Jozef Mihál
16.10.06,13:51
K § 11 - Samoplatiteľ

Okrem zamestnancov a ich zamestnávateľov, samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO) a štátu, zákon stanovuje v § 11 ods. 2 povinnosť platiť poistné aj pre osobu, ktorá nie je zamestnancom, nie je samostatne zárobkovo činnou osobou a nie je ani osobou, za ktorú platí poistné štát.

Pre zjednodušenie sa takíto poistenci označujú ako „samoplatitelia“, prípadne ako "dobrovoľne nezamestnané osoby".

Pri rozbore, kto sa považuje za takúto osobu, si musíme najskôr pripomenúť definíciu poistenca (§ 3 zákona). Takouto osobou určite nemôže byť fyzická osoba, ktorá je poistencom podľa § 3 ods. 3 zákona – teda osoba, ktorá nemá trvalý pobyt na Slovensku. Poistenci podľa § 3 ods. 3 zákona sú buď zamestnancami alebo SZČO alebo za nich platí poistné štát.

Takouto osobou teda môže byť len poistenec podľa § 3 ods. 2 zákona – osoba, ktoré má trvalý pobyt na Slovensku, nie je zamestnaná v cudzine, nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť v cudzine, nepoberá ani nežiada o dôchodok v inom členskom štáte a ani sa dlhodobo nezdržiava v cudzine.

Takouto osobou môže byť aj osoba dobrovoľne verejne zdravotne poistená – teda osoba s trvalým pobytom na Slovensku, ktorá nie je povinne verejne zdravotne poistená podľa § 3 ods. 2 zákona, napríklad preto, lebo sa dlhodobo zdržiava v cudzine (napríklad v USA) a súčasne nie je ani zdravotne poistená v inom členskom štáte.

Typickým príkladom samoplatiteľov sú:

ženy v domácnosti,
osoby žijúce z podielov na zisku obchodných spoločností,
osoby majúce príjmy len z dohôd o vykonaní práce,
osoby dosahujúce príjmy len na základe rôznych zmlúv podľa Občianskeho a Obchodného zákonníka mimo činnosti zamestnanca a mimo činnosti SZČO,
osoby majúce len príjmy z prenájmov,
osoby majúce len príjmy zdanené zrážkovou daňou,
osoby majúce len príjmy z kapitálového majetku a ostatné (náhodné) príjmy, podľa § 7 a 8 zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov
osoby dosahujúce príjmy podľa Autorského zákona, avšak neprihlásené v zdravotnej poisťovni ako SZČO,
atď.Vo všetkých prípadoch musí ísť o osoby s trvalým pobytom na Slovensku, ktoré súčasne nie sú ani zamestnancami, ani SZČO, ani nepatria do niektorej z kategórií osôb, za ktoré platí poistné štát.

Príklad

Pani Ester je „žena v domácnosti“. Jej manžel dobre zarába a ona nemá žiadne zamestnanie, nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby ani si neprivyrába na dohody o vykonaní práce. Pani Ester je poistencom podľa § 11 ods. 2 zákona. Od januára 2007 platila preddavky na zdravotné poistenie 692 Sk mesačne. Od januára 2008 platí preddavky na zdravotné poistenie 751 Sk mesačne.

Pozor! Do tejto skupiny platiteľov patria aj poistenci, za ktorých inak platí poistné štát, ale nesplnili podmienky uvedené v § 11 ods. 10.

Patria sem teda napríklad študenti alebo dôchodcovia, ktorí na rôzne zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka s príjmom zdaneným ako príjem zo závislej činnosti zarobia za rok viac ako úhrn minimálnych základov samoplatiteľa (za rok 2007 sumu 59232 Sk, za rok 2008 sumu 64332 Sk).

To, či sa poistenec štátu stane samoplatiteľom, sa dá posúdiť až po skončení roka. Preto v priebehu roka za poistencom štátu platí preddavky na zdravotné poistenie štát. Ak však za uplynulý rok je vymeriavací základ (príjem) poistenca štátu vyšší, ako úhrn minimálnych základov samoplatiteľa, čím nesplní podmienky uvedené v § 11 ods. 10 zákona, musí podať ročné zúčtovanie poistného, čím sa zároveň prihlási v zdravotnej poisťovni ako samoplatiteľ. Poistné, vypočítané v ročnom zúčtovaní, musí doplatiť do zdravotnej poisťovne. Zdravotná poisťovňa vráti štátu preddavky, ktoré štát za takúto osobu platil počas zúčtovaného roka.

Viac informácií nájdete v kapitole popisujúcej poistencov štátu.

Príklad

Pán Eugen je poberateľom starobného dôchodku. Nie je zamestnancom, nepodniká - nie je ani SZČO. Poistné za neho platí štát v zmysle § 11 ods. 8 písm. b) zákona avšak len za predpokladu, že pán Eugen dodrží obmedzenia dané podľa § 11 ods. 10 zákona.

V roku 2008 môže mať pán Eugen príjem podľa § 5 a 6 zákona o dani z príjmov (okrem vyňatých príjmov - tie sa do úvahy neberú) do výšky 64332 Sk. Ak bude jeho príjem vyšší, stane sa samoplatiteľom za rok 2008.

Pripomeňme na záver, čo sa podľa § 5 zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov považuje za príjem zo závislej činnosti:

príjmy zo súčasného alebo z predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo členského pomeru alebo z obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu, ako aj príjmy za prácu žiakov a študentov v rámci praktického vyučovania,
príjmy za prácu členov družstiev, spoločníkov a konateľov spoločností s ručením obmedzeným a komanditistov komanditných spoločností, a to aj keď nie sú povinní pri výkone práce pre družstvo alebo pre spoločnosť dodržiavať príkazy inej osoby,
platy a funkčné príplatky ústavných činiteľov Slovenskej republiky, verejného ochrancu práv, prokurátorov Slovenskej republiky a vedúcich ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky,
odmeny za výkon funkcie v štátnych orgánoch, v orgánoch územnej samosprávy a v orgánoch iných právnických osôb alebo spoločenstiev,
odmeny obvinených vo väzbe a odmeny odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody,
príjmy z prostriedkov sociálneho fondu,
príjmy plynúce v súvislosti s minulým, súčasným alebo budúcim výkonom závislej činnosti alebo funkcie, bez ohľadu na to, či daňovník pre platiteľa príjmu skutočne vykonával, vykonáva alebo bude vykonávať túto závislú činnosť alebo funkciu,
obslužné,
nepeňažný príjem v súvislosti s používaním motorového vozidla zamestnávateľa na súkromné účely.Nie je pritom podstatné, na základe akého právneho dôvodu sa tieto príjmy vyplácajú, či sa vyplácajú v peniazoch alebo nepeňažnej forme, či sa vyplácajú pravidelne alebo nepravidelne alebo jednorazovo.
[BREAK=Stav platný do 31.12.2007]
K § 11 - Samoplatiteľ

Okrem zamestnancov a ich zamestnávateľov, samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO) a štátu, zákon stanovuje v § 11 ods.2 povinnosť platiť poistné aj pre osobu, ktorá nie je zamestnancom, nie je samostatne zárobkovo činnou osobou a nie je ani osobou, za ktorú platí poistné štát.

Uvedené ustanovenie zákona je účinné od 1.septembra 2005.

Pre zjednodušenie si označme takýchto poistencov ako „samoplatiteľov“.

Pri rozbore, kto sa považuje za takúto osobu, si musíme najskôr pripomenúť definíciu poistenca (§ 3 zákona). Takouto osobou určite nemôže byť fyzická osoba, ktorá je poistencom podľa § 3 ods.3 zákona – teda osoba, ktorá nemá trvalý pobyt na Slovensku. Poistenci podľa § 3 ods.3 zákona sú buď zamestnancami alebo SZČO alebo za nich platí poistné štát.

Takouto osobou teda môže byť len poistenec podľa § 3 ods.2 zákona – osoba, ktoré má trvalý pobyt na Slovensku, nie je zamestnaná v cudzine, nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť v cudzine, nepoberá ani nežiada o dôchodok v inom členskom štáte a ani sa dlhodobo nezdržiava v cudzine.

Takouto osobou môže byť aj osoba dobrovoľne verejne zdravotne poistená – teda osoba s trvalým pobytom na Slovensku, ktorá nie je povinne verejne zdravotne poistená podľa § 3 ods.2 zákona, napríklad preto, lebo sa dlhodobo zdržiava v cudzine (napríklad v USA) a súčasne nie je ani zdravotne poistená v inom členskom štáte.

Typickým príkladom samoplatiteľov sú osoby:
-tzv. ženy v domácnosti,
-osoby žijúce z podielov na zisku obchodných spoločností,
-osoby majúce príjmy len z dohôd o vykonaní práce,
-osoby dosahujúce príjmy len na základe rôznych zmlúv podľa Občianskeho a Obchodného zákonníka mimo činnosti zamestnanca a mimo činnosti SZČO,
-osoby majúce len príjmy z prenájmov,
-osoby majúce len príjmy zdanené zrážkovou daňou,
-osoby majúce len príjmy z kapitálového majetku a ostatné (náhodné) príjmy, podľa § 7 a 8 zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov
-osoby dosahujúce príjmy podľa Autorského zákona, avšak neprihlásené v zdravotnej poisťovni ako SZČO,
-atď.

Vo všetkých prípadoch musí ísť o osoby s trvalým pobytom na Slovensku, ktoré súčasne nie sú ani zamestnancami, ani SZČO, ani nepatria do niektorej z kategórií osôb, za ktoré platí poistné štát.


Príklad

Pani Ester je „žena v domácnosti“. Jej manžel dobre zarába a ona nemá žiadne zamestnanie, nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby ani si neprivyrába na dohody o vykonaní práce. Do konca roku 2004 si platila poistné na zdravotné poistenie sama ako „dobrovoľne nezamestnaná osoba“, platila poistné 420 Sk mesačne. Od 1. januára 2005 do 31.augusta 2005 za ňu platil poistné na zdravotné poistenie štát. Od 1.septembra 2005 si opäť platí poistné na zdravotné poistenie sama, a to do konca roku 2005 sumu 575 Sk mesačne.Od januára 2006 platí sumu 634 Sk mesačne. Od januára 2007 bude platiť 691 Sk mesačne.


Pozor! Do tejto skupiny platiteľov patria aj poistenci, za ktorých inak platí poistné štát, ale nesplnili podmienky uvedené v § 11 ods.9 bod 3 alebo podmienky uvedené v § 11 ods.10.

Patria sem teda napríklad študenti, ktorí na dohodu o brigádnickej práci študentov zarobia v priemere viac ako polovicu minimálnej mzdy. Ďalej najmä dôchodcovia, ktorí na dohodu o vykonaní práce či na príkazné a obdobné zmluvy, majúce charakter závislej činnosti, zarobia v priemere viac ako polovicu minimálnej mzdy.

To, či sa poistenec štátu stane samoplatiteľom, sa dá posúdiť až po skončení roka. Preto v priebehu roka za poistencom štátu platí preddavky na zdravotné poistenie štát. Ak však za uplynulý rok je vymeriavací základ (príjem) poistenca štátu vyšší, ako polovica úhrnu minimálnych miezd, čím nesplní podmienky uvedené v § 11 ods.9 a 10 zákona, musí podať ročné zúčtovanie poistného, čím sa zároveň prihlási v zdravotnej poisťovni ako samoplatiteľ. Poistné, vypočítané v ročnom zúčtovaní, musí doplatiť do zdravotnej poisťovne. Zdravotná poisťovňa vráti štátu preddavky, ktoré štát za takúto osobu platil počas zúčtovaného roka.

Viac informácií nájdete v kapitole popisujúcej poistencov štátu.


Príklad

Pán Eugen je poberateľom starobného dôchodku. Nie je zamestnancom, nepodniká - nie je ani SZČO. Poistné za neho platí štát v zmysle § 11 ods.8 písm. b) zákona avšak len za predpokladu, že pán Eugen dodrží obmedzenia dané podľa § 11 ods.9 písm. c) zákona.

Pre rok 2005 to znamená, že prípadný príjem pána Eugena podľa § 5 a 6 zákona o dani z príjmov, dosiahnutý v čase od septembra do decembra 2005, nesmie byť vyšší ako 13000 Sk. Ak by bol vyšší, porušil by tým podmienku danú podľa § 11 ods.9 zákona a so spätnou účinnosťou sa stane samoplatiteľom za mesiace september až december 2005.

V roku 2006 môže mať pán Eugen príjem podľa § 5 a 6 zákona o dani z príjmov do výšky 41400 Sk. Ak bude jeho príjem vyšší, stane sa samoplatiteľom za rok 2006.

Pripomeňme na záver, čo sa podľa § 5 zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov považuje za príjem zo závislej činnosti:

-príjmy zo súčasného alebo z predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo členského pomeru alebo z obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu, ako aj príjmy za prácu žiakov a študentov v rámci praktického vyučovania,
-príjmy za prácu členov družstiev, spoločníkov a konateľov spoločností s ručením obmedzeným a komanditistov komanditných spoločností, a to aj keď nie sú povinní pri výkone práce pre družstvo alebo pre spoločnosť dodržiavať príkazy inej osoby,
-platy a funkčné príplatky ústavných činiteľov Slovenskej republiky, verejného ochrancu práv, prokurátorov Slovenskej republiky a vedúcich ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky,
-odmeny za výkon funkcie v štátnych orgánoch, v orgánoch územnej samosprávy a v orgánoch iných právnických osôb alebo spoločenstiev,
-odmeny obvinených vo väzbe a odmeny odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody,
-príjmy z prostriedkov sociálneho fondu,
-príjmy plynúce v súvislosti s minulým, súčasným alebo budúcim výkonom závislej činnosti alebo funkcie, bez ohľadu na to, či daňovník pre platiteľa príjmu skutočne vykonával, vykonáva alebo bude vykonávať túto závislú činnosť alebo funkciu,
-obslužné,
-nepeňažný príjem v súvislosti s používaním motorového vozidla zamestnávateľa na súkromné účely.

Nie je pritom podstatné, na základe akého právneho dôvodu sa tieto príjmy vyplácajú, či sa vyplácajú v peniazoch alebo nepeňažnej forme, či sa vyplácajú pravidelne alebo nepravidelne alebo jednorazovo.