 ods.8 písm.a) až i), k) – od roku 2006 aj písm. p) a q) - zákona, je najviac polovica úhrnu minimálnych miezd za toto obdobie, tak za takúto osobu platí poistné len štát. Takáto osoba sama poistné platiť nebude.
Pri platení preddavkov je takáto osoba oproti iným SZČO zvýhodnená tým, že sa jej netýka ustanovenie zákona o povinnosti platiť preddavok vypočítaný najmenej z minimálneho základu - § 16 ods.8 písm.b) zákona. Takejto osoby sa pri platení preddavkov týka § 16 ods.8 písm.c) zákona, podľa ktorého najmenšia povinná výška preddavkov pre takúto osobu nie je určená.
Ak to zhrnieme - v zásade takáto SZČO preddavky platí, vypočítané podľa § 16 ods.2 písm. b) zákona vo výške určenej sadzbou poistného [§ 12 ods. 1 písm. c)] z podielu pomernej časti základu dane a 2,14 dosiahnutý v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza rozhodujúcemu obdobiu pre platenie preddavkov od 1. januára do 30. júna alebo jeden rok predchádza rozhodujúcemu obdobiu pre platenie preddavkov od 1. júla do 31. decembra. Netýka sa jej však ustanovenie o povinnej minimálnej výške preddavkov.
Ak takáto SZČO v ročnom zúčtovaní vykáže vymeriavací základ za obdobie, kedy bola osobou podľa § 11 ods.8 písm.a) až i), k), p) a q) zákona, vo výške najviac polovice úhrnu minimálnych miezd, nebude sa jej za toto obdobie vypočítavať poistné. Bude to znamenať, že ak platila preddavky, tie sa jej vrátia. Zdravotná poisťovňa si túto osobu zúčtuje voči štátu ako poistenca štátu a poistné zaplatí štát.
Pozor, za rok 2005 sa takto posudzuje len obdobie od septembra do decembra 2005. V ročnom zúčtovaní za rok 2005 SZČO vyčísli pomernú časť svojho vymeriavacieho základu pripadajúcu na tieto mesiace a keď táto suma bude maximálne vo výške polovice úhrnu minimálnych miezd za toto obdobie (čo je v zásade suma 13000 Sk), z časti vymeriavacieho základu pripadajúcej na september až december 2005 poistné platiť nebude.
Príklad
Pán Bohuš je študent vysokej školy, považuje sa za nezaopatrené dieťa. Súčasne má živnostenský list od 1.3.2005 – na účely zákona o zdravotnom poistení sa považuje za SZČO.
Pri platení preddavkov na poistné postupuje v roku 2005 podľa § 16 ods.5 zákona – výšku preddavkov si ako začínajúca SZČO určuje sám, Podľa zákona platného do 31.8.2005 však výška preddavku musela byť najmenej 910 Sk. Pán Bohuš teda za mesiace marec až august 2005 platil preddavok vo výške 910 Sk mesačne.
Od septembra 2005 pri platení preddavkov využije ustanovenie § 16 ods.8 písm.c) podľa ktorého sa na neho nevzťahuje ustanovenie o najmenšej možnej výške preddavku a preto si od počnúc platbou za september 2005 stanoví výšku preddavku na 0 Sk – teda preddavky počnúc mesiacom september 2005 neplatí.
Vymeriavací základ pána Bohuša z činnosti SZČO za rok 2005 bude suma 30000 Sk. Pán Bohuš bol v roku 2005 považovaný za SZČO od 1.3.2005 do 31.12.2005, teda 10 mesiacov. Pomerná časť vymeriavacieho základu pripadajúca na mesiace marec až august (6 mesiacov) je 18000 Sk. Pomerná časť vymeriavacieho základu pripadajúca na mesiace september až december 2005 (4 mesiace) je 12000 Sk. V roku 2005 sa na účely § 11 ods.9 sledujú len mesiace september až december, odkedy platia príslušné ustanovenia (pozn. v ročnom zúčtovaní sa uvedený prepočet pomerných častí vym. základu počíta presne na kalendárne dni, tu zámerne zjednodušujeme).
V ročnom zúčtovaní za rok 2005 pán Bohuš uvedie, že:
Za mesiace január a február ako osoba, ktorá nebola ani zamestnaná, ani nevykonávala činnosť SZČO, bol poistencom štátu.
Za mesiace marec až august bol SZČO. Pomerná časť vymeriavacieho základu bola za tieto mesiace suma 18000 Sk. Podľa § 13 ods.9 písm.a) je však vymeriavací základ najmenej úhrm minimálnych základov za tie kalendárne mesiace roka 2005, počas ktorých mal pán Bohuš povinnosť platiť poistné ako SZČO. Úhrn minimálnych základov za mesiace marec až august 2005 je suma 6 x 6500 Sk = 39000 Sk. Vymeriavací základ pána Bohuša, z ktorého zaplatí poistné ako SZČO za mesiace marec až august 2005, teda bude suma 39000 Sk.
Za mesiace september až december bol poistencom štátu, pretože pomerná časť vymeriavacieho základu pripadajúca na mesiace september až december 2005 (4 mesiace) je 12000 Sk. Polovica úhrnu minimálnych miezd za toto obdobie je suma 1 z 4 x 6500 Sk = 13000 Sk. Pán Bohuš teda splnil podmienku, podľa ktorej bude poistencom štátu ak jeho vymeriavací základ z činnosti SZČO je v období, v ktorom je nezaopatreným dieťatom, nižší ako polovica úhrnu minimálnych miezd za toto obdobie. Za mesiace september až december 2005 preto v ročnom zúčtovaní poistné počítať nebude.
Výsledné poistné pána Bohuša za rok 2005 bude suma 14% z 39000 Sk = 5460 Sk. Pán Bohuš počas roka zaplatil preddavky spolu 6 x 910 Sk = 5460 Sk. Výsledkom ročného zúčtovania pána Bohuša bude nulový nedoplatok (preplatok).
Rok 2006.
V roku 2006 pán Bohuš pokračuje v podnikaní. Podniká celý rok 2006 a súčasne celý rok 2006 je naďalej študentom – má teda štatút nezaopatreného dieťaťa podľa § 11 ods.8 písm. a) zákona.
Za mesiace január až jún 2006 platí nulové preddavky. Od júla 2006 sa jeho preddavky vypočítajú podľa § 16 ods.2 písm. b) zákona ako suma:
14% z (30000 / 10) = 420 Sk
Po skončení roka 2006 podá pán Bohuš ročné zúčtovanie za rok 2006. Ak v ročnom zúčtovaní bude jeho vymeriavací základ stanovený podľa § 13 ods.6 zákona (ako podiel základu dane z príjmu fyzických osôb z podnikania okrem vyňatých príjmov, dosiahnutý za rok 2006, ktorý nie je znížený o poistné na verejné zdravotné poistenie a 2,14) do výšky 41400 Sk, poistné platiť nebude, preddavky, ktoré platil počas roka 2006 mu zdravotná poisťovňa vráti ako jeho preplatok. Zdravotná poisťovňa ho zúčtuje so štátom ako poistenca štátu – štát zdravotnej poisťovni zaplatí sumu 12 x 633 Sk.
Ak v ročnom zúčtovaní bude jeho vymeriavací základ podľa § 13 ods.6 zákona vyšší ako 41400 Sk, musí poistné platiť sám ako SZČO. V takom prípade však podľa § 13 ods.9 zákona bude jeho výsledný vymeriavací základ vo výške najmenej 78000 Sk (s výnimkami). Z takto upraveného vymeriavacieho základu vypočíta poistné a doplatí nedoplatok, daný ako poistné mínus zaplatené preddavky za rok 2006.
Poistenec štátu, ktorý je súčasne zamestnancom a súčasne i SZČO alebo má aj obdobie, kedy nie je zamestnancom a nie je ani SZČO a dosahuje príjmy
Ak osoba patriaca do jednej z vyššie uvedených skupín osôb, v období, kedy patrí medzi poistencov štátu podľa § 11 ods.8 písm. a) až i), k), p) a q) - je súčasne zamestnancom alebo je súčasne, prípadne postupne i samostatne zárobkovo činnou osobou alebo nie je ani zamestnancom ani SZČO ale má príjmy podľa § 5 a § 6 zákona o dani z príjmov, okrem vyňatých príjmov, poistencom štátu zostane v prípade, keď úhrn jej vymeriavacích základov z činnosti zamestnanca a z činnosti SZČO, spolu s príjmom podľa § 5 a § 6 zákona o dani z príjmov dosiahnutým v mesiacoch, kedy táto osoba nebola ani zamestnancom ani SZČO, bude maximálne vo výške polovice úhrnu minimálnych miezd za toto obdobie.
Príklad
Pán Boris poberá predčasný starobný dôchodok od 1.1.2006. Počas roka 2006 bude:
Od 1.1.2006 do 31.5.2006 zamestnancom. Ako zamestnanec dosiahne vymeriavací základ v celkovej výške 20000 Sk.
Od 1.4.2006 do 30.11.2006 bude podľa vlastného vyhlásenia prihlásený ako autor – SZČO. Jeho vymeriavací základ z činnosti SZČO bude za rok 2006 vo výške 14000 Sk.
Od 1.12.2006 do 31.12.2006 bude mať príjem z dohody o vykonaní práce vo výške 4000 Sk.
Dôležitá poznámka: Príjmy z dohody sa započítavajú len za mesiace, v ktorých sa nepovažoval ani za zamestnanca ani za SZČO. Ak by mal okrem vyššie uvedeného príjmu napr. i príjem z dohody o vykonaní práce za mesiace január až november 2006 (za mesiace, kedy bol buď zamestnancom alebo bol SZČO), tak takýto príjem sa neberie do úvahy.
Spolu za celý rok 2006 bude mať súčet vymeriavacích základov z činnosti zamestnanca, z činnosti SZČO a zo zdaniteľného príjmu podľa § 5 zákona o dani z príjmov, dosiahnutého v čase, kedy nebol ani zamestnancom ani SZČO, rovný sume:
20000 + 14000 + 4000 = 38000 Sk.
Suma 38000 Sk je nižšia, ako polovica úhrnu minimálnych miezd za rok 2006, čo je suma 41400 Sk.
Na základe podaného ročného zúčtovania za rok 2006, v ktorom sa vyčíslia vyššie uvedené skutočnosti, bude za pána Borisa za rok 2006 platiť poistné štát. Preddavky na poistné, ktoré zaplatil ako zamestnanec, sa mu po vykonaní ročného zúčtovania za rok 2006 vrátia, rovnako ako sa vrátia preddavky jeho zamestnávateľovi.
Ak by pán Boris platil nejaké preddavky ako SZČO, tie sa mu takisto vrátia.
K § 11 ods.10 zákona
Podľa § 11 ods.10 zákona, štát platí poistné za niektoré skupiny poistencov (ktoré sú to skupiny viď ďalej) len za podmienky, že nie sú zamestnancami, nie sú samostatne zárobkovo činnými osobami a ich prípadný príjem podľa § 5 a § 6 zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov okrem príjmov z prenájmov a príjmov, z ktorých sa vyberá daň zrážkou, je najviac polovica úhrnu minimálnych miezd za obdobie, počas ktorého poistenec spĺňa základnú definíciu pre poistenca štátu (napr. za obdobie, kedy poberá peňažný príspevok za opatrovanie).
Za sumu minimálnej mzdy sa pri posudzovaní výšky príjmu považuje suma podľa § 2 ods.1 písm. b) zákona č.90/1966 Z.z. o minimálnej mzde, platná k 1.januáru príslušného roka. Pre rok 2005 je to suma 6500 Sk. Pre rok 2006 je to suma 6900 Sk. Pre rok 2006 je to suma 7600 Sk.
Za rok 2005 sa podľa § 11 ods.10 zákona postupuje v prechodnom období len v čase od účinnosti prijatej zmeny v zákone, teda od 1.septembra 2005. Preto pri sledovaní výšky príjmu sa v prechodnom období roka 2005 neberie do úvahy príjem, dosiahnutý do konca augusta 2005, ale len príjem dosiahnutý za mesiace september až december 2005. Súčasne limit podľa § 11 ods.10 zákona je daný len za mesiace september 2005 až december 2005 a je teda v zásade stanovený vo výške polovice sumy 4 x 6500 Sk, čo je 13000 Sk.
Za rok 2006 sa sleduje príjem už za celý rok a limit podľa § 11 ods.10 zákona je v zásade suma vo výške polovice sumy 12 x 6900 Sk, čo je 41400 Sk (ako je už uvedené vyššie, limit je daný ako polovica úhrnu minimálnych miezd za obdobie, kedy poistenec spĺňa definíciu poistenca štátu).
Za rok 2007 je limit podľa § 11 ods.10 zákona v zásade suma vo výške polovice sumy 12 x 7600 Sk, čo je 45600 Sk
Limitovanie príjmu podľa § 11 ods.10 za rok 2005 sa týka poistencov štátu definovaných podľa § 11 ods.8 písm. j), l) až n) a s) zákona, čo sú:
-osoby, ktoré poberajú peňažný príspevok za opatrovanie,
-osoby, ktoré opatrujú občana s ťažkým zdravotným postihnutím odkázaného podľa posudku vydaného podľa osobitného predpisu alebo ktoré opatrujú blízku osobu, ktorá je staršia ako 80 rokov a nie je umiestnená v zariadení sociálnych služieb alebo v zdravotníckom zariadení,
-manželka alebo manžel zamestnanca, ktorý vykonáva štátnu službu v sídle služobného úradu v cudzine, alebo zamestnanca, ktorý podľa pracovnej zmluvy vykonáva práce vo verejnom záujme v zahraničí,
-osoby, ktoré vykonávajú osobnú asistenciu občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 58 zákona č.195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci (osobný asistent),
-osoby, ktoré majú priznané postavenie azylanta.
Príklad
Pani Bronislava nie je ani zamestnancom ani SZČO. Poberá peňažný príspevok za opatrovanie podľa § 64a zákona č.195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci. Okrem tohto príjmu má len príjem z prenájmu časti svojho rodinného domu. Pretože príjmy z prenájmu sú vyňaté z povinnosti platiť zdravotné poistenie, pani Bronislava spĺňa podmienku uvedené v § 11 ods.10 a poistné za ňu platí štát.
Príklad
Pán Beloslav vykonáva činnosť osobného asistenta. Má len príjem za poskytovanie osobnej asistencie, iné príjmy nemá, nie je zamestnancom, nepodniká. Pretože príjmy za výkon osobnej asistencie sa od 1.januára 2006 radia medzi tzv. vyňaté príjmy a poistné na zdravotné poistenie sa z nich neplatí, od 1.januára 2006 je pán Beloslav považovaný za poistenca štátu.