Jozef Mihál
16.10.06,14:00
K § 13 - Vymeriavací základ samostatne zárobkovo činnej osoby
Vymeriavací základ SZČO je daný ako podiel základu dane z príjmov, dosiahnutého v súvislosti s prevádzkovaním činnosti SZČO v danom roku (§ 6 zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov), nezníženého o výdavky na zdravotné poistenie a čísla 2,14.
Zo základu dane sa pritom na tieto účely vylúči základ dane z príjmov z prenájmu (§ 6 ods. 3 zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov), základ dane z príjmov zdanených zrážkovou daňou (§ 43 zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov) a základ dane z príjmov za výkon osobnej asistencie (platí od r.2006).
Výdavky na zdravotné poistenie sú:
do daňovo uznaných nákladov (v zmysle zákona o dani z príjmov a v zmysle zákona o účtovníctve) zahrnuté preddavky na zdravotné poistenie,
výsledok ročného zúčtovania poistného na zdravotné poistenie za predchádzajúci rok – nedoplatok prípadne preplatok – zahrnutý do daňovo uznaných nákladov.Vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na celé koruny nahor.
Príklad
Pani Helena je SZČO. Podniká ako živnostník, súčasne má i príjmy z prenájmu a má i príjmy zdanené zrážkovou daňou (úroky na bežnom účte). Za rok 2007 dosiahne nasledujúce príjmy a daňovo uznané výdavky (účtuje v jednoduchom účtovníctve):
..................Príjmy.....Výdavky
Živnosť ......500000......200000
Prenájom ...150000.........5000
Súčasťou daňovo uznaných výdavkov sú i preddavky na poistné na verejné zdravotné poistenie odvedené od 1.1.2007 do 31.12.2007 (vo výške 6 x 1000 Sk + 6 x 1250 Sk) a nedoplatok na poistnom na verejné zdravotné poistenie z ročného zúčtovania za r. 2006 zaplatený v októbri 2007 (vo výške 1500 Sk) v úhrnnej výške 15000 Sk.
Vymeriavací základ pani Heleny za rok 2007 určíme nasledujúcim postupom:
Od príjmov zo živnosti odpočítame daňovo uznané výdavky dosiahnuté v súvislosti so živnosťou. Do daňovo uznaných výdavkov však nezapočítame sumu výdavkov na verejné zdravotné poistenie (15000 Sk). Príjmy a výdavky z prenájmu neberieme do úvahy.
500000 – (200000 – 15000) = 315000
Postupovať môžeme i tak, že od príjmov zo živnosti odpočítame všetky daňovo uznané výdavky dosiahnuté v súvislosti so živnosťou a k tomuto výsledku pripočítame sumu výdavkov na verejné zdravotné poistenie.
500000 – 200000 = 300000
300000 + 15000 = 315000
Sumu 315000 Sk vydelíme číslom 2,14:
315000 / 2,14 = 147196 Sk.
Suma 147196 Sk je vymeriavacím základom pani Heleny za rok 2007.
Postup výpočtu vymeriavacieho základu za rok 2007 sa dá dobre dokumentovať v súčinnosti s tlačivom daňového priznania typu B za rok 2007.
Vymeriavací základ za rok 2007 určíme takto (pozor, v čase písania tejto časti textu ešte nebolo známe tlačivo daňového priznania za r.2007):
Vezmeme sumu z oddielu VI. riadka 42 daňového priznania typu B. Od tejto sumy odpočítame príjmy z prenájmu nehnuteľností a pripočítame výdavky z prenájmu nehnuteľností (Oddiel VI, r.10),
odpočítame prípadné príjmy za výkon osobnej asistencie a naopak pripočítame výdavky súvisiace s príjmami za výkon osobnej asistencie,
k výsledku pripočítame sumu, účtovanú do daňovo uznaných výdavkov (na riadku 9) v súvislosti s verejným zdravotným poistením (platby preddavkov na poistné a výsledok ročného zúčtovania za rok 2006),
výsledok vydelíme číslom 2,14.Najnižší možný vymeriavací základ
Podľa § 13 ods. 9 zákona, vymeriavací základ SZČO musí byť najmenej vo výške úhrnu minimálnych základov za každý mesiac daného roka, počas ktorého SZČO vykonávala činnosť.
Minimálny základ SZČO je daný podľa § 13 ods. 17 zákona ako minimálna mzda zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou, s odkazom na § 2 ods.1 písm. b) až d) zákona č.90/1996 Z.z. o minimálnej mzde, platná k 1.januáru roka, za ktorý sa platí poistné. Podľa § 2 ods.1 písm. b) až d) zákona č.90/1996 Z.z. o minimálnej mzde je výška minimálnej mzdy zamestnanca a teda minimálny základ SZČO v roku 2008 daný ako:
8100 Sk,
75% zo sumy 8100 Sk, ak ide o SZČO, ktorá je požívateľom čiastočného invalidného dôchodku, a o mladistvú SZČO staršiu ako 16 rokov (= 6075 Sk),
50% zo sumy 8100 Sk, ak ide o SZČO, ktorá je požívateľom invalidného dôchodku, invalidnú SZČO mladšiu ako 18 rokov a o SZČO mladšiu ako 16 rokov (= 4050 Sk).V roku 2007 bol minimálny základ SZČO daný ako:
7600 Sk,
75% zo sumy 7600 Sk, ak ide o SZČO, ktorá je požívateľom čiastočného invalidného dôchodku, a o mladistvú SZČO staršiu ako 16 rokov (= 5700 Sk),
50% zo sumy 7600 Sk, ak ide o SZČO, ktorá je požívateľom invalidného dôchodku, invalidnú SZČO mladšiu ako 18 rokov a o SZČO mladšiu ako 16 rokov (= 3800 Sk).Podľa § 13 ods. 18 zákona, minimálny základ SZČO sa znižuje o pomernú časť prislúchajúcu k počtu kalendárnych dní, počas ktorých za poistenca platí poistné štát podľa § 11 ods. 8 písm. c), n) a u) zákona - tj. za obdobie, kedy SZČO poberal rodičovský príspevok, nemocenské dávky alebo bol doktorandom denného štúdia a ďalej za obdobie, kedy sa poistenec nepovažoval za SZČO.
Príklad
Pani Karolína je SZČO (má živnosť). Nie je poberateľkou invalidného dôchodku a samozrejme nie je ani mladistvá. Jej minimálny základ bol v roku 2005 daný ako suma 6500 Sk, v roku 2006 to bola suma 6900 Sk, v roku 2007 to bola suma 7600 Sk a v roku 2008 to je suma 8100 Sk.
Príklad
Pani Kristína je ako daňový poradca považovaná za SZČO. Pani Kristína je v čase od 3.4.2008 do 23.4.2008 vrátane (21 kalendárnych dní) práceneschopná. Ako nemocensky poistenej osobe jej Sociálna poisťovňa v tomto období vypláca nemocenské. Podľa § 11 ods. 8 písm. n) zákona za pani Kristínu platí v tomto období poistné štát.
Minimálny základ pani Kristíny v mesiaci apríli je podľa § 13 ods. 18 zákona suma 2430 Sk.
Výpočet: 8100 / 30 = 270, výsledok krát 9 dní = 2430 Sk.
Najvyšší možný vymeriavací základ
Vymeriavací základ každého poistenca, teda i SZČO je podľa § 13 ods. 9 písm. d) zákona najviac 36-násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárny rok, za ktorý sa platí poistné.
Nie je pritom podstatné, ako dlho – koľko mesiacov – bol v danom roku poistenec poistencom, či ako dlho sa považoval za SZČO. Uvedená hranica platí pre každého poistenca bez rozdielu.
Priemerná mesačná mzda za rok 2003 bola 14365 Sk. Najvyšší možný vymeriavací základ za rok 2005 je preto suma 36 x 14365 Sk = 517140 Sk.
Priemerná mesačná mzda za rok 2004 bola 15825 Sk. Najvyšší možný vymeriavací základ za rok 2006 je suma 36 x 15825 Sk = 569700 Sk.
Priemerná mesačná mzda za rok 2005 bola 17274 Sk. Najvyšší možný vymeriavací základ za rok 2007 je suma 36 x 17274 Sk = 621864 Sk.
Priemerná mesačná mzda za rok 2006 bola 18761 Sk. Najvyšší možný vymeriavací základ za rok 2008 je suma 36 x 18761 Sk = 675396 Sk.
Príklad
Pán Karol je živnostník. Činnosť vykonával po celý rok 2007. Za rok 2007 dosiahne zo živnosti príjem 900000 Sk. Daňovo uznané náklady (bez výdavkov na zdravotné poistenie) bude mať vo výške 700000 Sk. Základ dane zo živnosti bude 200000 Sk. Po vydelení číslom 2,14 dostaneme sumu vymeriavacieho základu 93458 Sk. Táto suma je vyššia, ako úhrn minimálnych základov a súčasne nižšia, ako najvyššia možná suma 621864 Sk.
Výsledný vymeriavací základ pána Karola za rok 2007 bude suma 93458 Sk.
Príklad
Pán Koloman nie je zamestnaný a nie je ani SZČO. Rozhodne sa založiť si živnosť - živnostenský list získa k 15.10.2007. Najneskôr do 23.10.2007 je povinný oznámiť svojej zdravotnej poisťovni, že má živnosť a stáva sa SZČO. Za rok 2007 dosiahne zo živnosti príjem 350000 Sk. Daňovo uznané náklady (bez výdavkov na zdravotné poistenie) bude mať vo výške 300000 Sk. Základ dane zo živnosti bude 50000 Sk. Po vydelení číslom 2,14 dostaneme sumu vymeriavacieho základu 23365 Sk.
Pán Koloman vykonával činnosť od 15.10.2007, preto jeho vymeriavací základ musí byť najmenej súčet minimálnych miezd zamestnanca za obdobie od 15.10.2007 do 31.12.2007.
Za október 2007 bude minimálny základ daný ako pomerná časť prislúchajúca obdobiu, kedy sa považoval za SZČO (od 15.10. do 31.10., čo je 17 kalendárnych dní). Výpočet: 7600 / 31 = 245,16..., výsledok krát 17 dní = 4168 Sk.
K tomu pripočítame sumy minimálnych základov za november a december, teda 2 x 7600 Sk. Výsledný úhrn minimálnych základov bude suma 19368 Sk.
Suma vymeriavacieho základu 23365 Sk je vyššia, ako úhrn minimálnych základov (19368 Sk) a súčasne nižšia, ako najvyššia možná suma 621864 Sk.
Výsledný vymeriavací základ pána Kolomana z činnosti SZČO za rok 2007 bude suma 23365 Sk.
[/SIZE]
K § 13 - Vymeriavací základ samostatne zárobkovo činnej osoby
Vymeriavací základ SZČO je daný ako podiel základu dane z príjmov, dosiahnutého v súvislosti s prevádzkovaním činnosti SZČO v danom roku (§ 6 zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov), nezníženého o výdavky na zdravotné poistenie a čísla 2,14.
Zo základu dane sa pritom na tieto účely vylúči základ dane z príjmov z prenájmu (§ 6 ods.3 zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov), základ dane z príjmov zdanených zrážkovou daňou (§ 43 zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov) a základ dane z príjmov za výkon osobnej asistencie (platí od r.2006).
Výdavky na zdravotné poistenie sú:
-do daňovo uznaných nákladov (v zmysle zákona o dani z príjmov a v zmysle zákona o účtovníctve) zahrnuté preddavky na zdravotné poistenie,
-výsledok ročného zúčtovania poistného na zdravotné poistenie – nedoplatok prípadne preplatok – zahrnutý do daňovo uznaných nákladov.
Vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na celé koruny nahor.
Príklad
Pani Helena je SZČO. Podniká ako živnostník, súčasne má i príjmy z prenájmu a má i príjmy zdanené zrážkovou daňou (úroky na bežnom účte) Za rok 2006 dosiahne nasledujúce príjmy a daňovo uznané výdavky (účtuje v jednoduchom účtovníctve):
.....................Príjmy.....Výdavky
Živnosť ......500000......200000
Prenájom ...150000..........5000
Súčasťou daňovo uznaných výdavkov sú i preddavky na poistné na verejné zdravotné poistenie odvedené od 1.1.2006 do 31.12.2006 (vo výške 6 x 1000 Sk + 6 x 1250 Sk) a nedoplatok na poistnom na verejné zdravotné poistenie z ročného zúčtovania za r.2005 zaplatený v októbri 2006 (vo výške 1500 Sk) v úhrnnej výške 15000 Sk.
Vymeriavací základ pani Heleny za rok 2006 určíme nasledujúcim postupom:
Od príjmov zo živnosti odpočítame daňovo uznané výdavky dosiahnuté v súvislosti so živnosťou. Do daňovo uznaných výdavkov však nezapočítame sumu výdavkov na verejné zdravotné poistenie (15000 Sk). Príjmy a výdavky z prenájmu neberieme do úvahy.
500000 – (200000 – 15000) = 315000
Postupovať môžeme i tak, že od príjmov zo živnosti odpočítame všetky daňovo uznané výdavky dosiahnuté v súvislosti so živnosťou a k tomuto výsledku pripočítame sumu výdavkov na verejné zdravotné poistenie.
500000 – 200000 = 300000
300000 + 15000 = 315000
Sumu 315000 Sk vydelíme číslom 2,14:
315000 / 2,14 = 147196 Sk.
Suma 147196 Sk je vymeriavacím základom pani Heleny za rok 2006.
Postup výpočtu vymeriavacieho základu za rok 2005 sa dá dobre dokumentovať v súčinnosti s tlačivom daňového priznania typu B za rok 2005.
Vymeriavací základ za rok 2005 vypočítame takto:
-Vezmeme sumu z oddielu VI. riadka 42 daňového priznania typu B. Od tejto sumy odpočítame príjmy z prenájmu nehnuteľností a pripočítame výdavky z prenájmu nehnuteľností (Oddiel VI, r.10),
-k výsledku pripočítame sumu, účtovanú do daňovo uznaných výdavkov (na riadku 9) v súvislosti s verejným zdravotným poistením (platby preddavkov na poistné),
-výsledok vydelíme číslom 2,14.
Vymeriavací základ za rok 2006 určíme takto (pozor, v čase písania tejto časti textu ešte nebolo známe tlačivo daňového priznania za r.2006)
-Vezmeme sumu z oddielu VI. riadka 42 daňového priznania typu B. Od tejto sumy odpočítame príjmy z prenájmu nehnuteľností a pripočítame výdavky z prenájmu nehnuteľností (Oddiel VI, r.10),
-odpočítame prípadné príjmy za výkon osobnej asistencie a naopak pripočítame výdavky súvisiace s príjmami za výkon osobnej asistencie,
-k výsledku pripočítame sumu, účtovanú do daňovo uznaných výdavkov (na riadku 9) v súvislosti s verejným zdravotným poistením (platby preddavkov na poistné a výsledok ročného zúčtovania za rok 2005),
-výsledok vydelíme číslom 2,14.
Najnižší možný vymeriavací základ
Podľa § 13 ods. 9 zákona, vymeriavací základ SZČO musí byť najmenej vo výške úhrnu minimálnych základov za každý mesiac daného roka, počas ktorého SZČO vykonávala činnosť.
Minimálny základ SZČO je daný podľa § 13 ods.17 zákona ako minimálna mzda zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou, s odkazom na § 2 ods.1 písm. b) až d) zákona č.90/1996 Z.z. o minimálnej mzde, platná k 1.januáru roka, za ktorý sa platí poistné. Podľa § 2 ods.1 písm. b) až d) zákona č.90/1996 Z.z. o minimálnej mzde je výška minimálnej mzdy zamestnanca a teda minimálny základ SZČO v roku 2005 daný ako:
-6500 Sk,
-75% zo sumy 6500 Sk, ak ide o SZČO, ktorá je požívateľom čiastočného invalidného dôchodku, a o mladistvú SZČO staršiu ako 16 rokov (= 4875 Sk),
-50% zo sumy 6500 Sk, ak ide o SZČO, ktorá je požívateľom invalidného dôchodku, invalidnú SZČO mladšiu ako 18 rokov a o SZČO mladšiu ako 16 rokov (= 3250 Sk).
Od 1.10.2005 sa sumy uvedené v § 2 ods.1 zákona č.90/1996 Z.z. o minimálnej mzde zvýšili a minimálny základ SZČO je v roku 2006 daný ako:
-6900 Sk,
-75% zo sumy 6900 Sk, ak ide o SZČO, ktorá je požívateľom čiastočného invalidného dôchodku, a o mladistvú SZČO staršiu ako 16 rokov (= 5175 Sk),
-50% zo sumy 6900 Sk, ak ide o SZČO, ktorá je požívateľom invalidného dôchodku, invalidnú SZČO mladšiu ako 18 rokov a o SZČO mladšiu ako 16 rokov (= 3450 Sk).
K ďalšej zmene minimálnej mzdy došlo od 1.10.2006. Minimálny základ SZČO je v roku 2007 daný ako:
-7600 Sk,
-75% zo sumy 7600 Sk, ak ide o SZČO, ktorá je požívateľom čiastočného invalidného dôchodku, a o mladistvú SZČO staršiu ako 16 rokov (= 5700 Sk),
-50% zo sumy 7600 Sk, ak ide o SZČO, ktorá je požívateľom invalidného dôchodku, invalidnú SZČO mladšiu ako 18 rokov a o SZČO mladšiu ako 16 rokov (= 3800 Sk).
Podľa § 13 ods.18 zákona, minimálny základ SZČO sa [B]znižuje o pomernú časť prislúchajúcu k počtu kalendárnych dní, počas ktorých za poistenca platí poistné štát podľa § 11 ods. 8 písm. c), f) a o) zákona alebo počas ktorých sa poistenec nepovažoval za SZČO.
Príklad
Pani Karolína je SZČO (má živnosť). Nie je poberateľkou invalidného dôchodku a samozrejme nie je ani mladistvá. Jej minimálny základ bol v roku 2005 daný ako suma 6500 Sk, v roku 2006 je to suma 6900 Sk, v roku 2007 to bude suma 7600 Sk.
Príklad
Pani Kristína je ako daňový poradca považovaná za SZČO. Pani Kristína je v čase od 3.4.2006 do 23.4.2006 vrátane (21 kalendárnych dní) práceneschopná. Ako nemocensky poistenej osobe jej Sociálna poisťovňa v tomto období vypláca nemocenské. Podľa § 11 ods.8 písm. o) zákona za pani Kristínu platí v tomto období poistné štát.
Minimálny základ pani Kristíny v mesiaci apríli je podľa § 13 ods.18 zákona suma 2070 Sk.
Výpočet: 6900 / 30 = 230, výsledok krát 9 dní = 2070 Sk.
Najvyšší možný vymeriavací základ
Vymeriavací základ každého poistenca, teda i SZČO je podľa § 13 ods. 9 písm. d) zákona najviac 36-násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárny rok, za ktorý sa platí poistné.
Nie je pritom podstatné, ako dlho – koľko mesiacov – bol v danom roku poistenec poistencom, či ako dlho sa považoval za SZČO. Uvedená hranica platí pre každého poistenca bez rozdielu.
Priemerná mesačná mzda za rok 2003 bola 14365 Sk. Najvyšší možný vymeriavací základ za rok 2005 je preto suma 36 x 14365 Sk = 517140 Sk.
Priemerná mesačná mzda za rok 2004 bola 15825 Sk. Najvyšší možný vymeriavací základ za rok 2006 je suma 36 x 15825 Sk = 569700 Sk.
Priemerná mesačná mzda za rok 2005 bola 17274 Sk. Najvyšší možný vymeriavací základ za rok 2007 je suma 36 x 17274 Sk = 621864 Sk.
Príklad
Pán Karol je živnostník. Činnosť vykonával po celý rok 2005. Za rok 2005 dosiahne zo živnosti príjem 900000 Sk. Daňovo uznané náklady (bez výdavkov na zdravotné poistenie) bude mať vo výške 700000 Sk. Základ dane zo živnosti bude 200000 Sk. Po vydelení číslom 2,14 dostaneme sumu vymeriavacieho základu 93458 Sk. Táto suma je vyššia, ako úhrn minimálnych základov a súčasne nižšia, ako najvyššia možná suma 517140 Sk.
Výsledný vymeriavací základ pána Karola za rok 2005 bude suma 93458 Sk.
Príklad
Pán Koloman nie je zamestnaný a nie je ani SZČO. Rozhodne sa založiť si živnosť - živnostenský list získa k 15.10.2006. Najneskôr do 23.10.2006 je povinný oznámiť svojej zdravotnej poisťovni, že má živnosť a stáva sa SZČO. Za rok 2006 dosiahne zo živnosti príjem 350000 Sk. Daňovo uznané náklady (bez výdavkov na zdravotné poistenie) bude mať vo výške 300000 Sk. Základ dane zo živnosti bude 50000 Sk. Po vydelení číslom 2,14 dostaneme sumu vymeriavacieho základu 23365 Sk.
Pán Koloman vykonával činnosť od 15.10.2006, preto jeho vymeriavací základ musí byť najmenej súčet minimálnych miezd zamestnanca za obdobie od 15.10.2006 do 31.12.2006.
Za október 2006 bude minimálny základ daný ako pomerná časť prislúchajúca obdobiu, kedy sa považoval za SZČO (od 15.10. do 31.10., čo je 17 kalendárnych dní). Výpočet: 6900 / 31 = 222,58..., výsledok krát 17 dní = 3784 Sk.
K tomu pripočítame sumy minimálnych základov za november a december, teda 2 x 6900 Sk. Výsledný úhrn minimálnych základov bude suma 17584 Sk.
Suma vymeriavacieho základu 23365 Sk je vyššia, ako úhrn minimálnych základov (17584 Sk) a súčasne nižšia, ako najvyššia možná suma 569700 Sk.
Výsledný vymeriavací základ pána Kolomana z činnosti SZČO za rok 2006 bude suma 23365 Sk.
Vymeriavací základ SZČO je daný ako podiel základu dane z príjmov, dosiahnutého v súvislosti s prevádzkovaním činnosti SZČO v danom roku (§ 6 zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov), nezníženého o výdavky na zdravotné poistenie a čísla 2,14.
Zo základu dane sa pritom na tieto účely vylúči základ dane z príjmov z prenájmu (§ 6 ods. 3 zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov), základ dane z príjmov zdanených zrážkovou daňou (§ 43 zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov) a základ dane z príjmov za výkon osobnej asistencie (platí od r.2006).
Výdavky na zdravotné poistenie sú:
do daňovo uznaných nákladov (v zmysle zákona o dani z príjmov a v zmysle zákona o účtovníctve) zahrnuté preddavky na zdravotné poistenie,
výsledok ročného zúčtovania poistného na zdravotné poistenie za predchádzajúci rok – nedoplatok prípadne preplatok – zahrnutý do daňovo uznaných nákladov.Vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na celé koruny nahor.
Príklad
Pani Helena je SZČO. Podniká ako živnostník, súčasne má i príjmy z prenájmu a má i príjmy zdanené zrážkovou daňou (úroky na bežnom účte). Za rok 2007 dosiahne nasledujúce príjmy a daňovo uznané výdavky (účtuje v jednoduchom účtovníctve):
..................Príjmy.....Výdavky
Živnosť ......500000......200000
Prenájom ...150000.........5000
Súčasťou daňovo uznaných výdavkov sú i preddavky na poistné na verejné zdravotné poistenie odvedené od 1.1.2007 do 31.12.2007 (vo výške 6 x 1000 Sk + 6 x 1250 Sk) a nedoplatok na poistnom na verejné zdravotné poistenie z ročného zúčtovania za r. 2006 zaplatený v októbri 2007 (vo výške 1500 Sk) v úhrnnej výške 15000 Sk.
Vymeriavací základ pani Heleny za rok 2007 určíme nasledujúcim postupom:
Od príjmov zo živnosti odpočítame daňovo uznané výdavky dosiahnuté v súvislosti so živnosťou. Do daňovo uznaných výdavkov však nezapočítame sumu výdavkov na verejné zdravotné poistenie (15000 Sk). Príjmy a výdavky z prenájmu neberieme do úvahy.
500000 – (200000 – 15000) = 315000
Postupovať môžeme i tak, že od príjmov zo živnosti odpočítame všetky daňovo uznané výdavky dosiahnuté v súvislosti so živnosťou a k tomuto výsledku pripočítame sumu výdavkov na verejné zdravotné poistenie.
500000 – 200000 = 300000
300000 + 15000 = 315000
Sumu 315000 Sk vydelíme číslom 2,14:
315000 / 2,14 = 147196 Sk.
Suma 147196 Sk je vymeriavacím základom pani Heleny za rok 2007.
Postup výpočtu vymeriavacieho základu za rok 2007 sa dá dobre dokumentovať v súčinnosti s tlačivom daňového priznania typu B za rok 2007.
Vymeriavací základ za rok 2007 určíme takto (pozor, v čase písania tejto časti textu ešte nebolo známe tlačivo daňového priznania za r.2007):
Vezmeme sumu z oddielu VI. riadka 42 daňového priznania typu B. Od tejto sumy odpočítame príjmy z prenájmu nehnuteľností a pripočítame výdavky z prenájmu nehnuteľností (Oddiel VI, r.10),
odpočítame prípadné príjmy za výkon osobnej asistencie a naopak pripočítame výdavky súvisiace s príjmami za výkon osobnej asistencie,
k výsledku pripočítame sumu, účtovanú do daňovo uznaných výdavkov (na riadku 9) v súvislosti s verejným zdravotným poistením (platby preddavkov na poistné a výsledok ročného zúčtovania za rok 2006),
výsledok vydelíme číslom 2,14.Najnižší možný vymeriavací základ
Podľa § 13 ods. 9 zákona, vymeriavací základ SZČO musí byť najmenej vo výške úhrnu minimálnych základov za každý mesiac daného roka, počas ktorého SZČO vykonávala činnosť.
Minimálny základ SZČO je daný podľa § 13 ods. 17 zákona ako minimálna mzda zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou, s odkazom na § 2 ods.1 písm. b) až d) zákona č.90/1996 Z.z. o minimálnej mzde, platná k 1.januáru roka, za ktorý sa platí poistné. Podľa § 2 ods.1 písm. b) až d) zákona č.90/1996 Z.z. o minimálnej mzde je výška minimálnej mzdy zamestnanca a teda minimálny základ SZČO v roku 2008 daný ako:
8100 Sk,
75% zo sumy 8100 Sk, ak ide o SZČO, ktorá je požívateľom čiastočného invalidného dôchodku, a o mladistvú SZČO staršiu ako 16 rokov (= 6075 Sk),
50% zo sumy 8100 Sk, ak ide o SZČO, ktorá je požívateľom invalidného dôchodku, invalidnú SZČO mladšiu ako 18 rokov a o SZČO mladšiu ako 16 rokov (= 4050 Sk).V roku 2007 bol minimálny základ SZČO daný ako:
7600 Sk,
75% zo sumy 7600 Sk, ak ide o SZČO, ktorá je požívateľom čiastočného invalidného dôchodku, a o mladistvú SZČO staršiu ako 16 rokov (= 5700 Sk),
50% zo sumy 7600 Sk, ak ide o SZČO, ktorá je požívateľom invalidného dôchodku, invalidnú SZČO mladšiu ako 18 rokov a o SZČO mladšiu ako 16 rokov (= 3800 Sk).Podľa § 13 ods. 18 zákona, minimálny základ SZČO sa znižuje o pomernú časť prislúchajúcu k počtu kalendárnych dní, počas ktorých za poistenca platí poistné štát podľa § 11 ods. 8 písm. c), n) a u) zákona - tj. za obdobie, kedy SZČO poberal rodičovský príspevok, nemocenské dávky alebo bol doktorandom denného štúdia a ďalej za obdobie, kedy sa poistenec nepovažoval za SZČO.
Príklad
Pani Karolína je SZČO (má živnosť). Nie je poberateľkou invalidného dôchodku a samozrejme nie je ani mladistvá. Jej minimálny základ bol v roku 2005 daný ako suma 6500 Sk, v roku 2006 to bola suma 6900 Sk, v roku 2007 to bola suma 7600 Sk a v roku 2008 to je suma 8100 Sk.
Príklad
Pani Kristína je ako daňový poradca považovaná za SZČO. Pani Kristína je v čase od 3.4.2008 do 23.4.2008 vrátane (21 kalendárnych dní) práceneschopná. Ako nemocensky poistenej osobe jej Sociálna poisťovňa v tomto období vypláca nemocenské. Podľa § 11 ods. 8 písm. n) zákona za pani Kristínu platí v tomto období poistné štát.
Minimálny základ pani Kristíny v mesiaci apríli je podľa § 13 ods. 18 zákona suma 2430 Sk.
Výpočet: 8100 / 30 = 270, výsledok krát 9 dní = 2430 Sk.
Najvyšší možný vymeriavací základ
Vymeriavací základ každého poistenca, teda i SZČO je podľa § 13 ods. 9 písm. d) zákona najviac 36-násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárny rok, za ktorý sa platí poistné.
Nie je pritom podstatné, ako dlho – koľko mesiacov – bol v danom roku poistenec poistencom, či ako dlho sa považoval za SZČO. Uvedená hranica platí pre každého poistenca bez rozdielu.
Priemerná mesačná mzda za rok 2003 bola 14365 Sk. Najvyšší možný vymeriavací základ za rok 2005 je preto suma 36 x 14365 Sk = 517140 Sk.
Priemerná mesačná mzda za rok 2004 bola 15825 Sk. Najvyšší možný vymeriavací základ za rok 2006 je suma 36 x 15825 Sk = 569700 Sk.
Priemerná mesačná mzda za rok 2005 bola 17274 Sk. Najvyšší možný vymeriavací základ za rok 2007 je suma 36 x 17274 Sk = 621864 Sk.
Priemerná mesačná mzda za rok 2006 bola 18761 Sk. Najvyšší možný vymeriavací základ za rok 2008 je suma 36 x 18761 Sk = 675396 Sk.
Príklad
Pán Karol je živnostník. Činnosť vykonával po celý rok 2007. Za rok 2007 dosiahne zo živnosti príjem 900000 Sk. Daňovo uznané náklady (bez výdavkov na zdravotné poistenie) bude mať vo výške 700000 Sk. Základ dane zo živnosti bude 200000 Sk. Po vydelení číslom 2,14 dostaneme sumu vymeriavacieho základu 93458 Sk. Táto suma je vyššia, ako úhrn minimálnych základov a súčasne nižšia, ako najvyššia možná suma 621864 Sk.
Výsledný vymeriavací základ pána Karola za rok 2007 bude suma 93458 Sk.
Príklad
Pán Koloman nie je zamestnaný a nie je ani SZČO. Rozhodne sa založiť si živnosť - živnostenský list získa k 15.10.2007. Najneskôr do 23.10.2007 je povinný oznámiť svojej zdravotnej poisťovni, že má živnosť a stáva sa SZČO. Za rok 2007 dosiahne zo živnosti príjem 350000 Sk. Daňovo uznané náklady (bez výdavkov na zdravotné poistenie) bude mať vo výške 300000 Sk. Základ dane zo živnosti bude 50000 Sk. Po vydelení číslom 2,14 dostaneme sumu vymeriavacieho základu 23365 Sk.
Pán Koloman vykonával činnosť od 15.10.2007, preto jeho vymeriavací základ musí byť najmenej súčet minimálnych miezd zamestnanca za obdobie od 15.10.2007 do 31.12.2007.
Za október 2007 bude minimálny základ daný ako pomerná časť prislúchajúca obdobiu, kedy sa považoval za SZČO (od 15.10. do 31.10., čo je 17 kalendárnych dní). Výpočet: 7600 / 31 = 245,16..., výsledok krát 17 dní = 4168 Sk.
K tomu pripočítame sumy minimálnych základov za november a december, teda 2 x 7600 Sk. Výsledný úhrn minimálnych základov bude suma 19368 Sk.
Suma vymeriavacieho základu 23365 Sk je vyššia, ako úhrn minimálnych základov (19368 Sk) a súčasne nižšia, ako najvyššia možná suma 621864 Sk.
Výsledný vymeriavací základ pána Kolomana z činnosti SZČO za rok 2007 bude suma 23365 Sk.
[/SIZE]
K § 13 - Vymeriavací základ samostatne zárobkovo činnej osoby
Vymeriavací základ SZČO je daný ako podiel základu dane z príjmov, dosiahnutého v súvislosti s prevádzkovaním činnosti SZČO v danom roku (§ 6 zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov), nezníženého o výdavky na zdravotné poistenie a čísla 2,14.
Zo základu dane sa pritom na tieto účely vylúči základ dane z príjmov z prenájmu (§ 6 ods.3 zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov), základ dane z príjmov zdanených zrážkovou daňou (§ 43 zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov) a základ dane z príjmov za výkon osobnej asistencie (platí od r.2006).
Výdavky na zdravotné poistenie sú:
-do daňovo uznaných nákladov (v zmysle zákona o dani z príjmov a v zmysle zákona o účtovníctve) zahrnuté preddavky na zdravotné poistenie,
-výsledok ročného zúčtovania poistného na zdravotné poistenie – nedoplatok prípadne preplatok – zahrnutý do daňovo uznaných nákladov.
Vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na celé koruny nahor.
Príklad
Pani Helena je SZČO. Podniká ako živnostník, súčasne má i príjmy z prenájmu a má i príjmy zdanené zrážkovou daňou (úroky na bežnom účte) Za rok 2006 dosiahne nasledujúce príjmy a daňovo uznané výdavky (účtuje v jednoduchom účtovníctve):
.....................Príjmy.....Výdavky
Živnosť ......500000......200000
Prenájom ...150000..........5000
Súčasťou daňovo uznaných výdavkov sú i preddavky na poistné na verejné zdravotné poistenie odvedené od 1.1.2006 do 31.12.2006 (vo výške 6 x 1000 Sk + 6 x 1250 Sk) a nedoplatok na poistnom na verejné zdravotné poistenie z ročného zúčtovania za r.2005 zaplatený v októbri 2006 (vo výške 1500 Sk) v úhrnnej výške 15000 Sk.
Vymeriavací základ pani Heleny za rok 2006 určíme nasledujúcim postupom:
Od príjmov zo živnosti odpočítame daňovo uznané výdavky dosiahnuté v súvislosti so živnosťou. Do daňovo uznaných výdavkov však nezapočítame sumu výdavkov na verejné zdravotné poistenie (15000 Sk). Príjmy a výdavky z prenájmu neberieme do úvahy.
500000 – (200000 – 15000) = 315000
Postupovať môžeme i tak, že od príjmov zo živnosti odpočítame všetky daňovo uznané výdavky dosiahnuté v súvislosti so živnosťou a k tomuto výsledku pripočítame sumu výdavkov na verejné zdravotné poistenie.
500000 – 200000 = 300000
300000 + 15000 = 315000
Sumu 315000 Sk vydelíme číslom 2,14:
315000 / 2,14 = 147196 Sk.
Suma 147196 Sk je vymeriavacím základom pani Heleny za rok 2006.
Postup výpočtu vymeriavacieho základu za rok 2005 sa dá dobre dokumentovať v súčinnosti s tlačivom daňového priznania typu B za rok 2005.
Vymeriavací základ za rok 2005 vypočítame takto:
-Vezmeme sumu z oddielu VI. riadka 42 daňového priznania typu B. Od tejto sumy odpočítame príjmy z prenájmu nehnuteľností a pripočítame výdavky z prenájmu nehnuteľností (Oddiel VI, r.10),
-k výsledku pripočítame sumu, účtovanú do daňovo uznaných výdavkov (na riadku 9) v súvislosti s verejným zdravotným poistením (platby preddavkov na poistné),
-výsledok vydelíme číslom 2,14.
Vymeriavací základ za rok 2006 určíme takto (pozor, v čase písania tejto časti textu ešte nebolo známe tlačivo daňového priznania za r.2006)
-Vezmeme sumu z oddielu VI. riadka 42 daňového priznania typu B. Od tejto sumy odpočítame príjmy z prenájmu nehnuteľností a pripočítame výdavky z prenájmu nehnuteľností (Oddiel VI, r.10),
-odpočítame prípadné príjmy za výkon osobnej asistencie a naopak pripočítame výdavky súvisiace s príjmami za výkon osobnej asistencie,
-k výsledku pripočítame sumu, účtovanú do daňovo uznaných výdavkov (na riadku 9) v súvislosti s verejným zdravotným poistením (platby preddavkov na poistné a výsledok ročného zúčtovania za rok 2005),
-výsledok vydelíme číslom 2,14.
Najnižší možný vymeriavací základ
Podľa § 13 ods. 9 zákona, vymeriavací základ SZČO musí byť najmenej vo výške úhrnu minimálnych základov za každý mesiac daného roka, počas ktorého SZČO vykonávala činnosť.
Minimálny základ SZČO je daný podľa § 13 ods.17 zákona ako minimálna mzda zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou, s odkazom na § 2 ods.1 písm. b) až d) zákona č.90/1996 Z.z. o minimálnej mzde, platná k 1.januáru roka, za ktorý sa platí poistné. Podľa § 2 ods.1 písm. b) až d) zákona č.90/1996 Z.z. o minimálnej mzde je výška minimálnej mzdy zamestnanca a teda minimálny základ SZČO v roku 2005 daný ako:
-6500 Sk,
-75% zo sumy 6500 Sk, ak ide o SZČO, ktorá je požívateľom čiastočného invalidného dôchodku, a o mladistvú SZČO staršiu ako 16 rokov (= 4875 Sk),
-50% zo sumy 6500 Sk, ak ide o SZČO, ktorá je požívateľom invalidného dôchodku, invalidnú SZČO mladšiu ako 18 rokov a o SZČO mladšiu ako 16 rokov (= 3250 Sk).
Od 1.10.2005 sa sumy uvedené v § 2 ods.1 zákona č.90/1996 Z.z. o minimálnej mzde zvýšili a minimálny základ SZČO je v roku 2006 daný ako:
-6900 Sk,
-75% zo sumy 6900 Sk, ak ide o SZČO, ktorá je požívateľom čiastočného invalidného dôchodku, a o mladistvú SZČO staršiu ako 16 rokov (= 5175 Sk),
-50% zo sumy 6900 Sk, ak ide o SZČO, ktorá je požívateľom invalidného dôchodku, invalidnú SZČO mladšiu ako 18 rokov a o SZČO mladšiu ako 16 rokov (= 3450 Sk).
K ďalšej zmene minimálnej mzdy došlo od 1.10.2006. Minimálny základ SZČO je v roku 2007 daný ako:
-7600 Sk,
-75% zo sumy 7600 Sk, ak ide o SZČO, ktorá je požívateľom čiastočného invalidného dôchodku, a o mladistvú SZČO staršiu ako 16 rokov (= 5700 Sk),
-50% zo sumy 7600 Sk, ak ide o SZČO, ktorá je požívateľom invalidného dôchodku, invalidnú SZČO mladšiu ako 18 rokov a o SZČO mladšiu ako 16 rokov (= 3800 Sk).
Podľa § 13 ods.18 zákona, minimálny základ SZČO sa [B]znižuje o pomernú časť prislúchajúcu k počtu kalendárnych dní, počas ktorých za poistenca platí poistné štát podľa § 11 ods. 8 písm. c), f) a o) zákona alebo počas ktorých sa poistenec nepovažoval za SZČO.
Príklad
Pani Karolína je SZČO (má živnosť). Nie je poberateľkou invalidného dôchodku a samozrejme nie je ani mladistvá. Jej minimálny základ bol v roku 2005 daný ako suma 6500 Sk, v roku 2006 je to suma 6900 Sk, v roku 2007 to bude suma 7600 Sk.
Príklad
Pani Kristína je ako daňový poradca považovaná za SZČO. Pani Kristína je v čase od 3.4.2006 do 23.4.2006 vrátane (21 kalendárnych dní) práceneschopná. Ako nemocensky poistenej osobe jej Sociálna poisťovňa v tomto období vypláca nemocenské. Podľa § 11 ods.8 písm. o) zákona za pani Kristínu platí v tomto období poistné štát.
Minimálny základ pani Kristíny v mesiaci apríli je podľa § 13 ods.18 zákona suma 2070 Sk.
Výpočet: 6900 / 30 = 230, výsledok krát 9 dní = 2070 Sk.
Najvyšší možný vymeriavací základ
Vymeriavací základ každého poistenca, teda i SZČO je podľa § 13 ods. 9 písm. d) zákona najviac 36-násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárny rok, za ktorý sa platí poistné.
Nie je pritom podstatné, ako dlho – koľko mesiacov – bol v danom roku poistenec poistencom, či ako dlho sa považoval za SZČO. Uvedená hranica platí pre každého poistenca bez rozdielu.
Priemerná mesačná mzda za rok 2003 bola 14365 Sk. Najvyšší možný vymeriavací základ za rok 2005 je preto suma 36 x 14365 Sk = 517140 Sk.
Priemerná mesačná mzda za rok 2004 bola 15825 Sk. Najvyšší možný vymeriavací základ za rok 2006 je suma 36 x 15825 Sk = 569700 Sk.
Priemerná mesačná mzda za rok 2005 bola 17274 Sk. Najvyšší možný vymeriavací základ za rok 2007 je suma 36 x 17274 Sk = 621864 Sk.
Príklad
Pán Karol je živnostník. Činnosť vykonával po celý rok 2005. Za rok 2005 dosiahne zo živnosti príjem 900000 Sk. Daňovo uznané náklady (bez výdavkov na zdravotné poistenie) bude mať vo výške 700000 Sk. Základ dane zo živnosti bude 200000 Sk. Po vydelení číslom 2,14 dostaneme sumu vymeriavacieho základu 93458 Sk. Táto suma je vyššia, ako úhrn minimálnych základov a súčasne nižšia, ako najvyššia možná suma 517140 Sk.
Výsledný vymeriavací základ pána Karola za rok 2005 bude suma 93458 Sk.
Príklad
Pán Koloman nie je zamestnaný a nie je ani SZČO. Rozhodne sa založiť si živnosť - živnostenský list získa k 15.10.2006. Najneskôr do 23.10.2006 je povinný oznámiť svojej zdravotnej poisťovni, že má živnosť a stáva sa SZČO. Za rok 2006 dosiahne zo živnosti príjem 350000 Sk. Daňovo uznané náklady (bez výdavkov na zdravotné poistenie) bude mať vo výške 300000 Sk. Základ dane zo živnosti bude 50000 Sk. Po vydelení číslom 2,14 dostaneme sumu vymeriavacieho základu 23365 Sk.
Pán Koloman vykonával činnosť od 15.10.2006, preto jeho vymeriavací základ musí byť najmenej súčet minimálnych miezd zamestnanca za obdobie od 15.10.2006 do 31.12.2006.
Za október 2006 bude minimálny základ daný ako pomerná časť prislúchajúca obdobiu, kedy sa považoval za SZČO (od 15.10. do 31.10., čo je 17 kalendárnych dní). Výpočet: 6900 / 31 = 222,58..., výsledok krát 17 dní = 3784 Sk.
K tomu pripočítame sumy minimálnych základov za november a december, teda 2 x 6900 Sk. Výsledný úhrn minimálnych základov bude suma 17584 Sk.
Suma vymeriavacieho základu 23365 Sk je vyššia, ako úhrn minimálnych základov (17584 Sk) a súčasne nižšia, ako najvyššia možná suma 569700 Sk.
Výsledný vymeriavací základ pána Kolomana z činnosti SZČO za rok 2006 bude suma 23365 Sk.