Jozef Mihál
16.10.06,14:14
K § 13 - Vymeriavací základ pri súbehu
V prípade, že poistenec je v rozhodujúcom období – kalendárnom roku – postupne alebo súčasne aj zamestnancom, aj samostatne zárobkovo činnou osobou (SZČO) a prípadne aj samoplatiteľom, jeho vymeriavací základ je súčtom vymeriavacích základov dosiahnutých z činnosti zamestnanca, z činnosti SZČO a prípadne i započítateľného príjmu samoplatiteľa.
Podľa § 13 ods. 9 zákona, vymeriavací základ poistenca, u ktorého dochádza v rozhodujúcom období postupne alebo súčasne k súbehu platiteľov poistného ako zamestnanca, SZČO alebo samoplatiteľa, je úhrn vymeriavacích základov za jednotlivých platiteľov (za zamestnanca, SZČO, samoplatiteľa).
Príklad
Pani Jana bola po celý rok 2008 zamestnaná, ako zamestnanec dosiahla vymeriavací základ za rok 2008 vo výške 180000 Sk (§ 13 ods. 1 až 4 zákona).
Súčasne mala pani Jana živnostenský list a v roku 2008 sa teda považovala aj za SZČO. Za rok 2008 dosiahla ako SZČO vymeriavací základ 50000 Sk (§ 13 ods. 6 zákona).
Výsledný vymeriavací základ pani Jany bude suma 180000 + 50000 = 230000 Sk.
V období, v ktorom je poistenec považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu a nie je považovaný za zamestnanca, sa do úhrnu vymeriavacieho základu započítava najmenej minimálny základ SZČO (v zásade teda najmenej suma 7600 Sk v roku 2007 a suma 8100 Sk v roku 2008) za každý takýto kalendárny mesiac.
V období, v ktorom je poistenec považovaný za samoplatiteľa, sa do úhrnu vymeriavacieho základu započítava najmenej suma vypočítaná ako súčin koeficientu pre samoplatiteľa a minimálneho základu samoplatiteľa (v zásade teda najmenej suma 4936 Sk v roku 2007 a suma 5361 Sk v roku 2008) za každý takýto kalendárny mesiac.
Výsledný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na celé koruny nahor.
Príklad
Pán Juraj bol v roku 2008 zamestnaný od 1.1.2008 do 30.9.2008. Ako zamestnanec dosiahol v tomto čase vymeriavací základ vo výške 180000 Sk.
Pán Juraj mal živnostenský list v čase od 1.1.2008 do 30.11.2008. V tomto čase sa teda považoval za SZČO. Za rok 2008 dosiahol v podnikaní stratu.
V mesiaci december 2008 pán Juraj nebol ani zamestnancom, ani SZČO – bol samoplatiteľom. V tomto čase nedosiahol žiaden príjem.
Do výsledného vymeriavacieho základu pána Juraja za rok 2008 sa započíta:
1.Vymeriavací základ z činnosti zamestnanca vo výške 180000 Sk.
2.Za mesiace október a november – kedy bol SZČO – sa započíta najmenej suma minimálnych základov SZČO, tj. 2 x 8100 Sk = 16200 Sk. Keďže pán Juraj dosiahol v podnikaní stratu, započíta sa suma 16200 Sk.
3.Za mesiac december – kedy bol samoplatiteľom – sa započíta najmenej suma súčinu koeficientu pre samoplatiteľa a minimálneho základu samoplatiteľa, tj. najmenej suma 5361 Sk. Keďže pán Juraj nedosiahol žiaden príjem ako samoplatiteľ, započíta sa suma 5361 Sk.
Výsledný vymeriavací základ pána Juraja bude suma 180000 + 16200 + 5361 = 201561 Sk.
Najnižší možný vymeriavací základ
Podľa § 13 ods. 9 zákona, vymeriavací základ pri súbehu viacerých činností musí byť najmenej vo výške úhrnu minimálnych základov za každý mesiac daného roka, počas ktorých sa poistenec považoval za zamestnanca, SZČO alebo samoplatiteľa. Ak v nejakom mesiaci vykonával súbežne viac činností, do úhrnu minimálnych základov sa započíta najvyšší z minimálnych základov, prislúchajúcich k týmto činnostiam.
Príklad
Pani Júlia bola po celý rok 2008 zamestnaná na polovičný úväzok. Jej minimálny základ ako zamestnanca bol podľa § 13 ods. 15 a 16 zákona stanovený vo výške 4050 Sk.
Mesačný plat pani Júlie v zamestnaní bol 4500 Sk. Ako zamestnanec pani Júlia dosiahla vymeriavací základ za rok 2008 vo výške 54000 Sk (§ 13 ods. 1 až 4 zákona).
Súčasne pani Júlia podnikala - mala živnostenský list. Jej minimálny základ ako SZČO bol podľa § 13 ods. 17 a 18 zákona vo výške 8100 Sk. Za rok 2008 dosiahla pani Júlia ako SZČO vymeriavací základ 20000 Sk (§ 13 ods. 6 zákona).
Výsledný vymeriavací základ pani Júlie získaný ako súčet jednotlivých vymeriavacích základov bude suma 54000 + 20000 = 74000 Sk.
Podľa § 13 ods. 9 zákona však výsledný vymeriavací základ musí byť najmenej vo výške úhrnu minimálnych základov za jednotlivé mesiace roka 2008. Keďže vo všetkých mesiacoch roka 2008 pani Júlia bola zamestnancom i SZČO, do úhrnu minimálnych základov sa za jednotlivé mesiace započíta vyšší minimálny základ z minimálneho základu zamestnanca a minimálneho základu SZČO.
Suma 4050 (minimálny základ zamestnanca) je menšia ako suma 8100 (minimálny základ SZČO). Za jednotlivé mesiace sa teda započíta suma 8100 Sk. V úhrne za celý rok 2008 dostaneme sumu 97200 Sk.
Výsledný upravený vymeriavací základ pani Júlie za rok 2008 bude suma 97200 Sk.
Najvyšší možný vymeriavací základ
Vymeriavací základ každého poistenca bez rozdielu, teda i poistenca ktorý má počas roka súbeh viacerých činností, je podľa § 13 ods. 9 písm. d) zákona najviac 36-násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárny rok, za ktorý sa platí poistné.
Priemerná mesačná mzda za rok 2003 bola 14365 Sk. Najvyšší možný vymeriavací základ za rok 2005 je preto suma 36 x 14365 Sk = 517140 Sk.
Priemerná mesačná mzda za rok 2004 bola 15825 Sk. Najvyšší možný vymeriavací základ za rok 2006 je suma 36 x 15825 Sk = 569700 Sk.
Priemerná mesačná mzda za rok 2005 bola 17274 Sk. Najvyšší možný vymeriavací základ za rok 2007 je suma 36 x 17274 Sk = 621864 Sk.
Priemerná mesačná mzda za rok 2006 bola 18761 Sk. Najvyšší možný vymeriavací základ za rok 2008 je suma 36 x 18761 Sk = 675396 Sk.
Príklad
Pán Jozef bol v roku 2008 zamestnancom firmy A, kde v úhrne za rok 2008 dosiahol vymeriavací základ 500000 Sk.
Súčasne bol v roku 2008 i zamestnancom firmy B, kde v úhrne za rok 2008 dosiahol vymeriavací základ 350000 Sk.
Spočítame vymeriavacie základy z oboch zamestnaní, dostaneme sumu 850000 Sk.
Vymeriavací základ poistenca za rok 2008 však podľa § 13 ods. 9 písm. d) zákona môže byť suma najviac 675396 Sk.
Výsledný vymeriavací základ pána Jozefa za rok 2008 preto bude suma 675396 Sk.
[/SIZE]
[B]K § 13 - Vymeriavací základ pri súbehu
V prípade, že poistenec je v rozhodujúcom období – kalendárnom roku – postupne alebo súčasne aj zamestnancom, aj samostatne zárobkovo činnou osobou (SZČO) a prípadne aj samoplatiteľom, jeho vymeriavací základ je súčtom vymeriavacích základov dosiahnutých z činnosti zamestnanca, z činnosti SZČO a prípadne i započítateľného príjmu samoplatiteľa.
Podľa § 13 ods. 9 zákona, vymeriavací základ poistenca, u ktorého dochádza v rozhodujúcom období postupne alebo súčasne k súbehu platiteľov poistného ako zamestnanca, SZČO alebo samoplatiteľa, je úhrn vymeriavacích základov za jednotlivých platiteľov (za zamestnanca, SZČO, samoplatiteľa).
Príklad
Pani Jana bola po celý rok 2005 zamestnaná, ako zamestnanec dosiahla vymeriavací základ za rok 2005 vo výške 180000 Sk (§ 13 ods.1 až 4 zákona).
Súčasne mala pani Jana živnostenský list a v roku 2005 sa teda považovala aj za SZČO. Za rok 2005 dosiahla ako SZČO vymeriavací základ 50000 Sk (§ 13 ods.6 zákona).
Výsledný vymeriavací základ pani Jany bude suma 180000 + 50000 = 230000 Sk.
V období, v ktorom je poistenec považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu a nie je považovaný za zamestnanca, sa do úhrnu vymeriavacieho základu započítava najmenej minimálny základ SZČO (v zásade teda suma najmenej 6500 Sk v roku 2005, suma 6900 Sk v roku 2006 a suma 7600 Sk v roku 2006) za každý takýto kalendárny mesiac.
V období, v ktorom je poistenec považovaný za samoplatiteľa, sa do úhrnu vymeriavacieho základu započítava najmenej suma vypočítaná ako súčin koeficientu pre samoplatiteľa a minimálneho základu samoplatiteľa (v zásade teda suma najmenej 4105 Sk v roku 2005, suma 4522 Sk v roku 2006 a suma 4936 Sk v roku 2007) za každý takýto kalendárny mesiac.
Výsledný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na celé koruny nahor.
Príklad
Pán Juraj bol v roku 2005 zamestnaný od 1.1.2006 do 30.9.2006. Ako zamestnanec dosiahol v tomto čase vymeriavací základ vo výške 180000 Sk.
Pán Juraj mal živnostenský list v čase od 1.1.2006 do 30.11.2006. V tomto čase sa teda považoval za SZČO. Za rok 2006 dosiahol v podnikaní stratu.
V mesiaci december 2006 pán Juraj nebol ani zamestnancom, ani SZČO – bol samoplatiteľom. V tomto čase nedosiahol žiaden príjem.
Do výsledného vymeriavacieho základu pána Juraja za rok 2006 sa započíta:
1.Vymeriavací základ z činnosti zamestnanca vo výške 180000 Sk.
2.Za mesiace október a november – kedy bol SZČO – sa započíta najmenej suma minimálnych základov SZČO, tj. 2 x 6900 Sk = 13800 Sk. Keďže pán Juraj dosiahol v podnikaní stratu, započíta sa suma 13800 Sk.
3.Za mesiac december – kedy bol samoplatiteľom – sa započíta najmenej suma súčinu koeficientu pre samoplatiteľa a minimálneho základu samoplatiteľa, tj. najmenej suma 4522 Sk. Keďže pán Juraj nedosiahol žiaden príjem ako samoplatiteľ, započíta sa suma 4522 Sk.
Výsledný vymeriavací základ pána Juraja bude suma 180000 + 13800 + 4522 = 198322 Sk.
Najnižší možný vymeriavací základ
Podľa § 13 ods. 9 zákona, vymeriavací základ pri súbehu viacerých činností musí byť najmenej vo výške úhrnu minimálnych základov za každý mesiac daného roka, počas ktorých sa poistenec považoval za zamestnanca, SZČO alebo samoplatiteľa. Ak v nejakom mesiaci vykonával súbežne viac činností, do úhrnu minimálnych základov sa započíta najvyšší z minimálnych základov, prislúchajúcich k týmto činnostiam.
Príklad
Pani Júlia bola po celý rok 2006 zamestnaná na polovičný úväzok. Jej minimálny základ ako zamestnanca bol podľa § 13 ods.15 a 16 zákona stanovený vo výške 3450 Sk.
Mesačný plat pani Júlie v zamestnaní bol 3500 Sk. Ako zamestnanec pani Júlia dosiahla vymeriavací základ za rok 2006 vo výške 42000 Sk (§ 13 ods.1 až 4 zákona).
Súčasne pani Júlia podnikala - mala živnostenský list. Jej minimálny základ ako SZČO bol podľa § 13 ods.17 a 18 zákona vo výške 6900 Sk. Za rok 2006 dosiahla pani Júlia ako SZČO vymeriavací základ 20000 Sk (§ 13 ods.6 zákona).
Výsledný vymeriavací základ pani Júlie získaný ako súčet jednotlivých vymeriavacích základov bude suma 42000 + 20000 = 62000 Sk.
Podľa § 13 ods.9 zákona však výsledný vymeriavací základ musí byť najmenej vo výške úhrnu minimálnych základov za jednotlivé mesiace roka 2006. Keďže vo všetkých mesiacoch roka 2006 pani Júlia bola zamestnancom i SZČO, do úhrnu minimálnych základov sa za jednotlivé mesiace započíta vyšší minimálny základ z minimálneho základu zamestnanca a minimálneho základu SZČO.
Suma 3450 (minimálny základ zamestnanca) je menšia ako suma 6900 (minimálny základ SZČO). Za jednotlivé mesiace sa teda započíta suma 6900 Sk. V úhrne za rok dostaneme sumu 82800 Sk.
Výsledný upravený vymeriavací základ pani Júlie za rok 2006 bude suma 82800 Sk.
Najvyšší možný vymeriavací základ
Vymeriavací základ každého poistenca bez rozdielu, teda i poistenca ktorý má počas roka súbeh viacerých činností, je podľa § 13 ods. 9 písm. d) zákona najviac 36-násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárny rok, za ktorý sa platí poistné.
Priemerná mesačná mzda za rok 2003 bola 14365 Sk. Najvyšší možný vymeriavací základ za rok 2005 je preto suma 36 x 14365 Sk = 517140 Sk.
Priemerná mesačná mzda za rok 2004 bola 15825 Sk. Najvyšší možný vymeriavací základ za rok 2006 je suma 36 x 15825 Sk = 569700 Sk.
Priemerná mesačná mzda za rok 2005 bola 17274 Sk. Najvyšší možný vymeriavací základ za rok 2007 je suma 36 x 17274 Sk = 621864 Sk.
Príklad
Pán Jozef bol v roku 2006 zamestnancom firmy A, kde v úhrne za rok 2005 dosiahol vymeriavací základ 400000 Sk.
Súčasne bol v roku 2006 i zamestnancom firmy B, kde v úhrne za rok 2005 dosiahol vymeriavací základ 250000 Sk.
Spočítame vymeriavacie základy z oboch zamestnaní, dostaneme sumu 650000 Sk.
Vymeriavací základ poistenca za rok 2006 však podľa § 13 ods.9 písm. d) zákona môže byť suma najviac 569700 Sk.
Výsledný vymeriavací základ pána Jozefa za rok 2006 preto bude suma 569700 Sk.
V prípade, že poistenec je v rozhodujúcom období – kalendárnom roku – postupne alebo súčasne aj zamestnancom, aj samostatne zárobkovo činnou osobou (SZČO) a prípadne aj samoplatiteľom, jeho vymeriavací základ je súčtom vymeriavacích základov dosiahnutých z činnosti zamestnanca, z činnosti SZČO a prípadne i započítateľného príjmu samoplatiteľa.
Podľa § 13 ods. 9 zákona, vymeriavací základ poistenca, u ktorého dochádza v rozhodujúcom období postupne alebo súčasne k súbehu platiteľov poistného ako zamestnanca, SZČO alebo samoplatiteľa, je úhrn vymeriavacích základov za jednotlivých platiteľov (za zamestnanca, SZČO, samoplatiteľa).
Príklad
Pani Jana bola po celý rok 2008 zamestnaná, ako zamestnanec dosiahla vymeriavací základ za rok 2008 vo výške 180000 Sk (§ 13 ods. 1 až 4 zákona).
Súčasne mala pani Jana živnostenský list a v roku 2008 sa teda považovala aj za SZČO. Za rok 2008 dosiahla ako SZČO vymeriavací základ 50000 Sk (§ 13 ods. 6 zákona).
Výsledný vymeriavací základ pani Jany bude suma 180000 + 50000 = 230000 Sk.
V období, v ktorom je poistenec považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu a nie je považovaný za zamestnanca, sa do úhrnu vymeriavacieho základu započítava najmenej minimálny základ SZČO (v zásade teda najmenej suma 7600 Sk v roku 2007 a suma 8100 Sk v roku 2008) za každý takýto kalendárny mesiac.
V období, v ktorom je poistenec považovaný za samoplatiteľa, sa do úhrnu vymeriavacieho základu započítava najmenej suma vypočítaná ako súčin koeficientu pre samoplatiteľa a minimálneho základu samoplatiteľa (v zásade teda najmenej suma 4936 Sk v roku 2007 a suma 5361 Sk v roku 2008) za každý takýto kalendárny mesiac.
Výsledný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na celé koruny nahor.
Príklad
Pán Juraj bol v roku 2008 zamestnaný od 1.1.2008 do 30.9.2008. Ako zamestnanec dosiahol v tomto čase vymeriavací základ vo výške 180000 Sk.
Pán Juraj mal živnostenský list v čase od 1.1.2008 do 30.11.2008. V tomto čase sa teda považoval za SZČO. Za rok 2008 dosiahol v podnikaní stratu.
V mesiaci december 2008 pán Juraj nebol ani zamestnancom, ani SZČO – bol samoplatiteľom. V tomto čase nedosiahol žiaden príjem.
Do výsledného vymeriavacieho základu pána Juraja za rok 2008 sa započíta:
1.Vymeriavací základ z činnosti zamestnanca vo výške 180000 Sk.
2.Za mesiace október a november – kedy bol SZČO – sa započíta najmenej suma minimálnych základov SZČO, tj. 2 x 8100 Sk = 16200 Sk. Keďže pán Juraj dosiahol v podnikaní stratu, započíta sa suma 16200 Sk.
3.Za mesiac december – kedy bol samoplatiteľom – sa započíta najmenej suma súčinu koeficientu pre samoplatiteľa a minimálneho základu samoplatiteľa, tj. najmenej suma 5361 Sk. Keďže pán Juraj nedosiahol žiaden príjem ako samoplatiteľ, započíta sa suma 5361 Sk.
Výsledný vymeriavací základ pána Juraja bude suma 180000 + 16200 + 5361 = 201561 Sk.
Najnižší možný vymeriavací základ
Podľa § 13 ods. 9 zákona, vymeriavací základ pri súbehu viacerých činností musí byť najmenej vo výške úhrnu minimálnych základov za každý mesiac daného roka, počas ktorých sa poistenec považoval za zamestnanca, SZČO alebo samoplatiteľa. Ak v nejakom mesiaci vykonával súbežne viac činností, do úhrnu minimálnych základov sa započíta najvyšší z minimálnych základov, prislúchajúcich k týmto činnostiam.
Príklad
Pani Júlia bola po celý rok 2008 zamestnaná na polovičný úväzok. Jej minimálny základ ako zamestnanca bol podľa § 13 ods. 15 a 16 zákona stanovený vo výške 4050 Sk.
Mesačný plat pani Júlie v zamestnaní bol 4500 Sk. Ako zamestnanec pani Júlia dosiahla vymeriavací základ za rok 2008 vo výške 54000 Sk (§ 13 ods. 1 až 4 zákona).
Súčasne pani Júlia podnikala - mala živnostenský list. Jej minimálny základ ako SZČO bol podľa § 13 ods. 17 a 18 zákona vo výške 8100 Sk. Za rok 2008 dosiahla pani Júlia ako SZČO vymeriavací základ 20000 Sk (§ 13 ods. 6 zákona).
Výsledný vymeriavací základ pani Júlie získaný ako súčet jednotlivých vymeriavacích základov bude suma 54000 + 20000 = 74000 Sk.
Podľa § 13 ods. 9 zákona však výsledný vymeriavací základ musí byť najmenej vo výške úhrnu minimálnych základov za jednotlivé mesiace roka 2008. Keďže vo všetkých mesiacoch roka 2008 pani Júlia bola zamestnancom i SZČO, do úhrnu minimálnych základov sa za jednotlivé mesiace započíta vyšší minimálny základ z minimálneho základu zamestnanca a minimálneho základu SZČO.
Suma 4050 (minimálny základ zamestnanca) je menšia ako suma 8100 (minimálny základ SZČO). Za jednotlivé mesiace sa teda započíta suma 8100 Sk. V úhrne za celý rok 2008 dostaneme sumu 97200 Sk.
Výsledný upravený vymeriavací základ pani Júlie za rok 2008 bude suma 97200 Sk.
Najvyšší možný vymeriavací základ
Vymeriavací základ každého poistenca bez rozdielu, teda i poistenca ktorý má počas roka súbeh viacerých činností, je podľa § 13 ods. 9 písm. d) zákona najviac 36-násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárny rok, za ktorý sa platí poistné.
Priemerná mesačná mzda za rok 2003 bola 14365 Sk. Najvyšší možný vymeriavací základ za rok 2005 je preto suma 36 x 14365 Sk = 517140 Sk.
Priemerná mesačná mzda za rok 2004 bola 15825 Sk. Najvyšší možný vymeriavací základ za rok 2006 je suma 36 x 15825 Sk = 569700 Sk.
Priemerná mesačná mzda za rok 2005 bola 17274 Sk. Najvyšší možný vymeriavací základ za rok 2007 je suma 36 x 17274 Sk = 621864 Sk.
Priemerná mesačná mzda za rok 2006 bola 18761 Sk. Najvyšší možný vymeriavací základ za rok 2008 je suma 36 x 18761 Sk = 675396 Sk.
Príklad
Pán Jozef bol v roku 2008 zamestnancom firmy A, kde v úhrne za rok 2008 dosiahol vymeriavací základ 500000 Sk.
Súčasne bol v roku 2008 i zamestnancom firmy B, kde v úhrne za rok 2008 dosiahol vymeriavací základ 350000 Sk.
Spočítame vymeriavacie základy z oboch zamestnaní, dostaneme sumu 850000 Sk.
Vymeriavací základ poistenca za rok 2008 však podľa § 13 ods. 9 písm. d) zákona môže byť suma najviac 675396 Sk.
Výsledný vymeriavací základ pána Jozefa za rok 2008 preto bude suma 675396 Sk.
[/SIZE]
[B]K § 13 - Vymeriavací základ pri súbehu
V prípade, že poistenec je v rozhodujúcom období – kalendárnom roku – postupne alebo súčasne aj zamestnancom, aj samostatne zárobkovo činnou osobou (SZČO) a prípadne aj samoplatiteľom, jeho vymeriavací základ je súčtom vymeriavacích základov dosiahnutých z činnosti zamestnanca, z činnosti SZČO a prípadne i započítateľného príjmu samoplatiteľa.
Podľa § 13 ods. 9 zákona, vymeriavací základ poistenca, u ktorého dochádza v rozhodujúcom období postupne alebo súčasne k súbehu platiteľov poistného ako zamestnanca, SZČO alebo samoplatiteľa, je úhrn vymeriavacích základov za jednotlivých platiteľov (za zamestnanca, SZČO, samoplatiteľa).
Príklad
Pani Jana bola po celý rok 2005 zamestnaná, ako zamestnanec dosiahla vymeriavací základ za rok 2005 vo výške 180000 Sk (§ 13 ods.1 až 4 zákona).
Súčasne mala pani Jana živnostenský list a v roku 2005 sa teda považovala aj za SZČO. Za rok 2005 dosiahla ako SZČO vymeriavací základ 50000 Sk (§ 13 ods.6 zákona).
Výsledný vymeriavací základ pani Jany bude suma 180000 + 50000 = 230000 Sk.
V období, v ktorom je poistenec považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu a nie je považovaný za zamestnanca, sa do úhrnu vymeriavacieho základu započítava najmenej minimálny základ SZČO (v zásade teda suma najmenej 6500 Sk v roku 2005, suma 6900 Sk v roku 2006 a suma 7600 Sk v roku 2006) za každý takýto kalendárny mesiac.
V období, v ktorom je poistenec považovaný za samoplatiteľa, sa do úhrnu vymeriavacieho základu započítava najmenej suma vypočítaná ako súčin koeficientu pre samoplatiteľa a minimálneho základu samoplatiteľa (v zásade teda suma najmenej 4105 Sk v roku 2005, suma 4522 Sk v roku 2006 a suma 4936 Sk v roku 2007) za každý takýto kalendárny mesiac.
Výsledný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na celé koruny nahor.
Príklad
Pán Juraj bol v roku 2005 zamestnaný od 1.1.2006 do 30.9.2006. Ako zamestnanec dosiahol v tomto čase vymeriavací základ vo výške 180000 Sk.
Pán Juraj mal živnostenský list v čase od 1.1.2006 do 30.11.2006. V tomto čase sa teda považoval za SZČO. Za rok 2006 dosiahol v podnikaní stratu.
V mesiaci december 2006 pán Juraj nebol ani zamestnancom, ani SZČO – bol samoplatiteľom. V tomto čase nedosiahol žiaden príjem.
Do výsledného vymeriavacieho základu pána Juraja za rok 2006 sa započíta:
1.Vymeriavací základ z činnosti zamestnanca vo výške 180000 Sk.
2.Za mesiace október a november – kedy bol SZČO – sa započíta najmenej suma minimálnych základov SZČO, tj. 2 x 6900 Sk = 13800 Sk. Keďže pán Juraj dosiahol v podnikaní stratu, započíta sa suma 13800 Sk.
3.Za mesiac december – kedy bol samoplatiteľom – sa započíta najmenej suma súčinu koeficientu pre samoplatiteľa a minimálneho základu samoplatiteľa, tj. najmenej suma 4522 Sk. Keďže pán Juraj nedosiahol žiaden príjem ako samoplatiteľ, započíta sa suma 4522 Sk.
Výsledný vymeriavací základ pána Juraja bude suma 180000 + 13800 + 4522 = 198322 Sk.
Najnižší možný vymeriavací základ
Podľa § 13 ods. 9 zákona, vymeriavací základ pri súbehu viacerých činností musí byť najmenej vo výške úhrnu minimálnych základov za každý mesiac daného roka, počas ktorých sa poistenec považoval za zamestnanca, SZČO alebo samoplatiteľa. Ak v nejakom mesiaci vykonával súbežne viac činností, do úhrnu minimálnych základov sa započíta najvyšší z minimálnych základov, prislúchajúcich k týmto činnostiam.
Príklad
Pani Júlia bola po celý rok 2006 zamestnaná na polovičný úväzok. Jej minimálny základ ako zamestnanca bol podľa § 13 ods.15 a 16 zákona stanovený vo výške 3450 Sk.
Mesačný plat pani Júlie v zamestnaní bol 3500 Sk. Ako zamestnanec pani Júlia dosiahla vymeriavací základ za rok 2006 vo výške 42000 Sk (§ 13 ods.1 až 4 zákona).
Súčasne pani Júlia podnikala - mala živnostenský list. Jej minimálny základ ako SZČO bol podľa § 13 ods.17 a 18 zákona vo výške 6900 Sk. Za rok 2006 dosiahla pani Júlia ako SZČO vymeriavací základ 20000 Sk (§ 13 ods.6 zákona).
Výsledný vymeriavací základ pani Júlie získaný ako súčet jednotlivých vymeriavacích základov bude suma 42000 + 20000 = 62000 Sk.
Podľa § 13 ods.9 zákona však výsledný vymeriavací základ musí byť najmenej vo výške úhrnu minimálnych základov za jednotlivé mesiace roka 2006. Keďže vo všetkých mesiacoch roka 2006 pani Júlia bola zamestnancom i SZČO, do úhrnu minimálnych základov sa za jednotlivé mesiace započíta vyšší minimálny základ z minimálneho základu zamestnanca a minimálneho základu SZČO.
Suma 3450 (minimálny základ zamestnanca) je menšia ako suma 6900 (minimálny základ SZČO). Za jednotlivé mesiace sa teda započíta suma 6900 Sk. V úhrne za rok dostaneme sumu 82800 Sk.
Výsledný upravený vymeriavací základ pani Júlie za rok 2006 bude suma 82800 Sk.
Najvyšší možný vymeriavací základ
Vymeriavací základ každého poistenca bez rozdielu, teda i poistenca ktorý má počas roka súbeh viacerých činností, je podľa § 13 ods. 9 písm. d) zákona najviac 36-násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárny rok, za ktorý sa platí poistné.
Priemerná mesačná mzda za rok 2003 bola 14365 Sk. Najvyšší možný vymeriavací základ za rok 2005 je preto suma 36 x 14365 Sk = 517140 Sk.
Priemerná mesačná mzda za rok 2004 bola 15825 Sk. Najvyšší možný vymeriavací základ za rok 2006 je suma 36 x 15825 Sk = 569700 Sk.
Priemerná mesačná mzda za rok 2005 bola 17274 Sk. Najvyšší možný vymeriavací základ za rok 2007 je suma 36 x 17274 Sk = 621864 Sk.
Príklad
Pán Jozef bol v roku 2006 zamestnancom firmy A, kde v úhrne za rok 2005 dosiahol vymeriavací základ 400000 Sk.
Súčasne bol v roku 2006 i zamestnancom firmy B, kde v úhrne za rok 2005 dosiahol vymeriavací základ 250000 Sk.
Spočítame vymeriavacie základy z oboch zamestnaní, dostaneme sumu 650000 Sk.
Vymeriavací základ poistenca za rok 2006 však podľa § 13 ods.9 písm. d) zákona môže byť suma najviac 569700 Sk.
Výsledný vymeriavací základ pána Jozefa za rok 2006 preto bude suma 569700 Sk.