Jozef Mihál
16.10.06,16:45
Podľa § 36 zákona nemocenské sa poskytuje za dni (kalendárne dni, bez rozdielu, či ide o zamestnanca, SZČO alebo dobrovoľne nemocensky poistenú osobu).
Výška nemocenského je podľa § 37 zákona v zásade daná ako 55% tzv. denného vymeriavacieho základu alebo tzv. pravdepodobného denného vymeriavacieho základu.
Výška nemocenského zamestnanca, ktorému dočasná pracovná neschopnosť vznikla v ochrannej lehote, zamestnanca, ktorému zaniklo nemocenské poistenie v období dočasnej pracovnej neschopnosti, povinne nemocensky poistenej SZČO a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby, je v zásade v období
- od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do tretieho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % denného vymeriavacieho základu alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu,
- od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 55 % denného vymeriavacieho základu alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu.
Pozor, podľa § 38 zákona poistenec nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom.
Príklad
Pani Eva je povinne nemocensky poistená SZČO od 1.7.2006, vymeriavací základ z ktorého platí poistné na nemocenské poistenie je suma 6900 Sk. Od 16.10.2006 je uznaná za dočasne práceneschopnú. Denný vymeriavací základ (zistený za rozhodujúce obdobie dané ako mesiace júl až september 2006) je 225 Sk. Sociálna poisťovňa jej vyplatí nemocenské tak, že za prvé tri dni práceneschopnosti bude mať nemocenské vo výške 25% denného vymeriavacieho základu - čo je suma 56,25 Sk na deň a od štvrtého dňa práceneschopnosti bude mať nemocenské vo výške 55% denného vymeriavacieho základu čo je suma 123,75 Sk na deň.
Tip
§ 26 zákona definuje, kedy dochádza k prerušeniu povinného nemocenského poistenia zamestnanca. Zamestnankyni sa preruší povinné nemocenské poistenie i v prípade, kedy čerpá rodičovskú dovolenku. SZČO sa preruší povinné nemocenské poistenie i v období, v ktorom má nárok na rodičovský príspevok ak podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby.
Znamená to napríklad, že ak ochorie matka, ktorá je zamestnankyňa a je na rodičovskej dovolenke, nemá nárok na nemocenské z povinného nemocenského poistenia zamestnanca, pretože v čase rodičovskej dovolenky má prerušené povinné nemocenské poistenie (s výnimkou ochrannej lehoty 42 dní po nástupe na rodičovskú dovolenku).
Ak by však táto matka bola súčasne prihlásená v Sociálnej poisťovni ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba tak, že v období 2 rokov pred vznikom udalosti, podmieňujúcej nárok na nemocenské by bola spolu poistená aspoň 270 dní (dobrovoľné nemocenské poistenie + poistenie zamestnanca pred začiatkom rodičovskej dovolenky), bude mať nárok na nemocenské i pri práceneschopnosti počas rodičovskej dovolenky a to z dobrovoľného nemocenského poistenia. Súčasne jej zostáva i nárok na rodičovský príspevok.
ZSP_§36
ZSP_§37
ZSP_§38
Podľa § 36 zákona [B]nemocenské sa poskytuje za dni (kalendárne dni, bez rozdielu, či ide o zamestnanca, SZČO alebo dobrovoľne nemocensky poistenú osobu).
Výška nemocenského je podľa § 37 zákona v zásade daná ako 55% tzv. denného vymeriavacieho základu alebo tzv. pravdepodobného denného vymeriavacieho základu.
Výška nemocenského zamestnanca, ktorému dočasná pracovná neschopnosť vznikla v ochrannej lehote, zamestnanca, ktorému zaniklo nemocenské poistenie v období dočasnej pracovnej neschopnosti, povinne nemocensky poistenej SZČO a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby, je v zásade v období
- od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do tretieho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % denného vymeriavacieho základu alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu,
- od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 55 % denného vymeriavacieho základu alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu.
Pozor, podľa § 38 zákona poistenec nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom.
Príklad
Pani Eva je povinne nemocensky poistená SZČO od 1.7.2006, vymeriavací základ z ktorého platí poistné na nemocenské poistenie je suma 6900 Sk. Od 16.10.2006 je uznaná za dočasne práceneschopnú. Denný vymeriavací základ (zistený za rozhodujúce obdobie dané ako mesiace júl až september 2006) je 225 Sk. Sociálna poisťovňa jej vyplatí nemocenské tak, že za prvé tri dni práceneschopnosti bude mať nemocenské vo výške 25% denného vymeriavacieho základu - čo je suma 56,25 Sk na deň a od štvrtého dňa práceneschopnosti bude mať nemocenské vo výške 55% denného vymeriavacieho základu čo je suma 123,75 Sk na deň.
Tip
§ 26 zákona definuje, kedy dochádza k prerušeniu povinného nemocenského poistenia zamestnanca. Zamestnankyni sa preruší povinné nemocenské poistenie i v prípade, kedy čerpá rodičovskú dovolenku. SZČO sa preruší povinné nemocenské poistenie i v období, v ktorom má nárok na rodičovský príspevok ak podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby.
Znamená to napríklad, že ak ochorie matka, ktorá je zamestnankyňa a je na rodičovskej dovolenke, nemá nárok na nemocenské z povinného nemocenského poistenia zamestnanca, pretože v čase rodičovskej dovolenky má prerušené povinné nemocenské poistenie (s výnimkou ochrannej lehoty 42 dní po nástupe na rodičovskú dovolenku).
Ak by však táto matka bola súčasne prihlásená v Sociálnej poisťovni ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba viac ako 270 dní v období 2 rokov pred vznikom udalosti, podmieňujúcej nárok na nemocenské, bude mať nárok na nemocenské i pri práceneschopnosti počas rodičovskej dovolenky a to z dobrovoľného nemocenského poistenia. Súčasne jej zostáva i nárok na rodičovský príspevok.
ZSP_§36
ZSP_§37
ZSP_§38
Výška nemocenského je podľa § 37 zákona v zásade daná ako 55% tzv. denného vymeriavacieho základu alebo tzv. pravdepodobného denného vymeriavacieho základu.
Výška nemocenského zamestnanca, ktorému dočasná pracovná neschopnosť vznikla v ochrannej lehote, zamestnanca, ktorému zaniklo nemocenské poistenie v období dočasnej pracovnej neschopnosti, povinne nemocensky poistenej SZČO a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby, je v zásade v období
- od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do tretieho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % denného vymeriavacieho základu alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu,
- od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 55 % denného vymeriavacieho základu alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu.
Pozor, podľa § 38 zákona poistenec nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom.
Príklad
Pani Eva je povinne nemocensky poistená SZČO od 1.7.2006, vymeriavací základ z ktorého platí poistné na nemocenské poistenie je suma 6900 Sk. Od 16.10.2006 je uznaná za dočasne práceneschopnú. Denný vymeriavací základ (zistený za rozhodujúce obdobie dané ako mesiace júl až september 2006) je 225 Sk. Sociálna poisťovňa jej vyplatí nemocenské tak, že za prvé tri dni práceneschopnosti bude mať nemocenské vo výške 25% denného vymeriavacieho základu - čo je suma 56,25 Sk na deň a od štvrtého dňa práceneschopnosti bude mať nemocenské vo výške 55% denného vymeriavacieho základu čo je suma 123,75 Sk na deň.
Tip
§ 26 zákona definuje, kedy dochádza k prerušeniu povinného nemocenského poistenia zamestnanca. Zamestnankyni sa preruší povinné nemocenské poistenie i v prípade, kedy čerpá rodičovskú dovolenku. SZČO sa preruší povinné nemocenské poistenie i v období, v ktorom má nárok na rodičovský príspevok ak podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby.
Znamená to napríklad, že ak ochorie matka, ktorá je zamestnankyňa a je na rodičovskej dovolenke, nemá nárok na nemocenské z povinného nemocenského poistenia zamestnanca, pretože v čase rodičovskej dovolenky má prerušené povinné nemocenské poistenie (s výnimkou ochrannej lehoty 42 dní po nástupe na rodičovskú dovolenku).
Ak by však táto matka bola súčasne prihlásená v Sociálnej poisťovni ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba tak, že v období 2 rokov pred vznikom udalosti, podmieňujúcej nárok na nemocenské by bola spolu poistená aspoň 270 dní (dobrovoľné nemocenské poistenie + poistenie zamestnanca pred začiatkom rodičovskej dovolenky), bude mať nárok na nemocenské i pri práceneschopnosti počas rodičovskej dovolenky a to z dobrovoľného nemocenského poistenia. Súčasne jej zostáva i nárok na rodičovský príspevok.
ZSP_§36
ZSP_§37
ZSP_§38
Podľa § 36 zákona [B]nemocenské sa poskytuje za dni (kalendárne dni, bez rozdielu, či ide o zamestnanca, SZČO alebo dobrovoľne nemocensky poistenú osobu).
Výška nemocenského je podľa § 37 zákona v zásade daná ako 55% tzv. denného vymeriavacieho základu alebo tzv. pravdepodobného denného vymeriavacieho základu.
Výška nemocenského zamestnanca, ktorému dočasná pracovná neschopnosť vznikla v ochrannej lehote, zamestnanca, ktorému zaniklo nemocenské poistenie v období dočasnej pracovnej neschopnosti, povinne nemocensky poistenej SZČO a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby, je v zásade v období
- od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do tretieho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % denného vymeriavacieho základu alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu,
- od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 55 % denného vymeriavacieho základu alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu.
Pozor, podľa § 38 zákona poistenec nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom.
Príklad
Pani Eva je povinne nemocensky poistená SZČO od 1.7.2006, vymeriavací základ z ktorého platí poistné na nemocenské poistenie je suma 6900 Sk. Od 16.10.2006 je uznaná za dočasne práceneschopnú. Denný vymeriavací základ (zistený za rozhodujúce obdobie dané ako mesiace júl až september 2006) je 225 Sk. Sociálna poisťovňa jej vyplatí nemocenské tak, že za prvé tri dni práceneschopnosti bude mať nemocenské vo výške 25% denného vymeriavacieho základu - čo je suma 56,25 Sk na deň a od štvrtého dňa práceneschopnosti bude mať nemocenské vo výške 55% denného vymeriavacieho základu čo je suma 123,75 Sk na deň.
Tip
§ 26 zákona definuje, kedy dochádza k prerušeniu povinného nemocenského poistenia zamestnanca. Zamestnankyni sa preruší povinné nemocenské poistenie i v prípade, kedy čerpá rodičovskú dovolenku. SZČO sa preruší povinné nemocenské poistenie i v období, v ktorom má nárok na rodičovský príspevok ak podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby.
Znamená to napríklad, že ak ochorie matka, ktorá je zamestnankyňa a je na rodičovskej dovolenke, nemá nárok na nemocenské z povinného nemocenského poistenia zamestnanca, pretože v čase rodičovskej dovolenky má prerušené povinné nemocenské poistenie (s výnimkou ochrannej lehoty 42 dní po nástupe na rodičovskú dovolenku).
Ak by však táto matka bola súčasne prihlásená v Sociálnej poisťovni ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba viac ako 270 dní v období 2 rokov pred vznikom udalosti, podmieňujúcej nárok na nemocenské, bude mať nárok na nemocenské i pri práceneschopnosti počas rodičovskej dovolenky a to z dobrovoľného nemocenského poistenia. Súčasne jej zostáva i nárok na rodičovský príspevok.
ZSP_§36
ZSP_§37
ZSP_§38