Jozef Mihál
16.10.06,13:56
K § 13 - Vymeriavací základ zamestnanca a zamestnávateľa
Podľa § 13 ods. 1 až 3 zákona sa do vymeriavacieho základu zamestnanca započítava:
príjem zamestnanca, ktorý podlieha dani z príjmov fyzických osôb podľa § 5 zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov,
príjem zamestnanca nepodliehajúci dani z príjmov preto, lebo tak ustanovujú osobitné predpisy o zamedzení dvojitého zdanenia a
podiel na zisku vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva, ktorý nie je štatutárnym orgánom a nie je členom štatutárneho orgánu a dozorného orgánu tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva.Vymeriavací základ zamestnanca, ktorý vykonáva štátnu službu v sídle služobného úradu v zahraničí, zamestnanca, ktorý vykonáva verejnú prácu v zahraničí, a zahraničného spravodajcu Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie je funkčný plat v slovenskej mene pred jeho rozdelením na slovenskú menu a cudziu menu; vrátane príjmu nepodliehajúceho dani z príjmov preto, lebo tak ustanovujú osobitné predpisy o zamedzení dvojitého zdanenia.
Vymeriavací základ pestúna v zariadení pestúnskej starostlivosti je odmena pestúna za výkon pestúnskej starostlivosti.
Podľa § 13 ods. 4 zákona sa do vymeriavacieho základu zamestnanca nezapočítava:
odstupné,
odchodné,
náhrada za pracovnú pohotovosť,
príspevky zo sociálneho fondu,
príjem zamestnanca v súvislosti s používaním motorového vozidla na služobné účely a súkromné účely,
odmeny podľa osobitných predpisov v oblasti priemyselných práv,
odmeny vyplácané pri pracovných jubileách a životných jubileách,
odmeny pri prvom skončení pracovného pomeru (služobného pomeru) pri odchode do starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, výsluhového dôchodku,
plnenia poskytnuté zamestnávateľom po skončení pracovného pomeru, služobného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru,
preplatok z ročného zúčtovania poistného.Do vymeriavacieho základu zamestnanca sa započítava akýkoľvek príjem, podliehajúci dani z príjmov, dosiahnutý v súvislosti s činnosťou zamestnanca (s výnimkami taxatívne vymenovanými v § 13 ods. 4 zákona). Do vymeriavacieho základu zamestnanca sa preto započítava (od 1.septembra 2005) napríklad aj:
príspevok zamestnávateľa zamestnancovi na doplnkové dôchodkové sporenie, životné poistenie a pod.
cestovné náhrady vyplácané "nadlimit" uvedený v zákone o cestovných náhradách (podliehajúce zdaneniu),
nepeňažné príjmy a zvýhodnenia, zvyšujúce základ dane zamestnanca – napr. zvýhodnenie pri nákupe tovaru a služieb z produkcie zamestnávateľa.Vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na celé koruny nahor.
Podiely na zisku
V prípade poistencov, ktorí sa považujú za zamestnancov a majú majetkovú účasť na obchodnej spoločnosti alebo družstve, ktoré vypláca podiely na zisku (spoločník s.r.o., akcionár a.s., člen družstva), sa podiely na zisku nikdy nezapočítavajú do ich vymeriavacieho základu.
Rovnako sa podiely na zisku vyplatené štatutárovi obchodnej spoločnosti alebo družstva (konateľ, člen správnej rady, dozornej rady, predstavenstva atď.) nikdy nezapočítavajú do ich vymeriavacieho základu.
V prípade zamestnancov, ktorí nemajú majetkovú účasť na obchodnej spoločnosti alebo družstve, ktoré vypláca podiely na zisku a nie sú ani štatutármi, sa zahrnú podiely na zisku do vymeriavacieho základu zamestnanca.
Najnižší možný vymeriavací základ zamestnanca
Podľa § 13 ods. 9 zákona, vymeriavací základ zamestnanca musí byť najmenej vo výške úhrnu minimálnych základov zamestnanca za každý mesiac daného roka, počas ktorého bola povinnosť platiť poistné.
Minimálny základ zamestnanca je daný podľa § 13 ods. 15 zákona odkazom na celý zákon č. 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde. Preto minimálny základ zamestnanca je minimálna mzda zamestnanca, platná k 1. januáru roka, za ktorý sa platí poistné.
Výška minimálnej mzdy je s platnosťou od 1. októbra 2007 (čiže na účely zákona o zdravotnom poistení sa tieto sumy použijú od 1. januára 2008 do 31. decembra 2008):
za každú hodinu odpracovanú zamestnancom 46,60 Sk,
za mesiac 8100 Sk pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou,
75% vyššie uvedených súm ak ide o zamestnanca, ktorý je požívateľom čiastočného invalidného dôchodku, a o mladistvého zamestnanca staršieho ako 16 rokov (34,95 Sk a 6075 Sk),
50% vyššie uvedených súm ak ide o zamestnanca, ktorý je požívateľom invalidného dôchodku, invalidného zamestnanca mladšieho ako 18 rokov a o zamestnanca mladšieho ako 16 rokov (23,30 Sk a 4050 Sk).Pozor, horeuvedeným spôsobom majú určený minimálny základ len zamestnanci podľa § 11 ods. 3 písm. a) až c) – teda fyzické osoby v pracovnom pomere, štátnozamestnaneckom pomere a služobnom pomere. Zamestnanci podľa § 11 ods. 3 písm. d) až k) minimálny základ určený nemajú – ústavní činitelia, primátori a starostovia, poslanci, spoločníci a konatelia, členovia samosprávnych orgánov právnických osôb atď. Dôvodom na to je fakt, že zákon o minimálnej mzde sa na takéto osoby nevzťahuje.
Príklad
Pán Adam je zamestnancom, pracuje na plný úväzok, nie je mladistvý, nepoberá invalidný dôchodok. Je odmeňovaný mesačnou mzdou. Podľa pracovnej zmluvy je výška jeho mesačnej mzdy 10000 Sk.
Minimálny základ pána Adama bola počas roka 2005 suma 6500 Sk, počas roka 2006 suma 6900 Sk, počas roka 2007 suma 7600 Sk, počas roka 2008 suma 8100 Sk.
Pán Albert je zamestnancom, pracuje na plný úväzok, nie je mladistvý, nepoberá invalidný dôchodok. Je odmeňovaný hodinovou mzdou. Podľa pracovnej zmluvy je výška jeho hodinovej mzdy 50 Sk.
Minimálny základ pána Alberta je počas roka 2008 suma 46,60 Sk krát počet hodín, ktoré mal podľa rozvrhu pracovného času odpracovať.
V marci 2008 mal pán Albert podľa rozvrhu pracovného času odpracovať 184 hodín (23 dní krát 8 hodín). Minimálny základ pána Alberta za marec 2008 je preto suma 8575 Sk (184 hodín krát 46,60 Sk).
Príklad
Pani Alexandra je konateľom s.r.o. Za prácu konateľa dostáva odmenu 1000 Sk mesačne. Vymeriavacím základom pre výpočet preddavkov na poistné je suma 1000 Sk.
Podľa § 13 ods. 16 zákona, minimálny základ zamestnanca sa nekráti o časť zodpovedajúcu neospravedlnenej neprítomnosti zamestnanca a poskytnutému pracovnému voľnu bez náhrady mzdy, ktoré zamestnávateľ poskytne zamestnancovi na jeho žiadosť, okrem pracovného voľna bez náhrady mzdy, ktoré je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi podľa osobitného predpisu (§ 136, 139 až 141 Zákonníka práce).
Uvedené ustanovenie znamená, že pri stanovení minimálneho základu sa suma minimálneho základu určená podľa zákona o minimálnej mzde, nekráti o časť zodpovedajúcu neospravedlnenej absencií zamestnanca a nekráti sa ani o časť, zodpovedajúcu takému „neplatenému voľnu“, ktoré zamestnávateľ v zmysle Zákonníka práce nemusí poskytnúť zamestnancovi.
Príklad
Pani Albína je zamestnancom, pracuje na plný úväzok, nie je mladistvá, nepoberá invalidný dôchodok. Je odmeňovaná mesačnou mzdou. Podľa pracovnej zmluvy je výška jej mesačnej mzdy 10000 Sk.
V marci 2008 má pani Albína dva týždne absencie. Za zostávajúci čas (13 pracovných dní) dosiahne mzdu 5653 Sk (výpočet: 10000 deleno 23 = 434,78 Sk na deň, krát 13 dní).
Minimálny základ pani Albíny za marec 2008 je suma 8100 Sk. Podľa § 13 ods.16 sa minimálny základ daný ako minimálna mzda (8100 Sk) nekráti pri absencií zamestnanca – minimálny základ preto zostane vo výške 8100 Sk.
Pani Alžbeta je zamestnancom, pracuje na plný úväzok, nie je mladistvá, nepoberá invalidný dôchodok. Je odmeňovaná mesačnou mzdou. Podľa pracovnej zmluvy je výška jej mesačnej mzdy 9000 Sk.
V marci 2008 je pani Alžbeta predvolaná ako svedok na súd. Z tohto dôvodu vymešká 5 pracovných dní. V danom prípade ide o prekážky z dôvodov všeobecného záujmu v zmysle § 136 Zákonníka práce. Minimálny základ pani Alžbety za marec 2008 sa kráti o uvedené dni a bude vo výške 6340 Sk (výpočet: 8100 deleno 23 dní, krát 18 dní).
Najvyšší možný vymeriavací základ
Vymeriavací základ každého poistenca, teda i zamestnanca je podľa § 13 ods. 9 písm. d) zákona najviac 36-násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárny rok, za ktorý sa platí poistné.
Nie je pritom podstatné, ako dlho – koľko mesiacov – bol v danom roku poistenec poistencom, či ako dlho sa považoval za zamestnanca. Uvedená hranica platí pre každého poistenca bez rozdielu.
Priemerná mesačná mzda za rok 2003 bola 14365 Sk. Najvyšší možný vymeriavací základ za rok 2005 je preto suma 36 x 14365 Sk = 517140 Sk.
Priemerná mesačná mzda za rok 2004 bola 15825 Sk. Najvyšší možný vymeriavací základ za rok 2006 je suma 36 x 15825 Sk = 569700 Sk.
Priemerná mesačná mzda za rok 2005 bola 17274 Sk. Najvyšší možný vymeriavací základ za rok 2007 je suma 36 x 17274 Sk = 621864 Sk.
Priemerná mesačná mzda za rok 2006 bola 18761 Sk. Najvyšší možný vymeriavací základ za rok 2008 je suma 36 x 18761 Sk = 675396 Sk.
Príklad
Pán Wolfgang je nemecký občan. Zamestná sa ako výkonný riaditeľ pobočky nemeckého koncernu na Slovensku od mája 2008. Jeho mesačný plat na Slovensku je okolo 250000 Sk. Preddavky na zdravotné poistenie počas roka 2008 platí on i zamestnávateľ vo výške 4% a 10% z maximálnej možnej sumy 56283 Sk. V ročnom zúčtovaní za rok 2008 sa však poistné vypočíta zo sumy nie 3 (mesiace) x 56283 Sk, ale zo sumy 675396 Sk.
Vymeriavací základ zamestnávateľa
Podľa § 13 ods. 10 zákona je vymeriavací základ zamestnávateľa daný ako vymeriavací základ každého jeho zamestnanca. Zamestnávateľ vypočítava preddavky na poistné (v jednotlivých mesiacoch) i samotné poistné (v ročnom zúčtovaní poistného) z vymeriavacieho základu každého zamestnanca osobitne.
Ak zamestnávateľ zamestnáva zamestnanca, ktorý má alebo mal viacerých zamestnávateľov alebo bol i SZČO, či samoplatiteľ, tak v ročnom zúčtovaní poistného za takéhoto zamestnanca sa vymeriavací základ zamestnávateľa určí ako súčin vymeriavacieho základu stanoveného podľa § 13 ods. 1 až 4 (= započítateľný príjem dosiahnutý v danom zamestnaní) a podiel tzv. upraveného (výsledného) vymeriavacieho základu a súčtu jednotlivých vymeriavacích základov z jednotlivých činností.
Príklad
Pán Anton má dvoch zamestnávateľov. U zamestnávateľa A dosiahol za rok 2007 započítateľný príjem 500000 Sk. U zamestnávateľa B dosiahol za rok 2007 započítateľný príjem 200000 Sk.
V ročnom zúčtovaní za rok 2007 sa vypočíta výsledný upravený vymeriavací základ pána Antona ako súčet započítateľných príjmov z oboch zamestnaní (500000 + 200000 = 70000), avšak maximálne suma 621864 Sk.
Výsledný vymeriavací základ pána Antona za rok 2007 bude suma 621864 Sk.
Vymeriavací základ zamestnávateľa A bude suma: 500000 x (621864 / 700000) = 444189 Sk.
Vymeriavací základ zamestnávateľa B bude suma: 200000 x (621864 / 700000) = 177676 Sk.
Príklad
Pani Alica mala v roku 2007 jedného zamestnávateľa, u ktorého dosiahla za rok 2007 započítateľný príjem 250000 Sk. Súčasne bola v roku 2007 SZČO a ako SZČO dosiahla vymeriavací základ 50000 Sk.
V ročnom zúčtovaní sa vypočíta výsledný upravený vymeriavací základ pani Alice ako súčet započítateľného príjmu zo zamestnania a vymeriavacieho základu z činnosti SZČO (250000 + 50000 = 300000), avšak maximálne suma 621864 Sk.
Výsledný vymeriavací základ pani Alice bude suma 300000 Sk.
Vymeriavací základ zamestnávateľa pani Alice bude suma: 250000 x (300000 / 300000) = 250000 Sk.
Zamestnanec s príjmami podľa § 6 zákona o dani z príjmov
Podľa § 13 ods. 5 zákona, zamestnanec, ktorý nie je samostatne zárobkovo činná osoba podľa § 11 ods. 4 zákona a má príjmy podliehajúce dani z príjmov podľa osobitného predpisu (§ 6 zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov) okrem príjmov z prenájmu (§ 6 ods.3 zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov), príjmov zdanených zrážkovou daňou (§ 43 zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov) a príjmov za výkon osobnej asistencie, má povinnosť platiť poistné aj z týchto príjmov.
Vymeriavací základ pre odvod poistného z týchto príjmov je vo výške podielu základu dane z týchto príjmov, ktorý nie je znížený o poistné na verejné zdravotné poistenie a 2,14.
Uvedené ustanovenie rieši v praxi najmä situácie, kedy zamestnanec má viac menej náhodné a občasné príjmy ako umelec alebo autor (zdanené podľa § 6 zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov) a nerozhodne sa prihlásiť v zdravotnej poisťovni ako samostatne zárobkovo činná osoba.
V takomto prípade je zamestnanec povinný vykonať ročné zúčtovanie (sám, nemôže o vykonanie ročného zúčtovania požiadať svojho zamestnávateľa) a v ročnom zúčtovaní vypočítať poistné i z takýchto príjmov. Sadzba poistného z týchto príjmov je 14%, v prípade osoby so zdravotným postihnutím je sadzba 7%.
Príklad
Pani Alena je zamestnancom. V roku 2007 dosiahla príjmy za predaj svojej knižky vo výške 10000 Sk. Pani Alena nebola v roku 2007 prihlásená v zdravotnej poisťovni ako SZČO.
Pani Alena bude povinná podať za rok 2007 ročné zúčtovanie poistného. V ročnom zúčtovaní uvedie okrem iného vymeriavací základ podľa § 13 ods. 5 zákona.
Ten si vypočíta nasledovne:
Základ dane z príjmov podľa § 6 zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov bude príjem (10000 Sk) znížený o výdavky – keďže pani Alena si uplatní paušálne výdavky 40% - bude to 4000 Sk. Výsledný základ dane z príjmov podľa § 6 bude suma 6000 Sk.
Táto suma sa vydelí konštantou 2,14. Výsledný vymeriavací základ podľa § 13 ods. 5 zákona bude suma 2804 Sk.
[/SIZE][B]K § 13 - Vymeriavací základ zamestnanca a zamestnávateľa
Podľa § 13 ods.1 až 3 zákona sa do vymeriavacieho základu zamestnanca započítava:
príjem zamestnanca, ktorý podlieha dani z príjmov fyzických osôb podľa § 5 zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov,
príjem zamestnanca nepodliehajúci dani z príjmov preto, lebo tak ustanovujú osobitné predpisy o zamedzení dvojitého zdanenia a
(s účinnosťou od 1.januára 2006) podiel na zisku vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva, ktorý nie je štatutárnym orgánom a nie je členom štatutárneho orgánu a dozorného orgánu tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva.Vymeriavací základ zamestnanca, ktorý vykonáva štátnu službu v sídle služobného úradu v zahraničí, zamestnanca, ktorý vykonáva verejnú prácu v zahraničí, a zahraničného spravodajcu Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie je funkčný plat v slovenskej mene pred jeho rozdelením na slovenskú menu a cudziu menu; vrátane príjmu nepodliehajúceho dani z príjmov preto, lebo tak ustanovujú osobitné predpisy o zamedzení dvojitého zdanenia.
Vymeriavací základ pestúna v zariadení pestúnskej starostlivosti je odmena pestúna za výkon pestúnskej starostlivosti.
Podľa § 13 ods.4 zákona sa do vymeriavacieho základu zamestnanca nezapočítava:
odstupné,
odchodné,
náhrada za pracovnú pohotovosť,
príspevky zo sociálneho fondu,
príjem zamestnanca v súvislosti s používaním motorového vozidla na služobné účely a súkromné účely,
odmeny podľa osobitných predpisov v oblasti priemyselných práv,
odmeny vyplácané pri pracovných jubileách a životných jubileách,
odmeny pri prvom skončení pracovného pomeru (služobného pomeru) pri odchode do starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, výsluhového dôchodku,
plnenia poskytnuté zamestnávateľom po skončení pracovného pomeru, služobného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru.Do vymeriavacieho základu zamestnanca sa započítava akýkoľvek príjem, podliehajúci dani z príjmov, dosiahnutý v súvislosti s činnosťou zamestnanca (s výnimkami taxatívne vymenovanými v § 13 ods.4 zákona). Do vymeriavacieho základu zamestnanca sa preto započítava (od 1.septembra 2005) napríklad aj:
príspevok zamestnávateľa zamestnancovi na doplnkové dôchodkové sporenie,
cestovné náhrady vyplácané nad limit, uvedený v zákone o cestovných náhradách (podliehajúce zdaneniu),
nepeňažné príjmy a zvýhodnenia, zvyšujúce základ dane zamestnanca – napr. zvýhodnenie pri nákupe tovaru a služieb z produkcie zamestnávateľa.Vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na celé koruny nahor.
Podiely na zisku
V prípade poistencov, ktorí sa považujú za zamestnancov a majú majetkovú účasť na obchodnej spoločnosti alebo družstve, ktoré vypláca podiely na zisku (spoločník s.r.o., akcionár a.s., člen družstva), sa podiely na zisku nikdy nezapočítavajú do ich vymeriavacieho základu.
V prípade poistencov, ktorí sa považujú za zamestnancov a nemajú majetkovú účasť na obchodnej spoločnosti alebo družstve, ktoré vypláca podiely na zisku, sa zahrnú podiely na zisku do vymeriavacieho základu zamestnanca v závislosti od kalendárneho mesiaca, kedy boli podiely na zisku zúčtované a vyplatené.
1. Ak boli podiely na zisku zúčtované a vyplatené v mesiacoch január až august 2005 – podiely na zisku nezahrnieme do vymeriavacieho základu. Dôvod – zákon č.580/2004 Z.z. v znení účinnom v uvedenom čase definoval vymeriavací základ zamestnanca ako zdaniteľný príjem zamestnanca za vykonanú prácu atď. V danom čase podiely na zisku jednak neboli považované za zdaniteľný príjem (neboli predmetom dane) a ak aj boli považované za zdaniteľný príjem, nebolo možné ich považovať za príjem za vykonanú prácu (nešlo o mzdu zamestnanca).
2. Ak boli podiely na zisku zúčtované a vyplatené v mesiacoch september až november 2005 – podiely na zisku zahrnieme do vymeriavacieho základu. Dôvod – zákon č.580/2004 Z.z. v znení účinnom od septembra 2005 do decembra 2005 definuje vymeriavací základ zamestnanca ako zdaniteľný príjem zamestnanca. Podľa znenia zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov účinnom v čase medzi 1.septembrom 2005 až 14.decembrom 2005 boli podiely na zisku vyplatené zamestnancovi bez majetkovej účasti na obchodnej spoločnosti alebo družstve predmetom dane a neboli od dane oslobodené – tj. šlo o príjem podliehajúci dani z príjmu.
3. Ak boli podiely na zisku zúčtované a vyplatené v mesiaci december 2005 – podiely na zisku nezahrnieme do vymeriavacieho základu. Dôvod – zákon č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení účinnom od 15.decembra 2005 zaraďuje podiely na zisku vyplatené zamestnancovi bez majetkovej účasti na spoločnosti alebo družstve medzi príjmy od dane oslobodené – tj. ide o príjem nepodliehajúci dani z príjmu. Keďže zákon č.580/2004 Z.z. v znení účinnom od septembra 2005 do decembra 2005 definuje vymeriavací základ zamestnanca ako zdaniteľný príjem zamestnanca, príjmy nepodliehajúce dani sa do vymeriavacieho základu zamestnanca nezapočítavajú.
4. Ak boli podiely na zisku zúčtované a vyplatené v roku 2006 – podiely na zisku zahrnieme do vymeriavacieho základu. Dôvod – podľa § 13 ods.1 písm. c) zákona č.580/2004 Z.z. v znení účinnom od januára 2006 sa do vymeriavacieho základu zamestnanca započítava aj podiel na zisku. Pozor, uvedené platí, len ak by šlo o zamestnanca bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva, ktorý súčasne nie je štatutárnym orgánom a nie je členom štatutárneho orgánu a dozorného orgánu tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva. V prípade zamestnanca, ktorý síce nemá majetkovú účasť na obchodnej spoločnosti alebo družstve ale je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu alebo dozorného orgánu tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva, sa podiely na zisku do vymeriavacieho základu nezapočítavajú.
Najnižší možný vymeriavací základ zamestnanca
Podľa § 13 ods.9 zákona, vymeriavací základ zamestnanca musí byť najmenej vo výške úhrnu minimálnych základov zamestnanca za každý mesiac daného roka, počas ktorého bola povinnosť platiť poistné.
Minimálny základ zamestnanca je daný podľa § 13 ods.15 zákona odkazom na celý zákon č.90/1996 Z.z. o minimálnej mzde. Preto minimálny základ zamestnanca je minimálna mzda zamestnanca, platná k 1.januáru roka, za ktorý sa platí poistné.
Podľa § 2 zákona č.90/1996 Z.z. o minimálnej mzde je výška minimálnej mzdy zamestnanca a teda minimálny základ zamestnanca, v roku 2005 daný ako:
Ods. 1: Výška minimálnej mzdy je
a) za každú hodinu odpracovanú zamestnancom 37,40 Sk,
b) za mesiac 6500 Sk pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou,
c) 75% súm uvedených v písmenách a) a b), ak ide o zamestnanca, ktorý je požívateľom čiastočného invalidného dôchodku, a o mladistvého zamestnanca staršieho ako 16 rokov (= 4875 Sk),
d) 50% súm uvedených v písmenách a) a b), ak ide o zamestnanca, ktorý je požívateľom invalidného dôchodku, invalidného zamestnanca mladšieho ako 18 rokov a o zamestnanca mladšieho ako 16 rokov (= 3250 Sk).
Ods. 2: Minimálna mzda za každú odpracovanú hodinu je určená pre zamestnancov, ktorých ustanovený týždenný pracovný čas je 40 hodín. Ak ustanovený týždenný pracovný čas je nižší ako 40 hodín, suma minimálnej mzdy za každú odpracovanú hodinu sa úmerne zvýši.
Ods.3: Zamestnancovi odmeňovanému mesačnou mzdou, ktorý má dohodnutý kratší týždenný pracovný čas alebo neodpracoval v mesiaci všetky pracovné dni, patrí minimálna mzda vo výške zodpovedajúcej odpracovanému času.
Od 1.10.2005 sa sumy uvedené v § 2 ods.1 zákona č.90/1996 Z.z. o minimálnej mzde zvýšili a minimálny základ zamestnanca je v roku 2006 daný väzbou na ďalej uvedené sumy.
Výška minimálnej mzdy je
e) za každú hodinu odpracovanú zamestnancom 39,70 Sk,
f) za mesiac 6900 Sk pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou,
g) 75% súm uvedených v písmenách a) a b), ak ide o zamestnanca, ktorý je požívateľom čiastočného invalidného dôchodku, a o mladistvého zamestnanca staršieho ako 16 rokov (= 5175 Sk),
h) 50% súm uvedených v písmenách a) a b), ak ide o zamestnanca, ktorý je požívateľom invalidného dôchodku, invalidného zamestnanca mladšieho ako 18 rokov a o zamestnanca mladšieho ako 16 rokov (= 3450 Sk).
K ďalšiemu zvýšeniu minimálnej mzdy došlo od 1.10.2006. Minimálny základ zamestnanca je v roku 2007 daný väzbou na ďalej uvedené sumy.
Výška minimálnej mzdy je
i) za každú hodinu odpracovanú zamestnancom 43,70 Sk,
j) za mesiac 7600 Sk pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou,
k) 75% súm uvedených v písmenách a) a b), ak ide o zamestnanca, ktorý je požívateľom čiastočného invalidného dôchodku, a o mladistvého zamestnanca staršieho ako 16 rokov (= 5700 Sk),
l) 50% súm uvedených v písmenách a) a b), ak ide o zamestnanca, ktorý je požívateľom invalidného dôchodku, invalidného zamestnanca mladšieho ako 18 rokov a o zamestnanca mladšieho ako 16 rokov (= 3800 Sk).
Pozor, horeuvedeným spôsobom majú určený minimálny základ len zamestnanci podľa § 11 ods.3 písm. a) až c) – teda fyzické osoby v pracovnom pomere, štátnozamestnaneckom pomere a služobnom pomere. Zamestnanci podľa § 11 ods.3 písm. d) až l) minimálny základ určený nemajú – ústavní činitelia, primátori a starostovia, poslanci, spoločníci a konatelia, členovia samosprávnych orgánov právnických osôb, doktorandi atď. Dôvodom na to je fakt, že zákon o minimálnej mzde sa na takéto osoby nevzťahuje.
Príklad
Pán Adam je zamestnancom, pracuje na plný úväzok, nie je mladistvý, nepoberá invalidný dôchodok. Je odmeňovaný mesačnou mzdou. Podľa pracovnej zmluvy je výška jeho mesačnej mzdy 10000 Sk.
Minimálny základ pána Adama bola počas roka 2005 suma 6500 Sk, počas roka 2006 je to suma 6900 Sk, v roku 2007 to bude suma 7600 Sk.
Pán Albert je zamestnancom, pracuje na plný úväzok, nie je mladistvý, nepoberá invalidný dôchodok. Je odmeňovaný hodinovou mzdou. Podľa pracovnej zmluvy je výška jeho hodinovej mzdy 40 Sk.
Minimálny základ pána Alberta bola počas roka 2005 suma 37,40 Sk krát počet hodín, ktoré mal podľa rozvrhu pracovného času odpracovať. Počas roka 2006 je to suma 39,70 Sk krát počet hodín, ktoré mal podľa rozvrhu pracovného času odpracovať.
V marci 2006 mal pán Albert podľa rozvrhu pracovného času odpracovať 184 hodín (23 dní krát 8 hodín). Minimálny základ pána Alberta za marec 2006 je preto suma 7304,80 Sk (184 hodín krát 39,70 Sk).
Príklad
Pani Alexandra je konateľom s.r.o. Za prácu konateľa dostáva odmenu 1000 Sk mesačne. Vymeriavacím základom pre výpočet preddavkov na poistné je suma 1000 Sk.
Podľa § 13 ods.16 zákona, minimálny základ zamestnanca sa nekráti o časť zodpovedajúcu neospravedlnenej neprítomnosti zamestnanca a poskytnutému pracovnému voľnu bez náhrady mzdy, ktoré zamestnávateľ poskytne zamestnancovi na jeho žiadosť, okrem pracovného voľna bez náhrady mzdy, ktoré je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi podľa osobitného predpisu (§ 136, 139 až 141 Zákonníka práce).
Uvedené ustanovenie znamená, že pri stanovení minimálneho základu sa suma minimálneho základu určená podľa zákona o minimálnej mzde, nekráti o časť zodpovedajúcu neospravedlnenej absencií zamestnanca a nekráti sa ani o časť, zodpovedajúcu takému „neplatenému voľnu“, ktoré zamestnávateľ v zmysle Zákonníka práce nemusí poskytnúť zamestnancovi.
Príklad
Pani Albína je zamestnancom, pracuje na plný úväzok, nie je mladistvá, nepoberá invalidný dôchodok. Je odmeňovaná mesačnou mzdou. Podľa pracovnej zmluvy je výška jej mesačnej mzdy 10000 Sk.
V marci 2006 má pani Albína dva týždne absencie. Za zostávajúci čas (13 pracovných dní) dosiahne mzdu 5653 Sk (výpočet: 10000 deleno 23 = 434,78 Sk na deň, krát 13 dní).
Minimálny základ pani Albíny za marec 2006 je suma 6900 Sk. Podľa § 13 ods.16 sa minimálny základ daný ako minimálna mzda (6900 Sk) nekráti pri absencií zamestnanca – minimálny základ preto zostane vo výške 6900 Sk.
Pani Alžbeta je zamestnancom, pracuje na plný úväzok, nie je mladistvá, nepoberá invalidný dôchodok. Je odmeňovaná mesačnou mzdou. Podľa pracovnej zmluvy je výška jej mesačnej mzdy 8000 Sk.
V marci 2006 je pani Alžbeta predvolaná ako svedok na súd. Z tohto dôvodu vymešká 5 pracovných dní. V danom prípade ide o prekážky z dôvodov všeobecného záujmu v zmysle § 136 Zákonníka práce. Minimálny základ pani Alžbety za marec 2006 sa kráti o uvedené dni a bude vo výške 5400 Sk (výpočet: 6900 deleno 23 dní = 300 Sk na deň, krát 18 dní).
Najvyšší možný vymeriavací základ
Vymeriavací základ každého poistenca, teda i zamestnanca je podľa § 13 ods. 9 písm. d) zákona najviac 36-násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárny rok, za ktorý sa platí poistné.
Nie je pritom podstatné, ako dlho – koľko mesiacov – bol v danom roku poistenec poistencom, či ako dlho sa považoval za zamestnanca. Uvedená hranica platí pre každého poistenca bez rozdielu.
Priemerná mesačná mzda za rok 2003 bola 14365 Sk. Najvyšší možný vymeriavací základ za rok 2005 je preto suma 36 x 14365 Sk = 517140 Sk.
Priemerná mesačná mzda za rok 2004 bola 15825 Sk. Najvyšší možný vymeriavací základ za rok 2006 je suma 36 x 15825 Sk = 569700 Sk.
Priemerná mesačná mzda za rok 2005 bola 17274 Sk. Najvyšší možný vymeriavací základ za rok 2007 je suma 36 x 17274 Sk = 621864 Sk.
Príklad
Pán Wolfgang je nemecký občan. Zamestná sa ako výkonný riaditeľ pobočky nemeckého koncernu na Slovensku od októbra 2006. Jeho mesačný plat na Slovensku je okolo 250000 Sk. Preddavky na zdravotné poistenie platí on i zamestnávateľ vo výške 4% a 10% z maximálnej možnej sumy 47475 Sk. V ročnom zúčtovaní za rok 2006 sa však poistné vypočíta zo sumy nie 3 (mesiace) x 47475 Sk, ale zo sumy 569700 Sk (pri predpoklade, že jeho plat za mesiace október až december 2006 bude najmenej 569700 Sk a viac).
Vymeriavací základ zamestnávateľa
Podľa § 13 ods. 10 zákona je vymeriavací základ zamestnávateľa daný ako vymeriavací základ každého jeho zamestnanca. Zamestnávateľ vypočítava preddavky na poistné (v jednotlivých mesiacoch) i samotné poistné (v ročnom zúčtovaní poistného) z vymeriavacieho základu každého zamestnanca osobitne.
Ak zamestnávateľ zamestnáva zamestnanca, ktorý má alebo mal viacerých zamestnávateľov alebo bol i SZČO, či samoplatiteľ, tak v ročnom zúčtovaní poistného za takéhoto zamestnanca sa vymeriavací základ zamestnávateľa určí ako súčin vymeriavacieho základu stanoveného podľa § 13 ods.1 až 4 (= započítateľný príjem dosiahnutý v danom zamestnaní) a podiel tzv. upraveného (výsledného) vymeriavacieho základu a súčtu jednotlivých vymeriavacích základov z jednotlivých činností.
Príklad
Pán Anton má dvoch zamestnávateľov. U zamestnávateľa A dosiahol za rok 2005 započítateľný príjem 400000 Sk. U zamestnávateľa B dosiahol za rok 2005 započítateľný príjem 200000 Sk.
V ročnom zúčtovaní sa vypočíta výsledný upravený vymeriavací základ pána Antona ako súčet započítateľných príjmov z oboch zamestnaní (400000 + 200000 = 60000), avšak maximálne suma 517140 Sk.
Výsledný vymeriavací základ pána Antona bude suma 517140 Sk.
Vymeriavací základ zamestnávateľa A bude suma: 400000 x (517140 / 600000) = 344760 Sk.
Vymeriavací základ zamestnávateľa B bude suma: 200000 x (517140 / 600000) = 172380 Sk.
Príklad
Pani Alica mala v roku 2005 jedného zamestnávateľa, u ktorého dosiahla za rok 2005 započítateľný príjem 250000 Sk. Súčasne bola v roku 2005 SZČO a ako SZČO dosiahla vymeriavací základ 50000 Sk.
V ročnom zúčtovaní sa vypočíta výsledný upravený vymeriavací základ pani Alice ako súčet započítateľného príjmu zo zamestnania a vymeriavacieho základu z činnosti SZČO (250000 + 50000 = 300000), avšak maximálne suma 517140 Sk.
Výsledný vymeriavací základ pani Alice bude suma 300000 Sk.
Vymeriavací základ zamestnávateľa pani Alice bude suma: 250000 x (300000 / 300000) = 250000 Sk.
Zamestnanec s príjmami podľa § 6 zákona o dani z príjmov
Podľa § 13 ods. 5 zákona, zamestnanec, ktorý nie je samostatne zárobkovo činná osoba podľa § 11 ods. 4 zákona a má príjmy podliehajúce dani z príjmov podľa osobitného predpisu (§ 6 zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov) okrem príjmov z prenájmu (§ 6 ods.3 zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov), príjmov zdanených zrážkovou daňou (§ 43 zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov) a príjmov za výkon osobnej asistencie (platí od r.2006), má povinnosť platiť poistné aj z týchto príjmov.
Vymeriavací základ pre odvod poistného z týchto príjmov je vo výške podielu základu dane z týchto príjmov, ktorý nie je znížený o poistné na verejné zdravotné poistenie a 2,14.
Uvedené ustanovenie rieši v praxi najmä situácie, kedy zamestnanec má viac menej náhodné a občasné príjmy ako umelec alebo autor (zdanené podľa § 6 zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov) a nerozhodne sa prihlásiť v zdravotnej poisťovni ako samostatne zárobkovo činná osoba.
V takomto prípade je zamestnanec povinný vykonať ročné zúčtovanie (sám, nemôže o vykonanie ročného zúčtovania požiadať svojho zamestnávateľa) a v ročnom zúčtovaní vypočítať poistné i z takýchto príjmov. Sadzba poistného z týchto príjmov je 14%, v prípade osoby so zdravotným postihnutím je sadzba 7%.
Príklad
Pani Alena je zamestnancom. V roku 2006 dosiahla príjmy za predaj svojej knižky vo výške 10000 Sk. Pani Alena nebola v roku 2006 prihlásená v zdravotnej poisťovni ako SZČO.
Pani Alena bude povinná podať za rok 2006 ročné zúčtovanie poistného. V ročnom zúčtovaní uvedie okrem iného vymeriavací základ podľa § 13 ods.5 zákona.
Ten si vypočíta nasledovne:
Základ dane z príjmov podľa § 6 zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov bude príjem (10000 Sk) znížený o výdavky – keďže pani Alena si uplatní paušálne výdavky 40% - bude to 4000 Sk. Výsledný základ dane z príjmov podľa § 6 bude suma 6000 Sk.
Táto suma sa vydelí konštantou 2,14. Výsledný vymeriavací základ podľa § 13 ods.5 zákona bude suma 2804 Sk.
Podľa § 13 ods. 1 až 3 zákona sa do vymeriavacieho základu zamestnanca započítava:
príjem zamestnanca, ktorý podlieha dani z príjmov fyzických osôb podľa § 5 zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov,
príjem zamestnanca nepodliehajúci dani z príjmov preto, lebo tak ustanovujú osobitné predpisy o zamedzení dvojitého zdanenia a
podiel na zisku vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva, ktorý nie je štatutárnym orgánom a nie je členom štatutárneho orgánu a dozorného orgánu tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva.Vymeriavací základ zamestnanca, ktorý vykonáva štátnu službu v sídle služobného úradu v zahraničí, zamestnanca, ktorý vykonáva verejnú prácu v zahraničí, a zahraničného spravodajcu Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie je funkčný plat v slovenskej mene pred jeho rozdelením na slovenskú menu a cudziu menu; vrátane príjmu nepodliehajúceho dani z príjmov preto, lebo tak ustanovujú osobitné predpisy o zamedzení dvojitého zdanenia.
Vymeriavací základ pestúna v zariadení pestúnskej starostlivosti je odmena pestúna za výkon pestúnskej starostlivosti.
Podľa § 13 ods. 4 zákona sa do vymeriavacieho základu zamestnanca nezapočítava:
odstupné,
odchodné,
náhrada za pracovnú pohotovosť,
príspevky zo sociálneho fondu,
príjem zamestnanca v súvislosti s používaním motorového vozidla na služobné účely a súkromné účely,
odmeny podľa osobitných predpisov v oblasti priemyselných práv,
odmeny vyplácané pri pracovných jubileách a životných jubileách,
odmeny pri prvom skončení pracovného pomeru (služobného pomeru) pri odchode do starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, výsluhového dôchodku,
plnenia poskytnuté zamestnávateľom po skončení pracovného pomeru, služobného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru,
preplatok z ročného zúčtovania poistného.Do vymeriavacieho základu zamestnanca sa započítava akýkoľvek príjem, podliehajúci dani z príjmov, dosiahnutý v súvislosti s činnosťou zamestnanca (s výnimkami taxatívne vymenovanými v § 13 ods. 4 zákona). Do vymeriavacieho základu zamestnanca sa preto započítava (od 1.septembra 2005) napríklad aj:
príspevok zamestnávateľa zamestnancovi na doplnkové dôchodkové sporenie, životné poistenie a pod.
cestovné náhrady vyplácané "nadlimit" uvedený v zákone o cestovných náhradách (podliehajúce zdaneniu),
nepeňažné príjmy a zvýhodnenia, zvyšujúce základ dane zamestnanca – napr. zvýhodnenie pri nákupe tovaru a služieb z produkcie zamestnávateľa.Vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na celé koruny nahor.
Podiely na zisku
V prípade poistencov, ktorí sa považujú za zamestnancov a majú majetkovú účasť na obchodnej spoločnosti alebo družstve, ktoré vypláca podiely na zisku (spoločník s.r.o., akcionár a.s., člen družstva), sa podiely na zisku nikdy nezapočítavajú do ich vymeriavacieho základu.
Rovnako sa podiely na zisku vyplatené štatutárovi obchodnej spoločnosti alebo družstva (konateľ, člen správnej rady, dozornej rady, predstavenstva atď.) nikdy nezapočítavajú do ich vymeriavacieho základu.
V prípade zamestnancov, ktorí nemajú majetkovú účasť na obchodnej spoločnosti alebo družstve, ktoré vypláca podiely na zisku a nie sú ani štatutármi, sa zahrnú podiely na zisku do vymeriavacieho základu zamestnanca.
Najnižší možný vymeriavací základ zamestnanca
Podľa § 13 ods. 9 zákona, vymeriavací základ zamestnanca musí byť najmenej vo výške úhrnu minimálnych základov zamestnanca za každý mesiac daného roka, počas ktorého bola povinnosť platiť poistné.
Minimálny základ zamestnanca je daný podľa § 13 ods. 15 zákona odkazom na celý zákon č. 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde. Preto minimálny základ zamestnanca je minimálna mzda zamestnanca, platná k 1. januáru roka, za ktorý sa platí poistné.
Výška minimálnej mzdy je s platnosťou od 1. októbra 2007 (čiže na účely zákona o zdravotnom poistení sa tieto sumy použijú od 1. januára 2008 do 31. decembra 2008):
za každú hodinu odpracovanú zamestnancom 46,60 Sk,
za mesiac 8100 Sk pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou,
75% vyššie uvedených súm ak ide o zamestnanca, ktorý je požívateľom čiastočného invalidného dôchodku, a o mladistvého zamestnanca staršieho ako 16 rokov (34,95 Sk a 6075 Sk),
50% vyššie uvedených súm ak ide o zamestnanca, ktorý je požívateľom invalidného dôchodku, invalidného zamestnanca mladšieho ako 18 rokov a o zamestnanca mladšieho ako 16 rokov (23,30 Sk a 4050 Sk).Pozor, horeuvedeným spôsobom majú určený minimálny základ len zamestnanci podľa § 11 ods. 3 písm. a) až c) – teda fyzické osoby v pracovnom pomere, štátnozamestnaneckom pomere a služobnom pomere. Zamestnanci podľa § 11 ods. 3 písm. d) až k) minimálny základ určený nemajú – ústavní činitelia, primátori a starostovia, poslanci, spoločníci a konatelia, členovia samosprávnych orgánov právnických osôb atď. Dôvodom na to je fakt, že zákon o minimálnej mzde sa na takéto osoby nevzťahuje.
Príklad
Pán Adam je zamestnancom, pracuje na plný úväzok, nie je mladistvý, nepoberá invalidný dôchodok. Je odmeňovaný mesačnou mzdou. Podľa pracovnej zmluvy je výška jeho mesačnej mzdy 10000 Sk.
Minimálny základ pána Adama bola počas roka 2005 suma 6500 Sk, počas roka 2006 suma 6900 Sk, počas roka 2007 suma 7600 Sk, počas roka 2008 suma 8100 Sk.
Pán Albert je zamestnancom, pracuje na plný úväzok, nie je mladistvý, nepoberá invalidný dôchodok. Je odmeňovaný hodinovou mzdou. Podľa pracovnej zmluvy je výška jeho hodinovej mzdy 50 Sk.
Minimálny základ pána Alberta je počas roka 2008 suma 46,60 Sk krát počet hodín, ktoré mal podľa rozvrhu pracovného času odpracovať.
V marci 2008 mal pán Albert podľa rozvrhu pracovného času odpracovať 184 hodín (23 dní krát 8 hodín). Minimálny základ pána Alberta za marec 2008 je preto suma 8575 Sk (184 hodín krát 46,60 Sk).
Príklad
Pani Alexandra je konateľom s.r.o. Za prácu konateľa dostáva odmenu 1000 Sk mesačne. Vymeriavacím základom pre výpočet preddavkov na poistné je suma 1000 Sk.
Podľa § 13 ods. 16 zákona, minimálny základ zamestnanca sa nekráti o časť zodpovedajúcu neospravedlnenej neprítomnosti zamestnanca a poskytnutému pracovnému voľnu bez náhrady mzdy, ktoré zamestnávateľ poskytne zamestnancovi na jeho žiadosť, okrem pracovného voľna bez náhrady mzdy, ktoré je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi podľa osobitného predpisu (§ 136, 139 až 141 Zákonníka práce).
Uvedené ustanovenie znamená, že pri stanovení minimálneho základu sa suma minimálneho základu určená podľa zákona o minimálnej mzde, nekráti o časť zodpovedajúcu neospravedlnenej absencií zamestnanca a nekráti sa ani o časť, zodpovedajúcu takému „neplatenému voľnu“, ktoré zamestnávateľ v zmysle Zákonníka práce nemusí poskytnúť zamestnancovi.
Príklad
Pani Albína je zamestnancom, pracuje na plný úväzok, nie je mladistvá, nepoberá invalidný dôchodok. Je odmeňovaná mesačnou mzdou. Podľa pracovnej zmluvy je výška jej mesačnej mzdy 10000 Sk.
V marci 2008 má pani Albína dva týždne absencie. Za zostávajúci čas (13 pracovných dní) dosiahne mzdu 5653 Sk (výpočet: 10000 deleno 23 = 434,78 Sk na deň, krát 13 dní).
Minimálny základ pani Albíny za marec 2008 je suma 8100 Sk. Podľa § 13 ods.16 sa minimálny základ daný ako minimálna mzda (8100 Sk) nekráti pri absencií zamestnanca – minimálny základ preto zostane vo výške 8100 Sk.
Pani Alžbeta je zamestnancom, pracuje na plný úväzok, nie je mladistvá, nepoberá invalidný dôchodok. Je odmeňovaná mesačnou mzdou. Podľa pracovnej zmluvy je výška jej mesačnej mzdy 9000 Sk.
V marci 2008 je pani Alžbeta predvolaná ako svedok na súd. Z tohto dôvodu vymešká 5 pracovných dní. V danom prípade ide o prekážky z dôvodov všeobecného záujmu v zmysle § 136 Zákonníka práce. Minimálny základ pani Alžbety za marec 2008 sa kráti o uvedené dni a bude vo výške 6340 Sk (výpočet: 8100 deleno 23 dní, krát 18 dní).
Najvyšší možný vymeriavací základ
Vymeriavací základ každého poistenca, teda i zamestnanca je podľa § 13 ods. 9 písm. d) zákona najviac 36-násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárny rok, za ktorý sa platí poistné.
Nie je pritom podstatné, ako dlho – koľko mesiacov – bol v danom roku poistenec poistencom, či ako dlho sa považoval za zamestnanca. Uvedená hranica platí pre každého poistenca bez rozdielu.
Priemerná mesačná mzda za rok 2003 bola 14365 Sk. Najvyšší možný vymeriavací základ za rok 2005 je preto suma 36 x 14365 Sk = 517140 Sk.
Priemerná mesačná mzda za rok 2004 bola 15825 Sk. Najvyšší možný vymeriavací základ za rok 2006 je suma 36 x 15825 Sk = 569700 Sk.
Priemerná mesačná mzda za rok 2005 bola 17274 Sk. Najvyšší možný vymeriavací základ za rok 2007 je suma 36 x 17274 Sk = 621864 Sk.
Priemerná mesačná mzda za rok 2006 bola 18761 Sk. Najvyšší možný vymeriavací základ za rok 2008 je suma 36 x 18761 Sk = 675396 Sk.
Príklad
Pán Wolfgang je nemecký občan. Zamestná sa ako výkonný riaditeľ pobočky nemeckého koncernu na Slovensku od mája 2008. Jeho mesačný plat na Slovensku je okolo 250000 Sk. Preddavky na zdravotné poistenie počas roka 2008 platí on i zamestnávateľ vo výške 4% a 10% z maximálnej možnej sumy 56283 Sk. V ročnom zúčtovaní za rok 2008 sa však poistné vypočíta zo sumy nie 3 (mesiace) x 56283 Sk, ale zo sumy 675396 Sk.
Vymeriavací základ zamestnávateľa
Podľa § 13 ods. 10 zákona je vymeriavací základ zamestnávateľa daný ako vymeriavací základ každého jeho zamestnanca. Zamestnávateľ vypočítava preddavky na poistné (v jednotlivých mesiacoch) i samotné poistné (v ročnom zúčtovaní poistného) z vymeriavacieho základu každého zamestnanca osobitne.
Ak zamestnávateľ zamestnáva zamestnanca, ktorý má alebo mal viacerých zamestnávateľov alebo bol i SZČO, či samoplatiteľ, tak v ročnom zúčtovaní poistného za takéhoto zamestnanca sa vymeriavací základ zamestnávateľa určí ako súčin vymeriavacieho základu stanoveného podľa § 13 ods. 1 až 4 (= započítateľný príjem dosiahnutý v danom zamestnaní) a podiel tzv. upraveného (výsledného) vymeriavacieho základu a súčtu jednotlivých vymeriavacích základov z jednotlivých činností.
Príklad
Pán Anton má dvoch zamestnávateľov. U zamestnávateľa A dosiahol za rok 2007 započítateľný príjem 500000 Sk. U zamestnávateľa B dosiahol za rok 2007 započítateľný príjem 200000 Sk.
V ročnom zúčtovaní za rok 2007 sa vypočíta výsledný upravený vymeriavací základ pána Antona ako súčet započítateľných príjmov z oboch zamestnaní (500000 + 200000 = 70000), avšak maximálne suma 621864 Sk.
Výsledný vymeriavací základ pána Antona za rok 2007 bude suma 621864 Sk.
Vymeriavací základ zamestnávateľa A bude suma: 500000 x (621864 / 700000) = 444189 Sk.
Vymeriavací základ zamestnávateľa B bude suma: 200000 x (621864 / 700000) = 177676 Sk.
Príklad
Pani Alica mala v roku 2007 jedného zamestnávateľa, u ktorého dosiahla za rok 2007 započítateľný príjem 250000 Sk. Súčasne bola v roku 2007 SZČO a ako SZČO dosiahla vymeriavací základ 50000 Sk.
V ročnom zúčtovaní sa vypočíta výsledný upravený vymeriavací základ pani Alice ako súčet započítateľného príjmu zo zamestnania a vymeriavacieho základu z činnosti SZČO (250000 + 50000 = 300000), avšak maximálne suma 621864 Sk.
Výsledný vymeriavací základ pani Alice bude suma 300000 Sk.
Vymeriavací základ zamestnávateľa pani Alice bude suma: 250000 x (300000 / 300000) = 250000 Sk.
Zamestnanec s príjmami podľa § 6 zákona o dani z príjmov
Podľa § 13 ods. 5 zákona, zamestnanec, ktorý nie je samostatne zárobkovo činná osoba podľa § 11 ods. 4 zákona a má príjmy podliehajúce dani z príjmov podľa osobitného predpisu (§ 6 zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov) okrem príjmov z prenájmu (§ 6 ods.3 zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov), príjmov zdanených zrážkovou daňou (§ 43 zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov) a príjmov za výkon osobnej asistencie, má povinnosť platiť poistné aj z týchto príjmov.
Vymeriavací základ pre odvod poistného z týchto príjmov je vo výške podielu základu dane z týchto príjmov, ktorý nie je znížený o poistné na verejné zdravotné poistenie a 2,14.
Uvedené ustanovenie rieši v praxi najmä situácie, kedy zamestnanec má viac menej náhodné a občasné príjmy ako umelec alebo autor (zdanené podľa § 6 zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov) a nerozhodne sa prihlásiť v zdravotnej poisťovni ako samostatne zárobkovo činná osoba.
V takomto prípade je zamestnanec povinný vykonať ročné zúčtovanie (sám, nemôže o vykonanie ročného zúčtovania požiadať svojho zamestnávateľa) a v ročnom zúčtovaní vypočítať poistné i z takýchto príjmov. Sadzba poistného z týchto príjmov je 14%, v prípade osoby so zdravotným postihnutím je sadzba 7%.
Príklad
Pani Alena je zamestnancom. V roku 2007 dosiahla príjmy za predaj svojej knižky vo výške 10000 Sk. Pani Alena nebola v roku 2007 prihlásená v zdravotnej poisťovni ako SZČO.
Pani Alena bude povinná podať za rok 2007 ročné zúčtovanie poistného. V ročnom zúčtovaní uvedie okrem iného vymeriavací základ podľa § 13 ods. 5 zákona.
Ten si vypočíta nasledovne:
Základ dane z príjmov podľa § 6 zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov bude príjem (10000 Sk) znížený o výdavky – keďže pani Alena si uplatní paušálne výdavky 40% - bude to 4000 Sk. Výsledný základ dane z príjmov podľa § 6 bude suma 6000 Sk.
Táto suma sa vydelí konštantou 2,14. Výsledný vymeriavací základ podľa § 13 ods. 5 zákona bude suma 2804 Sk.
[/SIZE][B]K § 13 - Vymeriavací základ zamestnanca a zamestnávateľa
Podľa § 13 ods.1 až 3 zákona sa do vymeriavacieho základu zamestnanca započítava:
príjem zamestnanca, ktorý podlieha dani z príjmov fyzických osôb podľa § 5 zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov,
príjem zamestnanca nepodliehajúci dani z príjmov preto, lebo tak ustanovujú osobitné predpisy o zamedzení dvojitého zdanenia a
(s účinnosťou od 1.januára 2006) podiel na zisku vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva, ktorý nie je štatutárnym orgánom a nie je členom štatutárneho orgánu a dozorného orgánu tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva.Vymeriavací základ zamestnanca, ktorý vykonáva štátnu službu v sídle služobného úradu v zahraničí, zamestnanca, ktorý vykonáva verejnú prácu v zahraničí, a zahraničného spravodajcu Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie je funkčný plat v slovenskej mene pred jeho rozdelením na slovenskú menu a cudziu menu; vrátane príjmu nepodliehajúceho dani z príjmov preto, lebo tak ustanovujú osobitné predpisy o zamedzení dvojitého zdanenia.
Vymeriavací základ pestúna v zariadení pestúnskej starostlivosti je odmena pestúna za výkon pestúnskej starostlivosti.
Podľa § 13 ods.4 zákona sa do vymeriavacieho základu zamestnanca nezapočítava:
odstupné,
odchodné,
náhrada za pracovnú pohotovosť,
príspevky zo sociálneho fondu,
príjem zamestnanca v súvislosti s používaním motorového vozidla na služobné účely a súkromné účely,
odmeny podľa osobitných predpisov v oblasti priemyselných práv,
odmeny vyplácané pri pracovných jubileách a životných jubileách,
odmeny pri prvom skončení pracovného pomeru (služobného pomeru) pri odchode do starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, výsluhového dôchodku,
plnenia poskytnuté zamestnávateľom po skončení pracovného pomeru, služobného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru.Do vymeriavacieho základu zamestnanca sa započítava akýkoľvek príjem, podliehajúci dani z príjmov, dosiahnutý v súvislosti s činnosťou zamestnanca (s výnimkami taxatívne vymenovanými v § 13 ods.4 zákona). Do vymeriavacieho základu zamestnanca sa preto započítava (od 1.septembra 2005) napríklad aj:
príspevok zamestnávateľa zamestnancovi na doplnkové dôchodkové sporenie,
cestovné náhrady vyplácané nad limit, uvedený v zákone o cestovných náhradách (podliehajúce zdaneniu),
nepeňažné príjmy a zvýhodnenia, zvyšujúce základ dane zamestnanca – napr. zvýhodnenie pri nákupe tovaru a služieb z produkcie zamestnávateľa.Vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na celé koruny nahor.
Podiely na zisku
V prípade poistencov, ktorí sa považujú za zamestnancov a majú majetkovú účasť na obchodnej spoločnosti alebo družstve, ktoré vypláca podiely na zisku (spoločník s.r.o., akcionár a.s., člen družstva), sa podiely na zisku nikdy nezapočítavajú do ich vymeriavacieho základu.
V prípade poistencov, ktorí sa považujú za zamestnancov a nemajú majetkovú účasť na obchodnej spoločnosti alebo družstve, ktoré vypláca podiely na zisku, sa zahrnú podiely na zisku do vymeriavacieho základu zamestnanca v závislosti od kalendárneho mesiaca, kedy boli podiely na zisku zúčtované a vyplatené.
1. Ak boli podiely na zisku zúčtované a vyplatené v mesiacoch január až august 2005 – podiely na zisku nezahrnieme do vymeriavacieho základu. Dôvod – zákon č.580/2004 Z.z. v znení účinnom v uvedenom čase definoval vymeriavací základ zamestnanca ako zdaniteľný príjem zamestnanca za vykonanú prácu atď. V danom čase podiely na zisku jednak neboli považované za zdaniteľný príjem (neboli predmetom dane) a ak aj boli považované za zdaniteľný príjem, nebolo možné ich považovať za príjem za vykonanú prácu (nešlo o mzdu zamestnanca).
2. Ak boli podiely na zisku zúčtované a vyplatené v mesiacoch september až november 2005 – podiely na zisku zahrnieme do vymeriavacieho základu. Dôvod – zákon č.580/2004 Z.z. v znení účinnom od septembra 2005 do decembra 2005 definuje vymeriavací základ zamestnanca ako zdaniteľný príjem zamestnanca. Podľa znenia zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov účinnom v čase medzi 1.septembrom 2005 až 14.decembrom 2005 boli podiely na zisku vyplatené zamestnancovi bez majetkovej účasti na obchodnej spoločnosti alebo družstve predmetom dane a neboli od dane oslobodené – tj. šlo o príjem podliehajúci dani z príjmu.
3. Ak boli podiely na zisku zúčtované a vyplatené v mesiaci december 2005 – podiely na zisku nezahrnieme do vymeriavacieho základu. Dôvod – zákon č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení účinnom od 15.decembra 2005 zaraďuje podiely na zisku vyplatené zamestnancovi bez majetkovej účasti na spoločnosti alebo družstve medzi príjmy od dane oslobodené – tj. ide o príjem nepodliehajúci dani z príjmu. Keďže zákon č.580/2004 Z.z. v znení účinnom od septembra 2005 do decembra 2005 definuje vymeriavací základ zamestnanca ako zdaniteľný príjem zamestnanca, príjmy nepodliehajúce dani sa do vymeriavacieho základu zamestnanca nezapočítavajú.
4. Ak boli podiely na zisku zúčtované a vyplatené v roku 2006 – podiely na zisku zahrnieme do vymeriavacieho základu. Dôvod – podľa § 13 ods.1 písm. c) zákona č.580/2004 Z.z. v znení účinnom od januára 2006 sa do vymeriavacieho základu zamestnanca započítava aj podiel na zisku. Pozor, uvedené platí, len ak by šlo o zamestnanca bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva, ktorý súčasne nie je štatutárnym orgánom a nie je členom štatutárneho orgánu a dozorného orgánu tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva. V prípade zamestnanca, ktorý síce nemá majetkovú účasť na obchodnej spoločnosti alebo družstve ale je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu alebo dozorného orgánu tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva, sa podiely na zisku do vymeriavacieho základu nezapočítavajú.
Najnižší možný vymeriavací základ zamestnanca
Podľa § 13 ods.9 zákona, vymeriavací základ zamestnanca musí byť najmenej vo výške úhrnu minimálnych základov zamestnanca za každý mesiac daného roka, počas ktorého bola povinnosť platiť poistné.
Minimálny základ zamestnanca je daný podľa § 13 ods.15 zákona odkazom na celý zákon č.90/1996 Z.z. o minimálnej mzde. Preto minimálny základ zamestnanca je minimálna mzda zamestnanca, platná k 1.januáru roka, za ktorý sa platí poistné.
Podľa § 2 zákona č.90/1996 Z.z. o minimálnej mzde je výška minimálnej mzdy zamestnanca a teda minimálny základ zamestnanca, v roku 2005 daný ako:
Ods. 1: Výška minimálnej mzdy je
a) za každú hodinu odpracovanú zamestnancom 37,40 Sk,
b) za mesiac 6500 Sk pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou,
c) 75% súm uvedených v písmenách a) a b), ak ide o zamestnanca, ktorý je požívateľom čiastočného invalidného dôchodku, a o mladistvého zamestnanca staršieho ako 16 rokov (= 4875 Sk),
d) 50% súm uvedených v písmenách a) a b), ak ide o zamestnanca, ktorý je požívateľom invalidného dôchodku, invalidného zamestnanca mladšieho ako 18 rokov a o zamestnanca mladšieho ako 16 rokov (= 3250 Sk).
Ods. 2: Minimálna mzda za každú odpracovanú hodinu je určená pre zamestnancov, ktorých ustanovený týždenný pracovný čas je 40 hodín. Ak ustanovený týždenný pracovný čas je nižší ako 40 hodín, suma minimálnej mzdy za každú odpracovanú hodinu sa úmerne zvýši.
Ods.3: Zamestnancovi odmeňovanému mesačnou mzdou, ktorý má dohodnutý kratší týždenný pracovný čas alebo neodpracoval v mesiaci všetky pracovné dni, patrí minimálna mzda vo výške zodpovedajúcej odpracovanému času.
Od 1.10.2005 sa sumy uvedené v § 2 ods.1 zákona č.90/1996 Z.z. o minimálnej mzde zvýšili a minimálny základ zamestnanca je v roku 2006 daný väzbou na ďalej uvedené sumy.
Výška minimálnej mzdy je
e) za každú hodinu odpracovanú zamestnancom 39,70 Sk,
f) za mesiac 6900 Sk pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou,
g) 75% súm uvedených v písmenách a) a b), ak ide o zamestnanca, ktorý je požívateľom čiastočného invalidného dôchodku, a o mladistvého zamestnanca staršieho ako 16 rokov (= 5175 Sk),
h) 50% súm uvedených v písmenách a) a b), ak ide o zamestnanca, ktorý je požívateľom invalidného dôchodku, invalidného zamestnanca mladšieho ako 18 rokov a o zamestnanca mladšieho ako 16 rokov (= 3450 Sk).
K ďalšiemu zvýšeniu minimálnej mzdy došlo od 1.10.2006. Minimálny základ zamestnanca je v roku 2007 daný väzbou na ďalej uvedené sumy.
Výška minimálnej mzdy je
i) za každú hodinu odpracovanú zamestnancom 43,70 Sk,
j) za mesiac 7600 Sk pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou,
k) 75% súm uvedených v písmenách a) a b), ak ide o zamestnanca, ktorý je požívateľom čiastočného invalidného dôchodku, a o mladistvého zamestnanca staršieho ako 16 rokov (= 5700 Sk),
l) 50% súm uvedených v písmenách a) a b), ak ide o zamestnanca, ktorý je požívateľom invalidného dôchodku, invalidného zamestnanca mladšieho ako 18 rokov a o zamestnanca mladšieho ako 16 rokov (= 3800 Sk).
Pozor, horeuvedeným spôsobom majú určený minimálny základ len zamestnanci podľa § 11 ods.3 písm. a) až c) – teda fyzické osoby v pracovnom pomere, štátnozamestnaneckom pomere a služobnom pomere. Zamestnanci podľa § 11 ods.3 písm. d) až l) minimálny základ určený nemajú – ústavní činitelia, primátori a starostovia, poslanci, spoločníci a konatelia, členovia samosprávnych orgánov právnických osôb, doktorandi atď. Dôvodom na to je fakt, že zákon o minimálnej mzde sa na takéto osoby nevzťahuje.
Príklad
Pán Adam je zamestnancom, pracuje na plný úväzok, nie je mladistvý, nepoberá invalidný dôchodok. Je odmeňovaný mesačnou mzdou. Podľa pracovnej zmluvy je výška jeho mesačnej mzdy 10000 Sk.
Minimálny základ pána Adama bola počas roka 2005 suma 6500 Sk, počas roka 2006 je to suma 6900 Sk, v roku 2007 to bude suma 7600 Sk.
Pán Albert je zamestnancom, pracuje na plný úväzok, nie je mladistvý, nepoberá invalidný dôchodok. Je odmeňovaný hodinovou mzdou. Podľa pracovnej zmluvy je výška jeho hodinovej mzdy 40 Sk.
Minimálny základ pána Alberta bola počas roka 2005 suma 37,40 Sk krát počet hodín, ktoré mal podľa rozvrhu pracovného času odpracovať. Počas roka 2006 je to suma 39,70 Sk krát počet hodín, ktoré mal podľa rozvrhu pracovného času odpracovať.
V marci 2006 mal pán Albert podľa rozvrhu pracovného času odpracovať 184 hodín (23 dní krát 8 hodín). Minimálny základ pána Alberta za marec 2006 je preto suma 7304,80 Sk (184 hodín krát 39,70 Sk).
Príklad
Pani Alexandra je konateľom s.r.o. Za prácu konateľa dostáva odmenu 1000 Sk mesačne. Vymeriavacím základom pre výpočet preddavkov na poistné je suma 1000 Sk.
Podľa § 13 ods.16 zákona, minimálny základ zamestnanca sa nekráti o časť zodpovedajúcu neospravedlnenej neprítomnosti zamestnanca a poskytnutému pracovnému voľnu bez náhrady mzdy, ktoré zamestnávateľ poskytne zamestnancovi na jeho žiadosť, okrem pracovného voľna bez náhrady mzdy, ktoré je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi podľa osobitného predpisu (§ 136, 139 až 141 Zákonníka práce).
Uvedené ustanovenie znamená, že pri stanovení minimálneho základu sa suma minimálneho základu určená podľa zákona o minimálnej mzde, nekráti o časť zodpovedajúcu neospravedlnenej absencií zamestnanca a nekráti sa ani o časť, zodpovedajúcu takému „neplatenému voľnu“, ktoré zamestnávateľ v zmysle Zákonníka práce nemusí poskytnúť zamestnancovi.
Príklad
Pani Albína je zamestnancom, pracuje na plný úväzok, nie je mladistvá, nepoberá invalidný dôchodok. Je odmeňovaná mesačnou mzdou. Podľa pracovnej zmluvy je výška jej mesačnej mzdy 10000 Sk.
V marci 2006 má pani Albína dva týždne absencie. Za zostávajúci čas (13 pracovných dní) dosiahne mzdu 5653 Sk (výpočet: 10000 deleno 23 = 434,78 Sk na deň, krát 13 dní).
Minimálny základ pani Albíny za marec 2006 je suma 6900 Sk. Podľa § 13 ods.16 sa minimálny základ daný ako minimálna mzda (6900 Sk) nekráti pri absencií zamestnanca – minimálny základ preto zostane vo výške 6900 Sk.
Pani Alžbeta je zamestnancom, pracuje na plný úväzok, nie je mladistvá, nepoberá invalidný dôchodok. Je odmeňovaná mesačnou mzdou. Podľa pracovnej zmluvy je výška jej mesačnej mzdy 8000 Sk.
V marci 2006 je pani Alžbeta predvolaná ako svedok na súd. Z tohto dôvodu vymešká 5 pracovných dní. V danom prípade ide o prekážky z dôvodov všeobecného záujmu v zmysle § 136 Zákonníka práce. Minimálny základ pani Alžbety za marec 2006 sa kráti o uvedené dni a bude vo výške 5400 Sk (výpočet: 6900 deleno 23 dní = 300 Sk na deň, krát 18 dní).
Najvyšší možný vymeriavací základ
Vymeriavací základ každého poistenca, teda i zamestnanca je podľa § 13 ods. 9 písm. d) zákona najviac 36-násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárny rok, za ktorý sa platí poistné.
Nie je pritom podstatné, ako dlho – koľko mesiacov – bol v danom roku poistenec poistencom, či ako dlho sa považoval za zamestnanca. Uvedená hranica platí pre každého poistenca bez rozdielu.
Priemerná mesačná mzda za rok 2003 bola 14365 Sk. Najvyšší možný vymeriavací základ za rok 2005 je preto suma 36 x 14365 Sk = 517140 Sk.
Priemerná mesačná mzda za rok 2004 bola 15825 Sk. Najvyšší možný vymeriavací základ za rok 2006 je suma 36 x 15825 Sk = 569700 Sk.
Priemerná mesačná mzda za rok 2005 bola 17274 Sk. Najvyšší možný vymeriavací základ za rok 2007 je suma 36 x 17274 Sk = 621864 Sk.
Príklad
Pán Wolfgang je nemecký občan. Zamestná sa ako výkonný riaditeľ pobočky nemeckého koncernu na Slovensku od októbra 2006. Jeho mesačný plat na Slovensku je okolo 250000 Sk. Preddavky na zdravotné poistenie platí on i zamestnávateľ vo výške 4% a 10% z maximálnej možnej sumy 47475 Sk. V ročnom zúčtovaní za rok 2006 sa však poistné vypočíta zo sumy nie 3 (mesiace) x 47475 Sk, ale zo sumy 569700 Sk (pri predpoklade, že jeho plat za mesiace október až december 2006 bude najmenej 569700 Sk a viac).
Vymeriavací základ zamestnávateľa
Podľa § 13 ods. 10 zákona je vymeriavací základ zamestnávateľa daný ako vymeriavací základ každého jeho zamestnanca. Zamestnávateľ vypočítava preddavky na poistné (v jednotlivých mesiacoch) i samotné poistné (v ročnom zúčtovaní poistného) z vymeriavacieho základu každého zamestnanca osobitne.
Ak zamestnávateľ zamestnáva zamestnanca, ktorý má alebo mal viacerých zamestnávateľov alebo bol i SZČO, či samoplatiteľ, tak v ročnom zúčtovaní poistného za takéhoto zamestnanca sa vymeriavací základ zamestnávateľa určí ako súčin vymeriavacieho základu stanoveného podľa § 13 ods.1 až 4 (= započítateľný príjem dosiahnutý v danom zamestnaní) a podiel tzv. upraveného (výsledného) vymeriavacieho základu a súčtu jednotlivých vymeriavacích základov z jednotlivých činností.
Príklad
Pán Anton má dvoch zamestnávateľov. U zamestnávateľa A dosiahol za rok 2005 započítateľný príjem 400000 Sk. U zamestnávateľa B dosiahol za rok 2005 započítateľný príjem 200000 Sk.
V ročnom zúčtovaní sa vypočíta výsledný upravený vymeriavací základ pána Antona ako súčet započítateľných príjmov z oboch zamestnaní (400000 + 200000 = 60000), avšak maximálne suma 517140 Sk.
Výsledný vymeriavací základ pána Antona bude suma 517140 Sk.
Vymeriavací základ zamestnávateľa A bude suma: 400000 x (517140 / 600000) = 344760 Sk.
Vymeriavací základ zamestnávateľa B bude suma: 200000 x (517140 / 600000) = 172380 Sk.
Príklad
Pani Alica mala v roku 2005 jedného zamestnávateľa, u ktorého dosiahla za rok 2005 započítateľný príjem 250000 Sk. Súčasne bola v roku 2005 SZČO a ako SZČO dosiahla vymeriavací základ 50000 Sk.
V ročnom zúčtovaní sa vypočíta výsledný upravený vymeriavací základ pani Alice ako súčet započítateľného príjmu zo zamestnania a vymeriavacieho základu z činnosti SZČO (250000 + 50000 = 300000), avšak maximálne suma 517140 Sk.
Výsledný vymeriavací základ pani Alice bude suma 300000 Sk.
Vymeriavací základ zamestnávateľa pani Alice bude suma: 250000 x (300000 / 300000) = 250000 Sk.
Zamestnanec s príjmami podľa § 6 zákona o dani z príjmov
Podľa § 13 ods. 5 zákona, zamestnanec, ktorý nie je samostatne zárobkovo činná osoba podľa § 11 ods. 4 zákona a má príjmy podliehajúce dani z príjmov podľa osobitného predpisu (§ 6 zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov) okrem príjmov z prenájmu (§ 6 ods.3 zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov), príjmov zdanených zrážkovou daňou (§ 43 zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov) a príjmov za výkon osobnej asistencie (platí od r.2006), má povinnosť platiť poistné aj z týchto príjmov.
Vymeriavací základ pre odvod poistného z týchto príjmov je vo výške podielu základu dane z týchto príjmov, ktorý nie je znížený o poistné na verejné zdravotné poistenie a 2,14.
Uvedené ustanovenie rieši v praxi najmä situácie, kedy zamestnanec má viac menej náhodné a občasné príjmy ako umelec alebo autor (zdanené podľa § 6 zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov) a nerozhodne sa prihlásiť v zdravotnej poisťovni ako samostatne zárobkovo činná osoba.
V takomto prípade je zamestnanec povinný vykonať ročné zúčtovanie (sám, nemôže o vykonanie ročného zúčtovania požiadať svojho zamestnávateľa) a v ročnom zúčtovaní vypočítať poistné i z takýchto príjmov. Sadzba poistného z týchto príjmov je 14%, v prípade osoby so zdravotným postihnutím je sadzba 7%.
Príklad
Pani Alena je zamestnancom. V roku 2006 dosiahla príjmy za predaj svojej knižky vo výške 10000 Sk. Pani Alena nebola v roku 2006 prihlásená v zdravotnej poisťovni ako SZČO.
Pani Alena bude povinná podať za rok 2006 ročné zúčtovanie poistného. V ročnom zúčtovaní uvedie okrem iného vymeriavací základ podľa § 13 ods.5 zákona.
Ten si vypočíta nasledovne:
Základ dane z príjmov podľa § 6 zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov bude príjem (10000 Sk) znížený o výdavky – keďže pani Alena si uplatní paušálne výdavky 40% - bude to 4000 Sk. Výsledný základ dane z príjmov podľa § 6 bude suma 6000 Sk.
Táto suma sa vydelí konštantou 2,14. Výsledný vymeriavací základ podľa § 13 ods.5 zákona bude suma 2804 Sk.