Jozef Mihál
16.10.06,16:41
Podmienky nároku na nemocenské
Poistenec má nárok na nemocenské len za predpokladu, že spĺňa všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky (viď vyššie).
Podľa § 33 zákona, zamestnanec a povinne nemocensky poistená SZČO majú nárok na nemocenské, ak boli pre chorobu alebo úraz lekárom uznaní za dočasne práceneschopných na výkon zárobkovej činnosti alebo im bolo nariadené karanténne opatrenie.
Dobrovoľne nemocensky poistená osoba má nárok na nemocenské, ak jej vznikla dočasná pracovná neschopnosť a v posledných dvoch rokoch pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti bola (hocijako) nemocensky poistená aspoň 270 dní. Do požadovaných 270 dní sa započítajú aj dni, kedy bola táto osoba poistená ako zamestnanec alebo ako SZČO.
Poskytovanie nemocenského a jeho výška
Podľa § 34 zákona, zamestnancovi vzniká nárok na nemocenské od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti (prvých 10 dní má nárok na náhradu príjmu, ktorú mu poskytuje zamestnávateľ). Ak dočasná pracovná neschopnosť zamestnancovi vznikla v ochrannej lehote (po skončení zamestnania), nárok na nemocenské je od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Ak zamestnancovi zaniklo nemocenské poistenie v období dočasnej pracovnej neschopnosti, v ktorom má nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti (zamestnanie ukončil počas prvých 10 dní dočasnej pracovnej neschopnosti), má nárok na nemocenské odo dňa nasledujúceho po dni zániku nemocenského poistenia (odo dňa nasledujúceho po ukončení zamestnania).
Príklad
Pán David je zamestnanec spoločnosti Alfa. Pán David ochorie, od 16.9.2008 do 30.9.2008 je uznaný za dočasne pracovne neschopného. Za dni od 16.9.2008 do 25.9.2008 vrátane bude dostávať náhradu príjmu od zamestnávateľa. Za dni od 26.9.2008 do 30.9.2008 bude dostávať nemocenské zo Sociálnej poisťovne.
Povinne nemocensky poistenej SZČO a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.
Nárok na nemocenské zaniká dňom nasledujúcim po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti, v zásade najneskôr uplynutím 52. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti (tzv. "podporné obdobie"), teda maximálne po dobu 364 kalendárnych dní.
Pozor, do podporného obdobia sa započítavajú aj predchádzajúce obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti, ak patria do obdobia 52 týždňov pred jej vznikom. Avšak predchádzajúce obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti sa nezapočítavajú do podporného obdobia, ak nemocenské poistenie trvalo aspoň 26 týždňov od skončenia poslednej dočasnej pracovnej neschopnosti a poistencovi počas tohto obdobia nemocenského poistenia nevznikla dočasná pracovná neschopnosť. Do podporného obdobia sa nezapočítava obdobie nariadeného karanténneho opatrenia.
Príklad
Pani Denisa je práceneschopná od 15.9.2007, jej práceneschopnosť trvá vyše roka. Pani Denisa bude dostávať nemocenské do 12.9.2008 vrátane.
Príklad
Pán Daniel bol práceneschopný od 3.1.2008 do 3.9.2008 (245 dní). Od 2.10.2008 je znova práceneschopný. Podporné obdobie pri tejto práceneschopnosti trvá nie celých 52 týždňov (364 dní) ale len 119 dní, teda do 28.1.2009. Ak bude jeho práceneschopnosť trvať aj po 28.1.2009, nebude už po 28.1.2009 dostávať nemocenské.
Osobitne je upravený zánik nároku na nemocenské v prípade tehotnej poistenkyne. Poistenkyni, ktorá je dočasne práceneschopná v období šiestich týždňov pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, zaniká nárok na nemocenské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, ak jej vznikol nárok na materské. Odo dňa vzniku nároku na materské jej teda automaticky zaniká nárok na nemocenské – napríklad v prípade rizikového tehotenstva. V § 35 zákona je stanovené, že poistenec nemá nárok na výplatu nemocenského za dni, počas ktorých má nárok na výplatu materského.
ZSP_§33
ZSP_§34
ZSP_§35
[B]Podmienky nároku na nemocenské
Poistenec má nárok na nemocenské len za predpokladu, že spĺňa všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky (viď vyššie). Podľa § 33 zákona, zamestnanec a povinne nemocensky poistená SZČO majú nárok na nemocenské, ak boli pre chorobu alebo úraz lekárom uznaní za dočasne práceneschopných na výkon zárobkovej činnosti alebo im bolo nariadené karanténne opatrenie. Dobrovoľne nemocensky poistená osoba má nárok na nemocenské, ak jej vznikla dočasná pracovná neschopnosť a v posledných dvoch rokoch pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti bola dobrovoľne nemocensky poistená najmenej 270 dní. Do obdobia 270 dní sa pritom nezapočítava obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby.
Príklad
Pán Cyril je zamestnaný dôchodca (poberá starobný dôchodok). Od 1.8.2006 nie je povinne nemocensky poistený ako zamestnanec. Pán Cyril sa rozhodne prihlásiť sa v Sociálnej poisťovni ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba od 1.10.2006, aby mal v prípade práceneschopnosti nárok na nemocenské. Ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba bude mať však nárok na nemocenské až po uplynutí 270 dní, teda až po 27.6.2007. Ak pánovi Cyrilovi vznikne dočasná pracovná neschopnosť do 27.6.2007 vrátane, nárok na nemocenské mať nebude. Ak pánovi Cyrilovi vznikne dočasná pracovná neschopnosť od 28.6.2007, nárok na nemocenské mať bude. Pozor, do obdobia 270 dní sa dobrovoľne nemocensky poistenej osobe nezapočítava predošlé obdobie povinného nemocenského poistenia zamestnanca.
Príklad
Pani Celestína je zamestnaná. Dôchodkový vek dovŕši 5.7.2007 a k tomuto dňu chce požiadať o starobný dôchodok. Bude to znamenať, že odo dňa, kedy jej Sociálna poisťovňa prizná starobný dôchodok, nebude povinne nemocensky poistená ako zamestnanec a nebude mať ako zamestnanec ani nárok na nemocenské dávky. Pretože chce mať nárok na nemocenské dávky v prípade práceneschopnosti aj po priznaní starobného dôchodku, rozhodne sa prihlásiť od 1.10.2006 v Sociálnej poisťovni ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba. Ak bude aj naďalej zamestnaná, tak až do dňa, ku ktorému jej bude priznaný starobný dôchodok, teda do 4.7.2007, bude mať nárok na nemocenské dávky z povinného nemocenského poistenia zamestnanca. Po uplynutí 270 dní dobrovoľného nemocenského poistenia, teda od 28.6.2007, bude mať nárok na nemocenské dávky z dobrovoľného nemocenského poistenia. Pri takomto pláne bude pani Celestína „krytá“ pri riziku straty zárobku z dôvodu práceneschopnosti po celý čas.
Poskytovanie nemocenského a jeho výška
Podľa § 34 zákona, zamestnancovi vzniká nárok na nemocenské od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti (prvých 10 dní má nárok na náhradu príjmu, ktorú mu poskytuje zamestnávateľ). Ak dočasná pracovná neschopnosť zamestnancovi vznikla v ochrannej lehote (po skončení zamestnania), nárok na nemocenské je od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Ak zamestnancovi zaniklo nemocenské poistenie v období dočasnej pracovnej neschopnosti, v ktorom má nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti (zamestnanie ukončil počas prvých 10 dní dočasnej pracovnej neschopnosti), má nárok na nemocenské odo dňa nasledujúceho po dni zániku nemocenského poistenia (odo dňa nasledujúceho po ukončení zamestnania).
Príklad
Pán David je zamestnanec spoločnosti Alfa. Pán David ochorie, od 16.9.2006 do 30.9.2006 je uznaný za dočasne pracovne neschopného. Za dni od 16.9.2006 do 25.9.2006 vrátane bude dostávať náhradu príjmu od zamestnávateľa. Za dni od 26.9.2006 do 30.9.2006 bude dostávať nemocenské zo Sociálnej poisťovne.
Povinne nemocensky poistenej SZČO a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.
Nárok na nemocenské zaniká dňom nasledujúcim po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti, v zásade najneskôr uplynutím 52. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti (tzv. "podporné obdobie"), teda maximálne po dobu 364 kalendárnych dní.
Pozor, do podporného obdobia sa započítavajú aj predchádzajúce obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti, ak patria do obdobia 52 týždňov pred jej vznikom. Avšak predchádzajúce obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti sa nezapočítavajú do podporného obdobia, ak nemocenské poistenie trvalo aspoň 26 týždňov od skončenia poslednej dočasnej pracovnej neschopnosti a poistencovi počas tohto obdobia nemocenského poistenia nevznikla dočasná pracovná neschopnosť. Do podporného obdobia sa nezapočítava obdobie nariadeného karanténneho opatrenia.
Príklad
Pani Denisa je práceneschopná od 15.9.2005, jej práceneschopnosť trvá vyše roka. Pani Denisa bude dostávať nemocenské do 13.9.2006 vrátane.
Príklad
Pán Daniel bol práceneschopný od 3.1.2006 do 4.9.2006 (245 dní). Od 2.10.2006 je znova práceneschopný. Podporné obdobie pri tejto práceneschopnosti trvá nie celých 52 týždňov (364 dní) ale len 119 dní, teda do 28.1.2007. Ak bude jeho práceneschopnosť trvať aj po 28.1.2007, nebude už po 28.1.2007 dostávať nemocenské.
Osobitne je upravený zánik nároku na nemocenské v prípade tehotnej poistenkyne. Poistenkyni, ktorá je dočasne práceneschopná v období šiestich týždňov pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, zaniká nárok na nemocenské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, ak jej vznikol nárok na materské. Odo dňa vzniku nároku na materské jej teda automaticky zaniká nárok na nemocenské – napríklad v prípade rizikového tehotenstva. Dokonca priamo v § 35 zákona je stanovené, že poistenec nemá nárok na výplatu nemocenského za dni, počas ktorých má nárok na výplatu materského.
ZSP_§33
ZSP_§34
ZSP_§35
Poistenec má nárok na nemocenské len za predpokladu, že spĺňa všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky (viď vyššie).
Podľa § 33 zákona, zamestnanec a povinne nemocensky poistená SZČO majú nárok na nemocenské, ak boli pre chorobu alebo úraz lekárom uznaní za dočasne práceneschopných na výkon zárobkovej činnosti alebo im bolo nariadené karanténne opatrenie.
Dobrovoľne nemocensky poistená osoba má nárok na nemocenské, ak jej vznikla dočasná pracovná neschopnosť a v posledných dvoch rokoch pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti bola (hocijako) nemocensky poistená aspoň 270 dní. Do požadovaných 270 dní sa započítajú aj dni, kedy bola táto osoba poistená ako zamestnanec alebo ako SZČO.
Poskytovanie nemocenského a jeho výška
Podľa § 34 zákona, zamestnancovi vzniká nárok na nemocenské od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti (prvých 10 dní má nárok na náhradu príjmu, ktorú mu poskytuje zamestnávateľ). Ak dočasná pracovná neschopnosť zamestnancovi vznikla v ochrannej lehote (po skončení zamestnania), nárok na nemocenské je od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Ak zamestnancovi zaniklo nemocenské poistenie v období dočasnej pracovnej neschopnosti, v ktorom má nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti (zamestnanie ukončil počas prvých 10 dní dočasnej pracovnej neschopnosti), má nárok na nemocenské odo dňa nasledujúceho po dni zániku nemocenského poistenia (odo dňa nasledujúceho po ukončení zamestnania).
Príklad
Pán David je zamestnanec spoločnosti Alfa. Pán David ochorie, od 16.9.2008 do 30.9.2008 je uznaný za dočasne pracovne neschopného. Za dni od 16.9.2008 do 25.9.2008 vrátane bude dostávať náhradu príjmu od zamestnávateľa. Za dni od 26.9.2008 do 30.9.2008 bude dostávať nemocenské zo Sociálnej poisťovne.
Povinne nemocensky poistenej SZČO a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.
Nárok na nemocenské zaniká dňom nasledujúcim po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti, v zásade najneskôr uplynutím 52. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti (tzv. "podporné obdobie"), teda maximálne po dobu 364 kalendárnych dní.
Pozor, do podporného obdobia sa započítavajú aj predchádzajúce obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti, ak patria do obdobia 52 týždňov pred jej vznikom. Avšak predchádzajúce obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti sa nezapočítavajú do podporného obdobia, ak nemocenské poistenie trvalo aspoň 26 týždňov od skončenia poslednej dočasnej pracovnej neschopnosti a poistencovi počas tohto obdobia nemocenského poistenia nevznikla dočasná pracovná neschopnosť. Do podporného obdobia sa nezapočítava obdobie nariadeného karanténneho opatrenia.
Príklad
Pani Denisa je práceneschopná od 15.9.2007, jej práceneschopnosť trvá vyše roka. Pani Denisa bude dostávať nemocenské do 12.9.2008 vrátane.
Príklad
Pán Daniel bol práceneschopný od 3.1.2008 do 3.9.2008 (245 dní). Od 2.10.2008 je znova práceneschopný. Podporné obdobie pri tejto práceneschopnosti trvá nie celých 52 týždňov (364 dní) ale len 119 dní, teda do 28.1.2009. Ak bude jeho práceneschopnosť trvať aj po 28.1.2009, nebude už po 28.1.2009 dostávať nemocenské.
Osobitne je upravený zánik nároku na nemocenské v prípade tehotnej poistenkyne. Poistenkyni, ktorá je dočasne práceneschopná v období šiestich týždňov pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, zaniká nárok na nemocenské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, ak jej vznikol nárok na materské. Odo dňa vzniku nároku na materské jej teda automaticky zaniká nárok na nemocenské – napríklad v prípade rizikového tehotenstva. V § 35 zákona je stanovené, že poistenec nemá nárok na výplatu nemocenského za dni, počas ktorých má nárok na výplatu materského.
ZSP_§33
ZSP_§34
ZSP_§35
[B]Podmienky nároku na nemocenské
Poistenec má nárok na nemocenské len za predpokladu, že spĺňa všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky (viď vyššie). Podľa § 33 zákona, zamestnanec a povinne nemocensky poistená SZČO majú nárok na nemocenské, ak boli pre chorobu alebo úraz lekárom uznaní za dočasne práceneschopných na výkon zárobkovej činnosti alebo im bolo nariadené karanténne opatrenie. Dobrovoľne nemocensky poistená osoba má nárok na nemocenské, ak jej vznikla dočasná pracovná neschopnosť a v posledných dvoch rokoch pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti bola dobrovoľne nemocensky poistená najmenej 270 dní. Do obdobia 270 dní sa pritom nezapočítava obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby.
Príklad
Pán Cyril je zamestnaný dôchodca (poberá starobný dôchodok). Od 1.8.2006 nie je povinne nemocensky poistený ako zamestnanec. Pán Cyril sa rozhodne prihlásiť sa v Sociálnej poisťovni ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba od 1.10.2006, aby mal v prípade práceneschopnosti nárok na nemocenské. Ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba bude mať však nárok na nemocenské až po uplynutí 270 dní, teda až po 27.6.2007. Ak pánovi Cyrilovi vznikne dočasná pracovná neschopnosť do 27.6.2007 vrátane, nárok na nemocenské mať nebude. Ak pánovi Cyrilovi vznikne dočasná pracovná neschopnosť od 28.6.2007, nárok na nemocenské mať bude. Pozor, do obdobia 270 dní sa dobrovoľne nemocensky poistenej osobe nezapočítava predošlé obdobie povinného nemocenského poistenia zamestnanca.
Príklad
Pani Celestína je zamestnaná. Dôchodkový vek dovŕši 5.7.2007 a k tomuto dňu chce požiadať o starobný dôchodok. Bude to znamenať, že odo dňa, kedy jej Sociálna poisťovňa prizná starobný dôchodok, nebude povinne nemocensky poistená ako zamestnanec a nebude mať ako zamestnanec ani nárok na nemocenské dávky. Pretože chce mať nárok na nemocenské dávky v prípade práceneschopnosti aj po priznaní starobného dôchodku, rozhodne sa prihlásiť od 1.10.2006 v Sociálnej poisťovni ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba. Ak bude aj naďalej zamestnaná, tak až do dňa, ku ktorému jej bude priznaný starobný dôchodok, teda do 4.7.2007, bude mať nárok na nemocenské dávky z povinného nemocenského poistenia zamestnanca. Po uplynutí 270 dní dobrovoľného nemocenského poistenia, teda od 28.6.2007, bude mať nárok na nemocenské dávky z dobrovoľného nemocenského poistenia. Pri takomto pláne bude pani Celestína „krytá“ pri riziku straty zárobku z dôvodu práceneschopnosti po celý čas.
Poskytovanie nemocenského a jeho výška
Podľa § 34 zákona, zamestnancovi vzniká nárok na nemocenské od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti (prvých 10 dní má nárok na náhradu príjmu, ktorú mu poskytuje zamestnávateľ). Ak dočasná pracovná neschopnosť zamestnancovi vznikla v ochrannej lehote (po skončení zamestnania), nárok na nemocenské je od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Ak zamestnancovi zaniklo nemocenské poistenie v období dočasnej pracovnej neschopnosti, v ktorom má nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti (zamestnanie ukončil počas prvých 10 dní dočasnej pracovnej neschopnosti), má nárok na nemocenské odo dňa nasledujúceho po dni zániku nemocenského poistenia (odo dňa nasledujúceho po ukončení zamestnania).
Príklad
Pán David je zamestnanec spoločnosti Alfa. Pán David ochorie, od 16.9.2006 do 30.9.2006 je uznaný za dočasne pracovne neschopného. Za dni od 16.9.2006 do 25.9.2006 vrátane bude dostávať náhradu príjmu od zamestnávateľa. Za dni od 26.9.2006 do 30.9.2006 bude dostávať nemocenské zo Sociálnej poisťovne.
Povinne nemocensky poistenej SZČO a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.
Nárok na nemocenské zaniká dňom nasledujúcim po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti, v zásade najneskôr uplynutím 52. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti (tzv. "podporné obdobie"), teda maximálne po dobu 364 kalendárnych dní.
Pozor, do podporného obdobia sa započítavajú aj predchádzajúce obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti, ak patria do obdobia 52 týždňov pred jej vznikom. Avšak predchádzajúce obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti sa nezapočítavajú do podporného obdobia, ak nemocenské poistenie trvalo aspoň 26 týždňov od skončenia poslednej dočasnej pracovnej neschopnosti a poistencovi počas tohto obdobia nemocenského poistenia nevznikla dočasná pracovná neschopnosť. Do podporného obdobia sa nezapočítava obdobie nariadeného karanténneho opatrenia.
Príklad
Pani Denisa je práceneschopná od 15.9.2005, jej práceneschopnosť trvá vyše roka. Pani Denisa bude dostávať nemocenské do 13.9.2006 vrátane.
Príklad
Pán Daniel bol práceneschopný od 3.1.2006 do 4.9.2006 (245 dní). Od 2.10.2006 je znova práceneschopný. Podporné obdobie pri tejto práceneschopnosti trvá nie celých 52 týždňov (364 dní) ale len 119 dní, teda do 28.1.2007. Ak bude jeho práceneschopnosť trvať aj po 28.1.2007, nebude už po 28.1.2007 dostávať nemocenské.
Osobitne je upravený zánik nároku na nemocenské v prípade tehotnej poistenkyne. Poistenkyni, ktorá je dočasne práceneschopná v období šiestich týždňov pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, zaniká nárok na nemocenské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, ak jej vznikol nárok na materské. Odo dňa vzniku nároku na materské jej teda automaticky zaniká nárok na nemocenské – napríklad v prípade rizikového tehotenstva. Dokonca priamo v § 35 zákona je stanovené, že poistenec nemá nárok na výplatu nemocenského za dni, počas ktorých má nárok na výplatu materského.
ZSP_§33
ZSP_§34
ZSP_§35
mzdypd
28.08.18,08:28
Prajem pekný deň,
chcem sa opýtať, že kedy máme hlásiť prerušenie nemocenského, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti nášho zamestnanca, ktorému nárok na nemocenské dávky zanikol 10.06.2018 ( uplynutie 52. týždňov ) a PNS je od 05.04.2018, ktorá stále trvá. Zamestnankyňa SP hovorila, že prerušenie máme hlásiť po uplynutí 52. týždňa od 05.04.2018 t. j. 5.4.2019 ( § 26 ods. 3) zákona o SP ). Je to takto?
Za odpoveď vopred ďakujem.
chcem sa opýtať, že kedy máme hlásiť prerušenie nemocenského, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti nášho zamestnanca, ktorému nárok na nemocenské dávky zanikol 10.06.2018 ( uplynutie 52. týždňov ) a PNS je od 05.04.2018, ktorá stále trvá. Zamestnankyňa SP hovorila, že prerušenie máme hlásiť po uplynutí 52. týždňa od 05.04.2018 t. j. 5.4.2019 ( § 26 ods. 3) zákona o SP ). Je to takto?
Za odpoveď vopred ďakujem.
Jana Motyčková
29.08.18,07:38
Poistenie sa prerušuje až po 52 týždňoch trvania práceneschopnosti a nesúvisí to s nárokom na nemocenské. Čiže je to tak, ak Vám povedali v SP.
mzdypd
30.08.18,07:29
Veľmi pekne ďakujem pani Motyčková.
Mila123
02.11.18,15:13
Dobrý deň,
známa je po transplantácií pľúc a v 12/2018 jej končí podporná doba, ale PPV naďalej trvá, je súčasne poberateľkou ID nad 70%. Chcem sa opýtať, pokiaľ by požiadala zamestnávateľa o neplatené voľno v dĺžke aspoň 26 týždňov a PPV by pokračoval naďalej, je možné znovu poberať nemocenské dávky? a aký by bol VZ, ak v roku 2018 nebude mať vyplatenú žiadnu mzdu a prípadná PN prichádza do úvahy v roku 2019?
ďakujem
známa je po transplantácií pľúc a v 12/2018 jej končí podporná doba, ale PPV naďalej trvá, je súčasne poberateľkou ID nad 70%. Chcem sa opýtať, pokiaľ by požiadala zamestnávateľa o neplatené voľno v dĺžke aspoň 26 týždňov a PPV by pokračoval naďalej, je možné znovu poberať nemocenské dávky? a aký by bol VZ, ak v roku 2018 nebude mať vyplatenú žiadnu mzdu a prípadná PN prichádza do úvahy v roku 2019?
ďakujem
Mila123
08.11.18,08:11
Dobrý deň,
známa je po transplantácií pľúc a v 12/2018 jej končí podporná doba, ale PPV naďalej trvá, je súčasne poberateľkou ID nad 70%. Chcem sa opýtať, pokiaľ by požiadala zamestnávateľa o neplatené voľno v dĺžke aspoň 26 týždňov a PPV by pokračoval naďalej, je možné znovu poberať nemocenské dávky? a aký by bol VZ, ak v roku 2018 nebude mať vyplatenú žiadnu mzdu a prípadná PN prichádza do úvahy v roku 2019?
ďakujem
poprosím o odpoveď
ďakujem
známa je po transplantácií pľúc a v 12/2018 jej končí podporná doba, ale PPV naďalej trvá, je súčasne poberateľkou ID nad 70%. Chcem sa opýtať, pokiaľ by požiadala zamestnávateľa o neplatené voľno v dĺžke aspoň 26 týždňov a PPV by pokračoval naďalej, je možné znovu poberať nemocenské dávky? a aký by bol VZ, ak v roku 2018 nebude mať vyplatenú žiadnu mzdu a prípadná PN prichádza do úvahy v roku 2019?
ďakujem
poprosím o odpoveď
ďakujem
Jana Motyčková
08.11.18,09:33
Čiže PN skončila?
Lebo, to že je po podpornej dobe mi evokuje, že PN trvá. To by nebola na neplatenom voľne.
Lebo, to že je po podpornej dobe mi evokuje, že PN trvá. To by nebola na neplatenom voľne.
Mila123
08.11.18,09:39
Čiže PN skončila?
Lebo, to že je po podpornej dobe mi evokuje, že PN trvá. To by nebola na neplatenom voľne.
PN trvá, podporná doba jej končí v polovici decembra 2018 (jej končí platená PN) , PPV stále trvá
Lebo, to že je po podpornej dobe mi evokuje, že PN trvá. To by nebola na neplatenom voľne.
PN trvá, podporná doba jej končí v polovici decembra 2018 (jej končí platená PN) , PPV stále trvá
Jana Motyčková
08.11.18,09:39
V každom prípade, podmienka v zákone je, že ak trvalo nemocenské poistenie aspoň 26 týždňov, tak predchádzajúce doby PN za 52 týždňov sa do podporného obdobia nepočítajú. Čiže neplatené voľno ani PN po podpornej doby sa do 26 týždňov nezapočítajú.
A z vlastných domácich skúseností viem, že transplantácia po pol roku nie je dôvodom PN. Iba ak by mala ešte aj iné problémy.
A z vlastných domácich skúseností viem, že transplantácia po pol roku nie je dôvodom PN. Iba ak by mala ešte aj iné problémy.
Mila123
28.09.19,18:38
Dobrý deň,
zamestnanec v pracovnom pomere cca 4 roky pôjde na PNS (ide darovať obličku manželke, termín stanovený na transplantáciu ešte nie je)
na PNS v roku 2019 sa použije VZ z minulého roku (2018)
k 8/2019 má novú dohodu o prac. činnosti, pravidelný príjem a pri predpoklade, že ku dňu nástupu na PNS nebude 90 dní, použije sa VZ z poistenia (bývalá rovnaká dohoda platná od 01 07 2018 - 30 06 2019 )? ktorý rok 2019? či 2018?
v roku 2018 bola odmena v celkovej ročnej výške cca 150,- € a za rok 2019 nemal žiadnu vykázanú mzdu.....
zamestnanec v pracovnom pomere cca 4 roky pôjde na PNS (ide darovať obličku manželke, termín stanovený na transplantáciu ešte nie je)
na PNS v roku 2019 sa použije VZ z minulého roku (2018)
k 8/2019 má novú dohodu o prac. činnosti, pravidelný príjem a pri predpoklade, že ku dňu nástupu na PNS nebude 90 dní, použije sa VZ z poistenia (bývalá rovnaká dohoda platná od 01 07 2018 - 30 06 2019 )? ktorý rok 2019? či 2018?
v roku 2018 bola odmena v celkovej ročnej výške cca 150,- € a za rok 2019 nemal žiadnu vykázanú mzdu.....
Jana Motyčková
30.09.19,14:10
Ak pôjde na PN do 90 dní od začiatku dohody a tá minulá dohoda bola u toho istého zamestnávateľa, určí sa nemocenské z pravdepodobného DVZ z novej dohody, najviac z minimálneho základu.
Mila123
01.10.19,17:22
Ak pôjde na PN do 90 dní od začiatku dohody a tá minulá dohoda bola u toho istého zamestnávateľa, určí sa nemocenské z pravdepodobného DVZ z novej dohody, najviac z minimálneho základu.
prepáčte, neuviedla som, ale dohoda nie je u toho istého zamestnávateľa
prepáčte, neuviedla som, ale dohoda nie je u toho istého zamestnávateľa
Mila123
16.03.21,18:18
Dobrý deň,
zamestnanec bol 2 x PN (nie kananténne)
od 01 04 2020 - 08 07 2020
a od 02 09 2020 -trvá
kedy mu končí podporná doba?
ja som to prepočítala na posledný deň platenej PN na 20 05 2021, je to
správne?
Ďakujem
zamestnanec bol 2 x PN (nie kananténne)
od 01 04 2020 - 08 07 2020
a od 02 09 2020 -trvá
kedy mu končí podporná doba?
ja som to prepočítala na posledný deň platenej PN na 20 05 2021, je to
správne?
Ďakujem
Jana Motyčková
18.03.21,10:08
Och, to vám počítať nebudem. Ale 52 týždňov od 2.9.2020 mínus dni od 1.4. do 8.7.2020.